Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114208256
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114208256.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava,
IČO: 47 150 513, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO:
36 862 711, proti žalovanej Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, V., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7,
Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká

36, Bratislava, o zaplatenie 188,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 19C 58/2014 - 41 zo dňa 16.06.2015 a proti uzneseniu č. k. 19C 58/2014 - 62 zo
dňa 18.01.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 19C 58/2014 - 62 zo dňa 18.01.2016.

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi

žalobcom a vedľajším účastníkom.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 17,52 eura, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým uznesením č. k. 19C 58/2014 - 62
zo dňa 18.01.2016 pripustil, aby sa konania popri žalovanej ako vedľajší účastník zúčastnilo občianske
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42
362 962.

Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a uviedol, že písomným podaním zo dňa 21.08.2014 oznámilo
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovanej. Žalobca vzniesol námietku prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka. Súd
ďalej uviedol, že predpokladom účasti občianskeho združenia, predmetom činnosti ktorého je ochrana
práv podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, v konaní ako vedľajšieho účastníka je, aby konanie vo

svojom predmete poskytovalo priestor na ochranu spotrebiteľského práva bez ohľadu na to, či sa jedná
o spotrebiteľskú vec individuálnu alebo sa týka skupiny spotrebiteľov. Je vylúčené, aby účastník konania
bol pred súdom podporovaný niekým, účasť koho si v konaní neželá. Aj keď sa určitý subjekt stáva
vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť
do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má účastník konania, ktorého chce vedľajší
účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s jeho vstupom

do konania. V danom prípade absentuje výslovný nesúhlas žalovanej, pričom táto skutočnosť nebráninaplneniu samotného účelu účasti vedľajšieho účastníka, preto pripustil vstup vedľajšieho účastníka do
konania na strane žalovanej.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Poukázal na Občiansky súdny
poriadok účinný od 01.01.2015, podľa ktorého, ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného
podnetu združenie podľa osobitného predpisu, súčasťou podnetu musí byť aj súhlas účastníka,
popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na podnet neprihliada. Podstatnou podmienkou
vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník

chce vystupovať. Z ust. § 93 O.s.p., nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník
mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka. Účel procesnej pomoci
vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený len ak hlavný
účastníkkonaniastakýmtovstupomsúhlasí.Súdmusímaťvždyjasno,čiúčastník,ktoréhochcevedľajší
účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Podľa názoru žalobcu v
danom prípade ide o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do

súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpení právnym zástupcom bez toho, aby
vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konania
ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustiť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania.

Žalovaná ani vedľajší účastník na strane žalovanej sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní
podľa § 10 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté uznesenie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p. účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na
vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na
súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov
spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo

b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len "zoznam
oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený
v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého uznesenia, odvolací súd zistil,

že súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ pripustil vstup vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania za strane žalovanej. Namietané nesprávne právne
posúdenieneboloopodstatnené.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímuvedeným
súdom prvého stupňa.

K odvolacím námietkam žalobcu však považuje za potrebné doplniť ďalšie dôvody na potvrdenie
správnosti uznesenia súdu prvého stupňa.Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o
individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva

týmto združeniam procesné práva pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto činnosti. Z článku 8 Smernice Rady č.
93/13 EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako
tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v

konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31.12.2014 v ustanovení § 93 a ani v iných ustanoveniach
neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas
účastníka,nastranektoréhomávedľajšíúčastníkvystupovať.Žalovanáoznámenieovstupevedľajšieho
účastníka do konania prevzala a doposiaľ žiaden nesúhlas s jeho vstupom do konania nevyslovila.

Vo vzťahu k odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01.01.2015,

na ktorý žalobca poukázal, neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto je potrebné jeho účinky
vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach
výslovne uvedené inak, je pri strete predchádzajúcej a novej právnej úpravy potrebné vychádzať zo
všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných
noriem pre skôr začaté konania, čo vyplýva zo samotnej povahy procesných predpisov. V takom prípade

sa v konaní pokračuje podľa novej právnej úpravy s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených skôr
zostávajú v platnosti, nakoľko pri posudzovaní ich účinkov sa vždy aplikuje len norma účinná v čase
realizácie procesného úkonu. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný úkon vedľajšieho účastníka,
ktorý oznamuje svoj vstup do konania a preto sa na takýto procesný úkon vedľajšieho účastníka musí
vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014.

V konkrétnom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania podaním súdu prvého stupňa doručeným
04.09.2014, správne preto súd prvého stupňa posúdil tento jeho procesný úkon podľa právnej úpravy
v znení účinnom do 31.12.2014.

Okrem toho, ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho

účastníka ako združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na
výsledku sporu a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovanej, bolo
pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby
žalovaná ako spotrebiteľ mohla účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej
zmluvy.

