Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/273/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212473
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314212473.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu K. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Y. XXX, zast. JUDr. Petrom Gdovinom, Námestie slobody 2, Humenné proti žalovanej N.
V. - zast. A. K. N. V., Š. X, G., v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1172,77 eur s 5,25% úrokom z omeškania od 05.10.2014 do
zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd konanie vo veci zastavuje a to v časti o zaplatenie 57,88 eur s 9,05% úrokom
z omeškania od 05.10.2014 do zaplatenia a konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3,8% zo
sumy 1172,77 eur od 05.10.2014 do zaplatenia.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy tohto konania v sume 20 eur a trovy právneho zastúpenia
v sume 417,12 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.10.2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia 1230,65 eur s 9,05%
úrokom z omeškania od 05.10.2014 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Nárok na zaplatenie tejto sumy odôvodnil nárokom na náhradu škody v súlade so zákonom 514/2003
Z. z. v platnom znení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, keď podľa tohto zákona postupom orgánov verejnej moci bola spôsobená žalobcovi
škoda nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej správy, konkrétne uznesením vyšetrovateľa Úradu
hraničnej a cudzineckej polície MV SR, J. Z. K. J. S., vysunuté pracovisko N. sp. zn. Č.:K.-XX/E.-Q.-
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, keď proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre trestný čin prevádzactva
podľa § 355 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Následne bol žalobca rozsudkom Okresného súdu E. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v K. v
danej veci spod obžaloby oslobodený. Škoda, ktorú si uplatňoval žalobca v tomto konaní, sa rovná
náhrade účelne vynaložených nákladov a trov konania v súvislosti s právnym zastupovaním žalobcu v
trestnej veci. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
zobral žalobu pred začatím pojednávania v časti o zaplatenie 57,80 eur spolu s 9,05% úrokom z tejto
sumy od 15.10.2014 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie vo veci zastaviť. Zároveň upravil
úrok z omeškania, ktorý žiadal priznať percento 5,25% zo sumy 1172,77 eur s vysvetlením, že pôvodne
uplatňoval úrok podľa Obchodného zákonníka, pričom v tomto konaní uplatňuje už nárok na zaplatenie
úroku z omeškania v súlade s Občianskym zákonníkom. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov tohto
konania.

Žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že nie je správne označenie a podľa Generálnej
prokuratúry SR Generálna prokuratúra nie je oprávnená v tejto veci zastupovať Slovenskú republiku
ako žalovaného, z ktorého dôvodu bola aj postúpená žiadosť o predbežné prejednanie nároku žalobcu
Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré by podľa žalovaného malo zastupovať v tomto konaní SR, pretože
to vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a ide o situáciu, keď nemožno príslušný
orgán určiť podľa odseku 1, preto má konať v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, a nie Generálna
prokuratúra.

Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Uznesením Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, J. Z. G. K. J. S., Oddelenie
vyšetrovania I. K., vysunuté pracovisko N. zo dňa XX.XX.XXXX bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie
zo spáchania prečinu prevádzactva podľa §355 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne
nezistenej dobe a na nezistenom mieste prevzal od doposiaľ nestotožnenej osoby XX občanov Č., ktorí
v blízkosti hraničného znaku č. XXX v extraviláne obce W., okre. N., mimoriadny hraničný prechod
vstúpili na územie SR a týchto naložil do motorového vozidla zn. F. P. N., EČ: N.-XXXAI, VIN: L. a
týmto organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice SR a taktiež prechod cez jej územie, pričom
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci N., okr. N., keď bol zastavovaný hliadkou MZJ RHP
N., z neho počas jazdy vyskočil a ušiel na neznáme miesto. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený
žalobca prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú však okresný prokurátor v E.
uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XPv XXX/XX-XX zamietol ako nedôvodnú.

Zo spisu Okresného súdu E. sp. zn. XT/XX/XXXX bolo zistené, že Okresný súd E. rozsudkom sp.
zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobcu podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby v celom
rozsahu oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti tomuto rozhodnutiu
Okresného súdu E. podal prokurátor odvolanie. Uznesením Krajského súdu v K. sp. zn. XTo/XX/XXXX-
XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo odvolanie okresného prokurátora podľa §319 Tr. por. zamietnuté. Trestný
rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX.

Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanému náhrady škody, ktorá mu vznikla a bola spôsobená pri
výkone verejnej moci a to v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Žalobca v konaní tvrdil, že
sú splnené všetky podmienky a predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci a v konaní si uplatnil škodu, ktorá spočíva v účelne vynaložených
nákladoch a trovách konania v súvislosti s právnym zastúpením žalobcu v trestnej veci a to v celkovej
výške 1230,65 eur. Za nezákonné považoval žalobca rozhodnutie Úradu hraničnej a cudzineckej polície
MV SR, J. Z. K. J. S., vysunuté pracovisko N., Č.:K.-XX/E.-Q.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin prevádzactva, ktoré, ako sa ukázalo neskôr v
súdnom konaní, bolo nezákonné, keď žalobca bol spod obžaloby oslobodený, preto žalobca trval
na tom, že spĺňa všetky predpoklady pre náhradu škody v zmysle citovaného zákona a uplatnil si
svoj nárok v súlade s ustanovením § 15 prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Generálnej
prokuratúre SR podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Túto žiadosť
podal zástupca žalobcu na Generálnu prokuratúru dňa XX.XX.XXXX, pričom Generálna prokuratúra
SR listom zo dňa XX.XX.XXXX potvrdila prijatie žiadosti dňa XX.XX.XXXX, kde však uviedla, že nie
je orgánom oprávneným konať v danej veci, a z tohto dôvodu dňa 06.06.2014 postúpila žiadosť
príslušnému orgánu, ktorý by mal zastupovať Slovenskú republiku a ktorým je podľa názoru Generálnej
prokuratúry Ministerstvo spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 30.05.2014 vrátilo
postúpenú žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody naspäť Generálnej prokuratúre SR s tým, že
Ministerstvo spravodlivosti nie je oprávnené zastupovať Slovenskú republiku v tomto spore. Vzhľadom k
tomu, že Generálna prokuratúra, ani Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgány príslušné pre predbežné
prerokovanie žalobcu neuspokojili nárok žalobcu a to ani v časti v zákonnej 6-mesačnej lehote, podal
žalobca žalobu na súd, kde sa domáhal voči Slovenskej republike, zast. Generálnou prokuratúrou SR
náhrady škody, ktoré mu vznikli pri účelne vynaložených nákladoch a trovách konania v súvislostiach s
jeho právnym zastúpením v trestnej veci. Z faktúry č. XX/XXXX na čl. 20 spisového materiálu súd zistil,
že právny zástupca vyfakturoval žalobcovi za právne služby v trestnej veci vedenej na OS E. pod sp.
zn. XT/XX/XXXX za jednotlivé právne úkony sumu 1230,65 eur, ktorú žalobca uhradil dňa 31.03.2014, o
čom svedčí aj pokladničný doklad, ktorý bol predložený súdu spolu s faktúrou. Išlo o tieto právne úkony:
- dňa 10.11.2010 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 60,11 eur,

- dňa 11.11.2010 výsluch obvineného ÚHCP N. - 60,11 eur,
- dňa 15.11.2010 sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia - 60,11 eur,
- dňa 18.03.2011 výsluch svedkov ÚHCP N. - 61,75 eur,
- dňa 09.09.2011 porada s klientom - 20,58 eur,
- dňa 12.09.2011 pojednávanie na OS E. - 61,75 eur,
- dňa 17.10.2011 pojednávanie na OS E. - 61,75 eur,
- dňa 02.11.2011 pojednávanie na OS E. odročené bez prejednania - 15,44 eur,
- dňa 28.11.2011 pojednávanie na OS E. odročené bez prejednania - 15,44 eur,
- dňa 17.01.2012 pojednávanie na OS E. odročené bez prejednania - 15,90 eur,
- dňa 01.02.2012 pojednávanie na OS E. odročené bez prejednania - 15,90 eur,
- dňa 20.03.2012 pojednávanie na OS E. odročené bez prejednania - 15,90 eur,
- dňa 10.08.2012 porada s klientom - 21,19 eur,
- dňa 13.08.2012 pojednávanie na OS E. - 63,58 eur,
- dňa 28.01.2014 verejné zasadnutie Krajského súdu v K. o odvolaní - 60,11 eur.

Režijný paušál 3 x 7,21 eur, t.j. spolu 21,63 eur, 6 x 7,41 eur = 44,46 eur, 5 x 7,63 eur = 38,15 eur,
1 x 8,04 eur = 8,04 eur, cestovné náhrady cesta E. - K. (75 km) a späť - spolu 150 km, pohonné
hmoty PHM 150 km x 5,7 l spotreba x 1,539 eur = 13,16 eur, amortizácia vozidla 150 km x 0,183
eur ...................................27,45 eur,
náhrada za stratu času 5 polhodín x 13,40 eur ...........................................67 eur
E. - N. (50 km) a späť (100 km) ...........................................6,57 eur
PHM 100 km x 5,7 l x 1,350 eur .................................................................7,70 eur,
amortizácia vozidla 200 km x 0,183 eur .....................................................36,60 eur,
náhrada za stratu času 4 polhodiny x 12,02 eur .........................................48,08 eur,
náhrada za stratu času 4 polhodiny x 12,35 eur .........................................49,40 eur.
Spolu s DPH táto suma predstavuje priznanú čiastku ..............................1172,77 eur, ktoré súd žalobcovi
priznal, pretože úkony boli účtované v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z. z.

