Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/697/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233347
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233347.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. mája
2015, č. k. 8C/201/2012-145 a uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. februára 2015, č. k.
8C/201/2012-102, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy vo veciach vedených pod sp. zn. 8C/201/2012, 8C/209/2012, 8C/212/2012,
8C/214/2012, 8C/215/2012, ktoré boli spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 8C/201/2012. Odporcovi

náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16, § 17
ods. 1-2, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ako i ust. § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.08.2005, §
44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010. Z hľadiska skutkového stavu mal za
preukázané, že vo veci pôvodne vedenej samostatne pod sp. zn. 8C/201/2012, bolo exekučné konanie

vedené exekučným súdom pod sp. zn. 14Er/255/2003, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom predložená súdu dňa 25. 06. 2003, a to na
návrhoprávnenéhoPohotovosť,s.r.o.protipovinnému:M.G.,ovymoženie15.730,-Sksprísl.Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 11.7.2003. Dňa 6.10.2010 oprávnený podal návrh na zmenu
súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa 13.10.2010 vyzval súdneho exekútora na
predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 9.12.2010 súdny exekútor predložil súdu exekučný
spis spolu s vyčíslením trov exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 10.4.2012 č. k.

14Er/255/2003-21 návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie. Vo veci pôvodne vedenej pod
sp. zn. 8C/209/2012, z obsahu exekučného spisu sp. zn. 25Er/305/2006 vyplýva, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na návrh oprávnenéhoPohotovosť, s.r.o., proti povinnému: O. C., o vymoženie 14.400,-Sk s príslušenstvom, bola doručená
exekučnému súdu dňa 7.4.2006, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 13.4.2006. Dňa
22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd

dňa 26.11.2010 vyzval súdneho exekútora na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa
21.3.2011 súdny exekútor predložil súdu stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora a uplatnil
si náhradu trov exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 8.4.2011 č. k. 25Er/305/2006-19
vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie.
Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 8C/212/2012 bolo exekučné konanie vedené exekučným súdom

pod sp. zn. 17Er/161/2004, súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár predložil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 7.6.2004, a to na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti
povinnému: O. S. o vymoženie 15.300,-Sk s príslušenstvom, poverenie na vykonanie exekúcie
bolo vydané dňa 16.8.2004. Dňa 22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora.
V nadväznosti na to exekučný súd dňa 1.12.2010 vyzval súdneho exekútora na predloženie spisu
a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 21.3.2011 súdny exekútor predložil súdu stanovisko k návrhu na

zmenu súdneho exekútora a uplatnil si náhradu trov exekúcie. Následne exekučný súd uznesením
zo dňa 4.5.2011 č. k. 17Er/161/04-27 návrhu oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyhovel a
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Vo veci pôvodne vedenej pod
sp. zn. 8C/214/2012, podľa obsahu exekučného spisu sp. zn. 13Er/143/2005 bola žiadosť o udelenie
poverenianavykonanieexekúciesúdnymexekútoromMgr.KatarínouBaňarovoudoručenásúduprvého

stupňa dňa 20.5.2005 pre oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej: O. N., o vymoženie 8.640,-
Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 15.6.2005. Dňa 25.5.2009 oprávnený podal návrh na zmenu
súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa 14.10.2009 vyzval súdneho exekútora na
predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 7.12.2009 súdny exekútor predložil súdu originál

exekučného spisu spolu s vyčíslením trov exekúcie a stanoviskom. Následne exekučný súd uznesením
zo dňa 26.5.2010 č. k. 13Er/143/2005-19 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a
vykonaním predmetnej exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol o
náhrade trov exekúcie. Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 8C/215/2012 z obsahu exekučného spisu
exekučného súdu sp.zn.25Er/406/2003 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 10.10.2003 na návrh
oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej N. W., o vymoženie 14.280,-Sk s príslušenstvom na
základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa
10.12.2003. Dňa 22. 11. 2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to
exekučnýsúddňa26.11.2010vyzvalsúdnehoexekútoranapredloženiespisuavyčíslenietrovexekúcie.

