Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209730
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714209730.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľky:

Q.. Q. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ.. Š. XX, XXX XX S., štátna občianka SR, právne zast. advokátkou
JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, proti odporcovi:
Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX G., štátny občan SR, o určenie otcovstva k mal. K. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Zvolen, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie čiastočne zastavuje ohľadne doby platenia vyživovacej povinnosti.

Súd u r č u j e , že odporca Y. S., nar. XX. XX. XXXX, je otcom maloletej K. Y., nar. XX. XX. XXXX z
matky - navrhovateľky Q. Y., nar. XX. XX. XXXX.

Súd maloletú K. Y., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá
ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej K. Y., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške

100,- € mesačne, počnúc dňom 03.07.2014, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Na zameškané výživné u maloletej K. Y. za obdobie od 03. 07. 2014 do 31. 01. 2016 vo výške 1900,-
€ súd p o v o ľ u j e otcovi maloletej 50,- € mesačné splátky popri bežnom výživnom až do úplného
vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.

Súd styk odporcu s maloletou n e u p r a v u j e .

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným na tunajší súd dňa 03. 07. 2014 domáhala toho, aby súd
určil, že odporca je otcom maloletej K. Y.. Zároveň sa domáhala toho, aby súd zveril mal. K. do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného vo výške 200,- € mesačne počnúc dňom 03. 07.
2011. Zároveň sa domáhala, aby súd styk odporcu s mal. neupravoval a tak isto sa domáhala náhrady

trov konania a trov právneho zastúpenia v prípade úspechu v spore. Vo svojom návrhu uviedla:
„Navrhovateľka s odporcom žili v spoločnej domácnosti od septembra 2001 približne do októbra 2006.
Keď sa im v r. 2007 narodila dcéra K., čo však bolo v čase, keď sa účastníci konania pre dlhšie
pretrvávajúce nezhody rozišli a prestali spolu žiť napriek tomu, že navrhovateľka dúfala, že sa ich vzťahpo narodení dieťa upraví. Ukázalo sa však, že ich vzťah je nefunkčný a ani narodenie dieťa nedokázalo
ich rozchod zvrátiť.
Po narodení maloletej K. odporca navrhovateľku s maloletou navštívil aj v nemocnici, párkrát ich navštívil

aj po návrate z nemocnice doma u rodičov navrhovateľky, preto si navrhovateľka myslela, že odporca
k rodičovstvu pristúpi zodpovedne napriek tomu, že partnerský vzťah s navrhovateľkou skončil, čo sa
však nestalo.
Navrhovateľka odporcu po narodení maloletej požiadala o to, aby uznal otcovstvo dobrovoľne, čo však
odmietol urobiť, dokonca svoje otcovstvo k maloletej spochybnil, čo navrhovateľku urazilo, pretože

intímny pomer v rozhodnom čase pre počatie maloletej K. udržiavala jedine s odporcom, a preto zákonná
domnienkaotcovstvapodľavyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniaZoRsvedčíodporcovi.Vprípade,
že odporca bude svoje otcovstvo popierať, navrhujeme vykonať testy otcovstva DNA skúškou.
Nakoľko odporca navrhovateľku spochybnením jeho otcovstva urazil, rozhodla sa, že odporcu za otca
maloletej neoznačí, a teda keď sa jej príslušná pracovníčka Okresného súdu Zvolen na výsluchu
dopytovala na meno domnelého otca, toto matka v tom čase súdu do zápisnice neuviedla.

Maloletá však v septembri 2014 začne povinnú školskú dochádzku, je už rozumná, zaujíma sa o to,
prečo nikdy jej matka nežila s jej otcom a nepochybne sa bude v budúcnosti dopytovať prečo sa jej otec
o ňu nezaujíma a ani matke neprispieva nijako na jej výchovu a výživu. Maloletá v súčasnosti navštevuje
predškolské zariadenie v S.Á. a rovnako v septembri zaháji školskú dochádzku na základnej škole v
S.. V súčasnosti maloletá s matkou žijú v dome rodičov matky v S., kde majú s maloletou zariadené

samostatné bývanie.
Navrhovateľka je zamestnaná ako zdravotná sestra v Nemocnici Zvolen a. s., Kuzmányho nábrežie
28, 960 01 Zvolen a odporca je zamestnaný podľa vedomosti navrhovateľky v spoločnosti EURO-VAT,
spol. s.r.o., so sídlom Alekšince 231, 951 22 Alekšince a už v čase, keď žil odporca s navrhovateľkou
dosahoval čistý mesačný príjem cca 30.000 Sk t. j. cca 1.000 Eur netto.