Z obsahu spisu Okresného súdu E. sp. zn. XT/XX/XXXX bolo súdom zistené, že všetky úkony, ktoré boli
vyfakturované, boli zo strany právneho zástupcu v trestnej veci aj vykonané. Súd však porovnávajúc
túto faktúru s úkonmi vykonanými vo veci XT/XX/XXXX zistil, že pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo
XX.XX.2012 pred Okresným súdom E. bolo odročené, preto si aj právny zástupca žalobcu nesprávne
účtoval za úkon 63,58 eur. Správne mu patrila iba štvrtina za tento úkon, t.j. 15,90 eur. Na základe
toho právny zástupca žalobcu pred pojednávaním upravil svoj žalobný petit a v časti o zaplatenie 57,80
eur spolu s príslušenstvom zobral žalobu späť, nakoľko uznal, že pojednávanie dňa 20.03.2012 sa
neuskutočnilo a bolo odročené. Rovnako právny zástupca upravil aj úrok z omeškania, ktorý žiadal
priznať vo výške 5,25 % z istiny od 05.10.2014 do zaplatenia. Do omeškania sa žalovaný dostal po
uplynutí 6 mesiacov od prijatia žiadosti o predbežné prejednanie nároku, ktorý bol prijatý dňa 04.04.2014
a teda už 05.10.2014 bol po uplynutí 6-mesačnej lehoty v omeškaní s týmto plnením.

Podľa §3 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny
orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, alebo správnom
konaní.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

V danom prípade podal žalobca žalobu proti Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou
SR, ktorá vo svojich vyjadreniach zotrvala na stanovisku, že nie je oprávneným subjektom, ktorý by mal
zastupovať Slovenskú republiku v tomto konaní a z tohto dôvodu aj odstúpila žiadosť na Ministerstvo
spravodlivosti poukazujúc na to, že v danej veci by malo konať v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
SR. Poukazoval pri tom na to, že žalobca za titul nároku na náhradu škody označil uznesenie o vznesení
obvinenia, ktoré vydal vyšetrovať PZ. Z uvedeného je zrejmé, že by sa logicky javilo, aby v mene
Slovenskej republiky konalo Ministerstvo vnútra SR, avšak od 01.01.2013, t.j. od ostatnej novely zákona
č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo vnútra SR koná v mene Slovenskej republiky len v úzko špecifikovaných
prípadoch a v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky na konanie Ministerstva vnútra SR.
Generálna prokuratúra mala názor, že nemôže zastupovať Slovenskú republiku v tomto konaní, ani
Generálna prokuratúra, lebo tá môže konať v mene štátu len, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu v trestnom konaní. Keďže žalobca označil za titul nezákonné rozhodnutie uznesenie
o vznesení obvinenia vydané vyšetrovateľom PZ, ktoré rozhodnutie je predbežne vykonateľné, nie je
možné dospieť k záveru, že škodu žalobcovi spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v trestnom
konaní. Z uvedeného teda vyplýva, že Generálna prokuratúra nie je oprávneným subjektom konať v
mene štátu.

Z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré vrátilo postúpenú žiadosť o prerokovanie nároku
na náhradu škody Generálnej prokuratúre súd zistil, že Ministerstvo spravodlivosti nie je oprávneným
zastupovať Slovenskú republiku v tomto spore. Ministerstvo spravodlivosti poukázalo predovšetkým
na to, že účelom zákona 412/2012 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o zodpovednosti za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v časti, ktorou sa mení § 4, je okrem iného precízovanie
dovtedajšej právnej úpravy, čo konštatuje zákonodarca v dôvodovej správe k návrhu zákona, a teda
sa explicitne vymedzuje príslušnosť Ministerstva spravodlivosti SR v prípade nezákonného rozhodnutia
vydaného súdom, alebo v prípade nesprávneho úradného postupu súdu. Podobne sa v jednotlivých
ustanoveniach explicitne vymedzuje príslušnosť Ministerstva vnútra SR v prípade konania vyšetrovateľa,
alebo povereného pracovníka PZ, resp. Ministerstva financií SR v prípade konania vyšetrovateľa
finančnej správy a povereného pracovníka finančnej správy. Avšak vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre
SR naďalej platia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f). Aj z doterajšej praxe je možné usúdiť, že na
úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený
podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ PZ, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady
škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci
v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Z
hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu,
je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušný ten z nich, ktorý vo veci
začal konať ako prvý. Takýto záver je obsiahnutý aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/
XXXX. Súd sa stotožnil v celom rozsahu s dôvodmi, ktoré uvádzalo Ministerstvo spravodlivosti SR vo
svojom stanovisku a mal za to, že pasívne legitimovaným v tomto spore je Slovenská republika, zast.
Generálnou prokuratúrou SR.

