Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/574/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206677
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814206677.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa M., zastúpeného X. proti odporcom 1) S. a 2) K.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov A., zastúpeného W., o zaplatenie 249,66 Eur s
prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. apríla 2015, č.k.
9C/87/2014-39, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcov m e

n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov prvostupňového konania n
e p r i z n á v a .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím uznesením konanie o zaplatenie 246,66 Eur s príslušenstvom zastavil s poukazom

na ust. § 96 O.s.p. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania vo výške 59,59 Eur, na účet jeho
zástupcu. Súčasne navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 9,80 Eur. Svoje rozhodnutie o trovách
konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 151 ods. 1 veta prvá a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Okresný
súd konštatoval, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý má rovnaké práva a
povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku), nemožno odoprieť

právo na zastúpenie advokátom a patrí mu náhrada trov konania, ktoré nepovažoval za neúčelné. Mal
za to, že navrhovateľ pri podávaní návrhu si musel byť vedomý toho, že jeho návrh je premlčaný, a teda
musel znášať riziko v prípade vznesenia námietky premlčania. Vedľajší účastník vstúpil do konania na
strane odporcu na jeho pomoc a podporu, v konaní bol činný, vyjadril sa k návrhu, vzniesol námietku
premlčania, preto podľa názoru okresného súdu riadne a účelne bránil práva odporcu. S poukazom na
vyhlášku č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) stanovil hodnotu jedného

úkonu právnej služby zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške 21,58 Eur. Ustálil, že za jednotlivé úkony
právnej služby patrí advokátovi vedľajšieho účastníka odmena a náhrady nasledovne: 1) odmena podľa
§ 13a ods. 1 písm. a) za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 21,58 Eur a náhrada podľa § 16 ods.
3 vyhlášky vo výške 8,04 Eur; 2) odmena podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky za vyjadrenie zo dňa
16.03.2015 vo výške 21,58 Eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 Eur. Trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú spolu sumu 59,59 Eur, ktoré je povinný navrhovateľ

zaplatiť podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku advokátovi vedľajšieho účastníka na strane
odporcov.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ čo do výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania,

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, neprizná. Rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho
účastníka na strane odporcov považoval za nezákonné a priznané trovy konania zaneúčelne vynaložené. Neúčelnosť trov konania videl v tom, že vedľajší účastník predkladá šablónovite
opakované vyjadrenia v nespočetnom množstve prípadov, za ktoré uplatňuje náhradu trov právneho
zastúpenia. Mal za to, že ak zákonodarca priznal nejakému subjektu osobitné postavenie, ako je to

v danom prípade, vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov, vychádzal z logického predpokladu,
že tento subjekt je odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti a je
spôsobilý realizovať svoju činnosť v záujme ochrany spotrebiteľa. Vedľajší účastník však vstupuje do
množstva súdnych sporov, je vždy zastúpený právnym zástupcom vo všetkých konaniach bez výnimky.
Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 6MCdo/9/2013. Tvrdil, že trovy právneho zastúpenia

vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie sú účelné, uplatňujú sa v rozpore so zákonom a ich
priznanie nemá legitimitu a oporu v zákone. Vytýkal súdu prvého stupňa nedostatok odôvodnenia jeho
rozhodnutia s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Vedľajší účastník na strane odporcov k podanému odvolaniu uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania ako vecne správny potvrdil
a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 129,56 Eur. Uviedol, že

rozsudok Okresného súdu Prievidza (v danej veci bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa uznesením)
je vecne správny a žiadal ho potvrdiť. Uviedol, že vo svojom vyjadrení v danej
veci poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní s tým, že zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za
poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Preto upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo iné kvalifikované právne
hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom treba považovať za účelný úkon. Mal za
to, že súd prvého stupňa preto správne vyhodnotil jeho úkony ako účelné a hospodárne. Poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľ využil svoje zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou,
avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, čo je v rozpore s článkom 47 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky. Podľa argumentácie navrhovateľa by tak ani jemu v prípade plného úspechu
nemala byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko ide o veľkú spoločnosť, skupujúcu pohľadávky,
ktorá má dostatočné finančné zázemie, bohatý pracovný aparát, v rámci ktorého zamestnáva ľudí s
právnickým vzdelaním, a preto nie je nevyhnutné, aby sa dala zastupovať advokátskou kanceláriou,
ktorá zbytočne navyšuje trovy konania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 6MCdo/5/2013, rozhodnutie ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27, II. ÚS 281/2011,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/4/2010 a rozhodnutia Krajského súdu
v Nitre, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne,
Krajského súdu v Prešove.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov
a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti vo výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov zmeniť podľa § 220 O.s.p. Vo veci bolo
rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách
konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov. Vo výrokoch, ktorým bolo konanie zastavené,
rozhodnuté o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi a o vrátení časti súdneho poplatku
navrhovateľovi, uznesenie súdu prvého stupňa nebolo účastníkmi odvolaním napadnuté, tieto výroky
nadobudli právoplatnosť, a preto ich odvolací súd nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa proti odporcom domáhal zaplatenia sumy 249,66 Eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 20.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Vedľajší účastník na strane odporcov vstúpil do konania svojím podaním zo dňa 23.09.2014, ktoré bolo

doručené okresnému súdu dňa 26.09.2014. Vstup vedľajšieho účastníka do konania súd prvého stupňa
oznámil účastníkom konania. Navrhovateľ podaním zo dňa 21.11.2014, doručeným súdu prvého stupňa
dňa 24.11.2014, vyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a žiadal, aby
súd prvého stupňa rozhodol tak, že jeho vstup do konania nepripustí. Uznesením zo dňa 11.12.2014,
č.k. 18C/87/2014-28, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2015, súd prvého stupňa pripustil do

konania na strane odporcov ako vedľajšieho účastníka občianske združenie A..

