Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201083
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714201083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: Vincent
Beke - BV-TV, s miestom podnikania Komárno, Malá Jarková č. 382/36, IČO: 22712372, zastúpený
splnomocneným zástupcom JUDr. Marekom Belkom, L.L.M., advokátom so sídlom O., ul. F. F. č.
XXXX proti odporcom: 1/ B. P., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., ul. J. Y. č. XXX/X, 2/ H. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H., ul. F. č. XXXX/X, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Gabrielom
Szabóom,advokátomsosídlomF.,F.X..XX,ourčenieneúčinnostiprávnehoúkonu,oodvolaníodporcov
1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C 20/14-98 zo dňa 05. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n íspoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia v sume 74,58 eur na účet JUDr. Mareka Belku, LL.M.,

advokáta so sídlom O., ul. O. F. č. XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
N a r i a ď u j eokresnému súdu vykonať opravu označenia navrhovateľa v úvodnej časti rozsudku, tak
že správne má znieť: Vincent Beke - BV-TV s miestom podnikania Komárno, Malá Jarková č. 382/36,
IČO: 22712372.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 8C 20/14-98 zo dňa 05.10.2015 rozhodol, že vyhlásenie G. D. o
odmietnutí dedičstva zo dňa 08.02.2011 po neb. H. D., rod. R., r. č. XXXXXX/XXX naposledy bytom E.

XXXX/XX, L. L., zomrelej XX. XX. XXXX v konaní D not 151/10, sp. zn. 24D 614/2010 pred JUDr. Vierou
Kalinovou, súdnym komisárom so sídlom v L. L. predstavujúcom podiel v nehnuteľnostiach, a to rodinný
dom súpisné číslo XXX postavený na parc. CKN 177 vedený na LV XXX, kat. územie V. Y., dedičský
podiel v 1-ine, parc. CKN 177 - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 566 m2, vedený na LV XXX, kat.
územie V. Y., dedičský podiel v 1-ine, parc. CKN 178 záhrady o výmere 950 m2, vedenej na LV č. XXX,
kat. územie V. Y., dedičský podiel v 1, rodinný dom číslo súpisné XX, postavený na parcele CKN 299,
vedenej na LV č. XXX, kat. územie Y. L., dedičský podiel v 1/8, parc. č. 299, ku ktorej nie je evidovaný

právny vzťah na LV, dedičský podiel 1/8, dedičský podiel 1/2 v hnuteľných veciach - finančné prostriedky
na vkladnej knižke v celkovej výške 3.449,34 eur je voči navrhovateľovi neúčinné. Odporcov v rade 1/
a 2/ zaviazal uhradiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi trovy konania v sume 827,45 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd určil, že vyhlásenie G. D.
o odmietnutí dedičstva zo dňa 08.02.2011 po neb. H. D., rod. R., r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom

E. XXXX/XX, L. L., zomr. XX.XX.XXXX v konaní D not 151/10, sp. zn. 24D 614/2010 pred JUDr. Vierou
Kalinovou, súdnym komisárom so sídlom v L. L. predstavujúcom podiel v nehnuteľnostiach, a to rodinný
dom súp. č. XXX postavený na parc. CKN 177 vedený na LV XXX , kat. úz. V. Y., dedičský podiel v1-ine, parc. CKN 177-zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 566 m2, vedený na LV XXX, kat. úz.
V. Y., dedičský podiel v 1-ine, parc. CKN 178 záhrady o výmere 950 m2, vedenej na LV č. XXX, kat.
úz. V. Y., dedičský podiel v 1-ine, rodinný dom č. súp. XX, postavený na parcele CKN 299, vedenej

