Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/269/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515222385
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515222385.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. M., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom R. práce,
sociálnych vecí a rodiny W., Q. Xa, W., dieťa rodičov, matky: P. F., trvale bytom W., O. 7, zastúpená
advokátskou kanceláriou P. F., s.r.o. so sídlom v W., D. X a otca: P. M., trvale bytom W., Q. XX, na návrh
matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku a návrh otca o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého F. M., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

N. maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia.

E. je povinný platiť na výživu maloletého sumu XXX,- € mesačne od X.X.XXXX vždy do XX. dňa v
každom mesiaci vopred matke maloletého.

N. výživné za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej sume XXX,- € súd povoľuje otcovi splácať
po XX,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júla XXXX.

X. u p r a v u j e styk otca s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatku XX,XX hodiny
do nedele XX,XX hodiny s výnimkou vianočných a veľkonočných sviatkov s tým, že otec si maloletého
prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá.

P. je povinná maloletého na styk riadne pripraviť.

X. návrh otca z a m i e t a .

N. z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, tunajšiemu súdu podaným toho istého dňa, požiadala matka o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. M., nar. XX.X.XXXX tak, že ho navrhla zveriť
do svojej osobnej starostlivosti, kedy ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok a otca žiadala
zaviazať povinnosťou prispievať na maloletého výživným v sume XXX,-€ mesačne. V návrhu uviedla,
že s otcom dieťaťa nevedú a nikdy neviedli spoločnú domácnosť, otec žije s rodičmi a ona chce mať

usporiadané vzťahy. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX matka zotrvala na svojom návrhu a upresnila, že
výživné navrhuje určiť od mesiaca pojednávania, teda od februára XXXX.E. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX nesúhlasil so zverením maloletého dieťaťa do matkinej osobnej
starostlivosti a navrhol ho zveriť do striedavej osobnej starostlivosti po týždni, kedy by sa s matkou
striedali v pondelok alebo v piatok večer. T. jeho nesúhlasu bola tá skutočnosť, že matka maloletého v

súčasnosti žije s W. ktorý býva na O. a mieni sa s ním odsťahovať do S., s čím on nesúhlasí, lebo by
sa nemohol často stretávať so synom.

Matka na pojednávaní dňa X.X.XXXX vyslovila nesúhlas s návrhom otca, mala za to, že otec nemá
reálny záujem o striedavú starostlivosť, keďže do predchádzajúceho pojednávania neprejavil záujem o

starostlivosť maloletého vo väčšom rozsahu, ako cez víkendy a ide mu len o to, aby sa vyhol plateniu
výživného.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX matka doplnila svoj návrh o úpravu styku otca s maloletým v každom
párnomkalendárnomtýždniodpiatkuXX.XXhodinydonedeleXX.XXhodinymimoQ.aQ.noci,ohľadne
ktorých sa s otcom budú vedieť dohodnúť.

E. sa k navrhovanej úprave styku vyjadril tak, že nepovažuje za potrebné, aby o styku rozhodol súd,
doteraz sa o ňom vedeli dohodnúť a chce, aby to tak bolo aj do budúcna.

Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec by mal v

krátkej budúcnosti pracovať v zahraničí a v súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou nie je možné
teraz určiť jeho pracovnú dobu, výživné odporučil určiť sumou XXX,-€ mesačne a styk upraviť v zmysle
návrhu matky.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa neboli nikdy manželmi a nikdy nežili

v spoločnej domácnosti.

P. je slobodná, iné vyživovacie povinnosti nemá. Je bez pracovného pomeru a bez evidencie na úrade
práce. F. vlastného udania bola v evidencii úradu práce v novembri a decembri XXXX bez nároku na
podporu, vyradená z nej bola z dôvodu nedostavenia sa na stanovený termín, ako aj z dôvodu podlžností

na zdravotnom poistení. Je nemajetná, pre zdravotný stav nemá trvalo zvýšené výdaje na svoju výživu.
S. býva so svojou matkou v F. a týždeň u priateľa na O., kde maloletý navštevuje materskú školu. N.
oprávneniematkyzaniklovrokuXXXX,vobchodnomregistrizápisnemá.A.žiadneštátnedávkyvrátane
prídavku na dieťa.
E. je slobodný, bez ďalších vyživovacích povinností. V obchodnom registri vedený nie je, jeho

živnostenské oprávnenie zaniklo X.X.XXXX. U zamestnávateľa K. & P. I. I.-In OG v období november
XXXX až september XXXX zarobil v priemere XXX,XX € netto mesačne, pracovný pomer ukončil z
dôvodu nástupu k novému zamestnávateľovi C. ktorý ho po mesiaci, za ktorý zarobil v čistom XXX,XX €,
aj s statnými zamestnancami zo X. prepustil. Od XX.XX.XXXX je otec v evidencii úradu práce s nárokom
na vyplácanie podpory v nezamestnanosti po dobu šiestich mesiacov vo výške XXX,-€ mesačne. E.