Podaním zo dňa 02.03.2015, doručeným súdu v rovnaký deň (telefaxom) a dňa 05.03.2015 písomne,
navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť.Vedľajší účastník na strane odporcov doručil súdu prvého stupňa dňa 18.03.2015 svoje podanie zo
dňa 16.03.2015, v ktorom vzniesol všeobecnú námietku premlčania nároku navrhovateľa. Vo svojom

podaní ďalej uviedol výlučne citáciu § 52, § 54, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, vo všeobecnosti
sa vyjadroval k ročnej úrokovej sadzbe revolvingových úverov a k obligatórnym náležitostiam zmlúv o
spotrebiteľskom úvere s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Súčasne si uplatnil náhradu
trov konania vo výške 123,20 Eur s tým, že súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
podľa § 115a O.s.p., z dôvodu hospodárnosti konania svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol, aby súd

konal v jeho neprítomnosti, a to i v prípade nariadených ďalších pojednávaniach.

Následne bolo konanie s poukazom na § 96 O.s.p. zastavené a o trovách konania súdu prvého stupňa
rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za

výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, ktorá situácia nastáva aj v prípade späťvzatia návrhu na začatie
konania pred rozhodnutím súdu vo veci samej, o náhrade trov konania sa rozhoduje
podľa ust. § 146 O.s.p.

Vzmysleust.§146ods.1písm.c)O.s.p.nemážiadenzúčastníkovprávonanáhradutrovkonaniapodľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie ods. 2 tohto zákonného ustanovenia upravuje
rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.
Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko

nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný uhradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.).

Posúdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu v zmysle podaného odvolania navrhovateľa
spočívalo v právnom posúdení otázky, či právo na náhradu trov konania, spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia, priznané podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., sa vzťahuje na vedľajšieho účastníka,
podporujúceho v konaní procesne úspešných odporcov (spotrebiteľa), a či trovy konania, spočívajúce
v trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcov, možno považovať za účelne

vynaložené trovy konania.

So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa
(ustanovenie§93ods.2O.s.p.),nedošlokžiadnejtakejzmeneustanoveníO.s.p.onáhradetrovkonania
(ustanovenie § 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by reagovala na nový inštitút. Súčasne ani samotná právna

úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden
zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva
podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá priznávala náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi.
Právo na náhradu trov konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, vyplýva z ustanovenia § 93
ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v
konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo
odporcovi(napr.súhlassospäťvzatím),jepotrebnévšetkyostatnéprávaapovinnosti,danéObčianskym
súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho
účastníka. Pretože ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., použité aj v danom prípade, neviaže

právo na náhradu trov konania výslovne na odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené
ustanovenie povinnosť, ako aj právo na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. aj
vedľajšiemu účastníkovi v zmysle zásad zodpovednosti za výsledok, a to podľa miery úspechu vo veci.

Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a

povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad
úspechu ním podporovaného účastníka v súdnom konaní má rovnako ako úspešný účastník právo na
náhradu trov konania.Pokiaľ navrhovateľ namietal, že trovy konania v prípade, ak sa vedľajší účastník nechá zastúpiť
advokátom, nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, odvolací
súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na

právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Ak navrhovateľ má právo
nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých
podmienok môže toto právo, garantované Ústavou Slovenskej republiky, využiť za podmienok, ktoré v
danom prípade bližšie upravuje Občiansky súdny poriadok (§ 18, § 24, § 25 ods. 1, § 93 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ ide o navrhovateľom namietanú neúčelnosť trov konania vzniknutých na strane vedľajšieho
účastníka na strane odporcov v danej veci, odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/5/2013, v ktorom bol vyslovený
záver, že trovy konania, vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne
takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len
o aktualizáciu a individualizáciu tej ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne)

vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

Vedľajší účastník v danej veci vstúpil do konania podaním, doručeným súdu dňa 26.09.2014 a vo veci
samej podal vyjadrenie doručené súdu dňa 18.03.2015, t. j. až po späťvzatí návrhu
navrhovateľom v celom rozsahu (zo dňa 02.03.2015).

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na
strane odporcov považovať za účelne vynaložené na bránenie práva ním podporovaných účastníkov,
a to s prihliadnutím k tej skutočnosti, že jeho vyjadrenie vo veci samej je formulárovým vyjadrením,
v ktorom absentuje špecifikácia predmetu konania, ktorého sa týka, obsahuje výlučne citáciu § 52,

§ 54, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, vznesenie nekonkrétnej námietky premlčania nároku
navrhovateľa, vo všeobecnosti sa vyjadroval k ročnej úrokovej sadzbe revolvingových úverov a k
obligatórnymnáležitostiamzmlúvospotrebiteľskomúverespoukazomna§4ods.2zákonač.258/2001,
uplatňujenáhradutrovkonaniavovýške123,20Eurstým,žesúhlasilsrozhodnutímvoveci bez
nariadenia pojednávania, z dôvodu hospodárnosti konania svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol, aby

súd konal v jeho neprítomnosti, a to i v prípade nariadených ďalších pojednávaniach. Naviac navrhovateľ
vzalsvojnávrhnazačatiekonaniaspäťpreddoručenímtohtovyjadreniavedľajšiehoúčastníkanastrane
odporcov súdu.

Z týchto dôvodov odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru o neúčelnosti trov

vynaložených na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcov, a preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmenil s poukazom na ust. § 220 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcov náhradu trov, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. a

procesne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .