Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 7, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/351/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911212796
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911212796.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava,Údernícka5,IČO:35724803,zastúpenéhospoločnosťouTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, za ktorú koná ako advokát konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti
odporcovi D. V., narodeného XX. XX. XXXX, bytom D., H. č. XXXX, R. republika, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova č. 9, IČO

42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Sasinkova č. 6, IČO 36 727 334, v
ktorej mene koná ako advokát konateľ Mgr. Peter Kubovič a advokát a konateľ JUDr. Rudolf Priečinský,
o zaplatenie 2.823,40 EUR s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/37/2012-76 zo dňa 2. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal
právo na náhradu trov konania, z r u š u j e a vec vracia v rozsahu zrušenia prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, nariadil vrátiť navrhovateľovi 135,37 EUR
súdneho poplatku zaplateného kolkovými známkami prostredníctvom Daňového úradu Bratislava 5 po
právoplatnosti uznesenia a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovu na strane odporcu právo na náhradu
trov konania nepriznal.

Pokiaľ ide o nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, v dôvodoch
napadnutého uznesenia uviedol, že „keďže navrhovateľ zobral podaný návrh späť, z procesného
hľadiska zavinil zastavenie konania, mal by povinnosť hradiť trovy konania s poukazom na ustanovenie
§ 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. ... . Čo sa týka trov právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na
strane odporcu, súd s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu právo na náhradu trov konania nepriznal, kde súd videl dôvody hodné osobitného
zreteľa v účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia pri zastupovaní vedľajšieho účastníka. Je
potrebné poukázať na to, že vedľajší účastník na strane odporcu je spotrebiteľské združenie, ktorého
samotná existencia predpokladá dostatok odborných vedomostí a znalostí potrebných pre ochranu
práv spotrebiteľa v súdnom konaní, keďže jeho predmet činnosti spočíva v ochrane špecifických práv
spotrebiteľa pri spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že je nevyhnutné, aby

spotrebiteľské združenie sa dalo právne zastúpiť advokátom v rámci hájenia záujmu spotrebiteľov,
poprela by sa samotná podstata vstupu spotrebiteľského združenia do konania na strane vedľajšieho
účastníka. Spotrebiteľské združenie vzniklo hlavne pre hájenie záujmov spotrebiteľov, čo vyplýva zo
stanov spotrebiteľského združenia, a preto súd považuje trovy právneho zastúpenia, ktoré si vyčíslil
právny zástupca spotrebiteľského združenia, za neúčelne vynaložené trovy konania s prihliadnutím aj
na tú okolnosť, čo vyplýva z doterajšej činnosti súdu, že všetky vyjadrenia vedľajšieho účastníka, resp.

jeho právneho zástupcu sú totožné, len s obmenami mien účastníkov konania“.Proti uzneseniu okresného súdu, a to jeho výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu, podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu v zákonnej 15
dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.). Namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným

súdom, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii ust. § 150 ods. 1 O. s. p.. Pre aplikáciu tohto ustanovenia
sa vyžaduje, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený.
Citované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje také dôvody, pre ktoré by mohla byť
aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p. dôvodná a správna. Súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust.
§ 146 ods. 2, prvej vety, O. s. p. a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či

navrhovateľ svojím nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že
navrhovateľ zobral žalobu v celom rozsahu späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak
nestalo pre správanie odporcu. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane odporcu vystupoval v konaní
vedľajší účastník, ktorý má podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p. rovnaké práva a povinnosti ako účastník
a vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy v súvislosti s vykonávaním úkonov právnej služby
právnym zástupcom, súd mal v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobnejšie uviesť dôvody, prečo

náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. SZ OSA je občianskym združením založeným
za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským sporom
a stanovisko popierajúce význam jeho právneho zastúpenia považuje za účelové a zjavne nesprávne.
Námietka premlčania nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany
súdu. Bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo

byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by
bol vo veci neúspešný. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom deklaruje aj
rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09, DEB Deutsche Energiehandels -
und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada
účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať

v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z uvedeného vyplýva, že aj
právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Uznesenie
okresného súdu v napadnutom výroku žiadal buď v časti výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu
účastníkovi zmeniť tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania alebo
zrušiť, a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad, že by sa

odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, žiadal konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c)
O. s. p. prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej spoločenstiev o práve spotrebiteľského združenia na
plnohodnotné právne zastúpenie vrátane práva na priznanie náhrady trov konania.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu podal písomné vyjadrenie navrhovateľ. Uviedol, že