Odporca má ešte jednu vyživovaciu povinnosť z prvého manželstva, a to maloletú H. S., nar.
XX.XX.XXXX, ku ktorej si podľa vedomostí navrhovateľky plní vyživovaciu povinnosť, avšak nie je jej
známe v akej výške a tiež sa s ňou stretáva.
Máme teda zato, že po vykonanom dokazovaní a vykonaní testu DNA bude dôvodné určiť odporcovo
otcovstvo k maloletej, maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a odporcu zviazať prispievať na

výživu maloletej mesačne sumou 200 Eur, čo považujeme s ohľadom na príjmové možnosti oboch
účastníkov konania a potreby maloletej za primerané.
Príjem matky činí mzda cca 680 Eur mesačne netto a rodinné prídavky 23,52 Eur, pričom uhrádza
mesačne polovicu úhrady za inkaso v dome, kde býva s rodičmi, čo činí sumu približne 92,14 Eur,
poplatky za stravu v predškolskom zariadení maloletej vo výške 23 Eur, účty za telefón 31,10 Eur, splátku

úveru za rekonštrukciu rodičovského domu 56,85 Eur, splátka ďalšieho úveru 60 Eur, poistka matky s
maloletou 33 Eur, cestovné náklady matky za prácou 50 Eur, stravu v domácnosti 240 Eur, a ďalšie
nevyhnutné výdavky na uspokojovanie potrieb navrhovateľky i maloletej.“

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen

5Po 12/2007, výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, znaleckým posudkom č. 31/2015
vypracovaným znalkyňou RNDr. A. E., PhD., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav:

SúdzobsahuspisuOkresnéhosúduZvolensp.zn.5Po12/2007zistil,ževtomtokonaníbolapredvolaná

navrhovateľka pred Okresný súd Zvolen dňa 24.05.2007, a to ohľadne oznámenia o narodení mal. K. Y.,
ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX s tým, že otec dieťaťa nebol uvedený. K veci navrhovateľka uviedla,
že je pravdou, že ako slobodnej matke sa jej dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra K. Y., Za otca maloletej
nechce označiť žiadneho muža s tým, že si to dobre premyslela. S maloletou žije u svojich rodičov a
t.č. je na materskej dovolenke.

Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky na prvom pojednávaní konanom dňa 18.02.2015
zistil, že trvajú na podanom návrhu v celom rozsahu. K veci ďalej uviedla, že navrhovateľka je
presvedčená o tom, že odporca je otcom mal. K..

Súd z prednesu navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 18.02.2015 zistil, že táto k veci uviedla:
„Ja trvám na podanom návrhu, ako aj na vyjadrení svojej právnej zástupkyne v celom rozsahu. S
odporcom sme sa poznali asi 7 rokov, aj 7 rokov sme sa intímne stýkali. Naposledy sme sa intímne
stýkali, pokiaľ si pamätám, v roku 2007. Predtým, ako som otehotnela, sme spolu žili. Pri súloži smenepoužívali ochranný prostriedok. Rozišli sme sa v roku 2006 z toho dôvodu, že sme si nerozumeli. Ja
som oznámila odporcovi, že som tehotná, spočiatku sme sa obidvaja z toho tešili, rozišli sme sa, keď
som bola v 3-4 mesiaci tehotenstva. Keď sa maloletá narodila, dala som mu to vedieť, jeho stanovisko

bolo také, že sa nechcel dať zapísať do rodného listu, dôvod mi neuviedol. Takýto jeho postoj ma veľmi
nahneval. Odporca sa o maloletú nezaujíma, nenavštevuje ju, neplatí žiadne výživné. Pokiaľ vo svojom
vyjadrení namietal, že som nadmerne požívala alkoholické nápoje, alebo, že som mala pohlavný styk s
viacerými mužmi, ja tvrdím, že to nie je pravda. V kritickej dobe pre splodenie dieťaťa som sa pohlavne
stýkala len s odporcom.“

