Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 29, 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/119/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709205928
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1709205928.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou

v právnej veci navrhovateľa: N. X., P. V. XX, Y., zastúpeného Nosko & Partners s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Podjavorinskej 2, proti odporcom : 1. S.. I. O.N., P. L. Y., H.. T. X, 2. S.. F. R.N., P. L. P., Z. XX,
zastúpených JUDr. Danušou Tichou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 6, o zriadenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu osôb a prejazdu motorovými vozidlami v
šírke 5m k nehnuteľnosti: pozemok, parcela registra „C“, č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria o výmere 2.619 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. Pezinok, obec: Pezinok, okres: Pezinok,

Správa katastra Pezinok, vlastníkmi ktorého sú odporcovia v 1. a 2. rade v prospech pozemku parcela
registra „C“, č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 966 m2, zapísaný na LV
č. XXXX pre k.ú. Pezinok, obec: Pezinok, Správa katastra Pezinok, vlastníkom ktorého je navrhovateľ.

Vecné bremeno sa zriaďuje za odplatu 80 eur mesačne.

Odporcoviav1.a2.radesúpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťnavrhovateľovitrovykonaniavsume

99,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 743,02 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa
vedený v Dexia banka Slovensko, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 07.07.2009 sa navrhovateľ domáhal zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu osôb a prejazdu motorovými vozidlami v šírke 5m k nehnuteľnosti:
pozemok parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.619 m2 v
k.ú. Pezinok, okres Pezinok, obec Pezinok, v prospech pozemku parcela č. XXXX/XX, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 966 m2, k.ú. Pezinok, okres Pezinok, obec Pezinok.

V návrhu dôvodil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti : pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere
966 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Odporcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti : pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 2.619 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX.

Navrhovateľ si nemôže zabezpečiť prístup k nehnuteľnosti ktorej je výlučným vlastníkom inak, ako
prechodom a prejazdom cez pozemok, ktorý je v spoluvlastníctve odporcov v 1. a 2. rade. K dohode
medzi účastníkmi konania nedošlo.

Petitžalobydoplnilnavrhovateľdozápisniceopojednávanízodňa04.5.2012,kedynavrholzriadiťvecné
bremeno za odplatu v sume 0, 5855 eura za 1 m2 ročne.K návrhu na začatie konania sa odporcovia v 1. a 2. rade písomne nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom

spise: geometrický plán, výpisy z listov vlastníctva, odborný posudok č. X/XXXX, znalecký posudok XX/
XXXX, vykonal ohliadku miesta. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, kde vypočul účastníkov
konania a ich právnych zástupcov. Po vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav veci.

Podľa listu vlastníctva č. XXXX navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcely registra C,

č. XXXX/XX o výmere 966 m2, zastavané plochy a nádvoria ,nachádzajúcej sa v k.ú. Pezinok, obec
Pezinok, okres Pezinok.

Podľa Listu vlastníctva č. 5068 sú odporcovia v 1. a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti:
parc. č. XXXX/XX o výmere 2.619 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v k.ú. Pezinok,
obec Pezinok, okres Pezinok a to každý v podiele ? k celku.

Podľa geometrického plánu č. 66/2008 vyhotoveného dňa 02.08.2008, vypracovaného Ing. Ondrejom
Dernerom, sú uvedené pozemky, susediaci parcelami, pričom prístupová cesta vedie iba k pozemku
parc. č. XXXX/XX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve odporcov v 1. a 2. rade.

Zo zistení na ohliadke miesta zo dňa 07.9.2010 vyplýva, že vstup na parcelu č. XXXX/XX je zo
Šenkvickej cesty. Hranica pozemkov XXXX/XX D. XXXX/XX nie je oddelená oplotením. Prístup na
parcelu č. XXXX/XX vedie zo Šenkvickej cesty, cez parcelu č. XXXX/XX. Na parcele č. XXXX/XX stojí
budova, ktorá je v spoluvlastníctve navrhovateľa.

Na nariadenom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že je vlastníkom pozemku, ku ktorému potrebuje
sprístupniť cestu, aby mohol svoj pozemok využívať na podnikateľské účely. S odporcami sa nedalo
mimosúdne dohodnúť. Kedysi existoval prístup na pozemok z boku, ale súčasný vlastník pozemku si
pozemok oplotil. Bola možnosť aj odkúpiť susediaci pozemok, ale cenové podmienky boli neprijateľné.
Navrhovateľ má zo zadnej strany pozemku vybudovanú garáž a v prípade prístupu na pozemok zo

zadnej strany, by túto musel odstrániť.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal, že najschodnejším riešením situácie navrhovateľa je umožniť
navrhovateľovi prístup cez pozemok odporcov, cestou zriadenia vecného bremena.