na LV č. XXX, kat. úz. Y. L., dedičský podiel v 1/8-ine, parc. č. 299, ku ktorej nie je evidovaný právny
vzťah na LV, dedičský podiel 1/8, dedičský podiel 1/2 v hnuteľných veciach - finančné prostriedky na
vkladnejknižkevcelkovejvýške3.449,34eurjevočinavrhovateľovineúčinné.Vykonanýmdokazovaním
mal súd preukázané, že G. D. bol dlžný navrhovateľovi sumu 83.022,09 eur, na čo bol zaviazaný
platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 17Rob 78/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť 07.09.2010. Nakoľko ani po právoplatnosti platobného rozkazu G. D. neuhradil dlžnú
sumu navrhovateľovi, tento podal návrh na exekúciu vedenú pod sp. zn. Ex 1563/2010. V rámci
dedičského konania G. D. odmietol dedičstvo, ktoré mal nadobudnúť zo závetu a z toho dôvodu
dedičstvo nadobudli jeho deti, t.j. odporcovia. K odmietnutiu dedičstva D. D. došlo v čase, keď sa už
viedla exekúcia na základe vyššie označeného platobného rozkazu. Navrhovateľ v priebehu konania
zistil, že nehnuteľnosti odporcovia previedli na pani S. a táto neskôr na pána X.. Poukázal aj na konanie,

ktoré sa viedlo medzi účastníkmi na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C 240/2011, ktorej predmetom
bola neúčinnosť právneho úkonu, a to darovacej zmluvy G. D. a manželky C. D. zo dňa 25.01.2010,
ktorí darovali nehnuteľnosti svojím deťom, t.j. odporcom. V tomto konaní bolo rozhodnuté o neúčinnosti
darovacej zmluvy vo vzťahu k nemu. Odporcovia 1/ a 2/ žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť nevediac o
dlžobách svojho otca. Čo sa týka odmietnutia dedičstva zo strany otca, tak to bola vôľa ich starej matky,

aby majetok prešiel na vnúčatá, a to z toho dôvodu, že sa jej nepáčilo, že ju dali do domova dôchodcov.
Svedok G. D. uviedol, že s deťmi neudržiaval časté kontakty. Deti vedeli, že podniká, avšak ako mu
ide podnikanie, o tom im nerozprával. Za pravdivé považoval, že nezvládol starostlivosť o svoju matku,
ktorá bola 10 rokov v domove dôchodcov. Väčšinou sa o ňu starali deti. Jeho matka sa vyjadrovala v tom
zmysle, že nehnuteľnosti dá vnúčatám. On jej stanovisko rešpektoval. Jeho deti vedeli o jeho finančných

problémoch až po tom, ako mu zobrali auto. Nerozprávali sa predtým o jeho finančných problémoch.
Z dedičského spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24D 614/2010 bolo preukázané, že G. D.
odmietol dedičstvo po svojej matke a dedičstvo nadobudli deti, t.j. odporcovia.
Súd pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 42a ods. 1, 2 a § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka a vzhľadom
na vykonané dokazovanie návrhu navrhovateľa vyhovel. Neuveril obrane odporcov, keď tvrdili, že

nevedeli o úmysle svojho otca ukrátiť svojho veriteľa, keďže s ním nežili v spoločnej domácnosti. Tvrdili,
že nevedeli o jeho ekonomickej, finančnej situácii. Túto ich obranu však súd ohodnotil vzhľadom na
hmotnoprávnu povahu súdenej veci ako obranu, ktorú obsahovo nemožno kvalifikovať ako starostlivosť
náležitú. Odporcovia by sa ubránili voči návrhu iba v tom prípade, ak by preukázali, že vyvinutiu náležitej
starostlivosti na rozpoznanie úmyslu dlžníka a aj napriek tomu nevedeli a ani nemohli vedieť o jeho

úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Odporcovia vedeli o podnikaní otca. Vzhľadom na to je podľa názoru
súdu prirodzené, že dospelé deti sa zaujímajú o podnikateľskú činnosť svojho otca, jeho majetkovú
situáciu a podobne. Ani jeden z odporcov neuvádzal, že by sa zaujímal o výsledky jeho podnikania,
prosperovanie jeho firmy. Ak by boli tak postupovali, teda by vyvíjali takéto aktívne konanie, tak by sa
to mohlo považovať za náležitú starostlivosť. Takúto povinnosť vynaloženia náležitej starostlivosti na

poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vyžaduje zákon aj pre prípad realizácie dojednaní v
minulosti, teda aj odmietnutie dedičstva. Na tomto zistení riadiac sa pritom vyššie uvedenými právnymi
úvahami by nič nezmenilo ani vypočutie R. S. na okolnosť, že aj jej matka H. D. sa vzdala dedičstva
po poručiteľke H. D.. Súd ju preto nevypočul. Na danú situáciu bol súd nútený aplikovať ust. § 42b
Občianskeho zákonníka, nakoľko v priebehu konania došlo k prevodu vlastníctva z odporcov na R. S.

a táto následne nehnuteľnosti previedla na pána X..
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.") a zaviazal odporcov uhradiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi trovy konania z titulu právneho
zastupovania advokátom v sume 827,45 eur ( 3 úkony právneho zastupovania v r. 2014 po 61,85 eur,
3x režijný paušál po 8,04 eur, straty času za pojednávanie dňa 04.12.2014 v sume 67 eur, náhrady za

použitie vozidla v sume 21,96 eur a nákladov pohonných hmôt Čadca - Martin a späť v sume 9,55 eur,
3 úkony právneho zastupovania v r. 2015 po 64,53 eur, 3x režijný paušál po 8,39 eur, 2x strata času po
69,96 eur, 2x náhrady za použitie vozidla po 21,96 eur a hodnoty pohonných hmôt v sume 8,06 eur a
9,23 eur) a súdneho poplatku v sume 99,50 eur, pretože navrhovateľ mal plný úspech vo veci.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu. Navrhli rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo návrh
navrhovateľa zamietnuť.V odvolaní uviedli, že pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že v čase, keď G. D. odmietol dedičstvo
(08.02.2011), tak sa už viedla proti nemu exekúcia, a to na základe právoplatného platobného rozkazu
dňa 07.09.2010, poukazujú na to, že exekúcia sa začala na základe návrhu navrhovateľa zo dňa

12.11.2010, ale uznesenie o začatí exekúcie sa nedoručovalo im a tak oni nemali ako vedieť, že proti ich
otcovi sa vedie v čase dedičského konania po poručiteľke H. D. exekúcia. Hlavne keď viac ako 12 rokov
s otcom udržovali sporadické kontakty a nebývali v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na krátky časový
úsek medzi začatím exekúcie december 2010 a odmietnutím dedičstva G. D. (08.02.2011) sa oni ani
pri náležitej starostlivosti nemohli dozvedieť, že je proti G. D. vedená exekúcia. Aj napriek občasným

stretnutiam a vedomosti, že ich otec podniká, sa predsa nebudú pýtať otca pri každom stretnutí, či voči
nemu nie je začaté exekučné konanie, či nemá dlhy, hlavne keď žiadne takéto znaky neprejavoval. Ďalej
odporcovia 1/ a 2/ uviedli, že G. D. spoločne so svojou sestrou odmietli dedičstvo, a to z dôvodu želania
poručiteľky, ktoré pred svedkami opakovane vyslovovala počas života. Teda nie z dôvodu finančných
ťažkostí G. D., o ktorých vedel len on sám. Z čoho je zrejmé, že oni nadobudli dedičstvo dobromyseľne a
vdobrejviere,žesitakželalaichstarámatkaanepotrebovalianivyvinúťstarostlivosťootcovemajetkové

pomery, nakoľko dedičstvo nadobúdali v dobrej viere, že si to tak priala poručiteľka (ich stará matka),
ktorá to aj pred nimi pri návštevách niekoľkokrát uviedla.
Pokiaľ prvostupňový súd odôvodňoval svoje rozhodnutie aj konaním Okresného súdu Martin sp. zn. 5C
240/2011, v ktorom boli predmetom konania darovacie zmluvy uzatvorené medzi G. D., jeho manželkou
a odporcami v januári a februári 2010, nezobral do úvahy hlavný rozdiel medzi konaním sp. zn.