Súd z prednesu odporcu na tomto pojednávaní zistil, že tento k veci uviedol:
„Ja trvám na svojom vyjadrení v celom rozsahu. Je pravdou, že sme s navrhovateľkou žili v spoločnej
domácnosti, žili sme spolu aj intímne, tak, ako je to uvedené a počas nášho spolužitia navrhovateľka
otehotnela. Je tiež pravdou, že sme sa rozišli, bolo to však kvôli tomu, že navrhovateľka požívala
nadmerne alkoholické nápoje, pod vplyvom alkoholu bola agresívna. Keď sme sa rozišli, našiel som

v domácnosti 17 fliaš od vína poskrývaných po rôznych miestnostiach. Párkrát som ju našiel opitú,
dokonca raz som ju pristihol, ako opitá telefonovala s bývalým priateľom, vyznávala mu lásku. Keď bola v
piatom mesiaci tehotenstva povedala mi, že nastupuje z roboty, pritom bola v bare s bývalým priateľom.
Údajne mala mať pomer aj s lekárom, s ktorým mala služby. Na základe takýchto pochybností trvám na
tom, aby sa vykonal test DNA. Keď sa maloletá narodila, bol som za navrhovateľkou, povedal som jej

vzhľadom na tie pochybnosti, ktoré mám, aby sme išli na testy DNA, čo odmietla. Napriek tomu som
sa snažil riešiť situáciu s navrhovateľkou, doslova ma od seba odohnala. Potom zrazu po 7 rokoch mi
zavolala, zistil som, že 7 rokov žila s nejakým priateľom na Železnej Breznici a keď sa s ním rozišla,
spomenula si na mňa. Jej nezodpovedné správanie stále zasahuje do môjho života. Ak bude určené, že
dieťatko je moje, preberám zodpovednosť v celom rozsahu. Teraz mám však pochybnosť o tom, že by

som mohol byť otcom maloletej, nakoľko navrhovateľka sa stretávala s bývalým priateľom počas celého
nášho spolužitia, ako som sa dodatočne dozvedel, stretávala sa s ním poza môj chrbát. Vzhľadom na
to, že aj počas tehotenstva popíjala, vedel som, že náš vzťah nebude v poriadku. Preto z týchto dôvodov
trvám na tom, aby sa vykonala skúška DNA.“

Súd zo záverov znaleckého posudku č. 31/2015 (ZP) vypracovaného súdnou znalkyňou RNDr. A.
E., PhD. zistil, že ide o ZP z odboru genetiky (analýza DNA). V závere tohto ZP je uvedené, že na
základe vykonaného dokazovania metódou analýzy DNA a súčasných poznatkov genetiky nemožno
vylúčiť otcovstvo odporcu voči maloletej K. Y.. Pravdepodobnosť otcovstva odporcu voči maloletej má
číselnú hodnotu 99,99999 %. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania metódou

analýzy DNA zúčastnených osôb, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky,
treba pokladať otcovstvo odporcu voči maloletej K. Y. za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou
pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

Na poslednom pojednávaní konanom dňa 04. 02. 2016 žiaden z účastníkov konania nemal výhrady k

predmetnému ZP.

Súd z prednesu navrhovateľky na tomto pojednávaní zistil, že táto k veci uviedla:
„Je pravda, že v predmetnej zápisnici zo dňa 24.05.2007 som neoznačila za otca žiadnu osobu mal.
dcéry K., a to z toho dôvodu, že v tom čase ja som informovala tu prítomného odporcu o tom, že on je

otcom maloletej, ako aj som ho požiadala, že aby sme išli súhlasne prehlásiť naše rodičovstvo, resp. on,
čo on však odmietol. Z toho dôvodu v tom čase som bola naňho nahnevaná a takto som postupovala,
ako som postupovala.
Čo sa však týka toho, prečo som podala návrh dňa 03.07.2014 po toľkom čase od narodenia maloletej,
tak ma viedli k tomu ekonomické dôvody. Pokiaľ mal. navštevovala materskú škôlku, ako vidno z mojej