Právna zástupkyňa odporcov vypovedala, že návrh na zriadenie vecného bremena zo strany
navrhovateľa nie je dôvodný. Nie sú splnené podmienky stanovené zákonom, nakoľko sú aj iné
možnosti riešenia prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľa. Bol vypracovaný geometrický plán, ktorý
počítal s vytvorením cesty zo zadnej strany pozemku. Navrhovateľ v súčasnosti neoprávnene zastaval
časť pozemku vo vlastníctve odporcov a zriadenie vecného bremena by neriešilo situáciu komplexne.

Zámerom navrhovateľa je na nehnuteľnosti vykonávať podnikateľskú činnosť a zákon nemá pri
zriaďovaní vecného bremena na mysli takéto situácie. Na pozemku navrhovateľa viazne exekučné
právo, čo je tiež prekážkou.

Svedok R.. R. R. vypovedal, že navrhovateľ si mohol svoju situáciu vyriešiť tak, že mohol kúpiť priľahlý

pozemok, tak ako to urobili aj iný vlastníci. Svedok sa zúčastnil priamo rokovaní s navrhovateľom.
Navrhovateľovi odporcovi ponúkali možné riešenia prístupu k jeho pozemku, avšak navrhovateľ si začal
klásť podmienky a k dohode nedošlo. Súčasťou rokovaní bola i legalizácia stavby navrhovateľa.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodu dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno tiež nadobudnúť
výkonom práva ( vydržaním), ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku parcelné číslo XXXX/
XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 966m2, k.ú. Pezinok. Na pozemku má

navrhovateľ zriadenú stavbu. Prístup k stavbe je podľa zistení reálne možný cez parcelu č. XXXX/
XX, ktorá je v spoluvlastníctve odporcov v 1. a 2. rade. Prístup k stavbe stojacej na parcele XXXX/
XX žiadal navrhovateľ formou zriadenia vecného bremena, ktoré by umožňovalo tak jemu, ako aj tretím
osobám prechod a prejazd motorovými vozidlami. Parcelu č. XXXX/XX a stavbu na nej zriadenú chce
navrhovateľ využívať na účely podnikania.

Vecné bremená sú typickým právom k cudzej veci a to iba hnuteľnej. Vecné bremená obmedzujú
vlastnícke právo k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Najčastejšie na základe vecného
bremena vzniká povinnosť niečo strpieť, napríklad právo prechodu cez pozemok. Vecné bremeno môže
vzniknúť, okrem iných skutočností uvedených v zákone, i rozhodnutím príslušného orgánu, najmä súdu.

Obsahom právneho vzťahu vecných bremien sú subjektívne práva a subjektívne povinnosti. Subjektívna
povinnosť vyplýva z vymedzenia pojmu vecných bremien, ako zákonom uložená miera nutnosti
niečo konať, niečo trpieť alebo sa niečoho zdržať. Subjektívnej povinnosti koreluje právo umožňujúce
oprávnenému z vecného bremena vyžadovať stanovené chovanie povinného subjektu.

Rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym, pretože zriaďuje
hmotnoprávny vzťah, ktorý tu doposiaľ nebol.

Súd sa v konaní musel vysporiadať s námietkami odporcov, ktoré vzniesli proti zriadeniu vecného
bremena.Predovšetkýmnamietali,ženavrhovateľsimôžeprístupkstavbezariadiťinak,akoprechodom

a prejazdom cez ich pozemok. Napríklad si môže kúpiť susedný pozemok, ktorého zadnú časť tvorí
pevné oplotenie a vybudovať si prístup zo zadnej strany, vrátane prístupovej cesty.

Na ohliadke bolo zistené, že voľný a priamy vstup na parcelu č. XXXX/XX je možný iba spredu,
cez pozemok parc. č. XXXX/XX, pričom susediaca parcela č. XXXX/XX D. XXXX/XX sú oplotené

pevným plotom ( murovaným) bez možnosti vstupu. Tieto pozemky nie sú vo vlastníctve navrhovateľa.
Nie je účelným a ani spravodlivým od navrhovateľa požadovať, aby si za účelom prístupu k svojej
nehnuteľnosti kupoval ďalšie nehnuteľnosti, na ktorých by si potom vykonával stavebné úpravy
smerujúce k vybudovaniu prístupovej cesty.

Ďalšou námietkou odporcov bolo, že v danom prípade nie sú splnené podmienky stanovené zákonom
pre zriadenie vecného bremena.

V zmysle zákonnej úpravy, najčastejšie na základe vecného bremena vzniká povinnosť niečo strpieť,
napr. prechod cez pozemok.

Podľa judikátu R 14/1988: práva a povinnosti vzniknuté na základe zmluvne zriadeného vecného
bremena môžu byť veľmi rozmanité, pričom zákon ich neuvádza ani ako príklad.

Je tiež dôležité spomenúť, že dotknuté pozemky sa nachádzajú v neobývanej oblasti, sú využívané

prevažne na podnikanie. Právo prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami vlastníkov pozemku
neobmedzuje pri výkone vlastníckych práv natoľko, že by bolo toto obmedzenie možné nazvať
neprimeraným a v rozpore s dobrými mravmi.

