Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716201619
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2716201619.3

Uznesenie

Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o mal. M. Z., J.. XX.X.XXXX, zast. Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov matky: K. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. W. XXX/X, A., občianka
SR a otca: G. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. W. XXX/X, A., občan SR, o návrhu otca na vydanie predbežného
opatrenia , takto

r o z h o d o l :

Súd vydáva toto predbežné opatrenie:

Súd d o č a s n e upravuje styk mal. M. Z., J.. XX.X.XXXX s otcom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletou počas letných prázdnin roku 2016 nasledovne: od 8,00 hod. v pondelok v 27. týždni do 17,00
hod. v nedeľu v 28. týždni; od 8,00 hod. v pondelok v 31. týždni do 17,00 hod. v nedeľu v 32. týždni, bez
prítomnosti matky, a to na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu otca na zverenie dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti, vedeného na OS Skalica pod sp. zn. 7P/40/2016.

Matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v mieste bydliska dieťaťa odovzdať
otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.

Styk a práva, povinnosti rodičov dieťaťa upravené v rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 7P/7/2015

- 27 zo dňa 16.4.2015 ostávajú nezmenené.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým súd upraví jeho styk s dcérou M.
počas letných prázdnin v tomto roku ( 2016).

Otecnávrhodôvodniltým,žejeotcommal.M.. JehomanželstvosmatkouM.bolorozvedenérozsudkom
OS Skalica č. k. 6P/83/2013-68 z 9.10.2013 (právoplatný 21.11.2013), dieťa bolo zverené matke, jemu

bolo určené výživné 220 eur mesačne na dieťa, a vtedy súd schválil rodičovskú dohodu ohľadom jeho
úpravy styku s dieťaťom, keďže to bolo v záujme dieťaťa. Nakoľko mu nebolo umožnené stretávanie
s dieťaťom často v zmysle vyššie uvedeného rozsudku, na jeho návrh OS Skalica rozsudkom č. k.
7P/7/2015- 27 z 16.4.2015 (právoplatný 23.5.2015) upravil jeho styk s dieťaťom tak, že je oprávnený
sa s malou stretávať každý párny týždeň v roku od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.,
každý nepárny týždeň v roku vždy vo štvrtok od 15:00 hod do 18:00 hod. s účinnosťou od 15.5.2015.

Podľa vyjadrenia otca sa v súčasnosti realizuje jeho styk s dieťaťom len podľa rozsudku, ale chce byť
s dieťaťom častejšie, podieľať sa na jej vývine, chcel by styk rozšíriť.

Otec doručil súdu dňa 29.3.2016 návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, na
súde bolo vytýčené pojednávanie na 23.6.2016, ale matka sa na pojednávanie nedostavila. ďalší termín
pojednávania bol vytýčený až na 21.9.2016, t.j. po letných prázdninách. Podľa otca mu jeho bývalá

manželka zakazuje stretávanie s maloletou mimo rozhodnutia súdu, pritom bývajú obaja blízko seba.
Otec má záujem byť s dcérou počas letných prázdnin častejšie, venovať sa jej , venovať jej svojupozornosť. Vie sa o dieťa postarať, variť, prať. Mal. M. potrebuje ešte pomoc pri dodržiavaní hygieny,
s čím jej pomáha, nemá problém ju osprchovať, očistiť. Býva v 2-izbovom prenajatom byte, kompletne
zariadený pre potreby dieťaťa. Otec je zamestnaný, má flexibilnú 8 hodinovú pracovnú dobu. V práci si

vie zariadiť, aby mohol byť s dcérou. V závere poukázal, že výživné platí na malú stále 220 eur mesačne,
nemá žiadny nedoplatok.

Súd sa oboznámil s pripojeným rozsudkom OS Skalica č.k. 6P/83/2013-68 z 9.10.2013 ( právoplatný
21.11.2013), pripojenými spismi OS Skalica sp. zn. 6P/134/2015 a 7P/7/2015, obsahom spisu sp. zn

7P/40/2016 ( o návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti).

Predmetom konania je nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania.

Podľa § 102 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), (1) ak treba po začatí konania
dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude

možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie
alebo zabezpečí dôkaz. (2) V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná
aj bez návrhu.