výpovede, ja mám dve zamestnania, snažila som sa jej zabezpečiť všetky potreby, avšak ako nastúpila
na ZŠ, ja ekonomicky som prestala stíhať platiť všetky tie potreby, ktoré s tým súvisia, a preto som sa
rozhodla podať návrh na určenie otcovstva po takej dlhej dobe.
K veci by som chcela uviesť, že ja v súčasnosti žijem s partnerom P. Y. s tým, že s týmto partnerom
žijem cez 8 rokov.

K veci by som chcela uviesť, že čo sa týka toho, odkedy presne som s týmto svojim priateľom, tak u v
čase pôrodu sme boli pár, pričom k tomu chcem uviesť, že v tom čase sme tvorili pár, avšak sme nežili
v spoločnej domácnosti.Kvecibysomchcelauviesť:Neviempresneuviesťpresnúdobu,odkedyžijemesosúčasnýmpartnerom
aj v spoločnej domácnosti, je to už cez 8 rokov.
K veci by som chcela uviesť: Vzhľadom na tom, že som podala návrh až dňa 03.07.2014 a maloletá

sa narodila dňa XX.XX.XXXX, ja už netrvám na tom, aby súd zaviazal odporcu na platenie výživného
3 roky dozadu od podania návrhu, ale trvám na tom, aby súd určil výživné vo výške 200 € mesačne
počnúc dňom 03.07.2014.
Tak isto žiadam, v prípade, ak súd určí otcovstvo odporcu, aby súd zveril maloletú K. do mojej
starostlivosti a opatery.

Vzhľadom na to, že medzi mal. K. a odporcom nie je vytvorený žiadne vzťah, ja žiadam, aby súd styk
odporcu s maloletou neupravoval.
Ja, ako som vyššie uvádzala, som momentálne zamestnaná v Nemocnici s poliklinikou Zvolen ako
zdravotná sestra a môj čistý príjem sa pohybuje okolo 709 €.
Ďalej mám aj druhý úväzok vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou B. Bystrica ako zdravotná sestra s tým,
že tento vedľajší pracovný pomer mi trvá do 30.06.2016 a z tohto vedľajšieho prac. pomeru mám príjem

vo výške cca 270 € mesačne.
K veci by som chcela ďalej uviesť, že mal. K. je v súčasnosti žiačkou 2. ročníka ZŠ v S..
Čo sa týka mesačných nákladov, tak zotrvávam na tých nákladoch, ktoré boli v spise produkované do
dnešného pojednávania.“

Právna zástupkyňa navrhovateľky na tomto pojednávaní k veci uviedla, že vzhľadom na výpoveď
navrhovateľky na pojednávaní berú ich návrh čiastočne späť ohľadne doby, od ktorej žiadali určiť
výživné, keďže pôvodne žiadali 3 roky od podania návrhu, tzn. od 03.07.2011 s tým, že žiadajú, aby
súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu na maloletú vo výške 200 € mesačne počnúc dňom podania
návrhu, t. j. 03.07.2014.

Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu,
súd konanie čiastočne zastavil ohľadne doby platenia vyživovacej povinnosti.

Súd z prednesu odporcu na poslednom pojednávaní konanom dňa 04.02.2016 zistil, že tento k veci

uviedol:
„K veci by som chcel uviesť: Ja súhlasím s tým, aby súd určil, že som otcom mal. K. Y., nar. XX.XX.XXXX
z matky Mgr. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX.
K veci by som chcel ďalej uviesť: Súhlasím s tým, aby mal. K. bola zverená do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

K veci by som chcel uviesť: Ja si uvedomujem, že mám povinnosť platiť v zmysle príslušných zákonov
výživné na mal. K. minimálne odo dňa podania návrhu, t. j. od 03.07.2014. Nesúhlasím však kategoricky
s požadovanou výškou výživného vo výške 200 € mesačne, nakoľko podľa môjho názoru je výška tohto
výživného pre mňa likvidačná s tým, že ja navrhujem výšku výživného na mal. K. vo výške 50 mesačne.
K veci by som chcel uviesť: Ja som zamestnaný vo firme EURO-VAT Alekšince ako obchodný zástupca,

pričom momentálne dosahujem čistý príjem vo výške okolo 100 € s tým, že u mňa je táto výplata
pohyblivá a záleží od predajov s tým, že sa pohybuje približne od 750 € po 1.150 €.
K veci by som chcel uviesť: Ja mám ešte 1 ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mojej dcére H. S. nar.
XX.XX.XXXX s tým, že platím výživné vo výške 150 € s tým, že ja momentálne neviem uviesť číslo
konania, na základe ktorého bolo určené výživné už k plnoletej dcére, avšak na základe tohto rozsudku

platím výživné aj v súčasnosti 150 € mesačne. Tu by som chcel poukázať na nepomer voči už dospelej
dcére, ktorá je vysokoškoláčka a dcére v tomto konaní, ktorá je študentkou ZŠ.
Predkladám súdu vyčíslené moje náklady, ktoré krátkou cestou boli doručené aj navrhovateľke. Jedná
sa o tieto náklade: nájomné 150 € s tým, že bývam vo vlastnom byte - jedná sa o dvojizbový byt,
inkaso 40 €, výživné ako som vyššie uvádzal na plnoletú dcéru 150 €, banka debetná splátka 150

€ s tým, že sa jedná o debet na kartách, ktoré mám a potrebujem dorovnať 3300 € + úroky, o čom
predkladám súdu výpisy z mojich účtov vo VÚB banke, ďalej mám mesačné výdavky internet 12 €, otcovi
splácam 50 € pôžičku - ešte treba dorovnať 4000 € s tým, že titul pôžičky uvádzam, že môj otec za mňa
zaplatil za byt sumu 232.209,50 Sk v marci 2006 a bol to výplatok za byt ešte bývalej manželke s tým,
o tom navrhovateľka vedela, ďalej mám výdaje telefón 20 €, lekári a lieky cca 50 € - som po kolapse,

chladnička 50 € úver - ešte vyrovnať 400 €, strava cca 300 € s tým, že túto položku zdôvodňujem
tým spôsobom, že ja som obchodný zástupca a som z domu od rána do večera, neviem sa stravovať
doma a teda sa stravujem v reštauráciách, samozrejme väčšinou menu, ročné náklady: poistka z výkonu
povolania na škodu spôsobenú zamestnávateľovi 50 €, poistka byt 90 €, zákonné poistenie auto 150 €.K veci by som chcel uviesť, že v spoločnej domácnosti v dvojizbovom byte okrem mňa býva moja
súčasná priateľka, ktorá je v súčasnosti absolútne bez príjmu a ešte k tomu ťažko chorá s tým, že má 4
nádory v hlave a čakáme každú chvíľu na operáciu s tým, že čo sa týka jej financovania, tak ju financujú

jej rodičia s tým, že z vyššie uvádzaných dôvodov teda žiadam, aby súd určil výživné vo výške 50 €.
Ďalej k veci by som chcel uviesť: Je pravda, že keď mi bol doručený ZP, tak ja som si uvedomoval svoju
situáciu, avšak doteraz som neplatil žiadne výživné, nakoľko som chcel počkať na rozhodnutie súdu s
tým, že rozhodnutie súdu budem akceptovať.
K veci by som chcel uviesť: Až bude určené výživné spätne, žiadam o povolenie splátok, aby som to

finančne mohol zvládať.
Čo sa týka stretávania sa s mal. K., ja momentálne netrvám na tom, aby súd upravoval môj styk
vzhľadom na tú situáciu, ako to celé prebiehalo a samozrejme po vzájomnom dohovore s matkou sa
pokúsim mimosúdne dohodnúť.
Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky nech bližšie zdôvodní odporca lieky mesačne vo výške 50
€ po kolapse, k tomu odporca uvádza: Odpadol som vedľa auta a je pravda, že istý čas som mal zvýšené

výdaje na lieky, je pravda, že momentálne sa tieto mesačné výdavky pohybujú na lieky približne do 20 €.
Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, či zamestnávateľ odporcovi prispieva nejakým
spôsobom na stravu, odporca uvádza: Áno, dostávame stravné lístky, avšak tá moja položka na stravu
300 € - tú zdôvodňujem tým spôsobom - mám zdravotné problémy, potrebujem špeciálnu stravu a proste
naozaj takéto výdaje mám.“

Súd z prednesu zástupkyne kolízneho opatrovníka zistil, že sa pridržiavajú písomne podanej správy.
Žiadali, aby súd určil, že odporca je otcom maloletej, žiadali zveriť maloletú do výchovy a opatery matky,
otca zaviazať platením výživného v primeranej výške odo dňa podania návrhu. Vzhľadom na situáciu
nežiadali, aby súd upravoval styk otca s maloletou.

Súd zo správy zamestnávateľa odporcu - spoločnosti Euro-VaT, spol. s r.o., 951 22 Alekšince 231 -
zistil, že tento mal priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od augusta 2013 až do júla 2014 vo
výške 876,60 €.

Súd zo správy zamestnávateľa navrhovateľky - Nemocnica Zvolen, a.s., Kuzmányho nábrežie č. 28,
Zvolen - zistil, že táto mala priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od decembra 2014 až do
novembra 2015 vo výške 707,27 €.

Súd ďalej z výplatných pások navrhovateľky od jej druhého zamestnávateľa - Detskej fakultnej

nemocnice s poliklinikou - zistil, že táto dosahovala priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od
januára 2015 až do decembra 2015 vo výške 278,71 €.

Súd zo správy zamestnávateľa odporcu - spoločnosti Euro-VaT, spol. s r.o., Alekšince 231 - zistil, že
tento mal priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od decembra 2014 až do decembra 2015 vo

výške 972,95 €.

Súd zo správy zo šetrenia rodinných pomerov vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen dňa 28.01.2016 zistil:
„Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately Vám na základe Vašej žiadosti vo veci určenia otcovstva a úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k vyššie uvedenému mal. dieťaťu prešetril rodinné pomery matky Mgr. Q. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S., Ľ.. Š. Č.. XX a oznamuje Vám nasledovné.
Na vyššie uvedenej adrese ide o rodinný dom, ktorý pozostáva z dvoch domácností. Na prízemí žijú
rodičia matky X. Y., nar. XX.XX.XXXX a Q. Y., nar. XX.XX.XXXX. Starí rodičia maloletej sú vlastníkmi

tejto nehnuteľnosti a sú zamestnaní. Na poschodí má samostatnú domácnosť matka mal. K. Q. Y. spolu
so svojím priateľom P. Y., nar. XX.XX.XXXX. Matka je zamestnaná v NsP Zvolen, ako zdravotná sestra
na plný úväzok a tiež v Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici na štvrtinový úväzok. Priateľ matky
je SZČO a pracuje pre firmu GLS, ako kuriér. Mal. K. navštevuje ZŠ v S., 2. ročník. Príjem matky od
obidvoch zamestnávateľov predstavuje sumu cca 950€, ďalej poberá na mal. K. rodinné prídavky a

uplatňuje si daňový bonus. Mesačné výdavky matka uvádzala v návrhu a do pojednávania si pripraví
ich aktualizáciu.
Domácnosť matky pozostáva z obývačky, spálne, detskej izby a príslušenstva. Detská izba maloletej
je priestranná a svetlá. Je ladená dievčensky do ružova. Je vkusne zariadená a to primerane veku apotrebám maloletej, má tam veľké množstvo hračiek a osobných potrieb. Mal. K. patrí do starostlivosti
detskej ošetrujúcej lekárky MUDr. D. a z odborných ambulancií navštevuje nefrologickú ambulanciu,
pričom ešte nemá určenú presnú diagnózu, ale matka s ňou chodí na rôzne vyšetrenia, aby sa zistilo čo

je príčinou jej aktuálnych ťažkostí. K. zatiaľ nemá žiadne mimoškolské aktivity na ktoré by matka musela
vynakladať finančné prostriedky, pričom matka to zdôvodnila aj tým, že na to nemá potrebné peniaze aj
keď maloletá by určite mala záujem (napr. chodiť do konského jazdeckého klubu).
Matka počas šetrenia uviedla, že dcéra od malička pokladá za svojho otca jej partnera, s ktorým matka
žije takmer od narodenia maloletej. V čase nariadenia znaleckého dokazovania matka dcére povedala

o skutočnom biologickom otcovi a opýtala sa jej či ho chce spoznať. Dcéra jej zatiaľ opakovane uviedla,
že nie.
ZároveňsmesapokúsiliprešetriťrodinnéabytovépomerynastraneotcadieťaťaY.S.,nar.XX.XX.XXXX
na adrese G., O. Č.. XX. Otca sme telefonicky kontaktovali za účelom dohnutia termínu návštevy jeho
domácnosti. Otec uviedol, že to na tento čas nie je možné. Následne sa osobne dostavil na naše
oddelenie a uviedol nasledovné. Jeho priateľka W. S. (24 ročná) čaká na vážnu operáciu, a preto je v

uvedenom byte v akejsi karanténe. Z uvedeného dôvodu žiadané prešetrenie nebolo uskutočnené.
Otec na našom oddelení uviedol, že ho veľmi mrzí, že matka túto záležitosť začala riešiť tak neskoro,
čím ho obrala o dlhý čas ktorý mohol byť s maloletou dcérou. V čase narodenia dcéry ju len jeden
krát videl v pôrodnici, následne ho matka poslala preč, s tým, že on nie je otcom dieťaťa. On toto
rešpektoval. Aktuálne rieši svoje vážne osobné problémy a nevie si celkom predstaviť ako nadviazať

kontakt s dieťaťom, ktoré ho vôbec nepozná. Vie si predstaviť, že by to začali realizovať neskôr, keď si
vyrieši svoju osobnú situáciu, prípadne vtedy ak by o to dcéra prejavovala vážny záujem. Nebráni sa
plateniu výživného, ale nie za také obdobie a v takej výške, ako žiada matka.
Ďalej uviedol, že pracuje vo firme EURO-VAT Alekšince, ako obchodný zástupca. S priateľkou žijú
na Balkáne v 2-izbovom byte, v jeho osobnom vlastníctve. Byt pozostáva z obývačky, spálne a

príslušenstva. Jeho mesačný príjem sa pohybuje v rozmedzí od 700-1000 €. Jeho mesačné výdavky
sú nasledovné: za byt 170 €, energie 39 €, mobil 20 €, výživné na dcéru z manželstva 150 €, úver 150
€. Ročne tiež platí 9 € poistku za byt a 48 € poistku pre škody voči zamestnávateľovi a štvrťročne platí
poistku za auto v sume 49 €.
Šetrením neboli zistené žiadne ďalšie skutočnosti.“

Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa (§ 113 ods.
2 O.s.p.).

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd na základe vykonaného dokazovania, a to hlavne vzhľadom na ZP, má jednoznačne preukázané,
že odporca je otcom maloletej K. Y. s tým, že túto skutočnosť nenamietal po obdržaní ZP ani
samotný odporca. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca si vyživovaciu povinnosť neplnil, súd určil
otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 100 mesačne, a to počnúc dňom 03.07.2014, t. j. dňom, kedy

navrhovateľka doručila na tunajší súd návrh na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k mal. dieťaťu, pričom od tejto doby žiadala navrhovateľka po čiastočnom zastavení konania
priznať výživné.

Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadal na sociálne, majetkové a finančné pomery otca

maloletej, t. j. odporcu, pričom súd vychádzal aj z toho, že odporca má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť
už k plnoletej dcére H. S. nar. XX.XX.XXXX, vo výške 150 €.

Podľa názoru súdu stanovená výška výživného vo výške 100 € je určená takým spôsobom, že odporca
zo svojich príjmov je schopný plniť takúto vyživovaciu povinnosť, pričom súd prihliadol na zákonné

ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov.

