Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206900
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116206900.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. X, zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19 proti žalovanej
C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X, o obmedzenie práva z vecného bremena s prísl., o návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného

súdu Prešov zo dňa 03. 05. 2016, č. k. 12C/116/2016-6 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného
opatrenia s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci samej.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ust. § 75 a nasl. O. s. p.. Uviedol, že podaným
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa žiadala uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa
užívania celej časti prízemia rodinného domu, súp. č. X postaveného na parcele KN č. XX, LV č. XX, k.
ú. J., okrem užívania jednej izby, v ktorej má svoje bytové zariadenie a osobné veci do právoplatného
skončenia konania o veci samej. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa neosvedčila a neuviedla
podmienky dôvodnosti tohto nároku. Poukázal na to, že podľa právoplatného rozhodnutia súdu žalovaná

má priznané právo bývania v celej prízemnej časti uvedeného rodinného domu a časovo toto právo je
obmedzené do doby, pokiaľ si žalovaná nevytvorí samostatnú domácnosť založením vlastnej rodiny.
Pokiaľ sa žalobkyňa domáha obmedzenia vecného bremena žalovanej na bývanie iba v jednej izbe
v prízemnej časti rodinného domu, tak v tejto súvislosti neosvedčila žiadne skutočnosti odôvodňujúce
záver, že po určení rozsahu vecného bremena rozsudkami súdov nastali v zmysle ust. § 151p ods. 3
OZ také zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali obmedzenie už určeného vecného bremena. Pokiaľ

sa poukazuje na existenciu sporov medzi stranami tohto konania, tak tieto spory nekonkretizovala a
neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Žalobkyňa teda neuviedla podmienky dôvodnosti nároku,
ktorému žiada, aby sa poskytla predbežná ochrana. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že podaným
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa smeruje v podstate k rovnakému rozhodnutiu ako by
malo byť rozhodnutie vo veci samej, čo je však vzhľadom na predbežnú povahu tohto inštitútu možné iba
výnimočne. Preto návrh zamietol ako nedôvodný s tým, že o trovách konania účastníkov sa rozhodne

podľa ust § 145 O. s. p..

3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla uznesenie súdu prvej
inštancie zmeniť tak, aby jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené. S dôvodmi
súdu prvej inštancie uvádzanými v tomto rozhodnutí nesúhlasí. Uvádza, že užívaním celého prízemia
rodinného domu by dochádzalo k narušeniu domovej slobody jej rodičov, ktorí majú byt v časti prízemia

jej rodinného domu, pretože ona sama má byt na poschodí tohto rodinného domu. Žalovaná podala
návrh na výkon exekúcie, ktorým sa domáha realizácie rozhodnutia, ktorým súd určil existenciu jej právazodpovedajúceho vecnému bremenu. Taktiež podala trestné oznámenie na žalobkyňu ako vlastníka
domu, že toto rozhodnutie nerešpektuje, čím neoprávnene má zasahovať do jej práva k bytu. Všetko toto
odôvodňuje jej nárok, ktorému žiada poskytnúť predbežnú ochranu. Nesúhlasí ani s tým, že nariadením

neodkladného opatrenia sa smeruje k obsahovo rovnakému rozhodnutiu, aké má byť vo veci samej. V
tejto súvislosti uvádza, že v tomto štádiu konania sa domáha žalovanej uloženia povinnosť zdržať sa
užívania celého prízemia okrem jednej izby a v žalobe naopak žiada, aby súd rozhodol o obmedzení
vecnéhobremenaspočívajúcevprávedržby-bývaniavcelejčastiprízemiarodinnéhodomu,tak,žetoto
právo držby bude mať žalovaná iba v jednej izbe prízemia. V zmysle týchto dôvodov navrhla podanému

odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná sa stotožnila so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Uvádza, že vlastnícke
právo žalobkyne nijako neohrozuje a ani doňho neprávom nezasahuje. Podanie návrhu na vykonanie
exekúcie vo veci výkonu vecného práva bol len logickým dôsledkom, keďže žalobkyňa dlhodobo nechce
pripustiť jej vstup do tých priestorov, ktoré jej k užívaniu prináležia, čo potvrdil aj súd. Podanie trestného

oznámenia bolo len krajným riešením, keďže žalobkyňa ako povinná z vecného bremena fakticky
zmarila výkon exekúcie podaním námietok. Aj v dôsledku nerozhodnutia súdu o námietkach proti
exekúcii od povinnej viac ako dva roky trvala patová situácia, kedy žalobkyňa ako povinná obštruktívne
podanými námietkami a svojim faktickým správaním znemožňovala a ďalej znemožňuje žalovanej ako
oprávnenej užívanie rozsudkom súdov určených priestorov (nemôže užívať WC len „kadibúdku“ na

