Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoZm/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209400
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113209400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba

a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů
172/21, Praha - Nové Město, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v I., ul. S. XXX/
XX, o zaplatenie 193,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
19CbZm/101/2013-82 zo dňa 6.2.2015, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu a vo výroku o náhrade trov
konania.

Ruší rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú vo
Všeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúverukzmluveč.8650756uzavretejmedziPohotovosťou,s.r.o.
a žalovanou dňa 24.6.2009 pod bodom č. 17.

Nepriznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a vyhlásil zmluvnú podmienku vo
Všeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúverukzmluveč.8650756uzavretejmedziPohotovosťou,s.r.o.

a žalovanou dňa 24.6.2009 pod bodom č. 17 za neprijateľnú. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca podal dňa 28. 3. 2013 návrh na zaplatenie pohľadávky podľa
čl.4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovujeEurópske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal voči žalovanej zaplatenia 193,60
eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 286,- eur od 25.1.2010 do 17.11.2010, zo
sumy 262,90 eur od 18.11.2010 do 16.1.2011, zo sumy 239,80 eur od 17.1.2011 do 16.2.2011, zo sumy
193,60 eur od 17.2.2011 do zaplatenia, 6 % zákonného ročného úroku zo sumy 286,- eur od 12.4.2010

do 17.11.2010, zo sumy 262,90 eur od 18.11.2010 do 16.1.2011, zo sumy 239,80 eur od 17.1.2011 do
16.2.2011, zo sumy 193,60 eur od 17.2.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta
zmenkovej sumy, teda 0,95 eur. Návrh odôvodnil tým, že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 24.6.2009 na zmenkovú sumu 286,- eur, pričom sa zaviazala aj
kúhradezmenkovéhoúrokuvovýške0,25%denneod25.1.2010.Indosovanázmenkajevistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
24.6.2009 na sumu 286,- eur, pričom do jej textu bol pojatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri

predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denných úrokom od 25.1.2010.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil 92,40 eur na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.Ďalej súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca je podľa výpisu Obchodného registra Mestského
súdu v Prahe zapísaný pod č. C81616 s dňom zápisu 24.1.2001 v predmete činnosti okrem iného pre
činnosť ekonomických poradcov a sprostredkovateľskú činnosť od vzniku až po 8.1.2013. Obchodná

spoločnosťPohotovosťs.r.o.jepodľavýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduBratislavaI.,oddiel
Sro, vložka 23636/B zapísaná s dňom vzniku 14. 3. 2001 v predmete činnosti okrem iného poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov.

Dňa 24.6.2009 uzavrela žalovaná s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Zmluvu o úvere č.

8650756, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- eur s tým, že žalovaná sa zaviazala
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- eur, celkove sa zaviazala
zaplatiťsumu396,-eurv12mesačnýchsplátkachpo53,-eurpočnúcdňom20.7.2009naúčetveriteľa.V
spodnej časti formulárovej zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá v zmysle § 497 a násl. Obchodného
zákonníka, žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, s obsahom
plnomocenstiev v nech uvedených a tiež so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na

zadnej strane zmluvy. Podľa čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o
vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z
tejto úverovej zmluvy voči veriteľa ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane

celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len
časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Žalobca predložil originál

zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 24.6.2009 na zmenkovú sumu 286,- eur, pričom sa zaviazala aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25. 1. 2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa originálu predloženej
zmenky, táto v pravom hornom
rohu obsahuje údaj, a to č. zmluvy 8650756 a za miesto splatenia je určené sídlo prvotného zmenkového

veriteľa a to spoločnosť Pohotovosť s.r.o..

Súd ďalej v rozsudku uviedol, že predmetom nároku žalobcu, ktorý ho uplatňuje v zmysle ust. čl 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je nárok vyplývajúci z vista zmenky. Keďže evidentne

ide o spotrebiteľský právny vzťah, bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou platnosti uzavretej zmluvy
o úvere, ktorá bola kauzálnym vzťahom na vystavenie tejto zmenky ako blankozmenky. Zmluva o
úvere bola uzavretá za účinnosti zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa ust.
§ 4 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
okrem iného podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za

predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa ust. § 4 ods. 3 tohto zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje tento údaj, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade
spoločnosť Pohotovosť s.r.o. uzavrela so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorom chýbala
táto podstatná náležitosť zmluvy následkom čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Blankozmenka, ktorá bola vyplnená ešte pôvodným veriteľom, zabezpečovala záväzok zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou je v prípade
spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú Obchodný
zákonník. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosticeny,aktietopodmienkysúvyjadrenéurčito,jasneazrozumiteľnealeboakbolineprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniťich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Otázky vystavenej blankozmenky bolo
potrebné posudzovať podľa ust. § 10 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, podľa ktorého, ak

nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa § 11 tohto zákona každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom. Podstatou blankozmenky
je dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ktorú súčasne s vystavením listiny uzatvára vystaviteľ

blankozmenky s nadobúdateľom. Dohoda nemusí mať písomnú formu a dôkazom jej uzavretia môže
byť aj jednostranne formulované vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva. Na základe tejto
dohody získava majiteľ istiny právo doplniť nehotovú listinu na zmenku za vopred určených kritérií. Ide
o osobitné neodvolateľné majetkové právo, ktoré je
spojené s listinou. Vyplňovacie právo vzniká dohodou strán a zaniká predovšetkým jeho využitím.
Vystavením blankozmenky sa podpísaný vystavuje rizikám a všetky nepriaznivé následky dopadajú na

podpísaného. Pokiaľ bola listina vyplnená inak, než ako bolo dohodnuté, svedčí dlžníkovi námietka
protizmluvného doplnenia blankozmenky. Ak bola doplnená vyššia suma, než ako bolo dohodnuté, je
v tejto nesprávnej sume obsiahnutá i správna suma nižšia. Do výšky sumy zodpovedajúcej dohode o
porušenie dohody nejde a námietka by preto v tejto časti nemala mať úspech. Situácia sa pre dlžníka
komplikuje indosáciou zmenky. Aby sa touto námietkou mohol brániť dlžník voči novému majiteľovi, musí

mu okrem iného dokázať, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo pri nadobúdaní zmenky sa
previnil hrubou nedbanlivosťou. V zlej viere jedná typicky ten, kto vedel o dohode o vyplňovacom práve,
s ktorou je text zmenky v rozpore a zmenku napriek tomu nadobudol. V hrubej nedbanlivosti koná ten, kto
sa pri zachovaní základného úsilia a starostlivosti mohol sa dozvedieť o vadnom doplnení blankozmenky
a neurobil tak. Nadobúdateľ zmenky má s náležitou starostlivosťou zistiť obsah dohody. Pokiaľ mohol

bez väčších prekážok zistiť obsah dohody o vyplňovacom práve a napriek tomu tak neurobil, jedná pri
nadobúdaní zmenky v hrubej nedbanlivosti a možno proti nemu uplatniť príslušnú námietku dlžníka.
Pokiaľ pôvodný majiteľ blankozmenky vyplnil údaje v rozpore s dohodou, mala by byť námietka dlžníka
braná do úvahy v každom prípade. Zatiaľ čo čl. 1 § 17 Zákona o zmenkách a šekoch sa obmedzuje na
námietky interpartes, teda na námietky z vlastných vzťahov medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom, je

úprava námietok u blankozmenky pojatá všeobecne a zásadne s účinnosťou pre všetkých zmenkových
dlžníkov, ktorí sa vedome so súhlasom majiteľa podpísali na blankozmenku. Žalobca sa dovolával
abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, ale keďže táto zabezpečuje spotrebiteľský záväzok,
neplatí s ohľadom na ustálenú európsku spotrebiteľskú legislatívu všeobecne uznávaná teória o tom,
že súdy nie sú povinné skúmať kauzu zmenky a majú postupovať len z hľadiska dodržania predpisov

zmenkového práva. Odklon od tejto všeobecnej teórie je prezentovaný v náleze Ústavného súdu ČR
č. P1.ÚS/16/12, v ktorom sa konštatuje, že zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské záväzky musia
byť prístupné na preskúmanie kauzy zmenky z hľadiska ochrany spotrebiteľa v záujme zachovania
jeho práva tak, aby nedošlo k zneužitiu neznalosti prísne formalistických zákonných zmenkových
ustanovení veriteľmi v neprospech spotrebiteľov. Právna úprava zmeniek nie je všeobecne známou