Už súdna judikatúra doterajšia dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti
občanovi, bola odčinená. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona
č. 514/2003 účinného od 01.07.2004 a rovnako je podľa predtým platného zákona 58/1969 Zbierky
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, účinného do 30.06.2004. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom doterajšia prax

dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal,
a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti, teda aj zákonnosti začatia, teda aj vedenia trestného stíhania
je neskorší výsledok trestného konania. Tieto zásady boli obsiahnuté v starej úprave platného zákona
58/1969 Zbierky, avšak ostali použiteľné aj pri súčasnej platnej právnej úprave. Orgány činné v trestnom
konaní sú prokurátor a policajt, pričom policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ PZ.
Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania je zavŕšený
podaním obžaloby, vykonávajúc svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ PZ, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady
škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v
mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. V danom
prípade podal žiadosť o predbežné prejednanie nároku žalobca na Generálnu prokuratúru SR, a preto
súd mal za to, že boli splnené všetky podmienky pre to, aby Generálna prokuratúra posúdila tento nárok
žalobcu ako orgán kompetentný túto žiadosť posúdiť.

Na základe citovaných právnych ustanovení súd mal za to, že žalobca v konaní preukázal, že má
nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mu bola spôsobená nezákonným
rozhodnutím a to uznesením vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR, J. Z. K. J. S.,
vysunuté pracovisko N., Č.:K.-XX/E.-Q.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo voči nemu vznesené
obvinenie pre trestný čin prevádzactva podľa § 355 ods. 1 Tr. zák. Aj keď toto rozhodnutie v neskoršom
konaní nebolo zrušené a žalobca bol v konaní pred súdom oslobodený spod obžaloby, za ústavne
konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zastavenie trestného
stíhania, alebo oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí
trestného stíhania. Žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla úhradou
účelne vynaložených nákladov a trov konania v súvislosti s jeho právnym zastúpením v trestnej veci.
Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že škoda, ktorú uplatňuje žalobca, je v príčinnej
súvislosti s vydaným nezákonným rozhodnutím a z obsahu pripojeného trestného spisu jednoznačne
bolo preukázané, že žalobca bol v trestnom konaní právne zastúpený a úkony, ktoré mu právny zástupca
vyúčtoval v súvislosti so zastupovaním v tejto trestnej veci Okresného súdu E. sp. zn. XT/XX/XXXX boli
aj vykonané a žalobcom na adresu právneho zástupcu zaplatené. Výška škody nebola spochybňovaná
ani zo strany žalovaného.

Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.

Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Keďže
žalobca preukázal opodstatnenosť svojho nároku, súd žalobe vyhovel.

Žalovaná sa dostala do omeškania dňa XX.XX.XXXX, nakoľko dňa 04.10.2014 uplynula 6-mesačná
lehota na predbežné prejednanie nároku žalobcu bezúspešne, preto žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie úroku z omeškania. Súd priznal žalobcovi z prisúdenej istiny aj úrok z omeškania s účinnosťou
od 05.10.2014 v súlade s ust. § 517 ods. 1 O.z., ako i Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom
znení.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením §146
ods. 2 O.s.p..

Žalobca v danej veci podal na súd žalobu o náhradu škody vo výške 1230,65 eur. Z tejto sumy žalobca
bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 1172,77 eur (95,30% žalovanej sumy), čo je neúspechom
žalovanej. V časti o zaplatenie 57,88 eur (4,70% žalovanej sumy) procesne zavinil zastavenie konania
žalobca tým, že v tejto časti zobral žalobu späť, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovanej. V konečnom
výsledku však súd má za to, že žalobca zavinil zastavenie konania len v nepatrnej časti a vo zvyšku
bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto súd je toho názoru, že mu patrí náhrada trov konania v
plnom rozsahu.

Trovy žalobcu pozostávajú zo súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 20 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 417,12 eur (5krát hlavný úkon po 61,41 eur = 307,05 eur - 1. prevzatie a príprava
zastúpenia, 2. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, 3. podanie žaloby na súd,
4. vyjadrenie k stanovisku žalovanej, 5. zastupovanie na pojednávaní dňa 10. 9. 2015 + 4x paušál 8,04
eur = 32,16 eur + 1krát paušál 8,39 eur + 20% DPH 69,52 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004
Z.z.. Žalobca, resp. jeho právny zástupca si uplatnil vyššie uvedené úkony právnej pomoci, ako aj režijný
paušál a DPH s tým, že pri sčítaní výslednej sumy urobil chybu. Súd mu priznal za uplatnené úkony
právnej pomoci trovy právneho zastúpenia v správnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.