5C/240/2011 a týmto konaním, t.j. fakt, že v konaní sp. zn. 5C 240/2011 otec prevádzal na nich majetok
zo svojej vôle, ale v tomto konaní, resp. v rámci dedičského konania nadobudli odporcovia majetok
na základe vôle poručiteľky, čo chceli dokázať aj svedeckou výpoveďou R. S., dcéry H. D. (sestry G.
D.), ktorá by vypovedala k vôli poručiteľky počas života o tom, ktoré osoby mali po smrti poručiteľky
nadobudnúť jej majetok. V dedičskom konaní sp. zn. 24C 614/2010 sa vychádzalo zo závetu, ktorý

spísala poručiteľka pred viac ako 20 rokmi, pričom za túto dlhú dobu sa veľa v živote poručiteľky zmenilo,
hlavne ten fakt, že poručiteľka nemala záujem zanechať majetok svojím deťom, ktoré sa nedokázali o
ňu postarať a umiestnili ju na viac ako 10 rokov do domova dôchodcov. Navyše poručiteľka vzhľadom
na svoje umiestnenie v domove dôchodcov nemala ani inú možnosť, ako prejaviť svoju poslednú vôľu
a keďže taktiež nevedela o finančných ťažkostiach syna G. D., tak sa domnievala, že postačuje, keď

vysloví svoju vôľu pred osobami, ktoré ju navštevovali v domove dôchodcov (odporcovia, ich sesternica
R. S., jej matka, G. D.).
V konaní sp. zn. 5C 240/2011 bolo preukázané svedeckou výpoveďou H. M., zamestnanca exekútora
JUDr. Martina Hermanovského, Exekútorský úrad L., ktorý zabezpečuje vymáhanie pohľadávky
navrhovateľa, pričom tento svedok uviedol, že s deťmi pána D. hovoril prvýkrát o exekúcii vo februári

alebo v marci 2011 (t.j. viac ako rok po nadobudnutí dedičského podielu z ich strany). Ďalej v
konaní sp. zn. 5C 240/2011 vypovedala aj matka odporcov, ktorá uviedla, že aj keď ich navrhovateľ
niekedy navštevoval, tak nikdy nehovoril pred ňou a ostatnou rodinou o finančných problémoch G. D..
Navrhovateľ sám potvrdil, že bol rodinný známy a je preto zvláštne, prečo nikdy priamo neinformoval
rodinu pána D. o jeho finančných ťažkostiach. Svedkyňa H. H. (účtovníčka firmy G. D.) taktiež uviedla,

že z dlhodobejšieho hľadiska hodnotila firmu G. D. ako vynikajúcu. Podľa odporcov 1/ a 2/ aj z týchto
svedeckých výpovedí je zrejmé, že navrhovateľ sa pri osobných stretnutiach s matkou odporcu o jej
finančných problémoch nezmieňoval a účtovníčka taktiež hodnotila firmu G. D. ako vynikajúcu, prečo by
ju tak potom nemohli hodnotiť aj oni ako jeho deti. Na základe týchto skutočností nebol potom žiadny
dôvod zisťovať z ich strany, v akom stave je firma ich otca, hlavne keď žiadne náznaky nepriaznivej

finančnej situácie neboli až do apríla 2011, keď mu bolo exekútorom odobraté auto, ktoré používal pri
podnikaní a vyvíjať tak zbytočnú náležitú (viac ako bežnú) starostlivosť.
Pokiaľ súd ďalej v odôvodnení uvádza, že aj keď nežili s otcom v spoločnej domácnosti a nevedeli o
jeho finančných problémoch, tak mali vyvíjať viac ako bežnú náležitú starostlivosť a doslova skúmať
a cielene sa pýtať jeho a okolia na prípadné finančné problémy otca, ktorý smerom k okoliu žiadne

