Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/112/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217365
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217365.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanými návrhmi voči žalovanému účastníkovi domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach
vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobných návrhoch uviedol,
že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a
súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa

žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných
konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením sp.zn. 4C/112/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
tunajší súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené
na návrh žalobcu pod sp. zn. 4C/133/2012, 4C/149/2012, 4C/155/2012, 4C/174/2012, 4C/178/2012,

4C/182/2012, 4C/200/2012, 4C/239/2012, 4C/264/2012, 4C/266/2012, 4C/273/2012, 4C/275/2012,
4C/276/2012, 4C/286/2012, 4C/288/2012, 4C/303/2012, 4C/319/2012, 4C/326/2012, 4C/338/2012,
4C/340/2012s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 4C/112/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca

v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá

má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia

a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu

takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri

určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo

v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca

uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že

dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj

bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal

svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci vytýčené na 22.5.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov
zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná

nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do
rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3NcC/63/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne
z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach uznesením č.k.
3NcC/63/2012-14 zo dňa 19. októbra 2012. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen

pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Žalobca v tomto konaní už požiadal o prerušenie konania
z dôvodu, že podal na Ústavný súd SR sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a osobitne práva na zákonného sudcu podľa § 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR, ako aj
základné práva na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. O prerušenie konania požiadal podaním zo dňa 16.5.2013, ktoré

došlo na súd 23.5.2013 a pred pojednávaním vytýčeným na deň 23.5.2013 žiadal termín pojednávania
zrušiť. K tomuto podaniu na prerušenie konania zo dňa 16.5.2013 predložil rovnopis sťažnosti podanej
na Ústavný súd SR vo veci sp.zn. 3NcC/63/2012. O návrhu na prerušenie konania tunajší súd rozhodol
uznesením sp.zn. 4C/112/2012-62 zo dňa 30. mája 2013, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach č.k. 11Co/312/2013-79 zo dňa 21.8.2013 nadobudlo právoplatnosť 10.10.2013. Vzhľadom

na uvedené a na to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol
a to uznesením č.k. 4C/112/2012-62 zo dňa 30.5.2013, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za
dôležitý dôvod odročenia pojednávania aj vzhľadom na skutočnosť, že o ústavnej sťažnosti žalobcu bolo
rozhodnuté uznesením Ústavného súdu SR IV.ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, keď aj sťažnosť voči
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3NcC/63/2012 bola odmietnutá pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu SR na jej prerokovanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.

Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu a v konaniach ZE notárske zápisnice.
Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul a prevažne aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej
bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Zo spisu tunajšieho súdu 7Er/794/2009 (týka sa spisu 4C/112/2012 - žaloba označená ISTINA RS)
súd zistil, že dňa 19.10.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. I. pre vymoženie istiny 2
205,76 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu sp.zn. SR 03652/09 zo dňa 12.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.9.2009 a vykonateľnosť
10.9.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 4.11.2009. Súd podaním zo dňa 13.11.2009 žiadal oprávneného o predloženie
zmluvy o úvere zo dňa 11.6.2008 s poučením v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Oprávnený reagoval

podaním zo dňa 18.1.2010, odmietol zmluvu o úvere zaslať tvrdiac, že predloženie zmlúv o úvere v
tomto štádiu exekučného konania nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom
konaní. Dňa 3.2.2010 súd reagoval na podanie oprávneného a opätovne vyzval oprávneného na
predloženie zmluvy o úvere s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Oprávnený podaním
zo dňa 6.4.2010 opätovne odmietol zmluvu o úvere zaslať. Keďže oprávnený nepredložil zmluvu o

úvere, súd uznesením č.k. 7Er/794/2009-12 zo dňa 7.5.2010 exekučné konanie zastavil a rozhodol
o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania podaného oprávneným vo veci rozhodoval Krajský súd v
Košiciach, ktorý uznesenie zo dňa 7.5.2010 uznesením č.k. 3CoE 389/2010-24 zo dňa 24.6.2010
zrušil. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia v zmysle pokynov daných uznesením krajského súdu boloprávnený opätovne vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola súdu predložená. Nie je možné
zistiť dátum predloženia zmluvy o úvere pre absenciu prezentačnej pečiatky. Následne dňa 22.10.2010
súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 7Er/598/2010 (pripojeného k spisu 4C/149/2012 - žaloba označená
ako ISTINA RS) súd zistil, že dňa 5.8.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola
spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. I.Š. pre
vymoženie istiny 718,34 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu sp.zn. SR 05696/09 zo dňa 9.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.6.2009
a vykonateľnosť 2.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 18.9.2009. Súd podaním zo dňa 24.9.2009 žiadal oprávneného o
predloženiezmluvyoúverezodňa24.6.2008spoučenímvzmysle§45ods.1,2zákonač.244/2002Z.z.
o rozhodcovskom konaní a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., pričom zaslanie urgoval
podaním 25.11.2009. Oprávnený reagoval podaním zo dňa 25.1.2010, odmietol zmluvu o úvere zaslať

tvrdiac, že predloženie zmlúv o úvere v tomto štádiu exekučného konania nemá oporu v exekučnom
poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Predtým však podaním zo dňa 18.11.2009 žiadal
súd o informáciu o stave konania. Na odmietnutie žiadosti zaslať zmluvu o úvere tunajší súd reagoval
podaním zo dňa 7.2.2010 a opätovne vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere s odkazom na
judikatúruEurópskehosúdnehodvora.Oprávnenýpodanímzodňa30.3.2010opätovneodmietolzmluvu

o úvere zaslať. Keďže oprávnený nepredložil zmluvu o úvere, súd uznesením č.k. 7Er/598/2009-15
zo dňa 11.5.2010 exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania
podaného oprávneným vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesenie zo dňa 11.5.2010
uznesením č.k. 3CoE 390/2010-28 zo dňa 21.6.2010 zrušil. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia v
zmysle pokynov daných uznesením krajského súdu bol oprávnený opätovne vyzvaný na predloženie

zmluvy o úvere, ktorá bola súdu predložená. Nie je možné zistiť dátum predloženia zmluvy o úvere pre
absenciu prezentačnej pečiatky. Následne dňa 12.11.2010 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a
uznesením zo dňa 12.11.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v časti úrokov z omeškania a v časti istiny zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.1.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 7Er/612/2009 (pripojeného k spisu 4C/155/2012 - žaloba označená
ako ISTINA RS) súd zistil, že dňa 9.8.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola
spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému J. U. pre
vymoženie istiny 703,93 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 04380/09 zo dňa 3.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.6.2009