dvore, kúpeľňu, špajz, ani ďalšiu izbu), veľkú časť vecí má uskladnenú v nevykurovanej garáži. Tým
sa žalobkyňa podľa jej názoru takpovediac vysmieva aj právoplatnému rozhodnutiu súdu. Žalovaná
zdôrazňuje, že vzhľadom na svoj vek a daný zdravotný stav, už nemôže ďalej takto žiť, dve zimy prežila v
stiesnených a nedôstojných podmienkach, kedy k nej nemôže prísť ani žiadna návšteva, a to nielen pre
nesprístupnené priestory, ale aj pre stiesnené podmienky. V tejto miestnosti aj perie a suší prádlo, varí

a pod.. Za daného stavu sa žalovaná nemôže zbaviť dojmu, že žalobkyňa sa snaží za použitia právnych
prostriedkov opätovne mariť výkon jej práva z vecného bremena, nakoľko neznesenie užívanie svojich
priestorov jej osobou.

5. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) v
zmysle zásad vyjadrených v ust. § 370 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je.

6. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Inštitút neodkladného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení má predbežnú povahu

a možno ho nariadiť vtedy, ak nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie o veci. Jeho účelom
je dočasná úprava pomerov účastníkov a predpokladom jeho nariadenia je aspoň osvedčené právo a
aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva.

10. Odvolací súd uvádza, že v zásade neodkladným opatrením nie je vylúčené poskytnutie ochrany

práv žalobkyne v podobnom rozsahu ako sa týchto oprávnení domáha v konaní o veci samej, a teda
o obmedzenie práva vecného bremena, ktoré podľa predchádzajúceho rozhodnutia súdu žalovanej
patrí. Aj keď vo všeobecnosti neodkladné opatrenie nemá prejudikovať práva a povinnosti účastníkov, s
ohľadom na povahu veci, keď nemožno ochranu inak poskytnúť, je možné nariadiť neodkladné opatrenie
obdobným spôsobom ako je to žiadané v rámci konania o veci samej. Napriek uvedenému však odvolací

súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa neuviedla a neosvedčila skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali zmenu pomerov účastníkov a aj nevyhnutnosť v danom štádiu konania rozhodnúť
o obmedzení už určeného vecného bremena k nehnuteľnosti v prospech žalovanej.11. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera
osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného

nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho,
že z dôvodov na strane žalovaného vzniká druhej strane škoda či iná ujma, prípadne mu takáto ujma
hrozí.

12. Ako vyplynulo z obsahu spisu, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 03. 06. 2011, č. k.

14C/202/2009-130 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 06. 03. 2012, sp. zn.
19Co/70/2011 bolo určené, že žalovanej vzniklo právo držby - bývania v celej prízemnej časti rodinného
domu, súp.č. X postaveného na parcele č. KN XX evidovaného na LV č. XX, k. ú. J. ako vecné
bremeno do času, pokiaľ si žalovaná nevytvorí samostatnú domácnosť založením vlastnej rodiny.
Žalobkyni bola uložená povinnosť strpieť výkon práva držby - bývania žalovanej v celej prízemnej
časti rodinného domu, súp. č. X postaveného na parcele č. XX evidovaného na LV č. XX, k. ú J. ako

vecné bremeno do času, pokiaľ si žalovaná nevytvorí samostatnú domácnosť založením vlastnej rodiny.
Už v dobe uvádzané súdneho konania rodičia žalobkyne obývali prízemie tohto rodinného domu na
základe zriadeného vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania domu. Nejde v tomto
smere o novú skutočnosť a súdy prvej aj druhej inštancie skonštatovali, že žalovanej právo užívať
časť rodinného domu vzniklo splnením zákonných podmienok pre nadobudnutie tohto práva vydržaním,

najneskôr uplynutím 10 rokov výkonu tohto práva, keď táto lehota uplynula určite skôr ako v roku 2008,
kedy bolo zriadené právo doživotného bývania pre rodičov žalobkyne. K namietanej zmene pomerov
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného (§ 151p Občianskeho zákonníka) súdy konštatovali,
že žiadne takéto nároky v uvádzanom konaní uplatnené neboli. Realizácia oprávnení plynúcich pre
žalovanú z existujúceho právoplatného súdneho rozhodnutia o určení vecného bremena bez ďalšieho

nie je dôvodom pre nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia. Žalovaná pritom vo svojom vyjadrení
poukazuje na dôvody, pre ktoré sa domáha vykonania exekúcie vo vzťahu k žalobkyni ako vlastníčke k
danej nehnuteľnosti, s ktorým konaním, podľa jej názoru, súviselo aj podanie trestného oznámenia.

13. So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 387

ods. 1 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Pri tomto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).