finančné ťažkosti nevykazoval a ani rodinný známy navrhovateľ aj napriek tomu, že odporcov poznal,
tak ich nikdy o dlhoch jeho otca neinformoval ani po podaní návrhu na exekúciu, takéto tvrdenie súdu je
podľa nich v bežnom živote nepraktické a nereálne. Odporcovia 1/ a 2/ nesúhlasili s názorom súdu, že je
prirodzené, že dospelé deti bývajúce každý samostatne v inej domácnosti ako ich otec viac ako 12 rokov,
ktoré majú svoje vlastné životy, starosti a prácu iného druhu, navyše s otcom sa stretávali sporadicky

vzhľadom na jeho uzavretú povahu a v jeho firme s ním nepracovali ani mu tak inak nepomáhali, tak sa
pri týchto všetkých ich každodenných starostiach mali ešte zbytočne zaujímať o podnikateľskú činnosť
svojho otca a jeho majetkovú situáciu. Mali sa tak nanajvýš zaujímať o zdravie otca, prípadne o finančné
ťažkosti, o ktorých by sa dozvedeli od okolia (napr. navrhovateľa). Vytýkali súdu, že by mal pri hodnotenídôkazov v ich vzájomnej súvislosti zobrať do úvahy aj fakt, že keďže odporcovia aj napriek možnostiam
zo strany navrhovateľa nikdy neboli o dlhoch otca informovaní aj z jeho strany, tak nebol dôvod vyvíjať
zákonom určenú náležitú starostlivosť a bezdôvodne sa starať do finančných vecí otca.

V ďalšej časti odvolania poukázali na judikát R 18/1984 (ak odmietne dedičstvo dedič zo záveru, ktorý
je súčasne aj dedičom zo zákona, uvoľnený dedičský podiel po ňom nadobúdajú všetci ďalší dedičia zo
zákona, nie teda iba právni nástupcovia odmietajúceho dedičstva), z ktorého je zrejmé, že odmietnutý
dedičský podiel na nehnuteľnosti v V. Y. G. D. v rámci dedičského konania po jeho matke mal byť
prerozdelený aj medzi jeho sestru H., no v dedičskom konaní sp. zn. 24D/614/2010 sa tak nestalo, a to

práve kvôli tomu, že účastníkom dedičského konania bola dobre známa posledná vôľa poručiteľky, aby
celý jej majetok po jej smrti nadobudli jej vnúčatá (odporcovia 1/ a 2/).
Podľa odporcov 1/ a 2/ súd pri svojom rozhodovaní a hodnotení dôkazov nezobral do úvahy tieto
fakty: 1. všetci svedkovia (aj v konaní sp. zn. 5C/240/2011) uviedli, že prvýkrát sa dozvedeli, že
odporcovia boli informovaní o finančných problémoch G. D. v roku 2011, 2. G. D. mal na uvedenej
nehnuteľnosti v V. Y. ešte ďalší spoluvlastnícky podiel vo výške 1-iny na nehnuteľnosti a keby chcel

naozaj navrhovateľa ukrátiť v prospech odporcov, by tento spoluvlastnícky podiel previedol minimálne
pred samotným dedičským konaním, hlavne keď tento podiel bol v následnej exekúcii predaný za viac
ako 13.000 eur, t.j. mal značnú hodnotu, 3. bolo želanie poručiteľky H. D., rod. R., aby po jej smrti
nadobudli práve vnúčatá jej majetok a nie deti, ktoré ju nechali viac ako 10 rokov v domove dôchodcov,
4. navrhovateľ aj napriek tomu, že odporcov poznal, nikdy ich neinformoval o dlhoch ich otca voči nemu,

čím by sa istotne zabránilo aj vzniku tohto konania.
Napokon odporcovia 1/ a 2/ nesúhlasili ani s výškou priznaných trov, nakoľko navrhovateľ má nárok na
trovy a súdny poplatok spolu vo výške 619,84 eur, a to v roku 2014 na 2 úkony právnej pomoci (prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom), t.j. 61,85 eur x 2 a režijný paušál po 8,04 eur,
straty času za pojednávanie dňa 04.12.2014 v sume 67 eur a 21,96 eur za použitie motorového vozidla