žije v domácnosti svojich rodičov, v súčasnosti pomáha svojmu otcovi, ktorý má zdravotné problémy, s
prevádzkou reštaurácie, finančnú odmenu za to nedostáva, rodičia mu poskytujú bývanie a stravu. Od
januára XXXX by mal ísť pracovať do Q. so zárobkom asi X.XXX frankov.

Maloletý je vo veku F., navštevuje štátnu materskú školu s polročnými nákladmi XX,-€ za školné a cca

XXX,-€ za stravu. F. zdravotný stav trvalo zvýšené náklady na výživu nemá.

Dňa 20.4.2016 kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti otca kde zistil, že otec býva u svojich
rodičov v X-izbovom byte, kde má svoju izbu. W. je udržiavaný na primeranej hygienickej úrovni, maloletý
tu má vytvorené vhodné životné podmienky.

T. XX.X.XXXX kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým ktorý uviedol, že keď je v starostlivosti
otca, je mu tam dobre, tatino mu nič nezakazuje, nekarhá ho, chodievajú spolu niekedy na výlety, hráva
sa na play-station a trávi čas aj s babkou, dedko je väčšinou preč, nevadilo by mu byť týždeň u tatina,
ale mamine by bolo potom smutno a jemu tiež. U mamy na O. mu je tiež dobre, teší sa na príchod

sestričky, ktorú čaká matka so svojim partnerom. P. povedal, že on má dvoch tatinkov, hráva sa spolu
aj s ocinom B..F. § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Nakoľko rodičia nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu dôvodný.

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Z dikcie zákona pritom nijako nevyplýva, v akých časových intervaloch by sa mala striedavá starostlivosť
realizovať, tieto závisia predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, charakteru školy, ktorú
navštevuje, príp. aj jeho záujmových aktivít, tiež od vzťahu dieťaťa k obom rodičom, vzdialenosti bydlísk
rodičov, ich bytových podmienok, pracovnej vyťaženosti a ich celkových osobných pomerov, ako aj
osobnostnej pripravenosti pre poskytovanie riadnej výchovy dieťaťa.

Súd môže rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
aj napriek nesúhlasu jedného z nich, ak je možno reálne predpokladať, že podmienky kladené zákonom
pre úspešné realizovanie takejto starostlivosti budú splnené. Záujem maloletého dieťaťa na zverení do
striedavej osobnej starostlivosti musí byť pritom vždy prioritný nad záujmom jeho rodičov.

Striedavástarostlivosťmaloletéhodieťaťakladienaobidvochjehorodičovnielen požiadavkytýkajúcesa
ich výchovnej spôsobilosti, ale nevyhnutnou a veľmi podstatnou požiadavkou je aj schopnosť vzájomnej
komunikácie rodičov, ako aj ich schopnosť dohodnúť sa na jednotnom výchovnom postupe dieťaťa,
na konkrétnych podmienkach striedavej starostlivosti a na riadnom zabezpečení všetkých potrieb

dieťaťa,t.j.nafinancovaní,resp.uspokojovaníjehomateriálnychpotrieb(ošatenie,stravovanie,hygiena,
bývanie, školské potreby a pod.), na zaistení potrieb súvisiacich s celkovým rozvojom detskej osobnosti
(povinné vzdelávanie, výučba cudzích jazykov, záujmové, kultúrne a športové aktivity, podporovanie
záľub a iné), tiež potrieb v oblasti zdravia (voľba lekára, výber zdravotníckych zariadení, zabezpečenie
odbornej starostlivosti v prípade ochorenia a pod.) a pod.

Zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti sa domáhal otec z dôvodu, že matka by sa mala
s maloletým a terajším partnerom odsťahovať do S., čo by malo za následok, že on by sa s dieťaťom
nemohol často stretávať.

