Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/356/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7200899756
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7200899756.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci žalobcu: KS REALITY s.r.o., so
sídlomvKošiciach,Alžbetina55,IČO:36198129,zastúpenéhoJUDr.MiroslavomVerebom,advokátom
so sídlom v Košiciach, Šoltésovej 5, proti žalovaným: 1/ D.. P. J., nar. XX.X.XXXX, bytom V. F. D., H.
XXX/XX, 2/ P.. Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. F. D., H. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Miroslavom
Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v konaní o 44.020,21 € s prísl., o
odvolaní žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27C 199/2000-1008 zo
dňa 25.6.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne 19.032,33 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti, t.j. o zaplatenie 1.139,15 € mení rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a .

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
konanievčastiúrokuzomeškaniazosumy5.057,96€vovýške17,6%ročneod12.6.1999dozaplatenia

zastavil. Zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 20 171,48 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.478.528,60 Sk (49.078,15 €) s prísl.
v zmysle ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka titulom náhrady za práce vykonané do odstúpenia
od zmluvy o dielo, pričom po zastavení konania v časti o zaplatenie 5057,96 € rozsudkom súdu č.k.
27C199/2000-508 zo dňa 15.1.2009 predmetom konania zostala suma 44.020,21 € s príslušenstvom,

ako aj príslušenstvo zo sumy 5057,96 € (zastavená časť konania).

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
zhotoviteľom a žalovanými v 1. a 2.rade ako objednávateľmi došlo dňa 4.6.1998 k uzatvoreniu zmluvy
o dielo č. 20/60/1997. Napriek tomu, že žalovaná v 2.rade nepodpísala zmluvu o dielo, súd s poukazom
na ustanovenia § 145 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 40a Občianskeho zákonníka uzavrel, že táto
zmluva je platná, pretože žalovaná v 2.rade sa jej neplatnosti v premlčacej dobe nedovolala. Zároveň

vzhľadom na prejav jej vôle vystupovať ako stavebníčka, keď žiadala o zmenu stavebného povolenia z
právneho predchodcu žalobcu na oboch žalovaných, súd uzavrel, že zmluvu o dielo uzavrel žalovaný
v 1.rade ako manžel žalovanej v 2.rade s jej súhlasom a vedomím. Nesporne vzal za preukázané
aj odstúpenie od zmluvy o dielo listom zo dňa 8.10.1999 zo strany žalovaných v súlade s ust. §642 ods. 1 Obč. zákonníka, čím v zmysle ust. § 48 Občianskeho zákonníka zmluva sa od začiatku
zrušila a medzi účastníkmi vznikli nové práva a povinnosti - povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu,
ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť mu

účelne vynaložené náklady. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie žalovanej sumy titulom vykonaných
prác na základe zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach a fakturácii stavebného
objektu, ktoré obsahovali jednotlivé vykonané práce, dodávky a náklady právneho predchodcu žalobcu
vo vzťahu k prácam, ktoré boli vykonané na rodinnom dome (v súčasnosti) vo vlastníctve žalovaných.
Konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázanie rozsahu účelne vynaložených nákladov, ako aj

rozsahuvykonanýchprácjenažalobcovi.Žalobcapredložillistinnédôkazy,nazákladektorýchvovzťahu
k žalovaným uplatňoval zaplatenie žalovanej sumy. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že právny vzťah existoval medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o
dielo, žalovaní však neboli účastníkmi právneho vzťahu, ktorý existoval medzi právnym predchodcom
žalobcu Š. B. - NOBILIA a Mráz s.r.o., ktorá vykonávala výstavbu átriových domov v lokalite Malá
Ida - Panský les. Z uvedeného dôvodu na základe tohto zmluvného vzťahu preto všetky práce a

výkony, ktoré vykonával Mráz s.r.o. pre objednávateľa Š. B. - NOBILIA, preberal objednávateľ -
stavebný dozor objednávateľa G. G. a odovzdával za zhotoviteľa Mráz s.r.o. Š. A.. Žalovaní neboli
účastníkmidanéhoprávnehovzťahu,taktonemaližiadnuprávnumožnosťnejakýmspôsobomvstupovať
do tohto zmluvného vzťahu, a teda aj odsúhlasovať rozsah jednotlivých vykonaných prác - rozsah
dodaného materiálu vo vzťahu k vykonaným prácam, ktoré boli predmetom zmluvy uzavretej medzi

žalovanými ako objednávateľmi a zhotoviteľom Š. B. - NOBILIA. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže
z vykonaného dokazovania vyplynuli rozpory týkajúce sa rozsahu a hodnoty realizovaných prác a
výkonov, ktoré nebolo možné odstrániť, súd za účelom určenia skutočného rozsahu vykonaných prác
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo - odvetvie pozemné stavby, odvetvie
odhad hodnoty stavebných prác za účelom vypracovania znaleckého posudku, kde bolo úlohou znalca

určiť skutočný rozsah vykonaných prác vyúčtovaných faktúrou č. 9900019, ktoré boli vykonané na
stavbe rodinného domu č. 60 v lokalite Malá Ida - Panský les a hodnotu takto vykonaných prác. Zo
znaleckého posudku D.. X. Š. mal súd preukázané, že nie je možné určiť množstvo realizovaných prác,
nakoľko projekčne neexistujú také podklady, na základe ktorých by bolo možné zostaviť výkaz výmer
predpokladaného množstva realizovaných prác. K tomuto záveru dospel znalec z toho dôvodu, že práce

za zhotoviteľa MRÁZ s.r.o. odovzdal Š. A., za objednávateľa NOBILIA práce preberal G. G., pričom ani
na jednom z preberacích protokolov nie je podpísaný priamy investor a znalec nebol účastný investičnej
výstavby. Znalec následne určil východiskovú hodnotu stavby pomocou rozpočtových ukazovateľov
publikovaných v metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb (ISBN 80 - 7100 - 827
- 3), pri ktorej je zohľadnený koeficient konštrukcie, vybavenia, zastavanej plochy a výšky podlaží za

použitia koeficientu cenovej úrovne podľa štatistických údajov vydaných Štatistickým úradom Slovenskej
republiky platných pre 4. štvrťrok 1999 na sumu 1.164.450,77 Sk. Východisková hodnota stavieb
je ale iba znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou
výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného žalobca
nepreukázal skutočný rozsah vykonaných prác a tento rozsah vykonaných prác a ich hodnotu sa

nepodarilo preukázať ani vykonaným znaleckým dokazovaním. Z týchto dôvodov súd rozsudkom č.k.
27C199/2000-508 zo dňa 15.1.2009 žalobu zamietol, okrem tej časti, v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby
a v ktorej konanie podľa ust. § 96 O.s.p. zastavil. V celom rozsahu poukázal na závery znaleckého
posudku, pretože podľa jeho názoru je potrebné rozlíšiť medzi východiskovou hodnotou stavby a
skutočným rozsahom vykonaných prác. Východisková hodnota vykonaných prác stavby nedokazuje,

že práce boli vykonané zhotoviteľom MRÁZ s.r.o. a mali byť právnym predchodcom žalobcu ako
objednávateľom uhradené a vôbec nepreukazuje, že mali byť následne aj zo strany žalovaných ako
objednávateľov v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu aj v tejto hodnote zaplatené.
Východisková hodnota stavby je iba znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu
nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty, avšak bez

príslušnej technickej dokumentácie, projektovej dokumentácie nemožno určiť, v akom rozsahu boli
práce skutočne vykonané, to znamená, nemožno ani určiť hodnotu realizovaných prác a výkonov.
Ak teda znalec určil východiskovú hodnotu stavby na hodnotu 1.164.450,77 Sk, táto východisková
hodnota stavby nedokazuje, že práce boli skutočne vykonané spoločnosťou MRÁZ s.r.o., a teda mali
byť právnemu predchodcovi žalobcu ako objednávateľovi prác uhradené žalovanými. Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočný rozsah realizovaných prác a výkonov v súčasnosti, keďže dom je ukončená
stavba, podľa názoru súdu nemožno objektívne zistiť vzhľadom na chýbajúcu projektovú a technickú
dokumentáciu, bez ktorej nie je možné zostaviť výmer predpokladaného množstva realizovaných prác
a porovnať ho s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Žalobca v konaní nepreukázal skutočnostipotrebné na rozhodnutie vo veci, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti o zaplatenie
44.020,21 € (1.326.152,80 Sk) zamietol. Ohľadne kompenzačnej námietky žalovaných vo výške
25.423,78 € (765.917,-Sk) súd uviedol, že touto sa nezaoberal z dôvodu, že žalobu voči žalovaným

zamietol.

Po zrušení rozsudku v zamietavej časti uznesením Krajského súdu Košice č.k. 6 Co/ 131/2009 - 534
zo dňa 25.8.2009 súd prvého stupňa vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu,
že základ nároku v zmysle ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný, zameral dokazovanie na

preukázanie výšky uplatneného nároku. Z kontrolného znaleckého posudku D.. P. O. zistil, že:
1) je súlad medzi fakturovanými a realizovanými stavebnými prácami na rozostavanom rodinnom dome
č. 60 podľa protokolu 01/60 - 09/60 a 01/60/02, ceny vyfakturované zodpovedajú cenám stavebných
prác v roku 1997, rozdiely vo fakturácii izolačnej prímurovky, zvislej izolácie stien, množstva armatúry
stropov dokazujú, že sa fakturovali skutočne vykonané práce, pôvodné zemné práce podľa typového
rozpočtu boli objektivizované skutočnými výkonmi,

2) dom je obývaný a väčšina prác je zakrytá, zistenie skutočného stavu sa dá vykonať len sondami a
tak dokumentovať, že práce neboli vykonané alebo nekvalitne vykonané, výška námietky uplatňovaná
žalovanými 16.484,16 € je nereálna, nezodpovedá skutočnosti,
3) vykonané práce sú v súlade s rozpočtom,
4) stavebné práce boli vykonané riadne a účelne, zisťovacie protokoly zodpovedajú typovému projektu,

položky, ktoré nie sú v súlade s typovým rozpočtom, sú podľa skutočne vykonaných prác,
5) realizované práce a stavebný materiál vykonané a použité zhotoviteľom SETI - Q. K., E. XX, F. D.,
sa dajú určiť len sondami, v súčasnosti sú práce zakryté,
6) stavba bola založená podľa vytyčovacieho plánu a realizovanej splaškovej kanalizácie, výška nebola
reklamovaná, dom nebol zle osadený.

Z odborného vyjadrenie D.. F. E. č. 80/2012 z 10.10.2012, znalca v odbore stavebníctvo, predloženého
žalovanými, súd zistil, že súpisy prác uvedené v zisťovacích protokoloch nezodpovedajú skutočne
vykonaným prácam, skutočný rozsah prác a dodávok je stanovený v tzv. kontrolnom výkaze výmer,
najväčšie rozdiely sú pri zemných prácach, súpisy vykonaných prác a dodávok v zisťovacích protokolov

zodpovedajú tzv. typovému rozpočtu, nezohľadňujú však špecifiká zakladania a osadenia objektu do
konkrétneho terénu, pri obhliadke zistil vady - presah spodnej vody a krivosť stropu, ostatné vady sa
nedajú zistiť bez realizácie sond.

Žalobcovia počas konania predložili odborné stanovisko D.. P. O. č. 06/12/2012 zo dňa 09.12.2012,

v ktorom ocenil skutočne vykonané práce na 1.258.320,61 Sk, rozdiel v neprospech žalovaných bol
151.961,-Sk,kedypracovalskontrolnýmvýkazomvýmerskutočnerealizovanýchprácavýkazomvýmer
fakturovanýchprácznalcaD..F.E.,cenypoužitévpredloženomrozpočtebolibežnévčasevypracovania
v IV. Q/1997 - I. Q/1998.

Vzhľadom na existujúce rozpory vo vykonanom znaleckom dokazovaní, kde vo veci bol podaný znalecký
posudok znalcom D.. X. Q. (ZP č. 7/2008), znalcom D.. P. O. (ZP č. 4/2011), doplnený o odborné
stanoviskoč.6/12/2012aodbornévyjadrenieč.80/2012D..F.E.,požiadalsúdznaleckýústavTechnickú
univerzitu Košice o odborné vyjadrenie, či pri určení skutočného rozsahu vykonaných stavebných prác a
dodávok ku dňu 08.10.1999 pri výstavbe domu č. 60 lokality Malá Ida, Panský les, je možné vychádzať

z predložených znaleckých posudkov a odborných vyjadrení.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa vyjadrenia Technickej univerzity Košice skutočný rozsah vykonaných
stavebných prác a dodávok ku dňu 08.10.1999 pri výstavbe domu č. 60 lokality Malá Ida, Panský les,
nebolo možné z predložených znaleckých posudkov a odborných vyjadrení určiť, konajúci súd nariadil

znalecké dokazovanie znaleckým ústavom z odboru stavebníctva a podaním znaleckého posudku
poveril znalecký ústav - Technickú univerzitu v Košiciach. Táto v znaleckého posudku č. 13/2014 zo dňa
22.07.2014 v odpovediach na jednotlivé otázky uviedla:
1) Zo strany zhotoviteľa boli skutočné práce a dodávky vykazované nedôveryhodne, keď len v
zemných prácach po úprave množstva (výmery) boli tieto znížené o 44 %. Aj znalec D.. P.Á. O.

na základe odborného vyjadrenia D.. F. E., upravil v odbornom stanovisku č. 06/12/2012 výkazy
výmer s tým súvisiacich prác a materiálov dodávok. Menšie rozdiely vykazovali aj zvislé a kompletné
konštrukcie, vodorovné konštrukcie, úpravy povrchov, podlahy, výplne, ostatné konštrukcie, tesárske
konštrukcie, stolárske konštrukcie a nátery Lastanox, pričom znalci D.. O. T. D.. E. vyhotovili odbornéposúdenie skutočne realizovaných prác a dodávok, keď nehnuteľnosť už bola v užívaní, v roku 2012.
Z horeuvedeného dôvodu bol stav a finančné vyčíslenie vykonaných stavebných prác a použitého
stavebného materiálu podľa posudku č. 110/1999 ku dňu odstúpenia od zmluvy - 08.10.1999. Rozsah

vykonaných stavebných prác a použitého stavebného materiálu zhotoviteľom na výstavbe rodinného
domu č. 60 v lokalite Malá Ida „Panský les“ predstavuje vypočítanú finančnú čiastku 691 769,18 Sk ku
dňu odstúpenia od zmluvy - 08.10.1999.
2)Vodbornomvyjadreníč.80/2012znalcaD..F.E.kdátumu(odstúpeniezmluvyodielo)rozhodujúcemu
na zistenie stavebno-technického stavu sú upravené výkazy výmer - množstvá, výmery. Aj znalec

D.. P. O. v odbornom stanovisku č. 06/12/2012 akceptoval odborné vyjadrenie D.. F. E., kde vyčíslil
finančný objem skutočne vykonaných prác a dodávok na základe zmeny množstva a výkazu výmer.
Vo vyčíslenom finančnom objeme boli zahrnuté aj obstarávacie náklady súvisiace s opravou nekvalitne
realizovaných stavebných prác a dodávok, ktoré uhradil odporca súdneho sporu.
3) Na základe odborného stanoviska č. 80/2012 vyhotoveného znalcom D.. F. E. bola akceptovaná
a upravená fakturácia - súpis vykonaných stavebných prác a materiálových dodávok v odbornom

stanovisku č 06/12/2012 vyhotovenom znalcom D.. P. O.. Rozdiel fakturácie predstavoval 10,77 %
(5.044,18 Eur) v neprospech žalovaných.
4) Predložená typová projektová dokumentácia určená pre účel realizácie je využiteľná iba od prvého
nadzemného podlažia (ďalej I. NP). Zakladanie stavby rodinného domu, ako aj prvého podzemného
podlažia (ďalej I. PP) malo byť riešené osobitnou projektovou dokumentáciou. Problémom v tomto

prípade je aj skutočnosť, že v dotknutom území je hladina podzemnej vody cca - 4 m od povrchu
rastléhoterénu.Tojeajvsúčasnostipríčinoupremáčaniavertikálnychahorizontálnychprvkovdlhodobej
a krátkodobej životnosti, ktoré súvisí so vzlínaním podzemnej vody tak v časti I. PP, ako aj I. NP.
Kompletnou dodávkou projektovej dokumentácie, ako aj hydrogeologickým prieskumom, by sa predišlo
problémom, ktoré v súčasnosti sú obsahom súdneho sporu.

5) Pri miestnom šetrení F.. Š. B. dňa 18.12.2013 prehlásil, že pre nekvalitu realizovaných prác ukončil
zmluvný vzťah so spoločnosťou MRÁZ, s.r.o. Košice. Aj žalovanými predložená fotodokumentácia v
časevýstavby(roky1998až1999)dokumentujenekvalituvykonanýchstavebnýchprácazabudovaných
materiálov. Aj v špecifikácii podstatných rozdielov medzi skutočne vykonanými prácami a prácami
deklarovanými v zisťovacích protokoloch v odbornom vyjadrení č. 80/2012 akceptoval žalobca nekvalitu

odborným stanoviskom č. 06/12/2012.
6) Osadenie rodinného domu tak, aby bol zabezpečený minimálny spád odkanalizovania, nie je v súlade
s predloženou projektovou dokumentáciou spoločnosti NOBILIA. Zmena osadenia vyvolala navyše
náklady súvisiace s vonkajšími a terénnymi úpravami. Navážku zeminy a oporné múry sa zaviazala
spoločnosť NOBILIA realizovať na vlastné náklady, avšak terénne úpravy a oporné múry musel z

dôvodu konečných vonkajších úprav, financovať žalovaný vo výške 453 278,00 Sk (15.046 €). Príčinou
aj v súčasnosti evidovanej škodlivej vlhkosti v pivnici (ďalej I. PP), ako aj v prízemí (ďalej I. NP), v
časti zabudovaného šatníka je hladina spodnej vody - 4 m pod rastlým terénom. V dotknutom území
nebol realizovaný hydrogeologický prieskum, na základe tejto skutočnosti by bolo projektové riešenie a
realizačná projektová dokumentácia iná. Pri komplexnom hodnotení to znamená, že rodinný dom bol v

skutočnosti v časti I. PP zle navrhnutý a zrealizovaný.
7) Posúdenie nehnuteľnosti, rozostavaný rodinný dom na parc. č. 786/39, 786/62, 786/129 v
katastrálnom území Malá Ida, obec Malá Ida, okres Košice - okolie malo byť vykonané v zmysle vyhlášky
č. 465/1991 Zb. v znení vyhlášky č. 608/1992 Zb. a vyhlášky č 265/1993 Z.z. Dátum rozhodujúci pre
zistenie ceny nehnuteľnosti bol dátum odstúpenia od zmluvy objednávateľom - žalovanými - 8.10.1999.

8)Zistenácenarozostavanéhorodinnéhodomupodľaznaleckéhoposúdenianehnuteľnostivykonaného
v zmysle platných vyhlášok, STN 73 4055 a metodického pokynu MS SR č. 820/98-50 zo dňa 6.4.1998
ku dňu odstúpenia od zmluvy 8.10.1999 znížená o práce a dodávky materiálov na odstránenie vád je
vo výške 691.769,18 Sk - 22.962,53 €.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 631, 642 ods.1, 646 ods.3 a 649 Občianskeho zákonníka.
Vychádzal zo znaleckého posudku č. 13/2014 zo dňa 22.07.2014 Technickej univerzity v Košiciach,
ktorého závery považoval za presvedčivé, logické a majúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd pri
rozhodovaní nemohol vychádzať zo záverov kontrolného znaleckého posudku D.. P. O. č. 4/2011 z
10.03.2011, ktorý miestnu obhliadku nevykonal (ohliadka a fotodokumentácia bola vykonaná z ulice) a

následne svoje závery upravil v odbornom stanovisku č. 06/12/2012 zo dňa 09.12.2012, kedy pri svojom
odbornom vyjadrení pracoval s kontrolným výkazom výmer skutočne realizovaných prác a výkazom
výmer fakturovaných prác znalca D.. F. E..Konštatoval, že v tomto prípade je zrejmé, že žalobca resp. jeho právny predchodca absolútne
odignoroval realizačnú projektovú dokumentáciu rodinného domu žalovaných, kedy v podstate len
vyhotovil typovú projektovú dokumentáciu. Z tohto dôvodu, ako výstižne konštatoval znalecký ústav,

typová projektová dokumentácia určená pre účel realizácie rodinného domu žalovaných je využiteľná
iba od prvého nadzemného podlažia (ďalej I. NP). Zakladanie stavby rodinného domu, ako aj
prvého podzemného podlažia (ďalej I. PP) malo byť riešené osobitnou (realizačnou) projektovou
dokumentáciou. Z dôvodu takého kardinálneho pochybenia právneho predchodcu žalobcu, navyše z
dôvodu, že v dotknutom území nebol realizovaný hydrogeologický prieskum, by projektové riešenie

a realizačná projektová dokumentácia rodinného domu žalovaných bola iná. V súlade so závermi
posudku znaleckého ústavu konštatoval, že rodinný dom bol v skutočnosti v časti I. PP zle navrhnutý a
zrealizovaný. Takýmto postupom sa žalobca dostal sám do stavu dôkaznej núdze, preto bolo v konaní
veľmi náročné určiť stav skutočne vykonaných prác a materiálových dodávok a posúdiť ich účelnosť,
navyše, ak je dom v užívaní žalovaných.

Z uvedeného dôvodu preto podľa názoru súdu správne postupoval znalecký ústav, ak za základ
posudzovania skutočne vykonaných prác a materiálových dodávok považoval stavebno-technické a
kvalitatívne posúdenie stavby v posudku D.. F. F., ktorý jediný objektívne vykonal znalecké posúdenie
(vrátane miestnej ohliadky a fotodokumentácie) v čase, ktorý bol najbližší k dátumu odstúpenia od
zmluvy. Všetky následné posudky mohli preto vychádzať len z listinných dôkazov (zisťovacie protokoly

o vykonaných prácach, fotodokumentácia a pod.), ktoré však z dôvodu absencie realizačnej projektovej
dokumentáciemohlimapovaťlenpribližný(ažalovanýmivčaserealizácieneoverený)stav.Zuvedeného
dôvodu jednotlivé námietky žalobcu o použití starej metodiky, nepresnosti a neidentifikovateľnosti
jednotlivých údajov uvedených v znaleckom posudku znaleckého ústavu, v smere narušenia postupu
(nie metodiky) znaleckého ústavu, ktorý za základ posudzovania použil východiskovú hodnotu skutočne

vykonaných prác a materiálových dodávok určených na sumu 915.220,55 Sk (PP 2045 bodov -
149.346,35 Sk, NP 3380 bodov - 765.874,20 Sk), ako ich určil D.. F. F., ktorý vykonával stavebno-
technické a kvalitatívne posúdenie, pokladá súd v kontexte uvedeného za absolútne nepresvedčivé.

Záver znaleckého ústavu, ktorý uviedol, že zistená cena rozostavaného rodinného domu podľa

znaleckého posúdenia nehnuteľnosti ku dňu odstúpenia od zmluvy 08.10.1999, znížená o práce a
dodávky materiálov na odstránenie vád, je vo výške 691.769,18 Sk (22.962,53 €), súd považoval za
správny, logický a presvedčivý. Uvedenú konštatáciu však možno pokladať len za odborno-technickú
(práce a dodávky materiálu na odstránenie vád), pretože z právneho hľadiska predstavuje zistená cena
sumu účelne vynaložených prác a dodaných materiálov, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní po odstúpení

od zmluvy. V tomto prípade, po odstúpení od zmluvy museli žalovaní realizovať také práce a dodávky
materiálov, aby práce a dodávky materiálov vykonané žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom
bolo možné pokladať za účelné. Znalecký ústav (str. 5,6 posudku) ich označil odborno-technicky (nie
právne) ako práce a dodávky materiálov na odstránenie vád v sume spolu 215.276,- Sk, t.j. 13.231
Sk (klieštiny), 98.855,- Sk (ukončenie krovu, fólia, laťovanie, protipožiarne múry), 38.353,- Sk (úprava

vodovodnej a kanalizačnej šachty), 7.000,- Sk (búranie železobetónu pre účel prípravy šachty), 42.317,-
Sk (opravy vnútorných stien), 12.341,- Sk (opravy vonkajších stien), 3.179,- Sk (nerovnosť stien v
podkroví). Neobstoja tvrdenia žalobcu o tom, že úprava vodovodnej a kanalizačnej šachty nebola
súčasťou rozpočtu (rozšírenie pivnice nebolo uznané), pretože zakladanie stavby rodinného domu, ako
aj prvého podzemného podlažia malo byť riešené osobitnou projektovou dokumentáciou, že v prípade

opravy nerovností ide o výmysel znalca, že časti dreveného krovu boli na objednávku žalovaných,
pretože tieto skutočnosti sú preukázané fotodokumentáciou.

Uvedenásuma215.276,-Sksaprejavila(akojedinéobjektívnemeradlojepotrebnépoužiťvýchodiskovú
hodnotu skutočne vykonaných prác a materiálových dodávok určených na sumu 915.220,55 Sk) v

úprave jednotlivých bodov, t.j. na znížení (str. 7 posudku) z 1235 na 980 bodov (suma 57.837,- Sk :
42.213,- Sk opravy vnútorných stien, 12.341,- Sk opravy vonkajších stien, 3.179,- Sk nerovnosť stien
v podkroví), na znížení z 815 na 194 bodov (suma 45.353,- Sk: 38.353,- Sk úprava vodovodnej a
kanalizačnejšachty,7.000,-Skbúranieželezobetónupreúčelprípravyšachty),nazníženízo415na349
bodov (suma 98.855,- Sk ukončenie krovu, fólia, laťovanie, protipožiarne múry, 13.231,- Sk klieštiny).

Takto upravená hodnota potom následne predstavuje sumu 691.769,18 Sk (PP 1424 bodov - 103.994,72
Sk, NP 2594 bodov - 587.774,46 Sk).Vzhľadomnavyššieuvedené,keďževkonanísižalobcapospätvzatíuplatnilzaplateniesumy44.020,21
€, kedy žalobcovi náhrada za ním účelne vykonané stavebné práce a stavebný materiál patrí (základ
nároku v zmysle ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný), žalovaní by boli povinní

zaplatiť žalobcovi 22.962,53 €.

