Uznesenie Judgement was issued on Monday, March 25, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Er/133/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313202200
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Kridlová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8313202200.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3,
811 06 Bratislava, IČO: 00686930, zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36715662, proti povinnému F. R., H.. X. X. XXXX, bytom K., S. XXXX/
XX, pre vymoženie 776,83 € s prísl., o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Kamil Líška, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, ul. 29. augusta 2,
Bratislava dňa 21. 2. 2013 predložil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v prospech oprávneného proti povinnej za účelom vymoženia sumy 776,83 € s príslušenstvom
a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok spis. zn. II/2012-2141 vydaný

dňa 27. 6. 2012 Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12. 9. 2012 a vykonateľnosť 15. 9. 2012. Predmetným
rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške
776,83 € spolu s trovami rozhodcovského konania v sume 58,80 € a trovami právneho zastúpenia vo
výške 141,79 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

V zmysle § 45 ods. 1 písm. b), c) Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bolnariadenývýkonrozhodcovskéhorozsudku,konanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnéhokonania
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. b) a b) alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 40 písm. a), b) zák. č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovskéhorozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo s o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad, resp. rozpor so zákonom,
pričom dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Citované zákonné
ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť, ale aj povinnosť preskúmať exekučný titul (vrátane

návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), a to nielen z
hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale keďže exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, aj z hľadísk uvedených v rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
nakoľko prípadné takéto konštatovanie by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrhu, ex
offo (stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 34842/2009-100).

Podľa ust. § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov - teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch) - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľom je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich
tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1, 2 cit. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou zmluvou. Keďže predajca alebo dodávateľ
vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka uvedená pod písm. g)

neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 6 uvedenej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho právaneboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 cit. smernice Rady EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy
a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. 12. 1994.
Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po
31. 12. 1994.

Podľa § 879g Občianskeho zákonníka, týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych
spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj Smernica Rady č.
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; nakoľko smernicu
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Slovenská
republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu
a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.

Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty číslo
4337033112279580 zo dňa 18. 10. 2007 a to oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa
článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a povinného ak spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa článku 2 písm. b) Smernice

Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súd túto zmluvu
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícii spotrebiteľa.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 776,83 €
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou

obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle
článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5, Smernice Rady č. 93/13 EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko sa v porovnaní s dodávateľom nachádza spotrebiteľ

v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti; táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky
poskytovania úverovej zmluvy. Rozhodcovská doložka je neplatná a j v zmysle ust. § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka s pohľadom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach
spoločnosti mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní a znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom. V rozhodcovskej doložke je uvedené, že

všetky spory, ktoré medzi účastníkmi zmluvy vznikli, alebo v budúcnosti vzniknú z tejto zmluvy alebo
v súvislosti s ňou, budú rozhodované rozhodcovským súdom, ktorého určil veriteľ. Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Úverovým podmienkam a teda aj rozhodcovskému konania. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná

v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Súd sa pri posudzovaní exekučného titulu vo vzťahu k vydaniu poverenia zaoberal exekučným titulom
v súlade s ust. § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa
názoru súdu dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli

vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
smernice 93/13 EHS. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, ktorá nie je pre spotrebiteľa záväzná;
z uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Poučenie:Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťvlehote15dníododňajehodoručenia
na tunajší súd.