ani prevažne odborne právnicky zdatnému okruhu účastníkov, medzi ktorých spotrebitelia bez týchto
znalostí určite nemôžu patriť. Dňa 18.7.2013 vydal Ústavný súd ČR nález pod sp. zn. IV.ÚS/457/10,
ktorýmpotvrdilnázornapostaveniespotrebiteľaakoslabšejstranyvoblastizmenkovéhopráva,ktorému
je potrebné poskytnúť ochranu, pričom túto nemožno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych zásahov
do úpravy zmenkového práva, ale pomocou výkladu práva všeobecnými súdmi v konkrétnych prípadoch

ich rozhodovacej praxe. Z predložených listín je evidentné, že ustanovenia o dohode o vyplnení zmenky
sú uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy. Na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom podpísaná
a ktorá by mala byť rozhodujúcou pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných ustanovení, nie je o
zabezpečení záväzku blankozmenkou zmienka. Drobné písmo, ktorým je aj bod 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru písaný, je neprehľadný a táto zmluvná podmienka ani nebola individuálne

dojednaná, takže je zrejmé, že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Tým došlo k skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je potrebné považovať
za neprimeranú zmluvnú podmienku a v rozpore s dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom.
Prvý nadobúdateľ zmenky obchodná spoločnosťou Pohotovosť spol. s.r.o. vyplnila zmenku v rozpore so
skutočne dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej zmluvy o

úvere vzhľadom na to, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov a týmto nárok
prvého nadobúdateľa zmenky mohol v nej obsahovať iba sumu poskytnutého úveru bez poplatkov a
bez úrokov. Keďže súd má v zmysle ust. § 53 a násl. Občianskeho zákonníka a Smernice Rady ES
č. 93/13/EHS má poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo, súd konštatuje,že v danom prípade došlo ako zo strany Pohotovosti s.r.o., tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu
základných zásad ochrany spotrebiteľa. Oba subjekty jednali v snahe vedome na škodu dlžníka. Nový
nadobúdateľ zmenky mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov týkajúcich sa

uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu
práv spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Súčasne v zmysle
§ 153 ods. 4 O.s.p. určil zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru pod č. 17 za neprijateľnú. Súd ma za to, že ustanovenie zmluvy o úvere obsahujúce dohodu
o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto nebola

individuálne dojednaná, t.j. bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto
podmienky, pričom toto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ si zabezpečil svoju
pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy o úvere na úkor práv spotrebiteľa. Ďalej súd mal za to, že
spotrebiteľvčaseuzavretiadotknutejzmluvyoúverenebolschopnýposúdiťzákonnédôsledkyuzavretej
dohody o vyplnení zmenky a teda predovšetkým posilnenia práva a jeho vymožiteľnosti na strane

dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Nakoľko ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce dohodu o
vyplnenízmenkyjepotrebnépovažovaťzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorájepodľaObčianskeho
zákonníka neplatná, súd mal za to, že dodávateľ nebol oprávnený takúto zmenku vyplniť a tým si ani
uplatniť nárok z tejto zmenky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže žalovaná trovy nežiadala, tieto jej súd
nemohol priznať.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť
a tiež priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
tiež,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§205ods.2
písm. a), b), f) O.s.p.). Podľa žalobcu prvostupňový súd síce opiera svoje rozhodnutie o znenie úverovej
zmluvy a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve, avšak neuvádza, ktorá sporová strana

listinné doklady v konaní predložila alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových
strán. Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaná nenavrhovali doplnenie dôkazov. Podľa ust.
§ 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V
danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto skutočností má žalobca za to, že

rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, dokázal
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Ust. § 120
ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie,

ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie
nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť
príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného
doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6

Nariadenia vzniesť námietky voči zmenky, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej
iniciatívy bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukazovalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Uvedené správanie súdu je neprijateľné, v
právnom štáte predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorila zmluvu o
úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná
uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením

ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a
ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácienesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Je síce prípustné za

určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000,
keď pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je
tento judikát použiteľný na prejednávanú vec. Ohľadne argumentácie súdu k odklonu od všeobecnej

teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky a teda postupovať podľa zmenkového práva, na ktorý
poukazuje súd prvého stupňa s ohľadom na nález Ústavného súdu ČR č. PI.ÚS/16/12 a Nálezu
Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS/457/10 žalobca uviedol, že vo veci, ktorou sa zaoberal Ústavný
súd ČR v konaní IV.ÚS/457/10 došlo zo strany žalovaného k obrane a tento vzniesol námietku voči
zmenkovému platobnému rozkazu. Pokiaľ súd dospel k záveru o tom, že dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných

úverov, v tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z.z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená
zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.
Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom
práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí

spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Ďalej
žalobca sa vyjadril k záveru súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode č. 17, a to v tom
smere, že v konaní sa prejednáva spor zo zmenky ako cenného papiera a ak súd sám vykonal dôkazy
spotrebiteľskou zmluvou bez možnosti žalobcu sa k ním vyjadriť, nie je možné uzavrieť, že ide o
spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V tomto prípade súd nerešpektoval znenie ust. § 153 ods. 2 O.s.p., aj

napriek odlišnému predmetu sporu vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú. V prípade, ak by výrok
o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú nadobudol právoplatnosť, stane sa záväzným tak pre
účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány, teda najmä súdy. Podotkol, že súd vyhlásil za neplatnú
zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ktorá nie je účastníkom tohto konania
a naopak výrok sa bude vzťahovať na žalobcu, ktorý však zmluvnú podmienku vôbec nepoužíva. Podľa

žalobcusúdboloprávnenývzmysleZákonazmenkovéhoašekovéhoskúmaťlento,čizmenkaobsahuje
všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky
jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých
sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Vsúvislostisodvolacíminámietkamipovažujeodvolacísúdzadôležitépoukázaťnaspoločnéstanovisko

Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle
ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. pokiaľ za akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň

dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Odvolací súd ďalej v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza, že všeobecný súd je i pri rešpekte
k špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinný vždyprihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa nesmie prehliadať jeho špecifické
záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí
hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie

zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov v zmenkových vzťahoch.
V súvislosti s vyššie uvedeným je treba uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedená zmenka bola
vystavená 24.6.2009, pričom v pravom hornom rohu je uvedené číslo zmluvy, a to 8650756. Uvedené
číslo je na zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť s.r.o. a žalovanou. Zmluva o úvere
bola uzavretá 24.6.2009. Podľa nej veriteľ poskytol dlžníčke úver vo výške 200,- eur. V tom čase ust. §

4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a
iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou

veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto
odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu
vyplýva, že zmenka bola vyplnená v rozpore s týmto ustanovením a preto sa žalobca nemohol domáhať
plnenia z uvedenej zmenky.

Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
tu odvolací súd uvádza, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru. Nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami
písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú.

Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu
nemožno priznať právnu ochranu. Fakticky je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa, pri určovaní ktoré
dojednania budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach, je len zdanlivá, lebo obe
listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile
dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ ťažko môže domôcť zmeny predom

pripravenýchzmluvnýchdojednaní.Doložkavzmluveuzavretejadhéznymspôsobom,ktoráodkazujena
podmienky uvedené mimo vlastný text zmluvy je platná, len ak slabšia strana s doložkou a jej významom
bola oboznámená alebo ak sa preukáže, že význam doložky musela poznať. Tieto podmienky v
danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky splnené neboli a preto aj
z toho hľadiska je treba považovať zakomponovanie dohody o vyplňovacom práve blankozmenky do

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za také, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Z týchto dôvodov odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, a preto ho
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil pokiaľ ním zamietol návrh vo veci samej a pokiaľ ním rozhodol o
náhrade trov konania.

Odvolací súd však zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení zmluvnej podmienky za
neprijateľnú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. 8650756 uzavretej medzi
Pohotovosťou, s.r.o. a žalovanou dňa 24.6.2009 pod bodom č. 17, pretože neboli naplnené podmienky
ust.§153ods.4O.s.p..Podľatohtoustanoveniatotižmôžesúdajbeznávrhurozhodnúťoneprijateľnosti

zmluvnej podmienky, avšak musí ísť o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade o takýto spor
nešlo a preto nebola možná aplikácia tohto ustanovenia v tomto konaní. Keďže súd prvého stupňa
rozhodol v tejto časti bez návrhu, odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. tento rozsudok
zrušil bez toho, aby vec vrátil na ďalšie konanie.

V odvolacom konaní bola žalovaná úspešná, avšak náhradu trov konania si neuplatnila a preto jej táto
priznaná byť nemohla.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie nie je prípustné.