a vykonateľnosť 25.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 25.9.2009. Súd podaním zo dňa 7.10.2009 žiadal oprávneného o
predloženie zmluvy o úvere zo dňa 11.6.2008 s poučením v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Oprávnený reagoval
podaním zo dňa 18.1.2010, ktoré došlo na súd 25.1.2010, odmietol zmluvu o úvere zaslať tvrdiac, že

predloženie zmlúv o úvere v tomto štádiu exekučného konania nemá oporu v exekučnom poriadku ani
v zákone o rozhodcovskom konaní. Predtým však podaním zo dňa 18.11.2009 žiadal súd o informáciu
o stave konania. Na odmietnutie žiadosti zaslať zmluvu o úvere tunajší súd reagoval podaním zo dňa
3.2.2010 a opätovne vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere s odkazom na judikatúru
Európskeho súdneho dvora. Oprávnený podaním zo dňa 30.3.2010 opätovne odmietol zmluvu o úvere

zaslať. Keďže oprávnený nepredložil zmluvu o úvere, súd uznesením č.k. 7Er/612/2009-15 zo dňa
11.5.2010 exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania podaného
oprávneným vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesenie zo dňa 11.5.2010 uznesením
č.k. 2CoE 386/2010-27 zo dňa 30.7.2010 zrušil. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia v zmysle
pokynov daných uznesením krajského súdu bol oprávnený opätovne vyzvaný na predloženie zmluvy

o úvere, ktorá bola súdu predložená. Nie je možné zistiť dátum predloženia zmluvy o úvere pre
absenciu prezentačnej pečiatky. Následne súd uznesením č.k. 7Er/612/2009-34 zo dňa 22.11.2010
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania
oprávneného vo veci opakovane rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 12CoE
116/2010-54 zo dňa 29.3.2011 zrušil rozhodnutie súdu zo dňa 22.11.2010, uložil súdu skúmať súladnosť

exekučného titulu so zákonom a opätovne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 7Er/612/2009-60 zo dňa 25.5.2011 súd čiastočne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia istiny nad
12,45 eur s úrokom z omeškania nad výšku 5 % ročne od 27.12.2008 a v zvyšnej časti dňa 25.5.2011vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesenie o čiastočnom zamietnutí návrhu na vykonanie
exekúcie nadobudlo právoplatnosť 20.7.2011.

Z registra a príslušných uznesení spisu 7Er/2/2010 (týka sa spisu 4C/174/2012, žaloba označená ako
ISTINA RS, v súčasnosti pripojený k spisu 7C/314/2012) bolo zistené, že 4.1.2010 bola súdu doručená
žiadosť o vydanie poverenia proti povinnej I. Y. pre vymoženie istiny 884,41 eur s príslušenstvom a to
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 128969/09 zo dňa
30.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.2009 a vykonateľnosť 26.11.2009. Podkladom pre

rozhodnutie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere č. XXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi
konania dňa 16.6.2008. Dňa 7.1.2010 súd vyzval exekútora na predloženie zmluvy o úvere č. XXXXXXX
s poučením v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Oprávnený odmietol zmluvu o úvere predložiť, preto súd
opakovane vyzval oprávneného na predloženie zmluvy s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho
dvora. Oprávnený odmietol zmluvu predložiť a preto súd uznesením zo dňa 27.4.2010 č.k. 7Er/2/2010-9

exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania podaného oprávneným
vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorým uznesením z 30.7.2010 prvostupňové rozhodnutie
zrušil. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia v zmysle pokynov súd uznesením č.k. 7Er/2/2010-27
zo dňa 22.11.2010 zamietol návrh na vydanie poverenie, oprávnený opakovane podal odvolanie proti
uzneseniu a Krajský súd v Košiciach uznesením z 23.3.2011 zrušil prvostupňové uznesenie so záverom,

že súd prvého stupňa postupoval správne, ak preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok a posúdil úver poskytnutý povinnej v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., nesprávne sa však
vyporiadal s otázkou, v akej časti je exekučný titul súladný so zákonom. Na základe tohto uznesenia súd
opakovane vykonával dokazovanie na súladnosť exekučného titulu so zákonom a uznesením zo dňa
28.9.2011 opätovne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2011. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd
exekučné konanie uznesením zo dňa 10.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.11.2011, zastavil.

Zo spisu tunajšieho súdu 7Er/561/2009 (pripojeného k spisu 4C/182/2012, žaloba označená ako ISTINA
RS) súd zistil, že dňa 14.7.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná

zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej D. Y. pre vymoženie
istiny 462,-- eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 23192/2009 zo dňa 18.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.2.2010 a vykonateľnosť
11.2.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 25.8.2010. Súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia uznesením

č.k. 7Er/561/2010-9 zo dňa 6.9.2010 zamietol. V dôsledku odvolania podaného oprávneným vo veci
rozhodoval Krajský súd v Košiciach, uznesením č.k. 2CoE 509/2010-22 zo dňa 5.11.2010 uznesenie
zo dňa 6.9.2010 potvrdil.

Zo spisu 7Er/485/2011 (pripojeného k spisu 4C/200/2012 - žaloba označená ako ISTINA RS) súd zistil,

že dňa 17.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej M. R. pre vymoženie istiny 185,90 eur s
príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 04429/09 zo dňa 3.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.6.2009 a vykonateľnosť 25.6.2009.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu

dňa 21.7.2011. Súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia uznesením č.k. 7Er/485/2011-9 zo
dňa 21.7.2011 čiastočne nad 97,61 eur a v časti úrokov z omeškania nad výšku 5 % ročne od 27.12.2008
zamietol a v zvyšnej časti 28.7.2011 vydal poverenie. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým
bola žiadosť exekútora na vydanie poverenia čiastočne zamietnutá súd uznesením zo dňa 28.9.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.10.2011 exekučné konanie zastavil.

Z registra tunajšieho súdu a príslušných uznesení spisu 7Er/824/2009 (pripojeného k spisu 4C/239/2012
- žaloba označená ako ISTINA RS) súd zistil, že dňa 20.9.2010 pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnej I. C. pre vymoženie istiny 984,13 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu

- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 06098/2010 zo dňa 21.7.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť 9.8.2010 a vykonateľnosť 12.8.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 9.12.2010. Súd žiadosť súdneho exekútorao vydanie poverenia uznesením č.k. 7Er/824/2010-11 zo dňa 25.2.2011 zamietol. Následne uznesením
7Er/824/2009-20zodňa11.4.2011,ktorénadobudloprávoplatnosť15.4.2011exekučnékonaniezastavil.