+ 9,55 eur pohonné hmoty, t.j. za rok 2014 vo výške 238,29 eur a jeden úkon v roku 2015 (porada
s klientom) vo výške 64,53 eur a režijný paušál 8,39 eur a 2x náhrady za stratu času po 69,96 eur a
použitie motorového vozidla 2x po 21,96 eur a náhrady pohonných hmôt 8,06 eur a 9,23 eur, t.j. za rok
2015 vo výške 282,05 eur a súdny poplatok v sume 99,50 eur.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a zaviazať ich na náhradu trov
odvolacieho konania v sume 74,58 eur.
Podľa neho jednotlivé svedecké výpovede nemajú žiaden vplyv na skutočnosť, že odporcovia mali
vyvinúť náležitú starostlivosť. Okrem toho skutočnosť, že otec im najskôr daroval nehnuteľnosti

darovacími zmluvami zo dňa 01.02.2010 (s právnymi účinkami vkladu do katastra nehnuteľností ku
dňu 04.03.2010) a zo dňa 25.01.2010 (s právnymi účinkami vkladu do katastra nehnuteľností ku dňu
04.02.2010) a následne jednostranným právnym úkonom v ich prospech dňa 08.02.2011 odmietol
dedičstvo vykazuje ich povinnosť zaujímať sa o finančnú situáciu otca, keď sa takýmto spôsobom
zbavuje majetku a teda aj potrebu vynaloženia náležitej starostlivosti na zistenie úmyslu dlžníka (otca).

Pokiaľ odporcovia 1/ a 2/ poukazujú na to, že poručiteľka nemala ani inú možnosť, ako prejaviť svoju
poslednú vôľu, tak podľa navrhovateľa takýto argument nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe
postačujúci. Bol tiež názoru, že odporcovia mali využiť všetky možnosti získať potrebné informácie
o existencii rozhodujúcich skutočností pre rozpoznanie úmyslu dlžníka, v danom prípade otca, krátiť
odporovaným právnym úkonom veriteľa. Mohli priamym dotazom na dlžníka zistiť či neprevzal nejaký

záväzok z titulu ručenia alebo či proti nemu nie je vedené v súvislosti s jeho záväzkami súdne alebo
iné konanie, prípadne si mohli poskytnuté informácie overiť dotazom na súd a podobne. Nepostačuje
tvrdenie blízkej osoby, že ju rodičia o vlastnej podnikateľskej činnosti a jej výsledkoch neinformovali,
nenahrádza dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníka. Navrhovateľ mal tiež
za to, že on nie je povinný informovať rodinných príslušníkov dlžníka ohľadom dlžníkovej zlej finančnej

situácie, o ktorej on sám sprvu nemal vedomosť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.) pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe vykonaného
dokazovania zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre

posúdenie veci, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa
§ 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, s prihliadnutím na odvolacie námietky odvolací súd
uvádza, že účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom
dlžníka, ktorými zmenšuje svoje majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť
právneho úkonu voči určitej osobe, t.j. dosiahnutie chráneného postavenia veriteľa, ktorý tak môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k
tomuto úkonu vôbec nedošlo. V prejednávanej veci ide o úkon medzi blízkymi osobami a v takomto

prípade sa úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu
pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba,
ktorá úkonom majetok získala) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohol
rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré
trebazisťovaťkonkrétne,diferencovaneašpecifickyvkaždomjednotlivomprípade.Navrhovateľovistačí

tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. Odporca má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj
dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že v danej veci bolo potvrdené, že napádaným úkonom
- odmietnutím dedičstva predstavujúcim aj nehnuteľnosti po poručiteľke došlo k ukráteniu uspokojenia

veriteľovej - navrhovateľovej pohľadávky priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn.
17Rob/78/2010 zo dňa 12.08.2010 právoplatným a vykonateľným dňa 07.09.2010. Bolo na odporcoch
1/ a 2/ vyvinúť dôkaznú aktivitu, pokiaľ chceli preukázať nedostatok svojej schopnosti rozpoznať úmysel
dlžníka, v čom však bolí neúspešní a dôkazné bremeno takéhoto tvrdenia neuniesli. Nakoľko odporcovia
1/ a 2/ v priebehu konania nadobudnuté nehnuteľnosti previedli kúpnou zmluvou na inú osobu, má

navrhovateľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka voči
odporcom 1/ a 2/, ktorí mali z tohto úkonu prospech, následne právo na náhradu v peniazoch v zmysle
ust. § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmena vlastníctva nemá preto právny význam.