Odvolacie námietky žalobcu preto nemajú vplyv na postavenie vedľajšieho účastníka v konaní a na jeho
účasť a sú bez právneho významu vo vzťahu k správnym záverom súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie č.k. 19C 58/2014 - 62 zo dňa 18.01.2016 podľa

§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako správne potvrdil.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 53,30 eura na účet
jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na to, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 188,95 eura s
príslušenstvom z titulu uzatvorenej zmluvy o pripojení. Súd žalobu zamietol z dôvodu neprijateľnosti
zmluvnej pokuty (§ 39 a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Výrok o trovách konania medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu z odmeny za zastupovanie za dva úkony
právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej 2 x 18,26 eura, 2 x režijný
paušálá8,39eura,spolu53,30eura(§10ods.1,§13aods.1písm.a)vyhl.č.655/2004Z.z.oodmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Proti rozsudku, výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na
neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, nebolinevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Nepoprel ústavne zaručené právo vedľajšieho
účastníka na právnu pomoc, avšak spochybnil účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu

aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do konania). Sám vedľajší účastník neposkytol
žiadnu ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľovi. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.3Cdo188/2012zodňa05.02.2013,podľaktoréhozust.§93O.s.p.nemožnožiadnymspôsobom
vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného
účastníka. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť

ktorého si v konaní neželá. Súd musí vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom
upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň
musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou
súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

K podanému odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutom výroku
ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 17,52 eura, ktoré
špecifikoval.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku

o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v napadnutej časti, preto sa

obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a len pre doplnenie k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva:

Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To
znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých účelne

vynaložených trov konania. Žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, to znamená, že žalovaná
malaplnýúspechvkonaní.Vedľajšíúčastníkposkytolžalovanejakospotrebiteľovináležitúochranupred
nekalou zmluvnou podmienkou (zmluvná pokuta) a z tohto dôvodu má nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Odvolacia námietka žalobcu nebola dôvodná.

Účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zastavenie konania nezavinil (§
146 ods. 2 O.s.p.), má nárok na náhradu trov tohto konania. Tento postup môže súd prelomiť a
nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.),
na ktorú skutočnosť v podstate žalobca aj poukazuje. Odvolací súd preto podrobil žalobcom označené
skutočnosti vyhodnoteniu, či predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka, inter alia jeho vedľajšími intervenciami
na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý
sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.

Táto argumentácia je nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho konania.
Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby má byť
vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne
záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho dvora Európskej
únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada

účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá
na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní
môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania
protistrane, ale aj vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych právnických osôb
zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok.Ak žalobca používa naďalej zmluvnú podmienku, ktorá už bola právoplatne určená za neprijateľnú,
nielenže porušuje zákonný zákaz používania takejto klauzuly (§ 53a Občianskeho zákonníka, ale

takéto konanie je na úkor kvality a očisty verejného života (záujem na spotrebiteľských vzťahoch bez
nečestných klauzúl, rozsudok C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín Calderón Camino, bod
42). Je preto logický dôvod konštatovať, že žalobca zavinil vznik trov konania, ktoré by inak neboli vznikli,
ak by nepoužíval už raz právoplatne súdom zakázanú zmluvnú podmienku (porov. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co 161/2011 zo dňa 20.3.2012).

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy vyplýva, že : ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré
sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom
chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv

spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho

účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v

konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť
priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Odvolací súd poukazuje na to,
že aj samotný žalobca ako právnická osoba sa pravidelne necháva zastupovať advokátskou kanceláriou
a taktiež si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Rovnako by bolo možné použiť argumentáciu
o neúčelnosti právneho zastúpenia samotného žalobcu, keď žaloby sú typizované a mení sa iba

označenie žalovaných, zmluvy, na základe ktorého právny vzťah vznikol a výška dlžnej sumy. Vzhľadom
k tomu, že žalobca ako profesionálna organizácia sa dala v konaní zastúpiť advokátskou kanceláriou,
z hľadiska rovnosti zbraní prichádza takisto do úvahy možnosť využitia právnych služieb advokátskej
kancelárie aj pri obrane práv spotrebiteľa. Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj

schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Odvolacie námietky žalobcu sú preto neopodstatnené.

Žalobca v odvolaní poukázal tiež na to, že žalovaná výslovne neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho

účastníka do konania. Podľa odvolacieho súdu táto námietka neobstojí, lebo v zmysle ust. § 93 O.s.p.
účinného do 31.12.2014 sa na vstup vedľajšieho účastníka do konania nevyžadoval výslovný súhlas
žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, tak ako bolo už uvedené v časti odôvodnenia
týkajúceho sa prípustnosti vedľajšieho účastníctva.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania medzi
žalobcom a vedľajším účastníkom v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O. s. p.. Vedľajší účastník má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, pretože bol

úspešným účastníkom odvolacieho konania. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v odvolacom konaní trovy
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu podľa
§ 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 9,13 eura a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. vo výške 8,39 eura. Žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
odvolacieho konania vo výške 17,52 eura tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Povinnosť žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149
ods. 1 O.s.p..Žalobca ako neúspešný účastník odvolacieho konania tak vo vzťahu k napadnutému uzneseniu o
pripustení vedľajšieho účastníka do konania ako aj vo vzťahu k výroku o trovách vedľajšieho účastníka
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.