V konaní bolo preukázané, že otec sa doposiaľ s maloletým stýkal v priebehu víkendov od soboty do
nedele, v priebehu pracovného týždňa sa styk nerealizoval, najdlhšie bol maloletý u otca cez ostatné
Q., a to štyri dni, podľa udania matky sa však vtedy o dieťa starala otcova matka. E. s maloletým nikdy
nenavštívil lekára, nikdy sa nezúčastnil žiadnej akcie usporiadanej materskou školou ani rodičovského
združenia, pre maloletého do škôlky išiel jedenkrát spoločne s matkou maloletého, lebo nevedel, kde

sa škôlka nachádza.
Podľa udania matky s otcom spoločne komunikujú ohľadne maloletého, maloletý nebýva často chorý,
ale keď sa tak stane, ona to otcovi oznámi.

V danom prípade možno skonštatovať, že vzťahy medzi rodičmi nie sú napäté, vzájomne sa ako rodičia

tolerujú, obidvaja majú k maloletému nesporne veľmi dobrý vzťah. Doteraz sa však na starostlivosti
o maloletého podstatnou mierou podieľala matka, otec sa s dieťaťom stretával len počas víkendov
podľa ich vzájomnej dohody od soboty do nedele. Otec nepristupoval aktívne k opatere maloletého,
nesprevádzal ho k lekárovi, nebol aktívny ani vo vzťahu k predškolskému zariadeniu.

Podstatnou skutočnosťou je to, že otec sa mieni opäť zamestnať v zahraničí, k čomu malo dôjsť už v
priebehu konania, neskôr však uviedol, že do Q. odíde pracovať až v januári XXXX. Je nemysliteľné, aby
sa striedavá osobná starostlivosť maloletého vykonávala rodičom, ktorý je pracovne aktívny v zahraničí,
nenachádza sa teda stabilne v mieste pobytu dieťaťa. Otec by musel poskytovať starostlivosť dieťaťuosobne a nie sprostredkovane pomocou svojej matky. Na strane otca nie sú vytvorené podmienky
pre výkon striedavej osobnej starostlivosti, keď ani jeho doterajšia účasť na opatere dieťaťa nebola v
takom rozsahu a v takej intenzite, že by preukazovala jeho úprimnú snahu participovať na starostlivosti

o maloletého v rovnakom rozsahu, ako matka. Neobstojí ani dôvod otca pre zverenie maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov - údajný zámer matky odsťahovať sa s partnerom do
S.torý matka poprela, pretože najpodstatnejšie je to, či sú vytvorené samotné podmienky pre výkon
takejto starostlivosti.

Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa v súčasnosti aj
nachádza a návrh otca týkajúci sa striedavej osobnej starostlivosti zamietol.

Zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku boli poverení obidvaja rodičia, keďže na strane
otca neboli preukázané žiadne negatíva, ktoré by ho z uvedeného vylučovali.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako podstatnú

kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky
rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za
bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce
k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky

atď. U detí útleho veku sú to tiež všetky veci napomáhajúce jeho celkovému fyzickému a mentálnemu
vývoju (hračky, veci pre zábavu, rozvoj motoriky a abstraktného myslenia a pod.).

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným

zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností.
Povinnosťou každého rodiča je zadovážiť si taký príjem z pracovnej aktivity, aby na výživu svojho
nezaopatreného dieťaťa nielen prispieval, ale ho aj riadne uživil, a to aj na svoj vlastný úkor.

Súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému sumou XXX,-€ mesačne, ktorá je primeraná veku a
z neho odvodeným potrebám dieťaťa, ktoré je zatiaľ len predškolákom a nemá žiadne nadštandardné
výdaje (napr. v dôsledku trvalo nepriaznivého zdravotného stavu, za súkromné predškolské zariadenie
a pod.).Matkou požadované výživné XXX,-€. je absolútne neakceptovateľné, keď vysoko prekračuje bežné
potreby päťročného zdravého dieťaťa. Výživné v navrhovanej výške by nebolo možné stanoviť ani z

predošlého zárobku otca v zahraničí.

U otca súd nezohľadnil jeho nezamestnanosť, nakoľko od ukončenia posledného pracovného pomeru
mal dostatok času zadovážiť si inú zárobkovú aktivitu. Otec je vo veku XX rokov, nemá žiadne zdravotné
obmedzenia vo vzťahu k pracovnej činnosti, nemá ani zvýšené náklady na vlastnú výživu pre zdravotný

stav, je teda schopný riadne pracovať a dosahovať pravidelný zárobok. V súčasnej dobe, ako sám
uviedol, pomáha svojmu chorému otcovi pri prevádzke reštaurácie bez finančnej odmeny. O. má k
maloletému vyživovaciu povinnosť, v prvom rade musí svoje pracovné aktivity zamerať na to, aby mohol
na dieťa prispievať primeraným výživným.