Dňa 21.3.2011 súdny exekútor predložil súdu stanovisko spolu s vyčíslením trov exekúcie. Následne
exekučný súd uznesením zo dňa 6.4.2011 č. k. 25Er/406/2003-21 vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Na rozhodnutie o zmene exekútora
v exekučných konaniach začatých pred 01. 09. 2005 sa nevzťahovala zákonná 30-dňová lehota. Za
situácie, že zákonodarca v danom prípade nestanovoval lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o

návrhu oprávneného na zmenu exekútora, nemohlo tak dôjsť zo strany exekučného súdu k porušeniu
povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Aplikujúc ust. § 44 ods. 6 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn.8C/201/2012
(exekučné konanie vedené pod sp. zn. 14Er/255/2003 začalo dňa 25.6.2003), pod sp. zn. 8C/212/2012
(exekučné konanie vedené pod sp. zn. 17Er/161/2004 začalo dňa 7.6.2004), pod sp.zn. 8C/214/2012

(exekučné konanie vedené pod sp. zn. 13Er/143/2005 začalo dňa 20.5.2005), pod sp. zn. 8C/215/2012-
(exekučné konanie vedené pod sp. zn. 25Er/406/2003 začalo dňa 10.10.2003), teda exekučné konania
boli začaté pred 01. septembrom 2005 a v zmysle vyššie uvedených hľadísk sa na rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora nevzťahovala zákonná 30-dňová lehota. Z vyššie uvedených exekučných konaní
sp. zn. 14Er/255/2003, 17Er/161/2004, sp. zn. 13Er/143/2005 sp. zn. 25Er/406/2003 vyplýva, že tieto

exekučné konania boli začaté pred 01. septembrom 2005 a v zmysle vyššie uvedených hľadísk sa na
rozhodnutie o zmene súdneho exekútora nevzťahovala zákonná 30-dňová lehota, teda tu nedošlo k
porušeniu povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote. Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 8C/209/2012 v exekučnom konaní sp.zn.25Er/305/2006,
ktoré konanie bolo začaté pred súdom dňa 7.4.2006, o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd

nerozhodol v 30 - dňovej lehote, ako to ustanovuje § 44 Exekučného poriadku, avšak v krátkom čase po
podaní návrhu vyzval súdneho exekútora, aby sa k návrhu na zmenu vyjadril a zároveň, ak si uplatňuje
trovy exekúcie tieto aj vyčíslil a zaslal súdu exekučný spis na posúdenie vyčíslených trov. Súd teda
musel vyčkať na vyjadrenie pôvodného exekútora, na exekučný spis a až následne mohol posudzovaťsamotný návrh oprávneného na zmenu exekútora ako aj vyčíslené trovy pôvodného exekútora, o ktorých
tiež vždy rozhoduje. Je preto logické, že súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30- dňovú lehotu
na rozhodnutie o predmetnom návrhu na zmenu exekútora tak, aby aj v tejto lehote rozhodol o trovách

exekúcie pôvodného exekútora a súčasne postúpil exekučný spis novému exekútorovi. V danej veci
exekučný súd uznesením zo dňa 8.4.2011 č. k. 25Er/305/2006-19 vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie. Vzhľadom na povahu tohto
rozhodnutia, zákonom ustanovenú lehotu, v ktorej sa rozhodlo, ako aj obrovské množstvo exekučných
spisov na danom súde, nemožno nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v 30-dňovej lehote

považovať za nesprávny úradný postup. Doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho
exekútoraaždosamotnéhorozhodnutiaexekučnéhosúdu,nemohla negatívnezasiahnuťnavrhovateľa,
nemohla v ňom vyvolať neistotu, ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, viesť k strate legitímnych
očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani
riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania podľa
§ 142 ods. 1 OSP nepriznal, nakoľko žiadne trovy mu nevznikli a náhradu trov konania si ani neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu účastníkovi

konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a teda po tom, čo
už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom rozhodovaní bol viazaný ust.
§ 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. Svojim

rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Poukázal
tiež na to, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty, i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces

neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená
rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej argumentoval, že súdu neprísluší
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať
platné právo a naviac jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale

dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast
ekonomickej trestnej činnosti atď. Rovnako tak Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj
právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej
kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti

súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti
s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Súd
nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Ak bol súdu
doručený návrh navrhovateľa na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný

súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred rozhodnutím
vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné.

Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa vedený na Okresnom súde Topoľčany po sp. zn.
8C/201/2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 175,00 eur z titulu náhrady majetkovej
škody a sumy 995,76 eura z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 14Er/255/2003,ktorý podľa navrhovateľa rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora s omeškaním viac ako 553
dní. V konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8C/209/2012 sa domáhal navrhovateľ
zaplatenia sumy 175,00 eur z titulu náhrady majetkovej škody a sumy 221,28 eur z titulu nemajetkovej

ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom
na označenom súde pod sp. zn. 25Er/305/2006, ktorý rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora s
omeškaním viac ako 141 dní. Návrhom vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8C/212/2012
sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 175,00 eur z titulu náhrady majetkovej škody a sumy 276,60
eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v

exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 17Er/161/2004, ktorý rozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora s omeškaním viac ako 167 dní. V konaní vedenom na Okresnom
súde Topoľčany pod sp. zn. 8C/214/2012 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 175,00 eur z titulu
náhrady majetkovej škody a sumy 663,84 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod
sp. zn. 13Er/143/2005, ktorý rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora s omeškaním viac ako

371 dní. V konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8C/215/2012 sa navrhovateľ
domáhal zaplatenia sumy 175,00 eur z titulu náhrady majetkovej škody a sumy 221,28 eur z titulu
nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom
konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 25Er/406/2003, ktorý rozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora s omeškaním viac ako 139 dní. Uvedených súm náhrady majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy sa domáhal podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o
žiadostioprávnenéhoozmenesúdnehoexekútoravzákonomstanovenej30-dňovejlehote,vprieťahoch
v konaní. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 8C/201/2012-22 zo dňa 28.08.2013 spojil na spoločné
konanie právne veci vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8C/201/2012, 8C/209/2012,

8C/212/2012, 8C/214/2012, 8C/215/2012, s tým, že sa konanie bude viesť pod spisovou značkou 8C/
201/2012. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8C/201/2012-72 zo dňa 10.02.2014,
ktorým návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu, ktoré rozhodnutie bolo na základe odvolania
navrhovateľa uznesením Krajského súdu v Nitre ako odvolacím súdu č. k. 8Co/244/2014-94 zo dňa
29.01.2015 zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“), ktorý na danú vec dopadá,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté

pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 6 zákon číslo 233/1995 Z. z. (ďalej len "Exekučný poriadok), v znení účinnom do
31.08.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu

písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 zákon číslo 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.09.2005, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

V exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 14Er/255/2003 bolo exekučné
konanie začaté dňom 17.06.2003 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, v
exekučnom konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Er/161/2004 bolo exekučné konanie začaté dňom

01.06.2004 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, v exekučnom konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13Er/143/2005 bolo exekučné konanie začaté dňa
03.05.2005 doručením návrhu na vykonanie súdnemu exekútorovi a v exekučnom konaní vedenom
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25Er/406/2003 bolo exekučné konanie začaté dňom 07.10.2003
doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa § 238 Exekučného poriadku,

novela Exekučného poriadku číslo 341/2005 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2005, zavádzajúca lehotu na
vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora (30 dní), sa na uvedené konania nevzťahuje, preto
súd prvého stupňa správne aplikoval v danej veci na uvedené konania pôvodné ustanovenie § 44
Exekučného poriadku, ktoré lehotu na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora neurčovalo.

Súd prvého stupňa v exekučnom konaní sp. zn. 25Er/305/2006 (exekučné konanie začalo dňa
07.04.2006 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) správne
konštatoval, že exekučný súd o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol do 30-dňovej zákonnej lehoty
na vydanie rozhodnutia. Je potrebné vziať do úvahy, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ

v tomto konaní uplatňuje.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v nadväznosti čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4
Listiny základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.) je zák. č. 514/2003Z. z. osobitným zákonom,
ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát

zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky
zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda
bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov
v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou
podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama

príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený
a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na
zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy
zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a §

6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je samostatne
upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej
slobody (§ 7), a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“, vo všeobecnosti za takýto možno považovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti

súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv aprávom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a
vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o

objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody
vo vzťahu príčiny a následku.

V súdenej veci správne súd prvého stupňa vo svetle týchto záverov posudzoval existenciu predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom v konaní. Navrhovateľ nepreukázal
zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Konanie exekučného súdu nemalo za
následok vznik navrhovateľom tvrdenej a uvádzanej škody, pretože úkony, za ktoré požaduje náhradu
škody, vykonával bez ohľadu na to, ktorý exekútor vo veci vykonával exekúciu. Z tohto dôvodu sa
odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že účastníkovi exekučného konania

nemohol vzniknúť stav právnej neistoty a majetková škoda, ktorú uplatňuje žalobou.