Zo spisu tunajšieho súdu 7Er/117/2010 (spis pripojený k spisu 4C/273/2012 - žaloba označená ako NZP)
súd zistil, že dňa 18.1.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému K. D. pre vymoženie istiny
765,59 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 21801/2009 zo

dňa 14.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.1.2010 a vykonateľnosť dňa 7.1.2010. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená
19.2.2010. Súd výzvou zo dňa 17.3.2010 vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy č.
XXXXXXX. Oprávnený výzvu prevzal 6.4.2010 a zmluvu súdu vrátane všeobecných podmienok
poskytnutia úveru zaslal. Súd uznesením č.k. 7Er/117/2010-111 zo dňa 27.4.2010 čiastočne zamietol
návrh exekútora na vydanie poverenia a v zvyšnej časti dňa 27.4.2010 poverenie vydal. Proti uzneseniu

č.k. 7Er/117/2010-11 o čiastočnom zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podal oprávnený odvolanie,
o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1CoE 11/2011-23 zo dňa 30.9.2010,
týmto uznesením bolo uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 27.4.2010 zrušené a vec vrátená
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s pokynom, že súd sa má zaoberať, či úverovú zmluvu
nie je potrebné vzhľadom na jej obsah a charakter účastníkov zaradiť medzi spotrebiteľské zmluvy.

V zmysle pokynov daných uznesením krajského súdu súd uznesením č.k. 7Er/117/2010-29 zo dňa
6.12.2010 opakovane čiastočne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V
dôsledku odvolania oprávneného rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k.
1CoE 11/2011-47 zo dňa 25.8.2011 zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 6.12.2010. Po doručení
uznesenia krajského súdu prvostupňový súd vyzval exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a po ich

zaslaní exekútorom uznesením zo dňa 5.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.5.2012 exekúciu
zastavil a rozhodol o trovách exekúcie.

Zo spisu sp.zn. 7Er/421/2009 (spis pripojený k spisu 4C/286/2012 - žaloba označená ako NZP) súd
zistil, že dňa 24.6.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom krutým bola spísaná zápisnica

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému N. R. pre vymoženie istiny
393,70 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 14031/08 zo dňa
13.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2009 a vykonateľnosť dňa 4.6.2009. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená 24.7.2009.

Súd výzvou zo dňa 12.8.2009 vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy č. XXXXXXX
F. S. XX.X.XXXX. Oprávnený výzvu prevzal 18.8.2009. Až do 18.11.2009 nereagoval a následne
zaslal žiadosť o informáciu o stave konania. Súd podaním zo dňa 2.12.2009, ktoré oprávnený prevzal
16.12.2009 urgoval zaslanie zmluvy s poukazom na zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z.
a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený reagoval podaním zo dňa 18.1.2010,

ktoré bolo doručené súdu 25.1.2010 a odmietol úverovú zmluvu predložiť. Súd opakovane podaním zo
dňa 3.2.2010 vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere s odkazom na judikatúru Európskeho
súdneho dvora. Oprávnený reagoval podaním zo dňa 30.3.2010, ktoré bolo doručené súdu 6.4.2010,
opakovane odmietol predložiť zmluvu o úvere tvrdiac, že žiadosťou o zaslanie zmluvy súd spôsobuje
zbytočné prieťahy v exekučnom konaní a porušuje ústavné práva oprávneného. Už v tomto štádiu

exekučného konania súdu oznámil, že ak súd poverenie nevydá, nároky z uvedeného porušenia Ústavy
SR si navrhovateľ uplatní na Ústavnom súde SR a súčasne bude žalovať aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným úradným postupom. Súd uznesením č.k. 7Er/421/2009-14 zo dňa 7.5.2010
exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania oprávneného vo
veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 4CoE 384/2010-26 zo dňa 19.7.2010

rozhodnutie súdu zo dňa 7.5.2010 zrušil. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia súd opakovane vyzval
oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola predložená spolu so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru. Po predložení zmluvy súd uznesením č.k. 7Er/421/2009- 33 zo dňa 19.11.2010
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania
oprávneného rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 14CoE 152/2010-52 zo

dňa 21.1.2011 prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.11.2010 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Prvostupňový súd následne uznesením č.k. 7Er/421/2009-57 zo dňa 11.3.2011 žiadosť
exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol čo do istiny i úrokov z omeškania a na zbytok
vymáhaného nároku návrhom na vykonanie exekúcie vydal dňa 11.3.2011 poverenie. Uznesením č.k.7Er/421/2009-69 zo dňa 8.6.2011 súd exekučné konanie v časti, v ktorej bol návrh na vydanie poverenia
zamietnutý aj zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.6.2011.

Zo spisu sp.zn. 7Er/794/2009 (spis pripojený k spisu 4C/288/2012 - žaloba označená ako NZP) súd zistil,
žedňa19.10.2009predsúdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutýmbolaspísanázápisnicaobsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. I. pre vymoženie istiny 2 205,76 eur
s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 03652/09 zo dňa 12.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.9.2009 a vykonateľnosť 10.9.2009.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 4.11.2009. Súd podaním zo dňa 13.11.2009 žiadal oprávneného o predloženie zmluvy o úvere zo
dňa 11.6.2008 s poučením v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Oprávnený reagoval podaním zo dňa 18.1.2010,
odmietolzmluvuoúverezaslaťtvrdiac,žepredloženiezmlúvoúverevtomtoštádiuexekučnéhokonania
nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Dňa 3.2.2010 súd reagoval

na podanie oprávneného a opätovne vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere s odkazom na
judikatúru Európskeho súdneho dvora. Oprávnený podaním zo dňa 6.4.2010 opätovne odmietol zmluvu
o úvere zaslať. Keďže oprávnený nepredložil zmluvu o úvere, súd uznesením č.k. 7Er/794/2009-12 zo
dňa 7.5.2010 exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania podaného
oprávneným vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesenie zo dňa 7.5.2010 uznesením

č.k. 3CoE 389/2010-24 zo dňa 24.6.2010 zrušil. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia v zmysle
pokynov daných uznesením krajského súdu bol oprávnený opätovne vyzvaný na predloženie zmluvy o
úvere, ktorá bola súdu predložená. Nie je možné zistiť dátum predloženia zmluvy o úvere pre absenciu
prezentačnej pečiatky. Následne dňa 22.10.2010 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Zo spisu sp.zn. 7Er/486/2011 (spis pripojený k spisu 4C/326/2012 - žaloba označená ako NZP) súd zistil,
že dňa 17.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej Q. Š. pre vymoženie istiny 148,74 eur s
príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR
16626/09 zo dňa 30.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.2009 a vykonateľnosť 26.11.2009.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 21.7.2011. Uznesením č.k. 7Er/486/2011-9 zo dňa 21.7.2011 súd zamietol žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny a v časti úrokov a v ten istý deň t.j. 21.7.2011
vydal poverenie na vymoženie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 69,31 eur, trov konania,
trov právneho zastúpenia, poplatku a trov exekúcie. Uznesením zo dňa 28.9.2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 3.10.2011 bolo exekučné konanie v časti, v ktorej súd zamietol návrh súdneho exekútora
na vymoženie peňažného plnenia zamietnutý aj zastavené.