Súd opätovne poukazuje na judikát R 14/1988:

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( napr. právo prechodu ) môžu prípadne využívať aj iné osoby
ako osoba, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené, teda najmä osoby, ktoré k oprávnenému
prichádzajú na návštevu.
Z uvedeného vyplýva, že zákon, tak prax súdov so zriadením právo prechodu a prejazdu vo forme
vecného bremena počíta a patrí k štandardnému obsahu práv a povinností vyplývajúcich z obsahu

vecného bremena. Zákon explicitne nevyratúva typy vecných bremien, ktoré môžu byť zriadené.

Súd preto dospel súd k záveru, že zriadenie vecného bremena je v danom prípade dôvodné.Na druhej strane však treba poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľ chce svoj pozemok, ako aj
stavbu na ňom stojacu využívať na svoj podnikateľský zámer, teda za účelom zisku. Preto je dôvodná
požiadavka odporcov, aby vecné bremeno bolo zriadené za odplatu a to v podobe mesačných plnení

stanovených, či už dohodou alebo súdom.

Za týmto účelom predložili odporcovia v 1. a 2. rade súdu znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený
Ing.FrantiškomKostkom.NazákladepredbežnéhoGeometrickéhoplánuč.XX/XXXXzodňa03.5.2012,
ktorým bol zakreslený prístup cez parcelu XXXX/XX odčlenením novovzniknutého pozemku parc. č.

XXXX/XXX o výmere 264m2, t.j. v rozsahu vecného bremena cez predný prístup. Znalec určil, že
odplata za zriadenie vecného bremena je suma 1250, 40 eur ročne za celú výmeru prístupu spredu ,
t.j. 104, 20 eur za mesiac.

Po zvážení všetkých okolností veci dospel súd k záveru, že odplata za zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu XXXX/XX v prospech

parcely XXXX/XX v sume 80 eur mesačne je odplatou primeranou .

Je potrebné prihliadnuť ku skutočnosti, že dotknuté pozemky sa nachádzajú na okraji mesta Pezinok,
v neatraktívnej a nie dobre prístupnej lokalite. V blízkosti sú parcely využívané na podnikanie, okolie je
neupravené. Obe parcely sa nachádzajú v prakticky uzavretom areály, ktorého súčasťou je i budova OO

PZ, ktorú denne navštívi neurčitý počet osôb a vozidiel. Z uvedeného dôvodu sa všeobecná hodnota
vecného bremena ( s povinnosťou strpieť ) stanovená znaleckým posudkom javí ako nadhodnotená,
nakoľko znalec sa vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal.

Súd prihliadol i k samotnej vôli odporcov v 1. a 2. rade, ktorí ako spoluvlastníci pozemku, ktoré má byť

vecným bremenom zaťažené, ponúkali jeho zriadenie navrhovateľovi za odplatu 50-100 eur mesačne.

Navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech v pomerne väčšom rozsahu súd priznal v súlade s § 142 ods.
1 OSP náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 99,50 eur a náhrade
trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi v uvedenom rozsahu :

Tarifná odmena za úkony právnej služby určená v zmysle § 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. vo výške : 58, 69 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20% DPH za úkony :

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 79, 58 eur
2. vypracovanie predžalobnej výzvy 79,58 eur
3. podanie žaloby 79,58 eur
4. účasť na pojednávaní dňa 22.6.2011 1/4 zo sumy 79,58 eur

( pojednávanie odročené bez prejednania veci )
5. účasť na pojednávaní dňa 14.10.2011 1/4 zo sumy 79,58 eur

( pojednávanie odročené bez prejednania veci )

6. účasť na pojednávaní dňa 22.2.2012 79,58 eur
7. účasť na pojednávaní dňa 04.5.2012 79,58 eur
8. účasť na pojednávaní dňa 29.6.2012 79,58 eur

spolu : 517,27 eura

Tarifná odmena za úkony právnej služby určená v zmysle § 11 ods. 1 a § 14 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. vo výške : 39, 13 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20% DPH za úkony :

9. ďalšia porada s klientom 56,11 eur
10. rokovanie s protistranou 56,11 eur

spolu : 112, 22 eurTarifná odmena za úkony právnej služby určená v zmysle § 11 ods. 1 a § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. vo výške : 19,56 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20% DPH za úkony :

11. ďalšia porada s klientom 32, 63 eur

cestovné náklady : 5 x cesta Bratislava - Pezinok - Bratislava ( 50km) , náhrada za 1km 0,14 eura,
sadzba základnej náhrady 0,183 eura, cena benzínu 1,50 eura..........80, 9 eura.

Trovy celkom : 517,27 + 112,22 + 32,63 + 80,9 = 743,02 eura.

Súd nepriznal tarifnú odmenu a cestové za pojednávanie dňa 18.11.2011, nakoľko toto pojednávanie
bolo odročené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne, právny zástupca bol o tom včas informovaný
a na pojednávanie sa nedostavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom
súdu, písomne, v troch vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dňa
jeho doručenia.

Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.