Súd v zmysle návrhu navrhovateľky, ako aj samotného odporcu, maloletú K. Y. zveril do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok s tým, že matka, t. j.

navrhovateľka, sa o maloletú stará od narodenia.

Súd tak isto vzhľadom na návrhy navrhovateľky, ako aj odporcu, ako aj kolízneho opatrovníka styk
odporcu s maloletou neupravil.

Keďže navrhovateľka požadovala určiť výživné vo výške 200,- € mesačne od 03.07.2014, súd návrh v
prevyšujúcej časti zamietol, nakoľko podľa názoru súdu nie je v možnostiach odporcu, aby sa podieľal
na výživnom na mal. K. v takejto výške.

Na zameškané výživné za obdobie od 03.07.2014 do 31.01.2016 vo výške 1.900,- € súd povolil otcovi

maloletej 50,- € mesačné splátky až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok tak
isto vzhľadom na jeho sociálne, majetkové a finančné pomery.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 73 ods. 1 O.s.p., ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou
svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku,

vyslúchne súd toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom. Príslušným je súd podľa §
88 písm. c).Podľa § 73 ods. 2 O.s.p., ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici
a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané.

Podľa § 73 ods. 3 O.s.p., ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá
návrh na určenie otcovstva, ustanoví súd dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby
dieťa v konaní zastupoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke náhradu trov konania

nepriznal, aj keď v prevažnej miere bola úspešná, a to z týchto dôvodov:
V predmetnom prípade navrhovateľka podala návrh na určenie otcovstva po viac ako 7 rokoch od
narodenia mal. K., ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX a návrh bol podaný 03.07.2014.
V predmetnom prípade Okresný súd Zvolen postupoval v zmysle § 73 ods. 1 O.s.p. a matku, t. j.
navrhovateľku predvolal, aby označila osobu, ktorá je otcom mal. K.Á.. Navrhovateľka však za otca
neoznačila žiadneho muža, pričom v tom čase uviedla, že si to premyslela. V danom prípade, keby

navrhovateľka postupovala tým spôsobom, že označí odporcu za otca dieťaťa, tak v tom prípade buď
by ona podala návrh na určenie otcovstva, alebo by bol určený dieťaťu opatrovník na podanie návrhu
na určenie otcovstva a v tom prípade by navrhovateľka ako matka postupovala v zmysle príslušných
právnych predpisov a podľa názoru súdu, by navrhovateľka mala nárok na všetky účelne vynaložené
trovy konania v spojitosti s určovaním otcovstva. V danom prípade navrhovateľka až po 7 rokoch podala

predmetný návrh a odporca tieto okolnosti nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Za daných okolností súd teda aplikoval § 150 ods. 1 O.s.p. a z vyššie uvádzaných dôvodov nepriznal
navrhovateľke trovy konania.
Tu súd poukazuje, že navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh, tak isto navrhovateľke vznikli
trovy s právnym zastúpením a v konaní bol vypracovaný ZP, pričom uznesením Okresného súdu Zvolen

7C 104/2014-66 zo dňa 07.10.2015 bolo priznané znalkyne znalečné vo výške 605,10 € s tým, že
uznesením č. k. 7C 104/2014-35 zo dňa 27.04.2015 bol zložený preddavok znalkyni vo výške 330 € z
preddavku zloženého navrhovateľkou a uznesením 7C 104/2014-66 zo dňa 07.10.2015 bola upravená
učtáreň Okresného súdu Zvolen, aby na účet znalkyne bolo zaslané zvyšné znalečné v sume 275,10
€ z preddavku zloženého odporcom. Zároveň bola upravená učtáreň Okresného súdu Zvolen, aby

navrhovateľke bol vrátený preplatok preddavku vo výške 70 € a odporcovi vrátený preplatok preddavku
vovýške124,90€,keďžekaždýzúčastníkovkonania zložilpreddavoknatrovyznaleckéhodokazovania
po 400 €.
Z vyššie uvádzaných dôvodov súd nepriznal navrhovateľke účelne vynaložené trovy konania, keďže
navrhovateľka v čase, keď mala označiť za otca odporcu, toto neurobila, a urobila tak až po 7 rokoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).