Ani na strane matky súd nezohľadnil jej nezamestnanosť a absenciu príjmu, keďže nepreukázala

žiadne objektívne dôvody, pre ktoré by sa nemohla zapojiť do pracovného procesu. Maloletý
navštevuje predškolské zariadenie, matka má teda starostlivosť dieťaťa v priebehu pracovného týždňa
zabezpečenú a nič jej nebráni zamestnať sa.

Obidvaja rodičia bývajú v hlavnom meste s najširšími pracovnými možnosťami v štátnom i v súkromnom

sektore, takže ich nezamestnanosť vo vzťahu k vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu nemôže
byť akceptovaná.

Matka navrhla výživné určiť od februára XXXX. E. až doposiaľ otec poskytol dobrovoľne na výživu
maloletého sumu XX,-€.

Určením počiatku vyživovacej povinnosti otca od februára XXXX vzniklo zročné výživné za obdobie od
X.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej sume XXX,-€ (XXX,-€ krát X mesiacov mínus XX,-€).

X. zároveň v súlade s ustanovením § XXX veta prvá a tretia O.s.p. opravuje časť výroku rozsudku

týkajúcu sa zročného výživného, keď pri vyhlásení rozsudku bola nesprávne uvedená suma XXX,-€
namiesto sumy XXX,-€ v dôsledku chyby v počítaní.

F. § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Zročné výživné súd povolil otcovi splácať po XX,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok od júla XXXX s ohľadom na výšku zročnej sumy.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd

upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
Pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom musí súd zohľadňovať pomery zistené u maloletého
dieťaťa, t.j. vek, zdravotný stav, denný režim, vzťah k rodičovi, s ktorým má mať styk upravený,
vzdialenosť bydliska dieťaťa od bydliska tohto rodiča, ako aj pomery na strane oprávneného rodiča, a to
jehoosobnostnépredpokladyaschopnosťposkytnúťdieťaťuvekuprimeranúopaterupodobuurčenúna

styk (stravovanie, oddych, hygiena a pod.), schopnosť vytvoriť dieťaťu vhodný program po dobu určenú
na styk v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa, tiež rozvrhnutie pracovnej doby a
kvalitu prostredia, v ktorom sa má styk realizovať, vrátane spolubývajúcich osôb a ich vzťahu k dieťaťu.

Súdnu úpravu styku navrhla matka, otec o styku súdom rozhodnúť nežiadal s tým, že doposiaľ sa v

tomto smere vedeli dohodnúť a chce, aby to tak bolo aj v budúcnosti. Matka dôvodila potrebou pevne
stanovenej doby styku, nakoľko ju otec nedodržiava.

V záujme stability vzťahov medzi rodičmi, kedy nie je ani v záujme maloletého dieťaťa, aby dochádzalo
medzi nimi k nedorozumeniam ohľadne dodržiavania vopred dohodnutých stretnutí, súd pristúpil k

úprave styku otca s maloletým v súlade s návrhom matky. Právom otca tak bude stýkať sa s maloletým
v každom párnom kalendárnom týždni od piatku XX.XX hodiny do nedele XX.XX hodiny s výnimkou
vianočných a veľkonočných sviatkov. F. Q. a Q. noci sa rodičia dohodnú mimosúdne aktuálne podľa
pomerov, ktoré budú na ich strane, ako aj na strane dieťaťa. V prípade, že by bol styk upravený ajv uvedené sviatky, a tieto by pripadli na dni určené na styk, matka by nemala možnosť zdieľať ich s
maloletým.

Otec musí mať tiež na zreteli, že v dobe určenej na styk je povinný o dieťa sa riadne a samostatne
postarať po všetkých stránkach, nesúc za neho plnú zodpovednosť, bez prenechania týchto povinností
na iné, hoci príbuzné osoby.

Otec si na styk dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá.

Povinnosťou matky je dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť, teda predovšetkým vybaviť ho
počasiu primeraným oblečením, ako aj vhodným spôsobom ho motivovať k tomu, aby stretnutie s otcom
neodmietalo a aby bolo na styk pripravené aj po psychickej stránke.

Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu
byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými

náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady
konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie

rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných
dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu a na súdny výkon rozhodnutia (styk).