Rovnako tak v sporom dotknutom exekučnom konaní neboli preukázané navrhovateľom avizované
zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu, na čo odvolateľ dôvodne

poukazuje. Pri rozhodovaní o tom, či vo veci došlo k prieťahom v konaní sa zohľadňujú 3 kritériá,
ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania,
3. spôsob akým súd v konaní postupoval. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu, zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. V tomto smere rozsiahla rozhodovacia prax
ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, sa zohľadňujú tri
kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania

a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je
pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s
ohľadomnakonkrétneokolnostivecisaajvtýchtoprípadochpostupdotknutéhoštátnehoorgánunemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.
Ustanovenie § 9 zákona treba na vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase namietaného

nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a nie je teda možné toto zákonné ustanovenie
vykladať v zmysle jeho znenia po novele od 1.1.2013 (zákonom č. 412/2012 Z. z.), z čoho potom
vyplýva, že postup exekučného súdu bolo nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska „zbytočných prieťahov“ a
to súdom samostatne, bez potreby existencie rozhodnutia alebo konania iného orgánu v zmysle znenia
ustanovenia § 9 ods. 2 po novelizácii od 1.1.2013.

Predmetom tohto odvolacieho konania je i preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa č. k.
8C/201/2012-102 zo dňa 24.02.2015, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 3 dní od jeho
právoplatnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 100,00 eur a to buď v kolkoch alebo
príkazom na úhradu na označený účet súdu s tým, že súdny poplatok je vyrubený podľa položky č.

7a Sadzobníka súdnych poplatkov, § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Aj toto uznesenie včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil. Napadnuté uznesenie označil za nepreskúmateľné pre úplnú absenciu

dôvodov jeho vydania. V tejto súvislosti poukázal na to, že prvostupňový súd len uviedol, že súdny
poplatok je vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorá však určuje len poplatok za žalobu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom a nie i spoplatnenie ďalších úkonov vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a

pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. V tejto súvislosti poukázal i na dôvodovú
správu k hlavnému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 145/1995 Z. z. o správnych
poplatkochatojejčl.II.bod3,podľaktoréhožalobysabudúspoplatňovaťpodľapoložkyč.1Sadzobníka
súdnych poplatkov, ako i odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu časti poslancov, ktorýmdošlo k zavedeniu spoplatnenia žaloby paušálnym poplatkom 20 eur. Argumentoval, že v danom prípade
podal proti rozsudku odvolanie a nie žalobu, a preto nemohol byť vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku za jeho podanie, keďže súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich

súdnemu poplatku. Argumentačne svoje závery podoprel i rozsudkom NS SR z 29. 03. 2007 sp. zn.
4Cdo 39/2007. Tvrdil, že v rozpore so zák. č. 71/1992 Zb. mu bola uložená poplatková povinnosť, i keď
ju nemal, keďže nie je jasne a jednoznačne stanovená týmto zákonom poplatková povinnosť za podanie
odvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnymúradnýmpostupom,pričompoužitieanalógielegisvprípadochvyrubeniasúdnehopoplatku

vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy je vylúčené. Takéto konanie zo strany súdu označil za zásah do jeho
základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods.
1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na
základe zákona. Naviac podľa ust. § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo
za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i

keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade konanie začalo pred 01. 10. 2012, a preto v
súvislosti s podaným odvolaním je potrebné aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012, dokedy bolo
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch od
poplatku vecne oslobodené.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "Zákon o súdnych poplatkoch") súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra

trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ Zákona
o súdnych poplatkoch).

Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá

vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (§ 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch).

Podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch bod I. poplatky
vyberané v občianskom súdnom konaní, položka 7 písm. a) zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny
poplatok 20 eur.

Úvodom je potrebné poznamenať, že do účinnosti novely Zákona o súdnych poplatkoch vykonanej zák.
č. 621/2005 Z. z. boli podľa § 4 ods. 1 písm. c/ súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej
rozhodnutímorgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupomoslobodenéodpoplatku.Uvedená
novela však od 01. 01. 2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo dôvodová správa odôvodnila reakciou

na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z.
Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom vo výške 3.000,-Sk. Ďalšou novelou Zákona o súdnych poplatkoch vykonanou zák.č. 273/2007 Z. z. účinného od 01. 07. 2007 bolo ust. § 4 ods. 1 doplnené o písm. k/, ktorým bolo
opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku zároveň

s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena v tomto smere bola
uskutočnená zák. č. 286/2012 Z. z., ktorým sa zmenil Zákon o súdnych poplatkoch s účinnosťou od
01. 10. 2012 a ktorým bolo z ust. § 4 ods. 1 vypustené písm. k/ a v Sadzobníku súdnych poplatkoch
za položku 7 bola vložená položka 7a v znení, podľa ktorého zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba

poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. na súdoch. Znamená to potom,
že po 01. 10. 2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti,
a preto navrhovateľovi v súvislosti s podaním takéhoto návrhu, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm.
a/ Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom, vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych

poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4
Zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie,
ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vzniká podaním odvolania a dovolania.
V tomto smere navrhovateľom predkladané úvahy, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom a nie i ďalšie úkony vo veci samej, akým je i odvolanie, odvolací súd
nezastáva. V tejto súvislosti poznamenáva, že tieto nielenže sú rozporné s vyššie citovanou zákonnou
úpravou, ale je ich potrebné hodnotiť ako tendenčné a účelové, keď zákonodarca nad akúkoľvek
pochybnosť v Zákone o súdnych poplatkoch za poplatníka v odvolacom konaní označuje odvolateľa a
ani poznámka k položke 7a v Sadzobníku súdnych poplatkov jeho poplatkovú povinnosť

nevylučuje, resp. neurčuje iný režim (ako napr. poznámka k položke 13, spoločná poznámka k položkám
1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16, poznámka k položke 9, atď.). I keď tvrdenie navrhovateľa o vylúčení analógie
v poplatkových veciach je súladné s ustálenou judikatúrou a odvolací súd ho ani nespochybňuje,
uložením poplatkovej povinnosti za odvolanie voči rozhodnutiu vo veci samej v konaní o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

nedochádza tak k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti a ani
k použitiu analógie legis pri vyrúbení súdneho poplatku. Neobstojí ani poukaz navrhovateľa na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 39/2007 riešiaci právnu otázku, ktorá na daný prípad nedopadá.

Za situácie, že v prejednávanej veci ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh
navrhovateľa dňa 01. 10. 2012 a že odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa
podal navrhovateľ dňa 05. 03. 2014, t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej
povinnosti navrhovateľa ako odvolateľa i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným
od 01. 10. 2012 a to § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Pri výklade tohto ustanovenia nemôže

byť sporu o tom, že zmyslom tam uvedenej úpravy je vyňať niektoré úkony alebo konania z režimu
spoplatňovania založeného zák. č. 286/2012 Z. z. Pre danú vec je preto určujúcim hľadiskom zaradenie
úkonu, ktorý sa má spoplatniť pod niektorú z častí tejto zákonnej definície. Pri snahe o zodpovedanie
tejto otázky si treba uvedomiť, že právna úprava súdnych poplatkov pracuje s legislatívnou skratkou
"poplatkový úkon", pod ktorú zahŕňa jednotlivé úkony alebo konania súdov vykonávané na návrh a tiež

úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Pretože odvolanie je úkonom účastníka konania, je
vylúčené, aby mohlo byť úkonom orgánu štátnej správy súdov alebo prokuratúry a rovnako tak nie je ani
návrhom na vykonanie určitého úkonu súdom. Z charakteru odvolania vyplýva, že je návrhom na začatie
osobitného konania a to konania odvolacieho. V súvislosti s poplatkovou povinnosťou navrhovateľa za
odvolanie je takto potom rozhodujúce, či odvolacie konanie bolo začaté do 30. 09. 2012. Preukázateľne

v tomto prípade odvolacie konanie začalo podaním odvolania navrhovateľom dňa 05. 03. 2014 a teda
navrhovateľovi v súvislosti s podaním odvolania vznikla poplatková povinnosť. Preto správne súd prvého
stupňa napadnutým uznesením vyrubil navrhovateľovi za podané odvolanie súdny poplatok aplikujúc
tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti a rovnako tak správne stanovil i
výšku súdneho poplatku v súlade s položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Reagujúc na námietku navrhovateľa uvádzanú v jeho odvolaní o nepreskúmateľnosti napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa, odvolací súd len dodáva, že i keď súčasťou základného práva účastníka
súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je
i riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, tomuto právu zodpovedá i odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (porovnaj IV. ÚS 115/03). Podstatou
súdneho rozhodnutia je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv a nie prepiaty
formalizmus pri vyhotovení súdneho rozhodnutia. Hodnotiac preskúmavané uznesenie súdu prvého
stupňa vo svetle týchto záverov, odvolací súd považuje tvrdenie navrhovateľa o jeho nepreskúmateľnosti

za nedôvodné. Predmetné rozhodnutie totiž obsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 169 ods.
1 OSP a to označenie súdu, ktorý ho vydal, účastníkov konania a veci, výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní, ako i deň a miesto vydania uznesenia. Z jeho odôvodnenia, ktoré je obsiahnuté v oddelenej
časti s výslovným uvedením nadpisu Odôvodnenie tiež plynie, že súdny poplatok bol navrhovateľovi
vyrubený za odvolanie, v akej výške a podľa akého ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch (položka
7a Sadzobníka súdnych poplatkov, § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd obe napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142

ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.