Zo spisu 7Er/487/2011 (spis pripojený k spisu 4C/338/2012 - žaloba označená ako NZP) súd zistil, že
dňa 17.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca

návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Š. Y. pre vymoženie istiny 721,33 eur s
príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR
01581/2009 zo dňa 27.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.6.2009 a vykonateľnosť 11.6.2009.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 21.7.2011. Súd vyzval exekútora na predloženie úverovej zmluvy č. XXXXXXX dňa 22.7.2011.

Oprávnený reagoval a podaní m, ktoré došlo súdu 17.8.2011 zaslal zmluvu o úvere, súčasťou ktorej
sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Po doručení zmluvy o úvere súd uznesením zo dňa
22.9.2011 žiadosť exekútora čiastočne čo do istiny i vymoženia úrokov z omeškania zamietol a v ten
istý deň t.j. 22.9.2011 vydal poverenie na nezamietnutú časť istiny, úrokov z omeškania, trov konania
a trov exekúcie. Uznesením č.k. 7Er/487/2011-19 zo dňa 20.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

21.11.2011 exekučné konanie v časti, v ktorej bol návrh exekútora na vydanie poverenia zamietnutý,
aj zastavil.

Zo spisu 7Er/660/2009 (4C/340/2012- žaloba označená ako NZP) súd zistil, že dňa 9.9.2009 pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie

exekúcie oprávneného proti povinnému V. Y. pre vymoženie istiny 769,94 eur s príslušenstvom a
to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 00340/09 zo
dňa 11.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.6.2009 a vykonateľnosť 2.7.2009. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 14.10.2009.Súd vyzval exekútora na predloženie úverovej zmluvy podaním zo dňa 22.10.2009 s poučením v zmysle
§ 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákona o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z.z. Oprávnený reagoval podaním zo dňa 18.1.2010, odmietol zmluvu o úvere zaslať tvrdiac,

že predloženie zmlúv o úvere v tomto štádiu exekučného konania nemá oporu v exekučnom poriadku
ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Dňa 3.2.2010 súd reagoval na podanie oprávneného a opätovne
vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho
dvora. Oprávnený podaním zo dňa 30.3.2010, ktoré došlo súdu 6.4.2010 opätovne odmietol zmluvu o
úvere zaslať. Keďže oprávnený nepredložil zmluvu o úvere, súd uznesením č.k. 7Er/660/2009-12 zo dňa

10.5.2010 exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania podaného
oprávneným vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesenie zo dňa 10.5.2010 uznesením
č.k. 3CoE 384/2010-26 zo dňa 30.7.2010 zrušil. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia v zmysle
pokynov daných uznesením krajského súdu bol oprávnený opätovne vyzvaný na predloženie zmluvy o
úvere, ktorá bola súdu predložená. Nie je možné zistiť dátum predloženia zmluvy o úvere pre absenciu
prezentačnej pečiatky. Následne zisťoval pobyt povinnej, ktorá sa nachádzala na neznámom mieste.

Uznesenímč.k.7Er/660/2009-37zodňa19.11.2010zamietolžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal opätovne odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodoval Krajský
súd v Košiciach uznesením sp.zn. 13CoE 145/2010 zo dňa 25.2.2011, ktorým uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia súd vyzval oprávneného na špecifikáciu úrokov
z omeškania podaním zo dňa 8.4.2011, správu urgoval podaním z 27.5.2011 a oprávnený reagoval

podaním zo dňa 9.6.2011. Následne súd uznesením č.k. 7Er/660/2009-65 zo dňa 28.6.2011 čiastočne
čo do istiny a úrokov zamietol a v ten istý deň vydal poverenie na vymoženie istiny 322,01 eur s 8,5
% úrokom ročne od 22.10.2008 do zaplatenia, trov konania a trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní.

Zo spisu 7Er/14/2009 (spis pripojený k spisu 4C/133/2012- žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa
18.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému I. R. - N. pre vymoženie istiny 18 280,-- Sk s
príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR
09988/08 zo dňa 9.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.10.2008 a vykonateľnosť 30.10.2008.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 9.1.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 19.1.2009. Poverenie bolo vydané
v zákonnej lehote.

Zo spisu 7Er/585/2011 (spis pripojený k spisu 4C/264/2012- žaloba označená ako NP) súd zistil, že

dňa 14.7.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému V.. I. H. pre vymoženie istiny 516,-- eur
s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 04583/2011 zo dňa 17.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.7.2011 a vykonateľnosť 7.7.2011.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu

súdu dňa 7.9.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 19.9.2011. Poverenie bolo vydané
v zákonnej lehote.

Zo spisu 7Er/612/2009 (spis pripojený k spisu 4C/275/2012- žaloba označená ako NP, súd zistil, že
dňa 9.8.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca

návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému J. U. pre vymoženie istiny 703,93 eur s
príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 04380/09 zo dňa 3.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.6.2009 a vykonateľnosť 25.6.2009.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 25.9.2009. Súd podaním zo dňa 7.10.2009 žiadal oprávneného o predloženie zmluvy o úvere

zo dňa 11.6.2008 s poučením v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Oprávnený reagoval podaním zo dňa
18.1.2010, ktoré došlo na súd 25.1.2010, odmietol zmluvu o úvere zaslať tvrdiac, že predloženie
zmlúv o úvere v tomto štádiu exekučného konania nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone
o rozhodcovskom konaní. Predtým však podaním zo dňa 18.11.2009 žiadal súd o informáciu o stave

konania. Na odmietnutie žiadosti zaslať zmluvu o úvere tunajší súd reagoval podaním zo dňa 3.2.2010
a opätovne vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere s odkazom na judikatúru Európskeho
súdneho dvora. Oprávnený podaním zo dňa 30.3.2010 opätovne odmietol zmluvu o úvere zaslať.
Keďže oprávnený nepredložil zmluvu o úvere, súd uznesením č.k. 7Er/612/2009-15 zo dňa 11.5.2010exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania podaného oprávneným
vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesenie zo dňa 11.5.2010 uznesením č.k. 2CoE
386/2010-27 zo dňa 30.7.2010 zrušil. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia v zmysle pokynov daných

uznesením krajského súdu bol oprávnený opätovne vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola
súdu predložená. Nie je možné zistiť dátum predloženia zmluvy o úvere pre absenciu prezentačnej
pečiatky. Následne súd uznesením č.k. 7Er/612/2009-34 zo dňa 22.11.2010 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci
opakovane rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 12CoE 116/2010-54 zo dňa

29.3.2011 zrušil rozhodnutie súdu zo dňa 22.11.2010, uložil súdu skúmať súladnosť exekučného titulu
so zákonom a opätovne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením č.k. 7Er/612/2009-60 zo dňa 25.5.2011 súd čiastočne zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia istiny nad 12,45 eur s úrokom
z omeškania nad výšku 5 % ročne od 27.12.2008 a v zvyšnej časti dňa 25.5.2011 vydal poverenie
na vykonanie exekúcie. Uznesenie o čiastočnom zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nadobudlo

právoplatnosť 20.7.2011.

