Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/469/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210884
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315210884.2

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci žalobcu SECAPITAL S.a.r.l.,
reg. č. B 108306, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo,
právne zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Ul. Svornosti 43,
Bratislava, proti žalovanému Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, G., o zaplatenie 1 661,25
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia 1 661,25
eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,50 % p.a. zo sumy 1 661,25 eur od 26.10.2013

do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.05.2013 uzatvorili žalobca a žalovaný právny dokument s názvom
"Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu". V preambuli uvedeného dokumentu je špecifikovaná výška
dlhu žalovaného vo výške 1 821,25 eur ako aj dôvod vzniku dlhu, t.j. nesplatenie dlžných splátok
vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. XXXXXXX, ktorú žalovaný uzavrel so spol. Všeobecná úverová

banka, a.s. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa
23.10.2012. Žalovaný uznal dlh čo do dôvodu a výšky a dlh sa zaviazal uhradiť formou 53 mesačných
splátok. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 7 % p.a. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal k úhrade 2
108,42 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak ako sa zaviazal, t.j. v dohodnutých termínoch
a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 7 v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou
splatnou dňa 25.10.2013 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti neuhradil nič. Celková

dlžná čiastka predstavuje ku dňu podania žaloby 1 661,25 eur.

V podaní zo dňa 03.12.2015 žalobca uviedol, že istina uplatnená v žalobe pozostáva z čiastky 1 661,25
eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca požaduje priznanie jeho nároku z titulu urovnania v súlade s § 585
OZ, nie z titulu pôvodného záväzku, nejedná sa tu ako napr. pri uznaní dlhu o akcesoritu a žalobca
je názoru, že tým, že boli sporné veci medzi žalobcom a žalovaným urovnané a pôvodný záväzok

bol nahradený záväzkom vyplývajúcim z urovnania, nie je súd oprávnený požadovať podrobnejšie
informácie o záväzku, ktorý už neexistuje. Pôvodný záväzok - dlh žalovaného, ktorý mu vznikol zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorú uzavreli žalovaný a spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s.,
pozostával z istiny vo výške 1 332,91 eur a úroky z omeškania 488,34 eur. Žalobca sa domáha priznania
svojho nároku nie z titulu vyplývajúceho z pôvodnej zmluvy, ale z titulu predloženej Dohody uznanie
dlhu, ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou KRUK International s.r.o. (teraz KRUK Česká a Slovenská

republika s.r.o.), a v ktorej uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky vo výške 1 821,25 eur. Žalobca si je
plne vedomý akcesority inštitútu uznania dlhu voči pôvodnému dlhu, je ale názoru, že pokiaľ samotnéuznanie dlhu nespochybňuje a nerozporuje sám žalovaný, a to čo do jeho pravosti alebo výšky, súd z
hľadiska procesnej zásady rovnosti strán nemá nahrádzať procesnú (ne)aktivitu žalovaného. Opačný
postup je podľa žalobcu porušením uvedenej zásady. Žalobca eviduje po postúpení pohľadávok celkovo

5 platieb žalovaného na jeho dlh v celkovej výške 190 eur. Tieto platby boli v súlade s § 566 ods. 2
OZ započítané na istinu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a to predovšetkým so
žalobou, uznaním dlhu a dohodou o zaplatení dlhu, oznámením o postúpení pohľadávky, zosplatnením

dlhu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav.

Žalovaný a spol. Všeobecná úverová banka, a.s. uzavreli dňa 15.03.2006 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol schválený úverový rámec vo výške 30 000 Sk
s mesačnou splátkou po 1 000 Sk. Listom zo dňa 19.11.2012 adresovaným žalovanému mu spol.
Všeobecná úverová banka , a.s. oznámila, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012

svoju pohľadávku, ktorá vyplýva zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 15.03.2006 postúpila na žalobcu
a k vymáhaniu dlhu žalobca splnomocnil spoločnosť KRUK International s.r.o. Uvedená spoločnosť
následne zaslala žalovanému poštou dokument nazvaný „Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“,
ktorého obsahom je uznanie dlhu zo strany žalovaného vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXX
podpísanej s VÚB a.s. s tým, že dlh predstavuje sumu 1 821,25 eur a skladá sa z istiny v sume 1 332,91

