Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212035
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415212035.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa K. P., nar. XX. XX. XXXX, IČO: 33 323 518,
Dolná Ždaňa 82, Hliník nad Hronom, zast. JUDr. Alžbetou Slašťanovou, advokátkou so sídlom Námestie
Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom 1, IČO: 42 305 233, proti odporcovi Obec Dolná Ždaňa, IČO: 00
320 595, Dolná Ždaňa 46, Dolná Ždaňa, zast. Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., A. Hlinku
736/3, Žiar nad Hronom, pracovisko Nám. Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, o

zaplatenie 38 583,09 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Žiar nad Hronom zo dňa 8. januára 2016, č. k.: 4C/394/2015 - 95, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd navrhovateľovi priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
v rozsahu jednej polovice.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 38 583,09 € s príslušenstvom. Súdny poplatok z návrhu predstavuje 2314 €. Navrhovateľ súčasne
s podaním návrhu požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Aplikujúc § 138 ods. 1, 2 O. s. p. dospel
k záveru, že sú splnené predpoklady pre čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov. Pri rozhodovaní
zohľadnil, že navrhovateľ je v súčasnosti nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie bez

podpory v nezamestnanosti, jeho manželka je nezamestnaná bez príjmu, má 2 zaopatrené detí. Je
bezpodielovým spoluvlastníkom dvoch rodinných domov s pozemkami v katastrálnom území J. Z.
zapísanými na LV č. XXX a XX, ako je vlastníkom dvoch motorových vozidiel Opel Vectra a Iveco Daily
rok výroby 2002. Dospel k záveru, že pomery účastníka ako aj charakter uplatňovaného nároku vo
vzťahu k výške súdneho poplatku odôvodňujú priznanie oslobodenia v jednej polovici, keď prihliadol na
to, že uplatnený nárok má základ v podnikateľskej časti navrhovateľa.

Proti uzneseniu sa odvolal navrhovateľ. Žiadal rozhodnutie zmeniť tak, že súd mu prizná oslobodenie
od súdnych poplatkov vo vyššej miere, resp. ho oslobodí od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Rozhodnutie považoval za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia. Taktiež nemá oporu v
skutkovom stave. Dôvody uvádzané v rozhodnutí považoval len za všeobecne formulované, nie je

zrejmé, akou právnou úvahou sa riadil a nekorešpondujú so skutkovým stavom. Je nezamestnaný,
bez podpory v nezamestnanosti, jeho manželka je taktiež nezamestnaná bez príjmu. Z príloh žiadosti
aj zo samotnej žaloby muselo byť zrejmé, že sa do tejto situácie dostal aj v dôsledku dlhodobého
neriešenia situácie zo strany odporcu, keď do objektu v nájme investoval značné finančné prostriedky.
Okrem staršieho domu na bývanie a druhého, ktorý používal ako dielňou, dvoch starších áut,
nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty. To, že spor vznikol na základe jeho podnikateľskej činnosti, nie

je argumentom pre takú výšku poplatku, ako ustálil vyšší súdny úradník, pretože z daňového priznaniaje zrejmé, že sa mu v podnikaní nedarilo, situácia sa stala neúnosnou, prestal vládať platiť odvody, čo
vyústilo do pozastavenia živnosti. V súvislosti s podnikaním mu vznikli dlhy, ktoré nevládze splácať.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci rozhodol vyšší súdny úradník, sudca v predkladacej
správe uviedol, že podľa ustanovenia § 374 ods. 4 veta druhá O. s. p. nemieni v celom rozsahu vyhovieť
odvolaniu podanému voči uzneseniu okresného súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ na základe nájomnej zmluvy zo dňa 09. 02. 1995 sa
stal nájomcom nehnuteľnosti - Stará škola, parc. č. X za účelom zriadenia stolárskej prevádzky. Doba
trvania nájmu bola dohodnutá na 3 roky, následne došlo k uzavretiu novej zmluvy dňa 02. 01. 1998 na

1 rok. K tejto zmluve boli následne podpisované dodatky.

Z toho vyplýva, že navrhovateľ sa venoval podnikaniu minimálne od tejto doby, teda dlhodobo. V tlačive
na dokladovanie pomerov účastníka konania podľa § 138 ods. 2 O. s. p. okrem iného uvádza, že bol
nútený prepustiť zamestnanca, prestali stíhať zákazky, čo viedlo k prehĺbeniu jeho zlej finančnej situácie

a hospodárskym výsledkom je už 3. rok strata. Je zrejmé, že pred troma rokmi nebol
v strate, podnikateľskú činnosť vykonával po dlhšiu dobu. Z pripojených dokladov vyplýva, tak ako to
zistil prvostupňový súd, že navrhovateľ je vlastníkom dvoch rodinných domov a pozemkov. V tlačive
navrhovateľ uviedol, že na parcele čísloXXXX. sa nachádza stavba z roku 2003 a na parcele číslo XXX/
X stavba z roku 1960.