Podľa § 74 ods. 1, 2, O.s.p., (1) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak

je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. (2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný
na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí
a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však
možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Podľa § 75 ods. 1-5, 7,8 O.s.p., (1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,
ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. (2) Návrh má okrem
náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť
zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej
obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo
označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené, a musí byť
z neho zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania predbežného opatrenia podľa § 75a. Návrh podľa

odseku 9 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. (3) Ak návrh nemá všetky náležitosti
podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie,
ktoré môže začať súd i bez návrhu. (4) O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti
podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s
návrhom,ktorýmánáležitostipodľaodseku2zaplatenýsúdnypoplatok,do30dníodzaplateniasúdneho

poplatku. (5) Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a
g),rozhodnenajneskôrdosiedmichdníoddoručenianávrhu,ktorýmánáležitostipodľaodseku2.Aksúd
rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od
doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. (7) Na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení
je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. (8) Súd môže vydať rozhodnutie o

predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.

Podľa § 76 ods. 1, 2, 3 O.s.p., (1) Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby a) platil
výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti
toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru

a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania,
ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. (2) Predbežným opatrením možno uložiť

povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. (3) Súd
pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na
začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj beznávrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len
po určený čas.

Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Dočasnosť
spočíva v tom, že predbežným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia
do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom predbežných opatrení je rýchla,
i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Predbežné opatrenie
neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť

práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie teda nie
je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

Podľa § 25 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave

styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí
o rozvode. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa
s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov
1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti
vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a
povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia
zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď
spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je
to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Predbežné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď
len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je
potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie treba, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy

sa tu ponechá na voľnú úvahu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho
základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je
také značné, že si vyžaduje okamžité hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu
predbežným opatrením.

Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické
pomery účastníkov upraviť predbežným opatrením. Existencia ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b)
O.s.p. nevylučuje možnosť vydania predbežného opatrenia, na základe ktorého súd dočasne zverí
dieťa do osobnej starostlivosti rodiča, u ktorého sa dieťa práve nachádza. V tomto prípade, nejde o
úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem mal. dieťaťa, ktorý je
smerodajný.Vdanomprípadejezrejmé,ženaprieknezhodám,ktorémedzirodičmidieťaťasú(ohľadom

možného širšieho styku otca s dieťaťom mimo styku určeného mu súdom), je nepochybné, že obaja
rodiča majú rovnaké práva a povinnosti k mal. dieťaťu a nie je možné práva niektorého z rodičov
bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene
podieľať na starostlivosti o dieťa a stýkať sa s dieťaťom, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s
dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Spôsob, akým si budú oddelene žijúci rodičia

uplatňovať svoje práva voči mal. dieťaťu zákon v prvom rade necháva na ich dohode, ktorá však musí
byť v súlade so záujmom dieťaťa. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu nie sú prvoradé
záujmy rodičov a ich predstavy, s kým má dieťa bývať, ale práve záujem dieťaťa. Berúc do úvahy všetky
tieto skutočnosti súd nemohol ale neprihliadať na skutočnosť, že čoskoro začínajú letné prázdniny ( v
čase doručenia tohto uznesenia účastníkom konania už budú aj prebiehať), otec sa stretáva s dieťaťom

striktne len podľa rozhodnutia súdu, a práve letné prázdniny slúžia na prehlbovanie citových väzieb a
vzťahov medzi deťmi a rodičmi ( rodičia môžu mať dovolenky a viac sa deťom venovať), súd má za
to, že by bolo nespravodlivé , aby počas týchto letných prázdnin mala mať dieťa matky v starostlivosti
vo väčšom rozsahu ako otec. Súd vo veci návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti vytýčil termín pojednávania na 23.6.2016 ( ešte pred letnými prázdninami) s tým, že

rodičia sa dohodnú, ale matka sa ani len na pojednávanie nedostavila, kvalifikovane sa neospravedlnila.
Ďalšie pojednávanie mohol súd vytýčiť až na koniec septembra 2016. Tieto všetky skutočnosti v tomto
konkrétnom prípade viedli súd k tomu, prečo vyhovel otcovi v úprave jeho styku s dieťaťom počas týchto
letných prázdnin. Otec síce v návrhu špecifikoval len týždne letných prázdnin číselným označením, ale
nakoľko je nutné presne vymedziť styk aj s časovými údajmi na zabezpečenie pravidelného režimu

dieťaťa, súd vymedzil aj časovými obdobiami, kedy bude dochádzať k odovzdávaniu si dieťaťa. Súd
pritom vychádzal z posledného rozsudku ohľadom úpravy styku otca s dieťaťom, z ktorého vyplýva, že
dieťa chodí k otcovi na celé víkendy a prespáva u neho. ďalej súd vychádzajúc z toho, že v tomto prípade
ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 77 ods. 1 písm. d) O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak uplynul určený čas, po ktorý malo
trvať.

Doba trvania tohto predbežného opatrenia je viazaná na § 77 ods. 1 písm. d) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.