eur a úrokov a úrokov z omeškania v sume 488,34 eur. Podľa tohto dokladu žalovaný prehlasuje, že svoj
dlh voči veriteľovi uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť formou mesačných splátok
podľa dohody a zároveň sa zmluvné strany dohodli na úročení splátok pri úrokovej sadzbe 7 % ročne.
Obsahom dohody je potom rozpis 53 mesačných splátok po 40 eur, posledná splátka vo výške 28,42
eur s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol 27.05.2013 a poslednej mal byť dňa 25.09.2017. V

bode 12 dohody je uvedené, že dlžník prehlasuje veriteľovi, že v zmysle § 401 Obchodného zákonníka
predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť uvedený dlh na 10 rokov. Žalovaný podpísal uvedený
dokument, pričom v tomto už bol predtlačený dátum podpísania dňa 09.05.2013.

Listom zo dňa 11.08.2015 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. oznámila žalovanému,

že sa dostal do omeškania so splátkami dlhu, ktorý uznal dohodou zo dňa 09.05.2013 vo výške 1 821,25
eur a to so splátkou splatnou dňa 25.10.2013 a z toho dôvodu bol jeho dlh zosplatnený, pričom žalovaný
bol vyzvaný na zaplatenie sumy 1 661,25 eur spolu s úrokom z omeškania najneskôr do 22.08.2015.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na zaplatenie žalovanej sumy spolu

s úrokom z omeškania nie je podaný dôvodne a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Súd sa v prvom rade zaoberal podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa premlčaním
nárokov, na ktoré musí prihliadať ex offo.

Súd zistil, že hoci pohľadávka žalobcu bola premlčaná, žalovaný vôbec nebol poučený o tom, že nárok
je premlčaný.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzatvorená dňa 15.03.2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere , ktorá je svojím obsahom

zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý
zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez
možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z
označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu

je podnikateľom v oblasti poskytovania úverov. Preto na uvedený právny vzťah medzi účastníkmi tejto
zmluvy súd aplikoval zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sazaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
musí obsahovať
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Súd zistil, že zmluva zo dňa 15.03.2006 neobsahuje RPMN, preto sa poskytnutý úver považoval podľa
citovaného ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

Zároveň v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené žiadne úroky ani poplatky, preto ich veriteľ v
zmylse ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch ani nemohol požadovať.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Vzhľadom k tomu, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento úver
zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 30 000 Sk a keďže výška splátky bola 1000 Sk,
úver by mal splatiť v 30 splátkach, teda v lehote 2,5 roka. Zmluva bola uzavretá 15.03.2006, a preto
konečná splatnosť mala nastať 10.2008. Vzhľadom k tomu, že premlčacia doba je trojročná a začala

plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, uplynula už v roku 2011. Vzhľadom k tomu,
že uznanie dlhu bolo podpísané v roku 2013, pohľadávka už bola premlčaná.

V uznaní dlhu a dohode o zaplatení dlhu nie je uvedené, že ide premlčaný dlh a v konaní nebolo
preukázané, že žalovaný, ktorý podpísal uznanie dlhu, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Súd k Uznaniu dlhu a dohode o zaplatení dlhu uvádza, že táto upravuje právne vzťahy, ktoré vyplývajú
zo spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o formulárovú dohodu pripravenú mandatárom žalobcu, kde návrh
vopred pripravil veriteľ pre dlžníka. Vzhľadom k predformulovanému obsahu uznania možno mať vážne
pochybnostiotom,žeskutočnýprejavvôledlžníkazodpovedájejobsahu.Iniciatívakuzatvoreniutakejto

dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi len na podnet osôb
konajúcich v mene mandatára žalobcu. Súd nezistil žiadnu snahu dlžníka riešiť jeho naturálny záväzok.
Pre dlžníka môže odstrašujúco pôsobiť zastúpenie veriteľa „vymáhačskou“ spoločnosťou a uvedenie
veľmi vysokej pohľadávky s prísľubom splácania v relatívne nízkych splátkach.