Zo spisu 7Er/854/2009 (spis pripojený k spisu 4C/266/2012- žaloba označená ako NP) súd zistil, že
dňa 7.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému N. H. pre vymoženie istiny 3 505,96 eur

s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 07599/09 zo dňa 19.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.9.2009 a vykonateľnosť 24.9.2009.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 23.11.2009. Oprávnený bol požiadaný prípisom z 26.11.2009 na predloženie zmluvy o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 26.5.2008 s poukazom na zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. a

zákonč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Oprávnený,ktorývýzvuprevzal23.12.2009,reagoval
podaním zo dňa 18.1.2010, doručené súdu 25.1.2010 s tým, že žiadosť súdu na predloženie zmluvy
o úvere je právne neopodstatnená a zmluva zaslaná nebola. Súd podaní m z 3.2.2010 opätovne
žiadal predloženie zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru s poukazom na
judikatúru Európskeho súdneho dvora. Oprávnený reagoval podaním zo dňa 30.3.2010, ktoré bolo súdu

doručené 6.4.2010, odmietol predložiť zmluvu o úvere tvrdiac, že súd spôsobuje zbytočné prieťahy v
konaní a preto si bude uplatňovať nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným postupom
a súčasne si uplatní aj nárok na Ústavnom súde SR. Keďže zmluva o úvere nebola predložená, súd
uznesením č.k. 7Er/854/2009-9 zo dňa 7.5.2010 exekúciu zastavil. V dôsledku odvolania oprávneného
vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 2CoE 390/2010-21 zo dňa 30.7.2010

rozhodnutiesúduzodňa7.5.2010zrušilpreprocesnépochybenia.Súdopätovnežiadalpredložiťzmluvu
o úvere, ktorá aj bola spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru predložená, pričom nie je
možné zo spisu zistiť dátum predloženia týchto listín. Dňa 22.10.2010 súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie podľa návrhu exekútora.

Zo spisu 7Er/660/2009 (týka sa spisu 4C/276/2012- žaloba označená ako NP, v súčasnosti pripojený k
spisu 4C/340/2012, ktorý je tiež súčasťou spojeného konania) súd zistil, že dňa 9.9.2009 pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému V. Y. pre vymoženie istiny 769,94 eur s príslušenstvom a to na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 00340/09 zo dňa 11.5.2009,

ktorý nadobudol právoplatnosť 29.6.2009 a vykonateľnosť 2.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 14.10.2009. Súd vyzval
exekútora na predloženie úverovej zmluvy podaním zo dňa 22.10.2009 s poučením v zmysle § 45
ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákona o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z.z. Oprávnený reagoval podaním zo dňa 18.1.2010, odmietol zmluvu o úvere zaslať tvrdiac,

že predloženie zmlúv o úvere v tomto štádiu exekučného konania nemá oporu v exekučnom poriadku
ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Dňa 3.2.2010 súd reagoval na podanie oprávneného a opätovne
vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho
dvora. Oprávnený podaním zo dňa 30.3.2010, ktoré došlo súdu 6.4.2010 opätovne odmietol zmluvu o
úvere zaslať. Keďže oprávnený nepredložil zmluvu o úvere, súd uznesením č.k. 7Er/660/2009-12 zo dňa

10.5.2010 exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania podaného
oprávneným vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesenie zo dňa 10.5.2010 uznesením
č.k. 3CoE 384/2010-26 zo dňa 30.7.2010 zrušil. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia v zmysle
pokynov daných uznesením krajského súdu bol oprávnený opätovne vyzvaný na predloženie zmluvy oúvere, ktorá bola súdu predložená. Nie je možné zistiť dátum predloženia zmluvy o úvere pre absenciu
prezentačnej pečiatky. Následne zisťoval pobyt povinnej, ktorá sa nachádzala na neznámom mieste.
Uznesenímč.k.7Er/660/2009-37zodňa19.11.2010zamietolžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal opätovne odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodoval Krajský
súd v Košiciach uznesením sp.zn. 13CoE 145/2010 zo dňa 25.2.2011, ktorým uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia súd vyzval oprávneného na špecifikáciu úrokov
z omeškania podaním zo dňa 8.4.2011, správu urgoval podaním z 27.5.2011 a oprávnený reagoval
podaním zo dňa 9.6.2011. Následne súd uznesením č.k. 7Er/660/2009-65 zo dňa 28.6.2011 čiastočne

čo do istiny a úrokov zamietol a v ten istý deň vydal poverenie na vymoženie istiny 322,01 eur s 8,5
% úrokom ročne od 22.10.2008 do zaplatenia, trov konania a trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní.

Zo spisu 7Er/391/2010 (spis pripojený k spisu 4C/303/2012- žaloba označená ako NP) súd zistil, že
dňa 22.4.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca

návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému V. S. pre vymoženie istiny 1 244,-- eur
s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 00151/2010 zo dňa 5.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.3.2010 a vykonateľnosť 1.4.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 24.6.2010. Poverenie bolo vydané dňa 7.7.2010, teda v lehote.

Zo spisu 7Er/592/2008 (spis pripojený k spisu 4C/319/2012- žaloba označená ako NP) súd zistil, že
dňa 29.10.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému N. S. pre vymoženie istiny 19 060,-- Sk
s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.

SR 07490/08 zo dňa 14.8.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.8.2008 a vykonateľnosť 28.8.2008.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 18.11.2008. Poverenie bolo vydané dňa 2.12.2008. Dňa 11.7.2011 bol súdu doručený návrh
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného a exekúcia bola uznesením č.k.
7Er/592/2008-18 zo dňa 30.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.10.2011 zastavená. Poverenie

vydané v lehote.

Zo spisu 7Er/177/2003 (spis pripojený k spisu 4C/178/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená 27.11.2003. Exekútor podal žiadosť na základe návrhu na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnému I. B. pre vymoženie istiny 6 700,-- Sk s príslušenstvom, trov exekúcie,
trov právneho zastúpenia. Exekučným titulom bola notárska zápisnica N 2720/2003, Nz 75833/2003,
ktorú vyhotovil notár JUDr. Ondrej Ďuriač dňa 29.8.2003. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
10.12.2003. Povinný proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ktoré vydal exekútor 31.12.2003 podal
námietky, o ktorých súd rozhodol uznesením zo dňa 23.6.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť

28.6.2004. Dňa 18.11.2010 bol súdu doručený elektronický návrh na zmenu exekútora tak, aby súd
poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 30.11.2010 bola žiadosť o zmenu súdneho
exekútora doručená pôvodnému exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi na písomné vyjadrenie,
vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie spisu EX 2051/09 v lehote 10 dní. Exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal
oznámil 16.12.2010, že súhlasí so zmenou exekútora, oznámil výšku vymoženej pohľadávky 72,83 eur

a neuplatnil si trovy exekúcie. Spis nezaslal, preto súd 20.12.2010 vyzval pôvodného exekútora na
zaslanie spisu. Uznesením č.k. 7Er/177/2003-33 zo dňa 20.1.2011 súd vyhovel žiadosti oprávneného o
zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením
č.k. 7Er/177/2003-37 zo dňa 14.3.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie
zastavil. Oprávnený proti uzneseniu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení tohto exekučného

konania podal odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach v konaní sp.zn. 4CoE 148/2011.
Tento uznesením zo dňa 21.7.2011 prvostupňové uznesenie zo dňa 14.3.2011 potvrdil a uznesenie
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7Er/177/2003-37 zo dňa 14.3.2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoE 148/2011-51 zo dňa 21.7.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa
8.9.2011.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 9C/112/2012 predložil súdu
znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorámu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných
veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál
tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom odkazovať.

Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom bola daná
znaleckému ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v
exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej
analýzymzdovýchnákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačného
systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovné:

Žaloby NZP a NP

- mzdové náklady 4,15 eur
- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur
- náklady na poštovné 3,01 eur
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur

spolu vo výške 30,76 eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 eur
- náklady na tlač 5,31 eur

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur
- náklady na poštovné 3,01 eur
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 31,68 eur.

Tento znalecký posudok žalovaný účastník považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý
preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a preto navrhuje súdu, aby naň neprihliadal.
Poukázalnaskutočnosť,ežalovanémubolapriamoodňatámožnosťakýmkoľvekspôsobomparticipovať
pri postupe na vypracovaní posudku a preto odpovedá na otázky výlučne kladené žalobcom, náklady
na poštovné a náklady na tlač posudzovanie ktorých je tiež predmetom posudku nespĺňajú zákonom

predpokladané kritérium skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými
znalosťami. Žalovaná má za to, že posudok je výrazne jednostranný a pri vyhotovení tohto posudku sa
vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých žalobcom. V ďalšom vyjadrení
podrobne odôvodňuje nesúhlas so znaleckým posudkom s vyvodením záveru, že nárok žalobcovi nie
je možné priznať a to ani za predpokladu, že by súd mal z obsahu posudku za preukázané, že k vzniku

škody došlo.

Je potrebné uviesť, že znalecký posudok predložený žalobcom súd hodnotil v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p.
ako listinný dôkaz a nie ako znalecký posudok, pretože nebol vyhotovený po nariadení znaleckého
dokazovania súdom.

Podaním zo dňa 13.3.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 17.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 3NcC/63/2012 o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí,

hodnotí ho ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti
na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a
osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia

uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia §
109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, aka) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov

tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3NcC/63/2012 je tak
viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu
nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v
ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd poukazuje na

skutočnosť, že nebol dôvod na podanie návrhu na prerušenie konania, pretože žalobcovi bolo známe, že
dňa 12.12.2013 Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV.ÚS 693/2013-11 odmietol okrem iných sťažnosti
žalobcu i sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3NcC/63/2012 pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na
prerušenie konania opätovne zamietol ako návrh nedôvodný.

Zo zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého si žalobca uplatnil náhradu škody súd cituje:

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,

je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo

zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresnýsúd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného

príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu

škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a

§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha, preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu

škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby. Pri žalobách označených ISTINA-RS 4C/112/2012, 4C/149/2012, 4C/155/2012, 4C/174/2012,
4C/182/2012 4C/200/2012, 4C/239/2012 a v žalobách označených NZP - 4C/286/2012, 4C/273/2012,
4C/288/2012, 4C/326/2012, 4C/338/2012, 4C/340/2012 premlčacia lehota na podanie žaloby na

náhradu škody začína plynúť dňom doručenia uznesenia o zamietnutí poverenia oprávnenému. Vo
veciach NP - 4C/133/2012, 4C/264/2012, 4C/266/2012, 4C/275/2012, 4C/276/2012, 4C/303/2012,
4C/319/2012 začína plynúť premlčacia lehota na podanie žaloby na náhradu škody dňom, kedy sa
oprávnený dozvedel o tom, že poverenie je vydané po uplynutí 15-dňovej lehoty. Pri žalobách ZE
- 4C/178/2012 premlčacia lehota na podanie návrhu na náhradu škody začala plynúť od doručenia

rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Vo všetkých týchto exekučných konaniach
bolo rozhodované v priebehu r. 2010-211 a keďže všetky žalobné návrhy boli doručené tunajšiemu
súdu 27.9.2012, boli podané v premlčacej lehote a nároky uplatnené týmito žalobnými návrhmi nie sú
premlčané.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza
nasledovné:
Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie
troch podmienok:
1. preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu - t.j.

protiprávne konanie,
2. existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy
3. preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a škodou.Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.

Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré

nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom t.j. protiprávnym
konaním a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím
a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a

sú vedené pod sp. zn. 4C/112/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS - spisy
4C/112/2012, 4C/149/2012, 4C/155/2012, 4C/174/2012, 4C/182/2012 4C/200/2012, 4C/239/2012).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote

určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP - spisy 4C/286/2012, 4C/273/2012, 4C/288/2012,
4C/326/2012, 4C/338/2012, 4C/340/2012)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadku(NP-spisy4C/133/2012,4C/264/2012,4C/266/2012,4C/275/2012,4C/276/2012,
4C/303/2012, 4C/319/2012)

4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE - spis 4C/178/2012).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/112/2012, 4C/149/2012, 4C/155/2012, 4C/174/2012,
4C/182/2012 4C/200/2012, 4C/239/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (návrhy označené ako ISTINA RS). Žalobca
poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu
tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal
úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že v
konaní 7Er/794/2009 (4C/112/2012) nedošlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia, ale súd po opakovaných urgenciách oprávnenému na predloženie zmluvy o úvere a skúmaní
exekučného titulu v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch dňa 22.10.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Zo spisu 7Er/259/2010 (4C/149/2012) opätovne po úkonoch smerujúcich k preskúmaniu exekučného
titulu nedošlo k zamietnutiu celého návrhu na vykonanie exekúcie, ale uznesením zo dňa 12.11.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.1.2011 došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania a v časti istiny a dňa 12.11.2010 bolo na

zbytok nároku vydané poverenie na vykonanie exekúcie.
Takýto postup sa opakoval aj v spise 7Er/612/2009 (4C/155/2012), keď súd vydal poverenie
dňa 25.5.2011 a čiastočne zamietol návrh na vykonanie exekúcie, pričom uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 20.7.2011.
K zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v konaní sp.zn. 7Er/2/2010 (4C/174/2012), keď po

skúmaní súladnosti exekučného titulu so zákonom uznesením zo dňa 28.9.2011 bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora a následne uznesením zo dňa 10.11.2011 exekučné konanie zastavené.
Zo spisu 7Er/261/2009 (4C/182/2012) bola žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie doručená
súdu 25.8.2010, uznesením zo dňa 6.9.2010 zamietnutá. V dôsledku odvolania podaného oprávnenýmvo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 2CoE 509/2010-22 zo dňa 5.11.2010
uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.
Zo spisu 7Er/485/2011 (4C/200/2012) bolo zistené, že o žiadosti súdneho exekútora na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu 21.7.2011, bolo rozhodnuté v ten istý deň tak, že táto
žiadosť bola čiastočne zamietnutá a v ten istý deň t.j. 21.7.2011 na zbytok vymáhaného nároku bolo
vydané poverenie. Následne uznesením zo dňa 14.1.2011 došlo k zastaveniu exekučného konania v
časti zamietnutia návrhu na vydanie poverenia.
Zo spisu 7Er/824/2009 (4C/239/2012) bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia

bola uznesením zo dňa 25.2.2011 zamietnutá, opakovane po skúmaní súladnosti exekučného titulu
s poukazom na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Exekučné konanie bolo uznesením zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 15.4.2011 zastavené.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola zamietnutá iba v konaní sp.zn. 7Er/561/2009, 7Er/824/2009 a v ostatných exekučných
veciachsp.zn.7Er/794/2009,7Er/598/2010,7Er/612/2009,7Er/2/2010,7Er/485/2011bolnávrhsúdneho
exekútora na vydanie poverenia čiastočne zamietnutý a v zvyšnej časti vymáhaných nárokov bolo
vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli
rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným

bol hodnotený exekučným súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených
úverových zmlúv resp. aj na základe skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov.
Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri
rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného

titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp.
zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV.
ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak
nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu

je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch

boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,

pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v týchto exekučných
konaniach využil svoje právo na podanie riadnych opravných prostriedkov iba čiastočne.

V konaniach 4C/286/2012, 4C/273/2012, 4C/288/2012, 4C/326/2012, 4C/338/2012, 4C/340/2012
(návrhy označené ako NZP) žalobca uvádzal, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote, kedy žiadosť súdneho exekútora
zamietol. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané,že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté,pričomjepravdou,žedošlok zamietnutiužiadostipouplynutí15-dňovejlehotyoddoručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu.

Zo spisu sp.zn. 7Er/117/2010 (4C/273/2012 - NZP) súd zistil, že v tomto konaní nedošlo k zamietnutiu
žiadosti exekútora na vykonanie exekútora v plnom rozsahu, pretože poverenie bolo vydané dňom
27.4.2010 na časť vymáhané peňažného plnenia a návrh na vydanie poverenia bol uznesením zo
dňa 27.4.2010 čiastočne zamietnutý. Uznesenie o zamietnutí návrhu exekútora však nenadobudlo
právoplatnosť v dôsledku zrušenia Krajským súdom v Košiciach a následne došlo uznesením zo dňa

5.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.5.201,2 k zastaveniu celej exekúcie.
Aj v konaní sp.zn. 7Er/421/2009 (4C/286/2012 - NZP) došlo v konečnom dôsledku k vydaniu poverenia
dňom 11.3.2011 a k vydaniu uznesenia o zamietnutí žiadosti exekútora na udelenie poverenia v časti
vymáhaného nároku čo do istiny a úrokov z omeškania. Uznesením zo dňa 8.6.2011 bolo exekučné
konanie v časti, v ktorej bol návrh na vydanie poverenia zamietnutý, aj zastavené.
Vo veci sp.zn. 7Er/794/2009 (4C/288/2012 - NZP) nedošlo k právoplatnému zamietnutiu žiadosti o

vydanie poverenia tak ako je tento nárok žalovaný, ale po úkonoch súdu bolo dňa 22.10.2010 vydané
poverenie na vykonanie exekúcie v plnom rozsahu.
K čiastočnému zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
došlo v konaní 7Er/482/2011 (4C/326/2012 - NZP), kde uznesením zo dňa 21.7.2011 bolo vydané
poverenie na vykonanie exekúcie v časti istiny a v časti úrokov a v ten istý deň 21.7.2011 bolo vydané

poverenie na vymoženie časti istiny, úrokov z omeškania, trov exekúcie a trov právneho zastúpenia.
Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 21.7.2011 a k čiastočnému vydaniu poverenia a
čiastočnému zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v ten istý deň, nemožno konštatovať,
že súd rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia po 15-dňovej lehote, kedy údajne žiadosť súdneho
exekútora zamietol. Naopak, k čiastočnému zamietnutiu žiadosti a k čiastočnému vydaniu poverenia

došlo v ten istý deň ako bol doručený na súd návrh súdneho exekútora.
Zo spisu 7Er/487/2011 (4C/338/2012 - NZP) vyplýva, že opakovane došlo k čiastočnému vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 22.9.2011 a k čiastočnému vydaniu poverenia v ten istý deň,
pričom súd tieto rozhodnutia vydal po opakovaných urgenciách na predloženie úverovej zmluvy v lehote
dvoch mesiacov od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V spise 7Er/660/2009 (4C/340/2012 -NZP), z ktorého sú uplatňované dva nároky na náhradu škody a to
nároknanáhraduškodyzdôvodu,žesúdvydalpoverenienavykonanieexekúciepo15-dňovejzákonnej
lehote (spis 4C/276/2012), pričom návrhom na začatie konania sp.zn. 4C/340/2012 sa domáha náhrady
škody z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po 15-
dňovej lehote. Z tohto spisu po jeho oboznámení v predchádzajúcom odôvodnení bolo v konečnom

dôsledku zistené, že 28.6.2011 súd uznesením žiadosť súdneho exekútora čiastočne čo do istiny a
úrokov z omeškania zamietol a v ten istý deň vydal poverenie na vymoženie istiny 322,01 eur s 8,5 %
úrokom ročne od 22.10.2008 do zaplatenia, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní.

Súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí

v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo vyššie uvádzaných prípadoch. V súvislosti
s tým súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to

z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len
podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa
Smernice č. 93/13/EHS.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo
prieťahy v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci

v nečinnosti tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o
informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom
súde. Žalobca žiadal tunajší súd informáciu o stave konaní v jednotlivých konaniach dňa 2.7.2009,23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, na ktoré mu sudca konajúci v tej ktorej veci odpovedal. Na sťažnosti
zodňa30.8.2010,23.11.2010a25.5.2011,ktorébolisťažnosťaminaprieťahyzapísanýmivSpr22/2010,
34/2010a12/2011boložalobcoviodpovedané,žezostranyvedeniasúduniesúkonštatovanévzhľadom

na činnosť sudcov prieťahy v konaniach. V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných
konaniach, na ktoré poukazuje žalobca a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného
súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá
právomoc konštatovať prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pod sp.zn. 4C/133/2012, 4C/264/2012, 4C/275/2012, 4C/266/2012,
4C/276/2012, 4C/303/2012, 4C/319/2012 (návrhy označené ako NP) žalobca namietal nesprávny
úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej
15-dňovej lehote (NP).
V spise 7Er/14/2009 (4C/133/2012 - NP) malo dôjsť ku škode tým, že poverenie na vykonanie exekúcie

bolo vydané po 15-dňovej zákonnej lehote. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená 9.1.2009 a
poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 19.1.2009 t.j. v zákonnej lehote.
Vo veci 7Er/585/2011 (4C/264/2012 - NP) bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie doručená súdu 7.9.2011 a poverenie bolo vydané 19.9.2011 t.j. v zákonnej lehote.
Vo veci 7Er/612/2009 (4C/275/2012 - NP) bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie doručená súdu 25.9.2009 a poverenie bolo vydané dňa 25.5.2011 iba čiastočne a
v zvyšnej časti žiadosť exekútora na vykonanie exekúcie bola uznesením zo dňa 25.5.2011 zamietnutá.
K čiastočnému vydaniu poverenia a rozhodnutiu o čiastočnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
došlo po jednotlivých úkonoch súdu, ktorými opakovane žiadal predloženie zmluvy o úvere, čo
oprávnený opakovane odmietal a k rozhodnutiu súdu došlo až po predložení tejto zmluvy.

Zo spisu 7Er/854/2009 (4C/266/2012 - NP) vyplýva, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
podľa návrhu exekútora 22.10.2010, pričom žiadosť súdneho exekútora bola doručená tunajšiemu
súdu 23.11.2009, avšak úkony súdu od doručenia žiadosti opakovane smerovali k zabezpečeniu
zmluvy o úvere, ktorá bola súdu predložená až po tom, čo exekučné konanie bolo uznesením zo dňa
7.5.2010 zastavené a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2CoE 390/2010 došlo k zrušeniu

prvostupňového rozhodnutia z dôvodu procesných pochybení.
Tento postup sa opakuje aj v spise 7Er/660/2009 (4C/276/2012 - NP), kedy došlo k vydaniu poverenia
podľa návrhu exekútora 22.10.2010 po predchádzajúcich rozhodnutiach prvostupňového i krajského
súdu.
Zo spisov 7Er/391/2010 (4C/303/2012 - NP), 7Er/592/2008 (4C/319/2012 - NP) vyplýva, že poverenia

boli vydané v zákonnej 15-dňovej lehote. V prvom prípade bola žiadosť súdneho exekútora doručená
tunajšiemu súdu 24.6.2010, poverenie vydané 7.7.2010. V druhom prípade bola žiadosť doručená
18.11.2008 a poverenie vydané 2.12.2008.

Vo všetkých prípadoch vzhľadom na skutočnosť, že exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského

súdu, sa súd zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu z dôvodu, že
sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Súd uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení exekučného
poriadku, ale aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných
ustanovení občianskeho zákonníka týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa ako aj podľa smernice č. 93/2013

EHS.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 7Er/177/2003 - 4C/178/2012 (návrh označený ako ZE) malo dôjsť
podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu

exekútora (ZE).
Z oboznámeného exekučného spisu 7Er/177/2003 bolo zistené, že návrh na zmenu exekútora bol
doručený súdu dňa 18.11.2010 tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa
30.11.2010 bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie,predloženie exekútorského spisu a vyúčtovanie trov exekúcie. JUDr. Ing. Mihal dňa 16.12.2010
oznámil, že súhlasí so zmenou exekútora, oznámil výšku už vymoženej pohľadávky, neuplatnil si
trovy exekúcie, ale exekučný spis nezaslal. Preto dňa 20.12.2010 súd vyzval pôvodného exekútora

na zaslanie spisu a následne uznesením č.k. 7Er/177/2003-33 zo dňa 20.1.2011 vyhovel žiadosti
oprávneného a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 14.3.2011
došlo k zastaveniu exekučného konania v dôsledku vyhlásenia exekúcie za neprípustnú. O odvolaní
oprávneného rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 4CoE 148/2011-51 zo dňa
21.7.2011 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

V ďalšom súd opakovane poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov
v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti
resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Čo sa týka
sťažností podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach, všetky sťažnosti boli považované

za neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a

nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom
zo strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. I keď bol žalobcom
predložený listinný dôkaz a to znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody
požadovanej žalobcom, z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad priznania náhrady
škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v jednotlivých konaniach, súd pre nepreukázanie

existencie podmienok náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v plnom
rozsahu zamietol. Súd opätovne zdôrazňuje, že pre priznanie náhrady škody musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne, teda protiprávne konanie - nesprávny úradný postup exekučného súdu,
výška škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v žiadnom zo spojených konaní, že žalobcovi vznikla škoda

nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ktorá je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Žalobca v svojom žalobnom petite v niektorých spojených veciach žiadal najskôr o veciach rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak je tu dôvod pre postup
podľa § 152 ods. 2 O.s.p., súd môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak

takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku súd nevyhovie, nevydáva o
tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia vo
veci samej.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 20.3.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale trovy

nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nielen u
právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote
trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že zo spisuvýška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov konania
zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.