V kontexte vyššie uvedeného neobstojí podľa názoru súdu hlavná námietka žalobcu, ktorý sa opiera
o stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (č.l. 991 a nasl.), ak poukazuje
na odbornú neprijateľnosť aplikácie zníženia bodovej hodnoty jednotlivých konštrukcií. V tomto prípade

znalecký ústav nepoužil bodovú metodiku, ale vzhľadom na obtiažnosť určenia účelne vynaložených
prác a dodaných materiálov (ktorú nevyvolali žalovaní) v čase, kedy je dom postavený a v užívaní
žalovaných (všetky odborne spôsobilé osoby konštatovali, že hodnotu prác a stavebných materiálov
nemožno určiť bez sondáže z dôvodu neexistencie realizačnej projektovej dokumentácie), považoval
za skutočný stav rodinného domu v čase, ktorý bol najbližší k dátumu odstúpenia od zmluvy,
stavebno-technické a kvalitatívne posúdenie stavby v posudku D.. F. F., ktorý jediný objektívne vykonal

znalecké posúdenie (vrátane miestnej ohliadky a fotodokumentácie). Na základe toho teda za základ
posudzovania použil východiskovú hodnotu skutočne vykonaných prác a materiálových dodávok, ako
ich určil D.. F. F..

Prednesom na pojednávaní 28.1.2005 a 15.1.2009 si žalovaní uplatnili kompenzačnú námietku vo výške

765.917,- Sk (25.423,79 €), ako sumu už zaplatenú na účet právneho predchodcu žalobcu. Zároveň v
podaní doručenom na pojednávaní dňa 04.06.2015 (č.l. 1003) opätovne uviedli, že pri určení povinnosti
žalovaným je potrebné sa vysporiadať aj so sumou 84.083,- Sk (2.791,05 €). V tejto súvislosti súd
uviedol, že suma 765.917,- Sk a suma 84.083,- Sk tvorí spolu sumu 850.000,- Sk, t.j. ide o sumu už
zaplatenú žalovanými právnemu predchodcovi žalobcu (850.000,- Sk je zmluvne dohodnutý preddavok

podľa čl. IV zmluvy o dielo uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade dňa
04.06.1998, ktorého úhrada je medzi účastníkmi konania nesporná).

Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke 765.917,- Sk súd uviedol, že túto nemožno akceptovať (nemožno
na ňu prihliadať), pretože uvedená suma bola po dohode účastníkov konania použitá na úhradu

inžinierskych sietí na základe uzavretej zmluvy o spoluinvestovaní zo dňa 22.01.1999 (č.l. 230 a nasl.),
na ktoré sa zaviazali žalovaní (aj uhradili dňa 02.06.1998, č.l. 230), t.j. suma bola použitá na plnenie
z iného právneho titulu (medzi účastníkmi konania ide plnenie nesporné). Navyše, je treba prihliadnuť
aj k námietke premlčania vznesenej žalobcom v podaní doručenom súdu dňa 22.02.2005 (č.l. 210), na
základe čoho by išlo o premlčanú pohľadávku.

Naopak, vo vzťahu k sume 84.083,- Sk (2.791,05 €) je potrebné jej odpočítanie, pretože ide o časť už
poskytnutého plnenia - preddavku (850.000,- Sk je zmluvne dohodnutý preddavok podľa čl. IV zmluvy
o dielo uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade dňa 04.06.1998, ktorého
úhrada je medzi účastníkmi konania nesporná), čo potvrdil aj žalobca vo svojom podaní doručenom

súdu dňa 10.05.2004 (č.l. 120).

Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 20.171,48 € (22.962,53 € - 2.791,05
€ = 20.171,48 €), ktorá predstavuje náhradu za žalobcom účelne vykonané stavebné práce a stavebný
materiál po odpočítaní časti poskytnutého preddavku.

V konaní žalovaní ústne na pojednávaní dňa 28.6.2001 a písomným podaním doručeným na tomto
pojednávaní namietali neoprávnene vyúčtovanú prácu a materiál zo strany žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu (vyúčtovaná suma nezodpovedá vykonaným prácam čo do kvantity a kvality), spôsobenie
škody, ktorú v zmysle ich vyjadrenia neskôr upresnia. V podaní doručenom súdu 4.10.2004 poukázali

na navyše náklady pri zakladaní domu vo výške 73.536,50 Sk. Podaním doručeným súdu 01.03.2010
(č.l. 562 a nasl.) upravili svoje vyjadrenie na sumu 496.602,01 Sk (16.484,17 €) ako neoprávnene
vyúčtovanú prácu a materiál zo strany právneho predchodcu žalobcu, a sumu 582.191,- Sk (19.325,20)
ako práce a dodávky materiálov potrebné na odstránenie vád. Uvedené podania súd z hľadiska ich
obsahu posudzoval ako upresňovanie nárokov žalovaných vo vzťahu k žalobcovi v smere odstránenia

vád diela. Poukázal na zápis zo stretnutia 6.11.1998 (čl. 137, pred odstúpením od zmluvy), v zmysle
ktorého právny predchodca žalobcu potvrdil, že na vlastné náklady bude realizovať terénne úpravy aj
oporný múr.Z vykonaného znaleckého dokazovania uzavrel, že žalovaným vznikli dodatočne náklady v súvislosti s
vonkajšími a terénnymi úpravami (vyvolané neexistenciou realizačnej projektovej dokumentácie), keďže
osadenie rodinného domu nebolo vykonané tak, aby bol zabezpečený minimálny spád odkanalizovania.

Táto skutočnosť vyvolala navyše náklady, ktoré by bolo možné akceptovať ako vady diela, resp.
náklady na odstránenie vád diela (vybudovanie oporných múrov do výšky terénu v sume 330.988,- Sk,
uskutočnenie zemných prác - úpravu terénu v sumu 122.298,- Sk) súvisiace s vonkajšími a terénnymi
úpravami, ktoré museli financovať žalovaní (aj keď ich mal financovať právny predchodca žalobcu) vo
výške 453 286,00 Sk (15.046,34 €), keďže príčinou aj v súčasnosti evidovanej škodlivej vlhkosti v pivnici,

ako aj v prízemí, je hladina spodnej vody - 4 m pod terénom (znalecký ústav urobil chybu v písaní -
str. 8 posudku, kedy za základ vzal sumu 330.980,- Sk, nie ako malo byť správne 330.988,- Sk, čo
sa následne prejavilo v chybe v sčítaní), na základe čoho malo byť projektové riešenie a realizačná
projektová dokumentácia iná, t.j. rodinný dom bol v skutočnosti v časti I. PP zle navrhnutý a zrealizovaný.

Súd posúdil uplatnené náklady potrebné na odstránenie vád diela vo výške 453 286,00 Sk (15.046,34 €,

nie ako nesprávne uviedol znalecký ústav v dôsledku chyby v sčítaní v sume 15.046 €) ako nedôvodné
(aj keď projektové riešenie t.j. realizačná projektová dokumentácia rodinného domu žalovaných mala
byť iná - rodinný dom bol v skutočnosti v časti I. PP zle navrhnutý a zrealizovaný), pretože neboli
uplatnené v záručnej dobe u žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu v zmysle ustanovenia § 646 a
649 Občianskeho zákonníka. Povinnosťou žalovaných v zmysle citovaných ustanovení zákona bolo ich

uplatnenie v záručnej dobe v predpísanej forme, čo sa v tomto prípade nestalo, keďže žalovaní si vady
po odstúpení od zmluvy v záručnej lehote u žalobcu, príp. právneho predchodcu relevantným spôsobom
neuplatnili, čím zanikol ich nárok na náhradu zo zákona.

Súd zároveň nepriznal žalobcovi úrok z omeškania s odôvodnením, že v tomto prípade žalovaným síce

bola doručená faktúra, ktorou žalobca, resp. jeho právny predchodca vyúčtoval vykonané stavebné
práce a použitý stavebný materiál a jej nezaplatením v lehote splatnosti sa teda žalovaní dostali do
omeškania, prisvedčil ale žalovaným, že ich dôvody na neuhradenie dlžnej sumy boli spôsobené
neprofesionálnym a nezodpovedným prístupom právneho predchodcu žalobcu v smere spornosti
vyúčtovaných prác a dodávok materiálu, čo v konečnom dôsledku zavinilo enormnú dĺžku a obtiažnosť

dokazovania. Opakovane konštatoval, v súlade so závermi posudku znaleckého ústavu, že rodinný dom
bol v skutočnosti v časti I. PP zle navrhnutý a zrealizovaný. Priznanie úroku z omeškania by podľa
názoru súdu bolo takto možné pokladať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. §
3 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby pred začatím pojednávania súd konanie zastavil aj v časti
úroku z omeškania zo sumy 5.057,96 € vo výške 17,6 % ročne od 12.06.1999 do zaplatenia, keďže
rozsudkom č.k. 27C 199/2000-508 z 15.01.2009 zastavil konanie len v časti o zaplatenie istiny 5.057,96
€.

O trovách konania si vymienil rozhodnúť v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobca aj žalovaní.

Žalobca podal odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti z dôvodov podľa ust.
§ 205 ods. 2 pís. c/,d/,f / O.s.p. a navrhol rozsudok zmeniť v napadnutej časti tak, že žalovaní v 1. a
2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 23 848,73 €, úroky z omeškania vo výške
17,60 % ročne zo sumy 44 020,11 € od 12.06.1999 do zaplatenia a nahradiť trovy odvolacieho konania
vo výške 625,48 € (jeden úkon - odvolanie á 512,85 € + 8,39 € paušál + 20 % DPH), alternatívne zrušiť

rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vytýkal súdu svojvôľu pri hodnotení dôkazov.
Argumentoval, že:
- žalovaní sa od začiatku aktívne zúčastňovali výstavby a zasahovali do nej formou zmien projektu -
zápisy v stavebnom denníku č. 264932 zo dňa 29.06.1998, č. 264941 zo dňa 26.10.1998, č. 264942 zo
dňa 29.10.1998 a č. 264944 zo dňa 9.12.1998;

- žalovaní si u subdodávateľa výstavby átriových domov spoločnosti Mráz s.r.o. objednali pokračovanie
vo výstavbe svojho domu napriek tomu, že v súčasnej dobe tvrdia a poukazujú na nekvalitu prác;
- D.. Š. prevzal od žalobcu všetky ním požadované podklady na spracovanie znaleckého posudku -
projektovú dokumentáciu, výkaz výmer, rozpočty, súpisy prác, faktúry, uloženie kanalizácie a žalobcadostatočne preukázal rozsah prác - stavebný denník, fotodokumentácia, výpovede svedkov - A. za Mráz
s.r.o., G. za Nobiliu, pričom preukázal aj úhradu všetkých faktúr spoločnosti Mráz s.r.o. jeho právnym
predchodcom - firmou NOBILIA;

- o absencii hydrogeologického prieskumu za celých 15 rokov trvania súdneho sporu nebola zmienka
a táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania,
- žalovaní neuplatnili v záručnej 36 mesačnej lehote žiadnu reklamáciu za vady na zhotovení diela, ich
práva v tomto smere zanikli, teda súd nemal prihliadať na nimi uplatnené nároky,
- znalecký posudok TU Košice je nekvalifikovaný, vadný a zaujatý, no napriek tomu z neho okresný

súd pri svojom rozhodovaní vychádza; hoci vzniesol námietku premlčania voči nárokom žalovaných z
údajných vád za nekvalitu prác, D.. Q. napriek tomu pri stanovení konečnej sumy, na ktorú žalobca
podľa jeho názoru má nárok, znižuje cenu (bodovo ohodnotenej stavby) za práce a dodávky materiálov
na odstránenie vád;
- súd konštatuje, že nebude prihliadať na reklamáciu vád, keďže nebola uplatnená v lehote 36 mesiacov,
čo pri akceptácii výpočtu v kontrolnom znaleckom posudku TU Košice vyznieva chaoticky;

- žalovaní si po zrealizovaní I.PP dali dodatočne rozšíriť pivnicu, pričom došlo k narušeniu už
zrealizovanej vodorovnej a zvislej izolácie; do doby narušenia izolácie nedochádzalo k žiadnemu
zatekaniu spodnej vody a toto bola a je príčina zatekania v suteréne a nie absencia hydrogeologického
prieskumu počas výstavby;
- súd poukazuje na to, že nemôže prihliadať na posudok D.. O., nakoľko miestnu obhliadku nevykonal,

pritom D.. O. mal k dispozícii posudky D.. F. T. D.. Š., ktorí obhliadku urobili a tie boli pre neho
dostačujúce; všetci zhodne tvrdili, že nie je možné posúdiť námietky nekvality, nakoľko stavba je
ukončená a obývaná a bolo by nutné urobiť sondáž, k čomu žalovaní nepristúpili;
- Š. B. Nobilia sa nezaviazal na to, že zrealizuje hradbové múry do výšky 2 metrov za cenu celkom
453.286,- Sk, chcel iba klientom pomôcť, a to vo forme dodávky zeminy na zrealizovanie terénnych