sastotožňujesrozhodnutímsúduvnapadnutomvýroku,nakoľkomázato,ževdanomprípadenemožno
hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Navrhovateľ nevidí význam
v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa
v spotrebiteľských sporoch. Nie je možné prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal
úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, jeho konaním dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov

konania a nehospodárnosti konania. Ním vynaložené trovy nepovažoval ani za trovy, ktoré by boli v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Navrhovateľ zaujal stanovisko, že v
zmysle práva Európskej únie je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov,
čiže SD EÚ nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a
to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom Európskej únie, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho

práva by prekročil svoje právomoci. Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku žiadal potvrdiť a
zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, ktorú zároveň aj vyčíslil.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. §
212 ods. 1 O. s. p. odvolanie prejednal v uvedenom rozsahu bez nariadenia pojednávania na prejedenie
odvolania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a v napadnutom výroku uznesenie okresného súdu podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vedľajšieho účastníka na strane odporcu, že v súdenej
veci neboli dané dôvody na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. § 150 O. s. p.. Podľa ods.
1 tohto ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trovkonania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Predpokladom pre uplatnenie ust. § 150 O. s. p. je teda tá skutočnosť, že sú vo veci dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti výnimočne nemusí priznať.
Zároveň ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému
sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril (okrem

tam uvedenej výnimky). Z odvolania proti uzneseniu okresného súdu nevyplýva tá skutočnosť, či súd
prihliadol na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol okolnosti a dôkazy
pri prvom úkone, ktorý mu patril.

Navyše odvolací súd poukazuje aj na zmätočnosť uznesenia okresného súdu, ktorý pokiaľ ide o náhradu
trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, uviedol, že rozhodol s poukazom na ust. § 150

ods. 1 O. s. p. a uvedenému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal „kde súd videl dôvody
hodné osobitného zreteľa v účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia pri zastupovaní vedľajšieho
účastníka“. Tá skutočnosť, že vedľajší účastník na strane odporcu účelne vynaložil trovy právneho
zastúpenia, nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom na rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu.

Nie je správny ani právny názor prvostupňového súdu, ktorý právo na náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu nepriznal s poukazom na tú skutočnosť, že je spotrebiteľským združením,
ktorého samotná existencia predpokladá dostatok odborných vedomostí a znalostí potrebných pre
ochranu práv spotrebiteľa v súdnom konaní, keďže jeho predmet činnosti spočíva v ochrane

špecifických práv spotrebiteľa pri spotrebiteľských zmluvách. Vedľajší účastník na strane odporcu je
síce spotrebiteľským združením založeným za účelom ochrany práv spotrebiteľov, ktorý účastník podľa
ust. § 93 ods. 4, vety prvej, O. s. p. má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Ak potom zákon,
konkrétne Občiansky súdny poriadok v ust. § 24, vety prvej umožňuje účastníkovi dať sa v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, nie je možné uprieť toto právo ani vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporcu. Pokiaľ by mal byť záver okresného súdu v tomto smere správny, členmi takéhoto
združenia by museli byť len právnici, ktorí by sa zaoberali ochranou špecifických práv spotrebiteľa
pri spotrebiteľských zmluvách, to znamená, vykonávali by činnosti rovnajúcu sa advokátskej činnosti
obmedzenej ale len na hájenie záujmov spotrebiteľov. Toto ale zákonodarca nemal v úmysle. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka na strane odporcu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie so záväzným právnym názorom, že v súdenej veci dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. nie sú dané.

Podľa ust. čl. 267 ods. 3 ZFEÚ (predtým čl. 234 ods. 3 ZES), ak vznikne v rámci prebiehajúceho konania

otázka platnosti úniového práva pred súdom členského štátu, ktorého rozhodnutie nie je napadnuteľné
opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva, je tento súd povinný obrátiť sa na súdny dvor
EÚ. Otázka náhrady trov konania v súdenej veci je otázkou vnútroštátneho práva a nesúvisí s úniovým
právom, v súdenej veci nevznikla pochybnosť o platnosti alebo výklade úniového práva. Navyše,
rozhodnutie odvolacieho súdu nie je konečné, a preto nie sú dané dôvody na prerušenie konania a

predloženie prejudiciálnej otázky Európskemu súdnemu dvoru.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.