Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010380
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010380.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra
2016 prejednal sťažnosť odsúdeného U. D. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.
mája 2016, sp.zn. 4Pp/35/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného U. D.

z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 19. mája 2016, sp.zn. 4Pp/35/2016, zamietol podľa § 66
ods. 1, 2 Tr.zák. ako nedôvodný návrh odsúdeného U. D. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu
trestov odňatia slobody, ktoré mu boli postupne uložené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 10.9.2013, sp.zn. 0T/45/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.10.2013,

sp.zn. 4To/101/2013 vo výmere 1 rok a 4 mesiace so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. a rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27.3.2014, sp.zn. 0T/9/2013 vo výmere 1 rok a 6 mesiacov so
zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený U. D. sťažnosť, ktorú pritom do
rozhodnutia krajského súdu o nej bližšie písomne neodôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená až 5. augusta
2015, preskúmal v zmysle § 192 ods.1 Tr.por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie
predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného U. D. nie je

dôvodná.

Okresný súd postupoval vecne správne, keď návrh odsúdeného U. D. o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné
podmienky pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené
okresným súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä sklon k páchaniu trestných činov, vysoké riziko

recidívy, slabé sociálne zázemie, nepriaznivá resocializačná prognóza) nemožno dôvodne očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá ustanovenie § 66 ods.1 Tr.zák.

Z ustanovení § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr.zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného U. D. je súčasné splnenie troch podmienok, a to, že
odsúdený vykonal polovicu z uloženého nepodmienečného trest odňatia slobody, že vo výkone trestu

plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadneaj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Polovice uloženého trestu a pozitívne
hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte
pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú
prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu
na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie
okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie

§ 66 ods.1 Tr.zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania
sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom
vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom
prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej
osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s
prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať

na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké
podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie odsúdeného vo
výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi
a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone
trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych

návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli
k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne riadil, prihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné

prepustenie odsúdeného, t.j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone
trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život a dospel preto k správnemu záveru. Z hodnotenia odsúdeného U. D. riaditeľom Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a

pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave
a polepšenie a zároveň toto správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia. Súčasne však z
hodnotenia vyplýva aj záver, že odsúdený U. D. preukazuje iba čiastočne splnenie podmienok pre
podmienečné prepustenie, že resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotená ako menej priaznivá
na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom rizikovým faktorom u odsúdeného je sklon k

páchaniu trestných činov, vysoké riziko recidívy i časté požívanie alkoholu.
Podstatne odlišný a pritom negatívny charakter má pritom predovšetkým správanie a konanie
odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený U. D. bol už 17-krát opakovane
odsúdený na podmienečné a na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Je teda osobou s výrazným
sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností

preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia nesplnili u
neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie práve na slobode je negatívne a jeho resocializačná
prognóza z tohto hľadiska je preto výrazne nepriaznivá. Povaha týchto odsúdeným spáchaných
trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k
páchaniu trestných činov, tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencii príliš

vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného, aj napriek pozitívnemu
hodnoteniu jeho správania a čiastočného plnenia povinností svedčiacemu o jeho polepšení a snahe
po náprave, nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových
vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestných činov, za ktoré mu bol uložený
teraz vykonávaný trest a nemožno preto dôvodne predpokladať, že povedie aj na slobode riadny život.

Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom podrobne odôvodnené, preto krajský
súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne
dôvody poukazuje. Sťažnosť odsúdeného U. D. nepovažoval preto za dôvodnú, neakceptoval ju a na
základe uvedených dôvodov ju podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.