Námietky odporcov 1/ a 2/ odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Podľa odporcov 1/ a 2/ súd uviedol, že v čase keď G. D. odmietol dedičstvo (08.02.2011) sa už
viedla exekúcia. Podľa odvolacieho súdu okresný súd uvedené v odôvodnení rozhodnutia uvádza len
v rámci vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní. Napriek tomu nebolo uveriteľné, že nemali vedomosť
o prebiehajúcej exekúcii len preto, že sa im nedoručuje uznesenie o začatí exekúcie. Z pripojeného
spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/240/2011 a to konkrétne výsluchu ich otca G. D. (č.l. 81

spisu) vyplynulo i to, že o jeho obchodných problémoch možno deti tušili. Nemožno preto vylúčiť ani
ich vedomosť o s tým súvisiacich exekúciách. Na poukazovanie, že G. D. spoločne so svojou sestrou
odmietli dedičstvo a to z dôvodu želania poručiteľky, ktoré pred svedkami opakovane vyslovovala počas
života, neprihliadol lebo odporcovia 1/ a 2/ uvedené tvrdenie ničím nepreukázali. Ich dôkazný návrh na
vypočutie R. S. (k preukázaniu toho, že jej matka sa vzdala dedičského podielu po H. D.) nebol súdom

akceptovaný aj vzhľadom na zistenia, ktoré by závery súdu nezmenili. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na to, že poručiteľka zanechala závet a preto keby podľa ich tvrdenia táto nemala záujem
zanechať majetok svojim deťom lebo sa o ňu nedokázali postarať a umiestnili ju na viac ako 10 rokov
v dome dôchodcov, tak od r. 1986, kedy závet spísala, mohla tento zmeniť a prejaviť tak svoju novú
poslednú vôľu. Umiestnenie v domove dôchodcov nie je dôvodom nemožnosti poslednú vôľu učiniť.

V odvolaní odporcovia 1/ a 2/ tiež poukazovali na to, že odmietnutý dedičský podiel G. D. v rámci
dedičského konania po jeho matke mal byť prerozdelený aj medzi jeho sestru H. pričom v dedičskom
konaní sa tak nestalo vzhľadom na vôľu poručiteľky, aby celý jej majetok po jej smrti nadobudli vnúčatá.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že z obsahu spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
24D/614/2010 vyplýva, že títo mali zrejme na mysli Ing. G. G., dcéru poručiteľky a sestru otca odporcov

1/ a 2/. Okrem toho ak odmietne dedičstvo dedič zo závetu, nenastupujú do uvoľneného dedičského
podielu len potomkovia odmietajúceho dediča zo závetu, ktorý je súčasne dedičom zo zákona, ale
uvoľnený podiel nadobúdajú všetci dedičia zo zákona, t.j. nielen nástupcovia odmietajúceho dediča, ale
i ostatní dedičia zo zákona. Ing. G. G. bola dedičkou zo závetu a súčasne dedičkou zo zákona, ktorádedičstvo tak ako aj jej brat G. D. v celom rozsahu odmietla. To, že aj sestra G. D. odmietla dedičstvo
nie je bez ďalšieho ešte dôkazom o existencii vôli poručiteľky, aby celý jej majetok nadobudli vnúčatá
t.j. odporcovia 1/ a 2/. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že úkonu odmietnutia dedičstva predchádzali

darovacie zmluvy, ktorými G. D. s manželkou darovali niektoré nehnuteľnosti odporkyni 1/ a to dňa
25.01.2010 a odporcovi 2/ dňa 01.02.2010, ku ktorým úkonom došlo v krátkom čase pred odmietnutím
dedičstva dňa 08.02.2011. O to viac mali preto títo vyvinúť aktivitu, nejaké úsilie k poznaniu úmyslu ich
otca ako dlžníka ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa. Odvolací súd tiež nevidel dôvod, aby navrhovateľ ako
rodinne známy informoval rodinu G. D. o jeho finančných ťažkostiach. Naopak mali to byť odporcovia 1/

a 2/, ktorí sa o podnikateľskú činnosť otca a navrhovateľa mali zaujímať a o jej výsledkoch informovať.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úspešná obrana dlžníkovi blízkej osoby podľa ust. § 42a
ods. 2 Občianskeho zákonníka spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným
právnym úkonom veriteľa nevedela, ani nemohla vedieť, ale taktiež v tvrdení a preukázaní, že vyvinula
náležitú starostlivosť k poznaniu takéhoto úmyslu dlžníka. Zaujímanie sa o podnikateľskú činnosť otca
odporcovia 1/ a 2/ v konaní ani netvrdili.

Odporcovia 1/ a 2/ napadli odvolaním aj výrok o trovách konania. Uviedli, že v zmysle vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhlášky č. 655/2004 Z. z.") má právny zástupca navrhovateľa nárok len na trovy vo výške 619,84 eur,
a to v roku 2014 v sume 238,29 eur (2 úkony právnej pomoci /prevzatie a príprava zastúpenia vrátane

prvej porady s klientom/, t.j. 61,85 eur x2, režijný paušál po 8,04 eur, strata času za pojednávanie dňa
04.12.2014 v sume 67 eur a 21,96 eur za použitie motorového vozidla, 9,55 eur pohonné hmoty) a v
roku 2015 282,05 eur (1 úkon - porada s klientom t.j. 64,53 eur, režijný paušál 8,39 eur, 2x náhrady za
stratu času po 69,96 eur, použitie motorového vozidla 2x 21,96 eur a náhrady pohonných hmôt 8,06
eur a 9,23 eur) a súdny poplatok v sume 99,50 eur. Odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, ako k tomuto

výpočtu odporcovia 1/ a 2/ dospeli (súčet predstavuje suma 611,84 eur), Ohľadom úkonu za rok 2015
odporcovia 1/ a 2/ uviedli úkon právnej služby - porada s klientom, avšak tento úkon z vyúčtovania trov
splnomocneným zástupcom navrhovateľa zo dňa 08.10.2015 (č. l. 93 spisu) a ani zo spisu nevyplýva,
že bol urobený. Taktiež neuviedli ktoré konkrétne úkony právnej služby odvolaním napádajú a z akých
dôvodov ich považujú za neúčelné. Odvolanie odporcov 1/ a 2/ preto tiež vyhodnotil ako nedôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.

V odvolacím konaní bol úspešný navrhovateľ a preto mu prislúchajú trovy odvolacieho konania z titulu
právneho zastupovania advokátom. Tento si uplatňoval odmenu za úkon - vyjadrenie k odvolaniu došlé
dňa 22.02.21016 - 66 eur a režijný paušál - 8,58 eur, celkove sumu 74,58 eur. Odvolací súd priznal
navrhovateľovi uplatnenú sumu nakoľko bola vyčíslená v súlade s ust. § 1 ods. 1, 3, § 11 ods. 1 písm.
a/, § 13a ods. 1 písm. c/, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odporcov 1/ a 2/ preto

zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 74,58 eur
na účet jeho splnomocneného zástupcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.).
Podľa ust. § 222 ods. 3 O. s. p. za podmienok ust. § 164 O. s. p. odvolací súd nariadil okresnému súdu
vykonať opravu zrejmej nesprávnosti v označení navrhovateľa v úvodnej časti rozsudku. Okresný súd
uviedol Vincent Beke, pričom správne má byť Vincent Beke - BV-TV s miestom podnikania Komárno,

MaláJarkováč.382/36,IČO:22712372.Vyplývatoznávrhunazačatiekonania(č.l.1spisuaaktuálneho
výpisu zo živnostenského registra).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.