Celé konanie a postup žalobcu súd považuje za v rozpore s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi,
a to s poukazom na postup uzatvárania uznania dlhu, keď žalobca hromadne zasiela takéto formuláre
spotrebiteľom, čo je súdu známe z jeho činnosti, a to za účelom dosiahnutia zaplatenia aj premlčaných
pohľadávok.
Takýto postup je rozhodne v rozpore s európskou líniou ochrany spotrebiteľa definovanou v čl. 169

Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv EÚ. Uzatvorenie takejto dohody
je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pretože pri uzatváraní uznania neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli
využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie nielen premlčaného záväzku spotrebiteľa, ale aj záväzku
vo výške v akej neexistoval. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej

dohodysispotrebiteľzhoršilsvojezmluvnépostavenieauzatvorenietejtodohodyprivodilospotrebiteľovi
značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rovine verejnoprávnej ochrany
spotrebiteľa upravenej ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné
okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uznaní dlhu považovať
za nekalú obchodnú praktiku.

Nekalosť obchodnej praktiky je potrebné posúdiť s ohľadom na ust. § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je

zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky
a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohodou sa dodatočne upravujú

práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za súčasť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskú zmluvu. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej
zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na uznanie dlhu. Rovnako aj právny
režim celej citovanej Smernice.

Uzavretie dohody o uznaní dlhu vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky a takejto nemožno priznať
ochranu, iba že by žalobca preukázal, že dlžník si bol vedomý skutočnosti, že napriek tomu, že v prípade
premlčania dlhu nemožno veriteľovi nárok priznať v súdnom konaní, teda poznal účinky premlčania,
chcel aby nastali účinky uznania dlhu, teda že by preukázal úplný a vážny úmysel dlžníka plniť pri plnej
vedomosti o následkoch a účinkoch premlčania, teda že sa jednalo o individuálne dojednanú doložku -

zmluvu, kedy spotrebiteľ bol informovaný o všetkých podmienkach a povinnostiach takéhoto úkonu.

V súdenej veci však bola zo strany žalobcu uzavretá dohoda, v ktorej žalovaný okrem premlčaného
záväzku, uznal celkový záväzok, ktorý ani v takejto výške, v akej bol uznaný neexistoval, a to s
poukazom na bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru.

Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku, resp.
dosiahnuť predĺženie premlčacej doby.

Z uvedeného dôvodu je potom potrebné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne
neplatný právny úkon uzavretý medzi žalobcom a žalovaným a nazvaný ako uznanie dlhu a dohoda o
zaplatení dlhu.
V uvedenom dokumente nie je uvedené, že ide o premlčaný dlh, teda že v prípade súdneho konania
nemožno takýto nárok veriteľovi priznať a predstavuje len tzv. „naturálnu“ pohľadávku. Uvedená

skutočnosť má za následok, že na základe takéhoto uznania dlhu nie je možné vymáhať uznaný dlh,
nakoľko dlžník nevedel o premlčaní dlhu a preto uznanie dlhu nemá právne následky podľa ust. § 558
Občianskeho zákonníka.

Keďže v tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý je potrebné posudzovať výlučne podľa

ustanoveníObčianskehozákonníka,takžalovanýaninemoholprehlásiť,ževzmysle§401Obchodného
zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť dlh na 10 rokov, keďže uvedené
ustanovenie je možné použiť iba v obchodnoprávnych vzťahoch a keďže vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je vzťahom občianskoprávnym, tak zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k predlženiu
premlčacej doby právne relevantným spôsobom podľa Obchodného zákonníka.

Nakoľko súd mal preukázané, že žalovaný nevedel o premlčaní nároku, a nemal preukázané, že
dohoda o uznaní dlhu bola vyjednaná ako individuálna doložka, nemohli nastať účinky uznania dlhu
a ani začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby. Taktiež dlh vo výške v akej bol uznaný ani
neexistoval. Nakoľko celý dlh sa stal splatným v roku 2008 a návrh bol podaný na súd dňa 03.09.2015,

teda po uplynutí všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka súd návrh v celom
rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli

a žalovaný náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).