Dňa 07. 12. 2012 navrhovateľ s manželkou uzatvoril zmluvu o poskytnutí úveru číslo 259704 vo výške
29 000 €, a to na rekonštrukciu nehnuteľností, rodinného domu v J. Z., súpisné číslo XX na parcele
číslo CKN číslo XXX/X zapísaného na LV č. XX vedeného Správou katastra Z. nad V. v katastrálnom
území J. Z..

Dňa 19. 07. 2012 navrhovateľ s manželkou uzatvorili zmluvu o spotrebnom úvere číslo 703195 vo výške
105 500 €, účelu úveru bola údržba nehnuteľností, splatenie úverov na bývanie po splatení ostatných
úverov. Ako objekt úveru sú uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území J. Z.,
stavba súpisné číslo XX postavená na parcele číslo XXX/XX - rodinný dom.

I napriek tvrdeniu navrhovateľa, že sa mu v podnikaní nedarilo, neprimerane sa zadlžil, finančné
prostriedkyneboliinvestovanépriamodopodnikania,alejezrejmé,žeboliinvestovanédonehnuteľnosti,
dvoch rodinných domov, a to v roku 2012.

Taktiež je zrejmé, že navrhovateľ si neplnil svoje priebežné finančné povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

Odvolací súd poukazuje na to, že v procese skúmania majetkových pomerov žiadateľa o oslobodenie
od súdnych poplatkov nie je rozhodujúci momentálny stav jeho finančných a iných
majetkových aktivít, pričom momentálna nedisponibilnosť peňažnými prostriedkami nie je v podnikaní

javom zriedkavým a neodzrkadľuje celkové pomery žiadateľa - podnikateľa. Navrhovateľ nepreukazoval,
aký príjem dosahoval v priebehu svojho podnikania a vzhľadom na dĺžku trvania jeho podnikania a
predmet podnikania zrejme nevykazoval len stratu v podnikaní. Súd zdôrazňuje, že každý podnikateľský
subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, musí počítať s finančnými prostriedkami, ktoré bude mať,
či už na uplatňovanie alebo bránenie práva v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ by tomu tak nebolo,

potom by podnikateľské riziko každého podnikateľa prechádzalo na štát, keďže súdne poplatky sú
príjmom štátneho rozpočtu, čo je neprípustné. V tomto zmysle krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 28/2000 ZSP, kde najvyšší súd konštatoval, že „nemožno
dôsledky podnikateľského úsilia prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát; takto totiž boli
neúspešní podnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným“.

Podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže
viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a
nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikaniav minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od
súdnych poplatkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 6Sžo/248/2010).

V tlačive na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľ uvádza, že v dôsledku
dlhšie trvajúceho neriešenia zo strany obce sa dostal do zlej finančnej situácie a musel
opustiť prenajaté priestory, pričom mu nebolo ponúknuté žiadne riešenie. Prestali stíhať zákazky. V
odvolaní však poukazuje na to, že vlastní starší dom na bývanie a druhý, ktorý používal ako dielňu. Nie
je pravdou, že dom na bývanie by mal byť starší, pretože stavba, ktorá sa nachádza na parcele číslo

XXX/XX je z roku 2003, teda nie staršia, ktorú zrejme aj zhodnotil, keďže bol poskytnutý účelový úver aj
na túto nehnuteľnosť. Ide o finančné prostriedky nemalej hodnoty, ktoré prešli do jeho vlastníctva, neboli
vnesené do podnikania, rodená a zveľadenie vlastného majetku.

V takomto prípade odvolací súd je toho názoru, že prvostupňový súd dostatočne zohľadnil súčasnú
situáciu navrhovateľa, keď ho oslobodil od platenia súdnych poplatkov v rozsahu jednej

polovice, ktorá zodpovedá skutočnosti, že navrhovateľ je podnikateľom - fyzickou osobou. Argument,
že za dňového priznania je zrejmé, že sa mu v podnikaní nedarilo, nepreukazuje, že tak tomu bolo
počas celej doby podnikania. Nie je účelom, aby súd podrobne skúmal účtovníctva navrhovateľa
z dôvodu rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov z dôvodu hospodárnosti konania, jeho
finančnú disciplínu ako aj správnosť vedenia účtovných dokladov. Odvolací súd stotožniac sa so závermi

prvostupňového súdu jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.