úprav, zmluvne sa na tom nedohodli, nehovoriac o absencii vzájomne odsúhlasených rozpočtov na tieto
práce, preto nie je možné na tieto skutočnosti prihliadať,
- D.. O. odborným stanoviskom zo dňa 09.12.2012 iba nacenil hodnotu stavebných prác a materiálov
podľa toho, čo žalovaní cez odborné vyjadrenie D.. E. uznali, teda posudok neupravoval,
- súd nesprávne odpočítal od sumy, ktorá je výslednou sumou podľa znaleckého posudku TU Košice,

sumu 2.791,15 € (84 083,00 Sk), lebo prehliadol, že túto sumu žalobca žalovaným zohľadnil priamo
vo Fa č. 9900019, keď výslednú fakturovanú sumu ponížil práve o 84.083,- Sk, čo je z textu faktúry
založenej v súdnom spise zrejmé, a teda uvedená suma nebola ani predmetom žaloby.
Nesúhlasil s určením výšky svojho nároku podľa znaleckého posudku Technickej univerzity Košice č.
13/2014 zo dňa 22.07.2014, lebo tento nie je nestranným posudkom, keď ho vypracoval D.. Q., ktorý je

klientom JUDr. Marty Šuvadovej, ktorá v priebehu sporu zastupovala žalovaných za JUDr. Katunského
a predkladala vyjadrenia vo veci, ako aj z dôvodu príbuzenského vzťahu medzi prof. D.. L. A., ktorý
podpísal označený posudok ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti a právnym zástupcom
žalovaných, ktorí sú navzájom bratranci. Cez test teórie tzv. zdania - ako ju prezentoval v podaní zo
dňa 11.11.2014 - nie je kontrolný znalecky posudok TÚ Košice nestranným posudkom v zmysle § 16

ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. v platnom znení, čo spôsobuje jeho nepoužiteľnosť. Ak teda okresný
súd považoval za potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, tak mal akceptovať návrh žalobcu
na nové kontrolné znalecké dokazovanie a prípadne rozhodnúť čiastočným rozsudkom v navrhnutom
znení. Okrem práve uvedeného nedostatku v zmysle platnej právnej úpravy kontrolný znalecký posudok
je nepoužiteľný aj vzhľadom na nesprávnu metodiku, ktorú znalecký ústav použil. Nesprávnosť použitej

metodiky preukázal stanoviskom Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, čo nebolo akceptované zo strany
okresného súdu, avšak na tomto stanovisku zotrváva a považuje kontrolný znalecký posudok v zmysle
§ 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. v platnom znení za nepoužiteľný aj pre jeho neodbornosť. Hoci
navrhol nové kontrolné znalecké dokazovanie pre nepoužiteľnosť kontrolného znaleckého posudku TÚ
Košice, nič to nemení na tom, že podľa neho nespokojnosť žalovaných so znaleckým posudkom D.. O.

nemôže byť dôvodom na kontrolné znalecké dokazovanie, ak znalecký posudok je obdobný znaleckému
posudku D.. B. z veci tunajšieho súdu sp. zn. 21 C 1332/2000. Za tohto stavu okresný súd mohol a mal
vychádzať zo znaleckého posudku D.. O. a priznať žalobcovi celú žalovanú sumu 44.020,21 €.

Namietal aj nepriznanie úroku z omeškania s poukazom na § 3 OZ a záver súdu o nezodpovednom

a neprofesionálnom prístupe právneho predchodcu žalobcu aj s poukazom na to, že rodinný dom
nemohol byť zle navrhnutý. Žalovaní si nechali urobiť zmenu po ukončení I.PP. Nie vinou právneho
predchodcu žalobcu došlo k zamákaniu. Profesionalitu dokazuje aj tým, že osadenie domu bolo
vykonané s prihliadnutím na zrealizovanú kanalizáciu a s dodržaním spádu kanalizáciu pre mokrýsuterén. Napokon pri rozhodovaní o úroku z omeškania nemalo ujsť pozornosti okresného súdu, že
listom zo dňa 10.05.2000 žalovaní uznali z Fa č. 9900019 ako nespornú sumu 930 000,00 Sk a ohľadne
spornej časti mali prebehnúť jednania. Nezodpovedným prístupom bolo správanie žalovaných, ktorí na

začiatku sporu uznali prevažnú časť žalovanej sumy a v priebehu sporu účelovo rozporovali aj to, čo
predtým uznali. Je tak bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že cez ustanovenie § 3 OZ nie je možné
nepriznať žalobcovi úrok z omeškania, ktorý si ako príslušenstvo pohľadávky riadne uplatnil žalobou
podľa vtedy platnej právnej úpravy. Ak okresný súd v treťom výroku zamietol okrem zvyšku istiny aj úrok
z omeškania, tak rozhodol v rozpore s hmotným právom.

Žalovaní podali odvolanie proti vyhovujúcemu výroku, t.j. proti jeho 2. výroku v rozsahu 20.104,30,-
Eur z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhli rozsudok v napadnutej časti
zmeniť a žalobu nad sumu 67,18 € zamietnuť. Poukázali na to, že od znaleckým posudkom ustálenej
hodnoty rozostavaného rodinného domu ku dňu ich odstúpenia od zmluvy, t.j. od sumy 22.963,53 € je
potrebné odrátať nielen ich úhradu vo výške 2.791,05 €, ale aj ďalšiu ich úhradu vo výške 5.057,96

€, ktorú potvrdil aj samotný žalobca a kvôli ktorej zobral žalobu v tomto rozsahu späť. Súd prvého
stupňa síce správne konanie v tejto časti zastavil, avšak opomenul úhradu tejto sumy odpočítať od
zistenej hodnoty rozostavaného rodinného domu. Keďže tento postoj k požiadavke žalobcov súd prvého
stupňavosvojomrozhodnutínijakoneodôvodnil,majúžalobcoviazato,žeidezostranyprvostupňového
súdu len o opomenutie, ktoré je možné bez ďalšieho napraviť v odvolacom konaní. Trvali na návrhu,

aby súd od zistenej hodnoty rozostavaného rodinného domu odpočítal aj sumu 15.046 €, ktorú museli
zaplatiť za terénne úpravy a oporné múry z dôvodu zmeny osadenia rodinného domu, zapríčinenej zle
(vadne) navrhnutým a zrealizovaným rodinným domom, keďže ide o „vadu" plnenia zo strany žalobcu
(jeho právneho predchodcu), ktorú boli nútení odstrániť na svoje náklady. Nesúhlasili však so záverom
súdu, že uplatnené náklady potrebné na odstránenie vád diela vo výške 15.046,34 € sú nedôvodné,

pretože neboli uplatnené v záručnej dobe u žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu v zmysle ust.
§ 646 a 649 Občianskeho zákonníka. Žalovaní ešte pred zhotovením diela (stavby rodinného domu)
odstúpili od zmluvy, a tým došlo k jej zrušeniu od počiatku. Preto žalovaní nemali žiadne práva z titulu
zodpovednosti za vady, ktoré by mohli a mali uplatňovať v záručnej dobe (ktorá vlastne v tomto prípade
ani nezačala plynúť). Pokiaľ žalovaní nazvali zlé (chybné) osadenie stavby rodinného domu „vadou'", tak

tým chceli označiť chybu žalobcu (jeho právneho predchodcu) pri osadzovaní budúcej stavby, ktorá mala
za následok vynaloženie nákladov na strane žalovaných, bez ktorých stavba nemohla byť realizovaná.
Namietali ďalej, že od zmluvy odstúpili z dôvodu, že bolo zrejmé, že dielo nebude vykonané ani včas
ani riadne. Odstúpili teda od zmluvy podľa § 642 ods. 2 Obč. zák. (a nie podľa § 642 ods. 1 OZ). Táto
skutočnosť je významná z hľadiska následkov, ktoré takéto odstúpenie od zmluvy má. Takéto odstúpenie

od zmluvy (učinené v súlade s § 642 ods. 2 OZ) má totiž za následok, že zmluva sa v súlade s § 48
ods. 2 OZ od začiatku zrušuje a každý z jej účastníkov je povinný v súlade s § 457 OZ vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 OZ sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. A podľa § 458 ods. 3 OZ ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia

vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Ak teda žalovaní zavinenou
chybou žalobcu (jeho právneho predchodcu) museli vynaložiť na rozostavanú stavbu rodinného domu
náklady vo výške 15.046,34 Eur, tak sa tým znížila výška bezdôvodného obohatenia na ich strane, a
potom je na mieste aj ich požiadavka, aby táto suma bola odpočítaná z celkovej výšky bezdôvodného
obohatenia, ktoré im vzniklo ako následok zrušenej zmluvy.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných (č.l. 1038) opakovane vyjadril názor o nepoužiteľnosti
znaleckého posudku z dôvodu jeho vypracovania zaujatým znalcom. Pokiaľ ide o odpočítanie sumy
2.791,05 €, ktorú okresný súd započítal, táto suma bola odpočítaná už priamo vo faktúre. Vo vzťahu
k sume 5.057,96 € poznamenal, že ide o sumu zodpovedajúcu späťvzatiu žaloby (152.376,10 Sk),

ku ktorému došlo dňa 30.11.2000 a túto sumu žalovaní takisto nikdy predtým ani potom neuhradili.
Ak kontrolný znalecky posudok na rozsah prác bol vypracovaný v roku 2014, tak jeho výsledná suma
nezahŕňa predsa práce, ohľadne ktorých bola žaloba vzatá späť ešte v roku 2000 (v kontrolnom
znaleckom posudku D.. Q. odpočítal práce v sume 5.057,96 za rozšírenie pivnice). Hoci s kontrolným
znaleckýmposudkomnesúhlasí,mázato,žeodjehovýslednejsumyjesumazodpovedajúcaspäťvzatiu

žaloby neodpočítateľná. Napokon so sumou 15.046,00 € (správne 15.046,34 €) sa okresný súd
vysporiadal ako s nárokom na odstránenie vád diela, ktoré neboli uplatnené v záručnej dobe. Pokiaľ v
odvolaní žalovaní tvrdia, že od zmluvy o dielo odstúpili podľa § 642 ods. 2 Obč. zák. a že sumu 15.046,34
€ už požadujú ako bezdôvodné obohatenie, žalobca upozorňuje, že právnym názorom vyslovenýmodvolacím súdom v uznesení č. k. 6Co/131/2009-534 zo dňa 25.08.2009 je viazaný ako okresný súd,
tak aj účastníci konania a v tomto uznesení na str. 7 odvolací súd jednoznačným spôsobom záväzne
určil, že "... základ nároku v zmysle § 642 ods. 1 Obč. zákonníka je teda daný ...", takže žalovaní musia

tento záver rešpektovať a nemôžu meniť základ nároku, ako im to práve vyhovuje. Pokiaľ sumu vo
výške 15.046,34 € žalovaní požadujú započítať nie z titulu vád diela, ale teraz z titulu bezdôvodného
obohatenia, žalobcom vznesená námietka proti všetkým kompenzáciám žalovaných sa vzťahuje aj na
danú sumu bez ohľadu na to, z akého titulu je v danej chvíli uplatňovaná. Z opatrnosti opäť vzniesol
námietku premlčania vo vzťahu k sume 15.046.34 €, ktorú žalovaní požadujú titulom bezdôvodného

obohatenia, pretože od vynaloženia tvrdených nákladov žalovanými uplynula ako objektívne 3-ročná
lehota, tak aj subjektívna 2-ročná lehota, čo vylučuje započítanie predmetnej sumy. Argumentoval
tiež, že nutnosť realizácie terénnych úprav za 15.046,34 € nevznikla z dôvodu nesprávneho osadenia
rodinného domu, ako sa to žalovaní neustále snažia súdu podsúvať. Žalovaní si dokúpili ešte ďalšiu časť
pozemku, nadväzujúcu na ich pozemok, čím si ho predĺžili. Teda vznikol väčší výškový rozdiel medzi
začiatkom a koncom pozemku, keďže celá lokalita má od lesa po hlavnú cestu na Bukovec klesajúci

charakter. Bolo to rozhodnutie žalovaných terén úplne vyrovnať a ich rozhodnutie postaviť oporné múry
do výšky dvojmetrových hradieb. Tieto náklady nevznikli zlým osadením domu. Neboli súčasťou zmluvy
o dielo ani žalovanej sumy, neboli zmluvne podchytené, ani vzájomne odsúhlasené. Žalovaní odstúpili
od zmluvy o dielo v priebehu výstavby, keď rozostavanosť zo strany predchodcu žalobcu bola skoro 50
%. Keďže sa žalovaní aktívne zúčastňovali celého priebehu, dňom odstúpenia od zmluvy o dielo začala

plynúť lehota na uplatnenie vád diela. Žalovaní úmyselne nepreberali korešpondenciu, ktorú sa podarilo
doručiť až cestou právneho zástupcu JUDr. Katunského. Žalovaní teda sumu 15.046,34 € nevynaložili
na výstavbu domu, ale na terénne úpravy a oporné múry, takže nie je možné na tieto náklady prihliadať.

Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (č.l. 1045) uviedli, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol

ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala odvolací súd postupovať tak, ako to navrhuje.
Dôvod, z ktorého žalobca požadoval vykonať nový kontrolný znalecký posudok bol ten, že nesúhlasil
so závermi kontrolného znaleckého posudku Technickej univerzity Košice č. 13/2014 zo dňa 22.7.2014.
Súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu pristúpil k znaleckému dokazovaniu vykonaním
kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým posudkom D.. P. O. č. 4/2011 zo dňa 10.3.2011,

pričom znalec bol oboznámený so spisom a znaleckým posudkom č. 7/2008 znalca D.. X. Q. zo dňa
13.3.2008. Vzhľadom na existujúce rozpory vo vykonanom znaleckom dokazovaní (znalecký posudok
č. 7/2008 znalca D.. X. Q., znalecký posudok č. 4/2011 znalca D.. P. O., odborné vyjadrenie D.. F. E.
č. 80/2012, odborné stanovisko D.. P. O. č. 06/12/2012), nariadil súd kontrolné znalecké dokazovanie
znaleckým ústavom z odboru stavebníctva a podaním znaleckého posudku poveril znalecký ústav -

Technickú univerzitu v Košiciach, ktorá po oboznámení sa s vyššie uvedenými znaleckými posudkami
a odbornými vyjadreniam podala kontrolný znalecký posudok č. 13/2014 zo dňa 22.7.2014, pričom
súd prvého stupňa vychádzal zo záverov tohto znaleckého posudku. V tejto súvislosti uviedli, že z
textu samotného odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca rozhodnutiu súdu prvého stupňa vyčíta to, že
nevykonal ním navrhované kontrolné znalecké dokazovanie iba z toho dôvodu, že súd prvého stupňa

pri rozhodovaní nevychádzal zo záverov znaleckého posudku P. O. č. 4/2011 zo dňa 10.3.2011, ale z
kontrolného znaleckého posudku č. 13/2014 zo dňa 22.7.2014, z ktorého závermi nesúhlasil a následne
z tejto skutočnosti vyvodzuje, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Poukázali na ustálenú súdnu prax, v ktorej sa uvádza, že účastníkovi konania
nepatrí právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Súd prvého stupňa
v dostatočnej miere zdôvodnil, prečo sa v konaní neriadil znaleckým posudkom P. O. č. 4/2011 (ktorý
nevykonal miestnu obhliadku a obhliadka a fotodokumentácia bola vykonaná z ulice), ale naopak v
konaní vychádzal zo záverov kontrolného znaleckého posudku č. 13/2014, nakoľko znalecký ústav za
základ posudzovania považoval stavebno-technické a kvalitatívne posúdenie stavby v posudku D.. F. F.,

ktorý jediný objektívne vykonal znalecké posúdenie (vrátane miestnej obhliadky a fotodokumentácie) v
čase, ktorý bol najbližší k dátumu odstúpenia od zmluvy. Súhlasili zo záverom súdu prvého stupňa, ktorý
uviedol, že všetky následné posudky mohli preto vychádzať len z listinných dôkazov, ktoré však z dôvodu
absencie realizačnej projektovej dokumentácie, mohli mapovať len približný stav. Osobitne vyzdvihli tú
skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, že bol to práve právny predchodca žalobcu,

ktorý absolútne odignoroval projektovú dokumentáciu rodinného domu žalovaných, kedy v podstate
vyhotovil len typovú projektovú dokumentáciu, pričom žalobca sa takýmto postupom sám dostal do stavu
dôkaznej núdze, čoho následkom bolo, že v konaní bolo veľmi náročné určiť stav skutočne vykonaných
prác a materiálových dodávok a posúdiť ich účelnosť. Pokiaľ žalobca namietal nepriznanie úroku zomeškania, a to s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka, uviedli, že z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že práve pre nekvalitu realizovaných prác a dodávok došlo nimi k odstúpeniu od
zmluvy o dielo. Pre absenciu projektovej dokumentácie rodinného domu bolo veľmi náročné určiť stav

skutočne vykonaných prác a materiálových dodávok a posúdiť ich účelnosť. Stotožňujú sa zo záverom
súdu prvého stupňa, že zistená cena rozostavaného rodinného domu podľa znaleckého posúdenia
nehnuteľnosti ku dňu odstúpenia od zmluvy 8.10.1999, znížená o práce a dodávky materiálov na
odstránenie vád, je vo výške 22.962,53 €.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd pred prejednaním veci na pojednávaní vyzval D.. Q., ktorý
ako osoba poverená vypracoval znalecký posudok č. 13/2014 zo dňa 22.7.2014, aby sa vyjadril,
prečo v znaleckom posudku nebola zohľadnená (odpočítaná) suma 152 376,- Sk za rozšírenie pivnice,
vynaložená žalovanými. D.. Q. doručil súdu vyjadrenie spolu s grafickou prílohou. Vo vyjadrení uviedol,
že posudzovaný stav bol vyhotovený podľa skutočnosti v termíne znaleckého šetrenia. Na strane 6
posudku hore - rozšírenie pivničných priestorov nebola vada a nemalo byť vôbec uvedené, tento náklad

(152 376 Sk) je predmetom iného zmluvného vzťahu (D.. J. s firmou Mráz). Realizoval aj:
1/ Výpočet plochy rozšírenia:
Zastavaná plocha rozšírenia PP: 7,9 m x 3,8 m x 0,8 m = 24,02 m2 Výpočet koeficientu vplyvu zväčšenia:
k = l-(24,02 m2/73,03 m2) = 0,67
2/ Výpočet ceny:

Základná cena PP pri zohľadnení koeficientu vplyvu zväčšenia:
1424bodov* 0,67* 73,03 m2 *1 Sk = 69 676,46 Sk
Základná cena NP (str. 8 ZP. pôvodná): 587 774.46 Sk
Opravená zistená cena (pri zohľadnení vplyvu zväčšenia PP) 657 450,92 Sk.
Konštatujem, že zhotoviteľ zrealizoval ku dňu odstúpenia od zmluvy stavebné práce a materiálové

dodávky (znížené o odstránenie vád odporcom pri zohľadnení vplyvu zväčšenia PP) vo výške 657
450,92 Sk.
Spresnená odpoveď, úloha č. 1, str. 13 ZP, zhora riadok 20, opraviť vypočítanú finančnú čiastku [691
769,18 Sk - nesprávne) na finančnú čiastku 657 450,92 Sk ku dňu odstúpenia od zmluvy 08.10.1999.

Zároveň pred prejednaním veci na pojednávaní súd zaslal účastníkom výzvu v zmysle ust. § 213 ods.
2 O.s.p., aby sa písomne vyjadrili k možnému použitiu ust. §§ 100, 101, 106 ods. 1,2, § 420, 580 Obč.
zákonníka pri rozhodovaní v tejto veci, ktoré sa vzťahujú na danú vec, pokiaľ ide o uplatnenie sumy
15 046 € na započítanie žalovanými titulom nákladov vzniknutých na vybudovanie oporných múrov
(330 980,- Sk) a navážky zeminy a terénnych úprav (122 298,- Sk), ktoré pri doterajšom rozhodovaní

neboli použité s tým, že bude žalovanými uplatnený nárok na započítanie vyššie uvedený posudzovať
ako nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 420 Obč. zák. a vzhľadom na námietku premlčania tohto
nároku vznesenú žalobcom odvolací súd bude sa v prvom rade zaoberať posúdením jej (ne)dôvodnosti,
za ktorým účelom bude zisťovať, kedy škoda vznikla (kedy boli vyššie uvedené náklady žalovanými
vynaložené - zaplatené), kedy sa žalovaní dozvedeli o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, kedy si

nárok na náhradu tejto škody uplatnili na súde (kedy vzniesli kompenzačnú námietku ohľadne tohto
nároku). Ak námietka premlčania nebude dôvodná, bude skúmať dôvodnosť tohto nároku v zmysle ust.
§ 420 Občianskeho zákonníka a posudzovať, či sú splnené podmienky pre započítanie v zmysle ust.
§ 580 Občianskeho zákonníka.

Spolu s vyššie uvedenou výzvou zaslal odvolací súd účastníkom aj vyjadrenie znalca a poskytol im
lehotu na vyjadrenie.

Žalobca vo vyjadrení k obom výzvam uviedol (č.l. 1059 a nasl.):

1/ k uplatneniu sumy 15.0460 € zdôraznil, že nároky žalovaných ohľadom nákladov vynaložených na
opornémúryaterénneúpravynikdynebolipredmetomzmluvnéhovzťahuanikdyvžiadnejfaktúreneboli
žalovaným fakturované. Abstrahujúc od uvedeného - pokiaľ ide o oporné múry, žalovaní podaním zo
dňa 24.09.2004 (doručené súdu dňa 04.10.2004) založili do súdneho spisu pokladničný doklad zo dňa
09.05.2002 o úhrade sumy 330 988,- Sk s tým, že v podaní sa iba uvádza v poslednej vete: "... vyššie

uvedené skutočnosti by mali byť v konaní zohľadnené". Má teda za to, že žalovaní v označenom podaní
a ani nikdy potom riadnym spôsobom si neuplatnili nárok na náhradu škody, t. j. aby jednoznačným
spôsobom si uplatnili predmetnú sumu z titulu náhrady škody formou napr. započítacej námietky.
Okrem toho označený doklad bol do súdneho spisu predložený po uplynutí 2-ročnej subjektívnejlehoty, takže vznesená námietka premlčania je relevantná. Vo vzťahu k zemným prácam žalovaní
disponujú pokladničným dokladom zo dňa 06.11.2002 na sumu 44.044,-Sk a pokladničným dokladom
zo dňa 21.10.2004 na sumu 78.254,- Sk, ktoré sumy si takisto nikdy riadnym spôsobom v priebehu

tohto konania neuplatnili, takže i vo vzťahu k týmto údajným nárokom na náhradu škody je vznesená
námietka premlčania dôvodná, pretože od vynaloženia uvedeným súm uplynula ako subjektívna 2-ročná
premlčacia lehota, tak aj objektívne 3-ročná premlčacia lehota;

2/ k vyjadreniu k znaleckému posudku č. 13/2014 D.. Q. uviedol, že požiadavka súdu k úprave

výpočtu pre „Celková cena znížená o práce a dodávky potrebné na odstránenie vád" - zmenšenie
zastavanej plochy I.PP - resp. odpočítanie nákladov žalovaných na realizácie rozšírenia pivnice zo sumy
vynaloženej žalobcom pri výstavbe rodinného domu (152 376 Sk) žalovaných je opodstatnená. Napriek
uvedenému žalobca naďalej kategoricky namieta nepoužiteľnosť znaleckého posudku TU Košice ako
celku z dôvodu zaujatosti D.. Q. ako zhotoviteľa znaleckého posudku ako i z dôvodu nesprávnej
metodiky. Predmetná položka, ktorú súd znalcovi D.. Q. vytkol, nie je jediná vada znaleckého posudku:

- na str. 5. dolu: Znalec uvádza sumu 112 086 Sk ( klieštiny a ostatné) ako vadu. Pri porovnaní súpisov
vykonaných prác s celkovým rozpočtom na dom (súpis vykonaných prác 07/60) je možné zistiť, že
žalobca žalovaným nevyfakturoval všetky rozpočtované náklady. Teda má za to, že sumy, ktoré žalovaní
uvádzajú ako odstránenie vád, boli v skutočnosti práce na dokončenie krovu a strechy domu žalovaných,
- na str. 6. hore I. PP: Mimo súdom vytknutej položky 152 376 Sk ani ostatné položky 38 353 Sk a 7.000

Sk neboli právnym predchodcom žalobcu fakturované. Boli to práce vynaložené na výstavbu vodovodnej
a kanalizačnej šachty. Neboli súčasťou základného rozpočtu. Teda nemali byť brané ako náklady na
odstránenie vád;
- na str.6. I.NP omietky: Nikdy nebol preukázaný rozsah prác ani skutočnosť, že tie omietky boli
realizované na údajné vyrovnanie nerovností stien a nie riadne omietky domu. Toto tvrdenie žalovaných

o extrémnej nerovnosti stien bolo aj na pojednávaní pri výpovedi X.. A. (stavebný dozor za Mráz s.r.o.)
a X.. G. (stavebný dozor NOBILIA) vyvrátené.
Opakovane poukázal na závažné skutočnosti, ako vady posudku D.. F., tak aj D.. Q., na ktoré
prvostupňový súd vôbec neprihliadal:
- nepoužiteľnosť znaleckého posudku TU Košice pre zaujatosť z dôvodov uvedených v súdnom spise;

- znalecký posudok D.. F. č. 110/1999 zo dňa 14.11.1999 bol zadaný bankou z dôvodu čerpania úveru
a nezohľadňoval všeobecnú hodnotu rozostavanej stavby. Poukazoval na skutočnosť, že v prílohe
posudku - Odborný posudok k ZP č. 110/1999 o cene nehnuteľnosti na str. 7 - Záver znalca, znalec
uvádza: trhová hodnota nehnuteľnosti ku dňu ocenenia je 2.607.073,- Sk dom + 13.150,- Sk pozemok,
pričom sumár prác, vykonaných právnym predchodcom žalobcu aj žalovanými ku dňu vykonania

posudku bol cca 1.800.000,- Sk. K tomuto posudku doložil Stanovisko USI ŽU v Žiline, ktorá v bode 3.
uvádzacitujem:"Výpočetcenynehnuteľnostiinýmspôsobomakopodľacenovéhopredpisuplatnéhopre
konkrétny právny úkon (rôznymi koeficientmi, ukazovateľmi, indexmi, porovnávaniami a pod.) nemôže
byť vykonaný formou znaleckého posudku opatreného okrúhlou pečiatkou so štátnym znakom;
- D.. Q. pre vypracovanie posudku použil posudok D.. F.. V posudku znalec uvádza z dôvodu, že dom

je ukončený a obývaný, nevie posúdiť rozsah prác, ktoré zrealizoval v subdodávke žalobca, ale rozsah
prác na údajné odstránenie vád už posúdiť vedel. Aj k tomuto posudku doložil stanovisko USI ŽU v
Žiline, kde sa v spodnej častí uvádza citujem: "Podľa hodnotiaceho úsudku USI nemôže byť na určenie
všeobecnej hodnoty stavebných prác použitá metodika obsiahnutá vo vyhláške č.465/1991 Zb., a to
najmä z týchto dôvodov :

Vyhláška č. 465/1991 Zb. má v §1 vymedzený rozsah platnosti, v ktorom nie je obsiahnuté určovanie
všeobecnej hodnoty stavebných prác a stavebných materiálov. Stanovisko Občianskeho kolégia
najvyššieho súdu SR č. Cpj 30/97 z 20.10.1997 uvádza, že za „primeranú náhradu" nemožno považovať
stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. V stanovisku sa za
"primeranú náhradu" považuje všeobecná cena";

- znalecký posudok 7/2008 zo dňa 13.03.2008 D.. Š.M. - znalec na vypracovanie posudku použil
vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty. Napriek
tomu, že mal od žalobcu dodanú kompletnú projektovú dokumentáciu, vrátane rozpočtu, súpisov prác,
rez uloženia kanalizácie - potvrdzujúci správnosť osadenia domu, pre vypracovanie posudku použil
porovnávaciu metódu, ktorá je veľmi nepresná;

- znalecký posudok 4/2011 zo dňa 10.03.2011 D.. O.O. - znalec použil rovnaký právny predpis ako
D.. Š., doplnený o ďalšie a vypracoval posudok, v ktorom zohľadnil všetky pravdivé skutočnosti, ako aj
oprávnenosť nárokov žalobcu;
- vyjadrenie D.. E. bolo vypracované na základe požiadaviek žalovaných a nebolo vyžiadané súdom.Osobitne upozornil na to, že USI ŽU v Žiline opakovane vo svojich stanoviskách odmietol posudky
vypracované metodikou bodového ohodnotenia. Na základe hore uvedených skutočností má za to, že
jeho nárok je v plnej výške žalovanej sumy opodstatnený.

Žalovaní vo vyjadrení k obom výzvam (č.l. 1063 a nasl.) uviedli, že podľa ustálenej judikatúry sa
právo vzniesť kompenzačnú námietku nepremlčuje (viď. napr. Ro NS ČR sp.zn. 33 Odo 63072002
z 26.11.2012) a z dôvodu právnej istotu vzniesli kompenzačnú námietku aj týmto podaním, ktoré
súčasne doručujú aj žalobcovi. Argumentovali, že z hľadiska doby zániku vzájomných pohľadávok

započítaním nie je rozhodné, kedy bol prejav smerujúci na započítanie urobený, resp. kedy došiel
druhému účastníkovi (viď. Ro NS ČR sp.zn. 29 Odo 723/2001 z 5.11.2002). Podľa § 580 OZ zánik
pohľadávok pri ich započítaní nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie,
preto je potrebné, aby pohľadávky žalovaných z titulu nákladov na vybudovanie oporných múrov
(330.980,-Sk) a z titulu nákladov na navážku zeminy a terénnych úprav (122.298,-Sk) boli nepremlčané
v čase, keď sa stretli s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie vykonaných stavebných prác a dodávok.

Právo žalobcu na zaplatenie vykonaných stavebných prác vzniklo dňom odstúpenia od zmluvy, t.j.
dňom 8.10.1999. Náklady na vybudovanie oporných múrov vo výške 330.980,-Sk boli žalovanými
vynaložené dňa 9.5.2002 na základe faktúry č. 6/02 dodávateľa SETI-K. Q., IČO: 10696580. Náklady na
navážku zeminy a terénne úpravy vo výške 122.298,-Sk boli odporcami vynaložené dňa 6.11.2002 na
základe faktúry č. 13/02 dodávateľa SETI-K. Q., IČO: 10696580 vo výške 44.044,-Sk, dňa 21.10.2004

na základe faktúry č. 19/04 dodávateľa SETI-K. Q., IČO: 10696580 vo výške 78 254,- Sk. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že pohľadávky žalovaných z titulu náhrady za vynaložené náklady vznikli neskôr,
ako pohľadávka žalobcu uplatňovaná v tomto konaní, a preto v okamihu stretu pohľadávok nemohli
byť pohľadávky žalovaných premlčané. Započítaciu námietku vzniesli žalovaní už v priebehu konania
viackrát. Učinili tak napr. na pojednávaní dňa 28.6.2001, na pojednávaní dňa 28.1.2005, na pojednávaní

dňa 15.1.2009 a v podaní zo dňa 4.10.2004 (str.6).

Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných (č.l.1069a,b) uviedol, že predmetom zmluvy o dielo bola
výhradne výstavba átriového domu a nezahŕňala terénne úpravy, oplotenie, oporné múry, sadbové
úpravy a pod. Po odkúpení susednej parcely žalovanými vznikol výškový rozdiel medzi hornou a

spodnou hranicou parcely 2 metre. V znaleckom posudku D.. O. pritom odborne vysvetlil správnosť a
nutnosť osadenia domu s ohľadom na uloženie splaškovej kanalizácie. Neustále podsúvanie názoru
žalovaných súdu, že náklady na terénne úpravy vznikli nesprávnym osadením domu, má za cieľ znížiť
žalovanú sumu na minimum. Ku dňu odstúpenia od zmluvy neboli vykonané žiadne terénne úpravy ani
práce na oporných múroch, oplotení a záhrade. Pohľadávky žalovaných sa teda nestretli so žalovanou

pohľadávkou.

Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (č.l. 10743-4) uviedli, že projekt rodinného domu nepočítal
s jeho osadením do terénu. Potreba osadiť rodinný dom do terénu kvôli kanalizácii vyvstala až počas
jeho realizácie po uzavretí zmluvy. Pôvodný zhotoviteľ si bol tejto chyby vedomý, a preto do zápisu dňa

6.11.1998 uviedol : „Nobilia na vlastné náklady zrealizuje oporný múr a terénne úpravy“. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj odpoveď znaleckého ústavu na úlohu č. 6, v ktorej je uvedené : „Osadenie rodinného domu
tak, aby bol zabezpečený minimálny spád odkanalizovania, nie je v súlade s predloženou projektovou
dokumentáciou.Zmenaosadeniavyvolalanaviacnákladysúvisiacesvonkajšímiaterénnymiúpravami“.
V čase odstúpenia od zmluvy dňa 8.10.1999 neboli zrealizované žiadne práce na terénnych úpravách

a oporných múroch, lebo tieto zrealizovali a zaplatili zo svojho žalovaní, hoci tak mal urobiť právny
predchodca žalobcu. Práve preto odvolací súd oznámil účastníkom konania, že tieto žalovanými
vynaložené náklady bude posudzovať ako nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 420 Obč. zák..
Právo žalobcu na zaplatenie vykonaných stavebných prác vzniklo dňom 8.10.1999, právo žalovaných
na náhradu škody vzniklo postupne dňa 9.5.2002, 6.11.2002 a 21.10.2004 a uvedené dni sú súčasne

okamihom, kedy došlo k stretu pohľadávky žalobcu s pohľadávkami žalovaných. Keďže započítaním
zanikli pohľadávky žalovaných hneď v ten istý deň ako vznikli, nemohol dôjsť k ich premlčaniu.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaných na pojednávaní
v zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov (205 ods. 2 písm. c/,d a f/ O.s.p.), doplnil dokazovanie vyjadrením
k znaleckému posudku č. 13/2014 zo dňa 31.3.2016, vrátane grafickej prílohy (č.l. 1053-1054 spisu),
ako aj oboznámením faktúr č. 13/02 a 19/04 a príjmových pokladničných dokladov zo dňa 6.11.2002
a 21.10.2004 (č.l. 1067-1068 spisu), zopakoval dokazovanie oboznámením faktúry č. 9900019 zo dňa4.6.1999 ( č.l. 7), faktúry č. 2000132 zo dňa 30. mája 2000 ( č.l. 11), oboznámením znaleckého posudku
D.. F. F. (č.l. 158 až 163), príjmového pokladničného dokladu z 9.5.2002 (č.l. 185 a 1066), znaleckých
posudkov Ing. Š. (č.l. 453 až 463) a D.. O. (č.l. 598 až 612), oboznámením odborných vyjadrení D.. E.

(č.l. 714 až 719) a D.. O. (č.l. 762 až 765), oboznámením znaleckého posudku Technickej univerzity v
Košiciach (č.l. 835 až 915) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť a odvolanie
žalovaných je čiastočne dôvodné.

Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne

19.032,33 €, ako aj vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vecne správny, preto ho odvolací
súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti, t.j. pokiaľ súd zaviazal žalovaných (aj) na zaplatenie sumy 1.139,15
€ (rozdiel medzi sumou priznanou súdom prvého stupňa 20.171,48 € a sumou priznanou odvolacím
súdom 19.032,33 €), neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie rozsudku ani pre zrušenie v tejto

časti, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol.

Účastníci konania v odvolaniach uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/,d/ a f/ O.s.p.,
t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že v potvrdenej časti rozsudku tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p., alebo žeby na zistený

skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, svoje
rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, prihliadol pritom na

všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil v potvrdenej časti správny právny záver, pričom rozsudok v tejto
časti aj náležite odôvodnil.

Vecne správne, zákonu zodpovedajúce, veľmi podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého

rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani odvolacie námietky účastníkov nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v
potvrdenej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v tejto časti.

Odvolacísúdsastotožňujesosprávnymiskutkovýmizisteniamiaprávnymzáveromsúduprvéhostupňa,

vzmyslektoréhožalobcovipatrínáhradazaním(jehoprávnympredchodcom)vykonanéstavebnépráce
a použitý stavebný materiál (v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 4.6.1998 po odstúpení žalovaných od
tejto zmluvy) v zmysle ust. § 642 ods. 1 Obč. zák. vo výške 19.032,33 €, ako táto výška bola ustálená
znaleckým posudkom Technickej univerzity v Košiciach v spojení s vyjadrením zo dňa 31.3.2016 po
zohľadnení kompenzačnej námietky vznesenej žalovanými vo výške 2.791,05 € (21.823,37 € - 2.791,04

€).

Základ nároku v konaní nebol spochybňovaný, sporná však bola výška žalobou uplatneného nároku
vzhľadom na rozpory týkajúce sa rozsahu a hodnoty realizovaných prác a výkonov, ako tieto vyplynuli
z vykonaného dokazovania a ktoré nebolo možné odstrániť. Keďže išlo o posúdenie skutočností,

na ktoré treba odborné znalosti, súd ustanovil znalca D.. X. Š. z odboru stavebníctva. V zmysle
záverov jeho znaleckého posudku nebolo možné určiť množstvo realizovaných prác, nakoľko projekčne
neexistovali také podklady, na základe ktorých by bolo možné zostaviť výkaz výmer predpokladaného
množstva realizovaných prác. Po zrušení rozsudku Krajským súdom v Košiciach súd nariadil kontrolnéznalecké dokazovanie znalcom D.. P. O. a z jeho znaleckého posudku vyplynul záver o súlade
medzi fakturovanými a realizovanými stavebnými prácami na rodinnom dome, o fakturácii cien
zodpovedajúcich cenám stavebných prác v roku 1997, ako aj záver o fakturácii skutočne vykonaných

prác. Vzhľadom na tieto protichodné závery znaleckých posudkov, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani
výsluchom oboch znalcov, správne súd pristúpil k vykonaniu znaleckého dokazovania Technickou
univerzitou v Košiciach, a to aj vzhľadom na účastníkmi predložené odborné vyjadrenia znalcov D.. F.
E. a D.. P. O., ako aj na odborné vyjadrenie Technickej univerzity v Košiciach. V konečnom rozhodnutí
súd vychádzal zo záveru znaleckého posudku Technickej univerzity v Košiciach, pričom svoje úvahy pri

hodnotení tohto znaleckého posudku, ako aj predchádzajúcich znaleckých posudkov podrobne uviedol
v odôvodnení napadnutého rozsudku a odôvodnil, z akého dôvodu považoval práve závery znaleckého
posudku Technickej univerzity v Košiciach za relevantné pre rozhodnutie vo veci, pričom sa vyporiadal
aj s námietkami žalobcu o nemožnosti použitia záverov tohto znaleckého posudku vzhľadom na použitú
metódu bodového hodnotenia.

Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 6Co/131/2009-534 zo dňa 25.8.2009 poukázal
na skutočnosť, že rozsah vykonanej stavby ku dňu 1.4.1999, resp. ku dňu odstúpenia od zmluvy je
možné zistiť zo znaleckého posudku D.. F. F., ktorý dokumentuje stav rozostavanosti rodinného domu
ku dňu 14.11.1999, pričom je potrebné zohľadniť náklady vynaložené žalovanými na stavbu domu k
tomuto dňu. Znalecký ústav vzal za základ posudzovania skutočne vykonaných prác a materiálových

dodávok práve stavebnotechnické a kvalitatívne posúdenie stavby v posudku D.. F. F., ktorý jediný
objektívne vykonal znalecké posúdenie, vrátane miestnej ohliadky a fotodokumentácie v čase, ktorý bol
najbližší k dátumu odstúpenia od zmluvy. D.. F. pritom vychádzal z vtedy platnej vyhlášky 465/1991
Zb., pričom projektová dokumentácia mu predložená nebola a vychádzal iba z listín, ktoré mal k
dispozícii. Rozhodujúcou bola cena podľa platných vyhlášok v tom čase a nie cena, ktorú stanovil v

odbornom posudku podľa metodického pokynu peňažného ústavu, pre účely ktorého bol žiadaný. D.. F.
vo svojom znaleckom posudku určil hodnotu nedokončeného rodinného domu ku dňu 14.11.1999 sumou
915.220,55 Sk a túto hodnotu ako východiskovú použila aj Technická univerzita v Košiciach vo svojom
znaleckom posudku ako základ posudzovania hodnoty skutočne vykonaných prác a materiálových
dodávok. Použitím bodového hodnotenia iba použila rovnakú metodiku na zistenie ceny diela, aká bola

použitá v znaleckom posudku D.. F. F. ako jediného objektívneho podkladu pre možnosť určenia ceny
skutočne vykonaných prác a materiálových dodávok.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že použitie rovnakej metodiky v znaleckom
posudku Technickej univerzity v Košiciach a v znaleckom posudku D.. F. F. bolo nevyhnutné pre

objektívne závery, keďže použitie inej metodiky na údaje vychádzajúce zo znaleckého posudku D.. F. F.
bymohlovkonečnomdôsledkuskresliťzáveryznaleckéhodokazovania.Niesúpretonamiestenámietky
o použití starej metodiky, keďže ako už uviedol súd prvého stupňa, znalecký ústav nepoužil bodovú
metodiku, iba použil východiskovú hodnotu skutočne vykonaných prác a materiálových dodávok, ako
ich určil D.. F. F., inými slovami dá sa povedať, že znalecký posudok D.. F. F. „upravil“ zohľadňujúc

preukázané náklady vynaložené žalovanými ku dňu vypracovania znaleckého posudku D.. F. F.. Za
danej situácie teda použitie inej metodiky, ako bola použitá v pôvodnom znaleckom posudku D.. F. F.,
ani neprichádzalo do úvahy.

Úlohou znaleckého ústavu v znaleckom posudku bolo určiť rozsah stavebných prác a použitého

materiálu zhotoviteľom, t.j. právnym predchodcom žalobcu, a preto správne znalecký ústav pristúpil k
zohľadneniu tých nákladov, ktoré boli preukázateľne vynaložené žalovanými tak, že tieto náklady odrátal
z východiskovej ceny rodinného domu za použitia metodiky bodového hodnotenia. Takto zohľadnil pri
zníženícenynasledujúcepoložky:klieštiny-13.231,-Sk,ukončeniekrovu,fólia,laťovanie,protipožiarne
múry - 98.855,- Sk, úprava vodovodnej a kanalizačnej šachty - 38.353,- Sk, búranie železobetónu

pre účely prípravy šachty 7.000,- Sk, opravy vnútorných stien - 42.317,- Sk, opravy vonkajších stien -
12.341,- Sk a nerovnosť stien v podkroví - 3.179,- Sk. Zohľadniac tieto náklady vynaložené žalovanými
po prepočte bodovou metódou určil rozsah prác a stavebných materiálov dodaných žalobcom vo výške
691.769,18 Sk (22.962,53 €) ku dňu 8.10.1999.

Vzhľadomnaskutočnosť,ževznaleckomposudkuznaleckýústavzahrnulmedzipráce,ktoréfinancovali
sami žalovaní, aj náklady na rozšírenie pivničných priestorov v sume 152.376,- Sk (5.057,96 €),
tieto však neboli odpočítané zo zistenej ceny rozostavaného rodinného domu, t.j. z východiskovej
ceny zistenej znaleckým posudkom D.. F., hoci v konaní bolo nesporne preukázané ich vynaloženiežalovanými (právny predchodca žalobcu tieto náklady uznal ako vynaložené žalovanými a hoci ich
žalovaným fakturoval, v konaní ich nakoniec nežiadal priznať uznajúc, že nejde o ním vynaložené
náklady), odvolací súd požiadal osobu poverenú spracovaním znaleckého posudku D.. Q. o poskytnutie

vysvetlenia k tejto skutočnosti.

D.. L. Q., X.. vo vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 31.3.2016 uviedol, že rozšírenie pivničných
priestorov nebolo vadou, a teda tento náklad nemal byť vôbec uvedený, keďže je predmetom iného
zmluvného vzťahu (D.. J. s firmou Mráz). Vykonal však aj výpočet konečnej ceny po zohľadnení týchto

nákladov ako nákladov vynaložených žalovanými tak, že cena prác vykonaných zhotoviteľom a ním
dodaných stavebných materiálov predstavuje 657.450,92 Sk ku dňu 8.10.1999.

Keďže vykonaným dokazovaním nepochybne bolo preukázané, že rozšírenie pivnice bolo zrealizované
už ku dňu vypracovania znaleckého posudku D.. F. F., teda znalec v posudku už oceňoval tieto rozšírené
pivničné priestory a vykonaným dokazovaním tiež bolo nepochybne preukázané vynaloženie týchto

nákladov žalovanými, odvolací súd vychádzal v konečnom rozhodnutí zo sumy zohľadňujúcej aj túto
sumu 5.057,96 € po premietnutí do bodového zníženia hodnoty domu.

Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku Technickej univerzity v Košiciach v spojení s vyjadrením
zo dňa 31.3.2016 žalobcovi patrí náhrada nákladov za ním vykonané práce a použitý stavebný materiál

ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 657.450,92 Sk, t.j. 21.823,37 €. Od tejto sumy je však potrebné
odpočítať sumu 2.791,05 € (84.083,- Sk), ktorá už bola zaplatená žalovanými v zálohe v celkovej výške
850.000,- Sk a takto teda patrí žalobcovi suma 19.032,33 € (21.823,37 - 2.7891,04).

K námietke žalobcu, že o túto sumu už bola znížená faktúra 9900019, a teda z celkovo fakturovanej

sumy 1.562.611,60 Sk bola odpočítaná záloha 84.083,- Sk a fakturovaná bola suma iba 1.478.528,60
Sk, odvolací súd uvádza, že vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku suma 1.562.611,60 Sk bola
fakturovaná nesprávne, žalobca má nárok iba na úhradu vo výške 657.450,92 Sk, teda iba v tejto
výške mal právo fakturovať a od tejto sumy je preto potrebné odpočítať poskytnutú zálohu vo výške
84.083,- Sk. Správne preto súd prvého stupňa už v napadnutom rozsudku túto zálohu odpočítal od sumy,

ktorá pripadá na práce skutočne vykonané žalobcom, takto postupoval aj odvolací súd vzhľadom na
inak určenú sumu, na úhradu ktorej žalobca má nárok a odvolacia námietka žalobcu je v tomto smere
nedôvodná.

Žalovaní v odvolaní trvali na započítaní sumy 15.046 €, pozostávajúcej z nákladov na oporné múry

vo výške 330.988,- Sk a z nákladov na zemné práce vo výške 122.298,- Sk, ktoré boli vynaložené
žalovanými 9.5.2002 (suma 330.988,- Sk), 6.11.2002 (suma 44.044,- Sk) a 21.10.2004 (suma 78.254,-
Sk), pričom žalovaní tieto náklady podľa ich tvrdenia museli vynaložiť v dôsledku vadne vykonaných prác
právnym predchodcom žalobcu. Odvolací súd tento nárok žalovaných preto posudzoval ako nárok na
náhradu škody spôsobenú porušením zmluvných povinností právnym predchodcom žalobcu v zmysle

ust. § 420 Obč. zák. potom, čo poučil účastníkov v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na
žalobcom vznesenú námietku premlčania tohto uplatneného nároku na započítanie v prvom rade sa
odvolací súd zaoberal (ne)dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania.

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie

súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.).

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ust. § 105.
Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 Obč. zák.).

Nepremlčujúsatakistoprávazvkladovnavkladnýchknižkáchalebonainýchformáchvkladovabežných
účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá (§ 100 ods. 3 Obč. zák.).

V zmysle ust. § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle ust. § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.V zmysle ust. § 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to

neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (§ 420 ods.
2 Obč. zák.). Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3 Obč. zák.).

V zmysle § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého

druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobil voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie.

V prejednávanej veci z príjmových dokladov predložených žalovanými vyplýva, že náklady na

vybudovanie oporných múrov vo výške 330.988,- Sk im vznikli dňa 9.5.2002, kedy zaplatili úhradu
za vykonanie týchto prác. Dňom 9.5.2002 im bol známy rozsah škody a mali vedomosť aj o tom, že
za ňu zodpovedá zhotoviteľ, a teda právo na náhradu škody si mohli uplatniť od nasledujúceho dňa,
kedy začala plynúť subjektívna i objektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto práva. Subjektívna
premlčacia doba tak uplynula 10.5.2004 a objektívna premlčacia doba dňa 10.5.2005.

Škoda spočívajúca vo vynaložení nákladov na zemné práce vo výške 44.044,- Sk vznikla žalovaným
dňa 6.11.2002, kedy zaplatili náklady za tieto práce a rovnako im bolo v tento deň zrejmé, kto za škodu
zodpovedá, preto subjektívna i objektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku začala plynúť
7.11.2002 a uplynula 7.11.2004 subjektívna a 7.11.2005 objektívna doba.

Náklady na zemné práce vo výške 78.254,- Sk žalovaní vynaložili dňa 21.10.2004, kedy im teda vznikla
škoda a v tento deň rovnako vedeli o tom, kto za ňu zodpovedá, a teda subjektívna i objektívna
premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku im začala plynúť nasledujúci deň dňa 22.10.2004 a uplynula
dňa 22.10.2006 subjektívna a dňa 22.10.2007 objektívna.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto nároky si žalovaní uplatnili v tomto súdnom konaní
kompenzačnou námietkou s tým, že pred jej vznesením nevyzvali žalobcu na náhradu škody,
pozostávajúcu z týchto nákladov v celkovej výške 15.046 €.

Vzhľadom na skutočnosť, že svoj nárok si uplatnili na započítanie, t.j. kompenzačnou námietkou,
bolo potrebné pri posudzovaní dôvodnosti vznesenej námietky premlčania žalobcami túto skutočnosť
zohľadniť.

Ako vyplýva z cit. ust. § 580 Obč. zák., započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich

pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie (t.j. aj splatné) a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je,
že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom
druhej pohľadávky a dlžník naopak. Plnenie musí byť rovnakého druhu. Započítanie sa najčastejšie
uplatní pri peňažných pohľadávkach, ale zákon nevylučuje ani možnosť započítania aj iných vzájomných

pohľadávok rovnakého druhu. Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítať nemožno
pohľadávky, pri ktorých je to vylúčené zo zákona (§ 581) alebo dohodou účastníkov. K započítaniu
nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z
účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého
je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.

Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ust. § 34 a nasl. Obč. zákonníka.
Započítanie je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka,
pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť
potom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou akoposledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom
kryjú.

Prípadnú námietku premlčania vzájomnej pohľadávky môže účastník úspešne uplatniť len vtedy, keď
vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli.

Pre posúdenie (ne)dôvodnosti vznesenej námietky premlčania vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo
preto potrebné ustáliť, kedy sa stala splatnou pohľadávka žalobcu a žalovaných, teda kedy došlo k ich

stretu, ako aj otázku, či v čase, keď sa tieto pohľadávky stretli, (ne)bola už pohľadávka žalovaných
premlčaná.

Žalobcovi vzniklo právo na úhradu nákladov, ktoré vynaložil do dňa odstúpenia od zmluvy dňom jej
účinného odstúpenia 8.10.1999 a toto právo si uplatnil tak, že náklady vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX
v spojení s faktúrou XXXXXXX. Keďže v konaní nebolo preukázané, kedy táto faktúra bola doručená

žalovaným, súd vychádzal zo záveru, že za deň doručenia výzvy na plnenie je potrebné považovať
doručenie žaloby žalovaným dňa 1.3.2001 žalovanej v 2. rade a dňa 19.3.2001 žalovanému v 1. rade.
Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade sa teda pohľadávka žalobcu stala splatnou dňom 20.3.2001 a vo
vzťahu k žalovanej v 2. rade dňa 2.3.2001.

Pokiaľ ide o nárok žalovaných na náhradu škody vo výške 330.998,-Sk (náklady na vybudovanie
oporných múrov), za prvú výzvu na plnenie možno považovať až písomné vyjadrenie žalovaných zo dňa
24.9.2004, doručené súdu dňa 4.10.2004 (č.l. 184 až 187 spisu). Až v tomto písomnom vyjadrení
vôbec prvýkrát hovoria o sume 330.988,-Sk, ktorú uhradili 9.5.2002, o čom predložili aj doklad o úhrade,
pričom v tomto písomnom vyjadrení uvádzajú, že „vyvstala odporcom nutnosť výstavby oporných múrov

stavby, za čo boli nútení uhradiť dodávateľovi sumu 330.988,-Sk a táto skutočnosť by mala byť v konaní
zohľadnená“.

Keďže toto vyjadrenie je prvým uplatnením nároku na náhradu škody voči žalobcovi, splatnosť tejto
pohľadávky sa odvíja od doručenia tohto vyjadrenia žalobcovi. Ako vyplynulo z obsahu spisu, toto

vyjadrenie žalobcovi doručené nebolo, avšak je zrejmé, že už v čase doručenia súdu dňa 4.10.2004
bola pohľadávka žalovaných premlčaná. Ak by totiž aj súd vychádzal zo záveru, že deň doručenia tohto
vyjadrenia súdu dňa 4.10.2004 je aj dňom, kedy bola výzva na plnenie doručená žalobcom, pohľadávka
by sa stala splatnou najskôr 4.10.2004, v tento deň by sa teda stretla s pohľadávkou žalobcu, pričom
už v tento deň 4.10.2004 bola pohľadávka žalovaných premlčaná, keďže subjektívna premlčacia doba

uplynula dňa 10.5.2004.

V čase, keď sa teda stala splatnou táto pohľadávka žalovaných, t.j. ešte neskôr ako 4.10.2004, lebo
v tento deň žalobcovi nebolo vyjadrenie doručené, už bola premlčaná. Dôvodná je preto námietka
premlčania vznesená žalobcom ohľadne nároku na náhradu škody v tejto časti, keďže v čase stretu

pohľadávok pohľadávka žalovaných už bola premlčaná.

Z obsahu spisu vyplýva, že uvedené vyjadrenie žalobcovi doručené nebolo, a to ani na pojednávaní
súdu dňa 28.1.2005, kedy nebolo ani oboznámené toto vyjadrenie žalovaných, ako vyplýva zo zápisnice
o pojednávaní. Na tomto pojednávaní síce zástupkyňa žalovaných poukázala na toto vyjadrenie, a teda

najskôr by mohol byť považovaný tento deň 28.1.2005 za deň splatnosti pohľadávky vo výške 330.988,-
Sk. Vychádzajúc aj z týchto záverov by potom mohlo dôjsť k stretu tejto pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu dňa 28.1.2005 a v čase tohto stretu už pohľadávka žalovaných bola premlčaná v subjektívnej
dobe.

Nárok na zaplatenie sumy 122.298,-Sk titulom náhrady škody, spočívajúcej v nákladoch na zemné práce
a terénne úpravy, si žalovaní prvýkrát uplatnili tak voči žalobcovi, ako aj na súde písomným vyjadrením
doručeným súdu dňa 20.1.2010 (č.l. 546 a nasl.). Toto vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu faxom v ten istý deň a dňa 21.1.2010 mu bol doručený originál, všetko zo strany žalovaných
(uvedené vyplýva z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 21.1.2010). Takto za prvú

výzvu na plnenie sumy 122.298,-Sk možno považovať až deň 20.1.2010, teda v tento deň sa mohla
stretnúť pohľadávka žalobu s touto pohľadávku žalovaných a je zrejmé, že v čase tohto stretu vzájomná
pohľadávka žalovaných už bola premlčaná tak v objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej dobe.Aj ohľadne tohto nároku bola teda dôvodne vznesená námietka premlčania žalobcom.

Pokiaľ žalovaní vo vyjadrení zo dňa 9.5.2016 poukázali na to, že započítaciu námietku si vzniesli v

priebehu konania viackrát, pričom poukazujú na pojednávanie dňa 28.6.2001, 28.1.2005, 15.1.2009 a
podanie zo dňa 4.10.2004, odvolací súd z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 28.6.2001 (č.l. 17-18
spisu) zistil, že na tomto pojednávaní žalovaní uviedli, že „konaním žalobcu došlo k spôsobeniu škody
žalovaným a ak nedôjde k dohode, budú považovať započítanie svojej pohľadávky, ktorá bude presne
vyčíslenávďalšompriebehukonania“.Rovnakovpísomnomvyjadreníkžalobezodňa25.6.2001(č.l.78

spisu) opäť uvádzajú, že „žalobca porušením zmluvných povinností spôsobil im škodu, ktorú v prípade,
že sa nedohodnú, budú nútení požadovať započítať“.

Vo vyjadrení žalovaných zo dňa 24.9.2004, ktoré bolo doručené súdu dňa 4.10.2004 (č.l. 133, 134
spisu), poukazujú na práce nimi priamo uhradené dodávateľovi, medzi ktorými neuvádzajú náklady na
vybudovanie oporných múrov ani na zemné práce a „vyhradzujú si svoje nároky uplatniť započítacou

námietkou s tým, že existenciu a rozsah prác doručia dodatočne“.

Tieto prejavy žalovaných nespĺňajú náležitosti právneho úkonu výzvy na plnenie ani započítacej
námietky, pretože z nich nie je zrejmé, ktorú pohľadávku a v akom rozsahu si uplatňujú na plnenie a
na započítanie. Ide o prejavy, ktorými iba prejavujú svoju vôľu v budúcnosti požadovať na započítanie

presne nešpecifikované pohľadávky.

Ako už bolo vyššie uvedené, za prvý určitý prejav výzvy na plnenie sumy 330.988,-Sk možno považovať
až písomné vyjadrenie žalovaných zo dňa 24.9.2004, doručené súdu dňa 4.10.2004 (č.l. 184 až
187 spisu), pretože až v tomto podaní prvýkrát presne špecifikujú sumu 330.988,-Sk, ktorá má byť

zohľadnená a predkladajú aj doklad o zaplatení.

V tomto podaní však neuplatnili si na započítanie ani nežiadali žalobcu o plnenie sumy 122.298,-Sk.

Na pojednávaní dňa 28.1.2005, ako už bolo vyššie uvedené, je odkaz iba na vyššie uvedené vyjadrenie,

v ktorom je požadované zaplatenie sumy 330.988,-Sk, nie však zaplatenie sumy 122.298,-Sk.

Pokiaľideopojednávaniedňa15.1.2009(č.l.498-499spisu),žalovanívzáverečnompredneseuvádzajú
„čo sa týka započítacej námietky z titulu škôd, ktoré boli, tieto boli takisto realizované v písomnej forme
súdu,pričomprirozhodovanísúdubynatietonákladymalprihliadnuť,pretožetátozapočítacianámietka,

a teda vyčíslenie týchto nákladov bolo realizované takisto ako započítacia námietka“.

Žalovaní tu teda tvrdia započítaciu námietku ohľadne škôd im vzniknutých, avšak do prvého rozhodnutia
súdu vzniesli na započítanie len sumu 765.917,-Sk, ktorá však v sebe nezahŕňa náklady na vybudovanie
oporných múrov 330.988,-Sk a náklady na navážku zeminy 122.298,-Sk, a teda ani tento prejav

nemožno považovať za uplatnenie nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške 122.298,-Sk,
predstavujúcej náklady na zemné práce.

Ako bolo vyššie uvedené, prvýkrát si žalovaní uplatnili nárok na náhradu sumy 122.298,-Sk zákonom
predpísaným spôsobom, t.j. špecifikáciou výšky pohľadávky a dôvodu jej vzniku až v písomnom

vyjadrení doručenom súdu i žalobcovi dňa 20.1.2010.

Je potrebné ešte uviesť, že pre splatnosť pohľadávky nie je rozhodujúci deň vynaloženia nákladov, ktoré
sú požadované ako náhrada škody od žalobcu (tento deň je rozhodujúci z hľadiska začatia plynutia
premlčacej doby), ale rozhodujúca je skutočnosť, kedy žalobca bol vyzvaný na úhradu týchto nákladov,

pretože až od výzvy na plnenie sa odvíja splatnosť pohľadávky.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného pohľadávka žalovaných vo výške 15.046 € bola premlčaná v čase, keď
sa stretla s pohľadávkou žalobcu a z tohto dôvodu je žalobcom vznesená námietka premlčania dôvodná
a túto pohľadávku žalovaných nie je možné započítať proti pohľadávke žalobcu.

K argumentácii žalovaných, že právo vzniesť kompenzačnú námietku sa nepremlčuje odvolací súd
uvádza, že skutočne samotné právo vzniesť kompenzačnú námietku sa nepremlčuje, avšak premlčuje
sa právo uplatnené touto kompenzačnou námietkou, v danom prípade to bolo právo na náhradu škody.Ak sa premlčí právo uplatnené kompenzačnou námietkou, odpadne tým možnosť jeho úspešného
vynútenia kompenzáciou (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33 Odo 630/2002 z 26.11.2002).

O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, a teda posudzované bolo premlčanie práva uplatneného
kompenzačnou námietku so zohľadnením tej skutočnosti, že v prípade vzájomných pohľadávok možno
námietku premlčania úspešne uplatniť len vtedy, keď vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v čase,
keď sa pohľadávky stretli.

Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokvovýrokuopovinnosti
žalovaných zaplatiť žalobcovi 19.032,33 € a v prevyšujúcej vyhovujúcej časti, t.j. o zaplatenie 1.139,15
€ zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol.

Vzhľadom na výsledky vykonaného znaleckého dokazovania vecne správne rozhodol súd prvého
stupňa, aj pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti žalobou uplatnenej pohľadávky, t.j. nad súdom

priznanú sumu až do sumy 44.020,21 €.

Odvolací súd sa stotožňuje tiež s rozhodnutím súdu o nepriznaní úrokov z omeškania z celej žalovanej
sumy. V prípade nepriznanej istiny nepatria ani úroky z omeškania a pokiaľ ide o priznanú istinu, odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že priznanie úrokov z omeškania by bolo výkonom

práva v rozpore s dobrými mravmi z dôvodov, ako ich veľmi podrobne uviedol súd prvého stupňa a
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Vzhľadom na spornosť žalobcom účtovaných prác a materiálu,
ktorá bola vyriešená až v súdnom konaní na základe rozsiahleho a obtiažneho dokazovania, by nebolo
spravodlivépožadovaťodžalovanýchzaplatenieúrokuzomeškaniaspätneod11.6.1999,resp.odiného
dátumu, keďže ešte aj po dokazovaní v odvolacom konaní sa ich povinnosť plniť znížila.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok aj v zamietavom výroku v zmysle ust. §
219 ods. 1 O.s.p.

K odvolacej námietke žalobcu o nemožnosti použiť znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach

pre jeho zaujatosť a neodbornosť odvolací súd uvádza, že o námietke zaujatosti osoby poverenej
vypracovaním znaleckého posudku D.. L. Q., X.. rozhodol súd prvého stupňa uznesením č.k. 27C
199/2000-952zodňa27.11.2014tak,žeD..L.Q.,X..niejevylúčenýzvypracovaniaznaleckéhoposudku
a vzhľadom na právoplatnosť tohto uznesenia odvolacia námietka o vypracovaní znaleckého posudku
zaujatým znalcom nie je dôvodná.

Odvolací súd iba dopĺňa, že D.. L. Q., X.. nemal žiaden vzťah k veci, k účastníkom ani zástupcom, ktorý
by bol relevantný z hľadiska jeho vylúčenia z podania znaleckého posudku. D.. L. Q., X.. nemá žiaden
záujem na spôsobe skončenia a rozhodnutia vo veci, nemá žiaden vzťah k účastníkom konania a ani
k zástupcom. Samotná skutočnosť, že JUDr. Šuvadová (ktorá zastupuje spoločnosť IN AQUA Košice,

s.r.o., v ktorej konateľom je D.. L. Q., X.. v inom súdnom konaní, ktoré nemá žiadnu súvislosť s týmto
prebiehajúcim konaním) na základe substitučnej plnej moci zastupovala do 15.1.2009 JUDr. Miroslava
Katunského, právneho zástupcu žalovaných, nie je dôvodom pre vylúčenie Ing. Dušana Sarku, PhD. z
vykonávania znaleckého dokazovania. Je treba zdôrazniť, že D.. L. Q., X.. podával znalecký posudok
akoosobapoverenáznaleckýmústavomazajehovypracovaniejezodpovednýsamotnýznaleckýústav,

v mene ktorého koná jeho štatutárny zástupca prof. D.. V. A., X..

Rovnako vzdialený príbuzenský vzťah osoby zodpovednej za výkon znaleckej činnosti tohto znaleckého
ústavu X.. D.. L. A., X.. k právnemu zástupcovi žalovaných JUDr. Miroslavovi Katunskému bez ďalšieho
nezakladá dôvod pre vylúčenie znaleckého ústavu z vypracovania znaleckého posudku.

Z dôvodov uvedených už vyššie je nedôvodná aj námietka nepoužiteľnosti tohto znaleckého posudku
pre použitie zlej metodiky.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného námietka žalobcu o záveroch súdu vychádzajúcich zo znaleckého

posudku nepoužiteľného pre jeho vypracovanie zaujatou osobou a pre jeho vypracovanie neprípustnou
metodikou, je nedôvodná a nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci.K odvolacej námietke žalovaných, v zmysle ktorej odstúpili od zmluvy podľa § 642 ods. 2 Obč. zák., a
nie podľa § 642 ods. 1 Obč. zák., a preto im vznikol nárok podľa § 457 a § 458 Obč. zák. na vydanie
bezdôvodného obohatenia odvolací súd uvádza, že nároky v prípade odstúpenia od zmluvy o dielo pred

zhotovením diela sú upravené v ust. § 642 ods. 1 Obč. zák. a vzťahujú sa aj na prípad odstúpenia podľa
§ 642 ods. 2 Obč. zák. Podstatnou je tá skutočnosť, že vzájomné vyporiadanie vzťahov účastníkov zo
zmluvy o dielo pre prípad odstúpenia od tejto zmluvy pred zhotovením diela je upravené osobitným
ustanovením § 642 ods. 1 Obč. zák. a na tento vzťah neplatia ustanovenia § 457 a nasl. Obč. zák., ktorá
úprava je všeobecná k osobitnej úprave obsiahnutej v § 642 ods. 1 Obč. zák.. Z hľadiska vzniku nároku

podľa § 642 ods. 1 Obč. zák. nie je podstatný dôvod odstúpenia od zmluvy, t.j. či došlo k odstúpeniu z
dôvodov uvedených v § 642 ods. 2 Obč. zák. alebo všeobecne z dôvodov podľa § 642 ods. 1 Obč. zák.

Z vyššie uvedených dôvodov nenáležitá je aj vyššie uvedená námietka žalovaných o inom právnom
posúdení veci.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.