Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by Mgr. Milena Fegyesová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/89/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212865
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milena Fegyesová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412212865.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Milenou Fegyesovou v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 3.12. 2014 z a m i e t a .
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 27. 09. 2012, si žalobca uplatnil voči
žalovanému právo na zaplatenie sumy 125,- EUR z titulu majetkovej škody a sumy 387,24,- EUR
z titulu nemajetkovej ujmy. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 6860014 dlžníkom N. E., pričom exekučné konanie
bolo vedené pod sp.zn. EX 11752/2010. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel
obsiahnutých v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( návrh na vykonanie exekúcie, ako aj
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti
predpokladané zákonom), rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
2.3.2011atorozhodnutímozamietnutímžiadostioudeleniepoverenia,pričomexekučnékonaniezačalo
4.8.2010. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 210 dní).
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:
-majetkováškoda125€predstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsjehočinnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodenývynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70,- EUR, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,- EUR a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15,-EUR. Celkove vynaložil poškodený vo veci správa a vymáhania svoje pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej sumu 125,- Eur, ktorá by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonnom stanovenú dobu.
- náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 387,24,- EUR, ktorú vníma ako spravodlivú
satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Poškodený uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na
základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu SR, teda 660,- Eur za rok : 12 mesiacov v
roku = 55 Eur za mesiac. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 210 dní.
Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho
zástupcu, ktorí podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.12.2014 požiadali o zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, keď žalobcom
označené skutočnosti v podanom návrhu sú takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých
sudcov okresného súdu z prejedávania a rozhodovania vo veci. Zároveň žiadal konanie vedené pod sp.
zn. 9C/89/2012 prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci. Súd zároveň konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie
predvolania na pojednávanie, riadne a včas vykázané, pričom písomne požiadal o ospravedlnenie svojej
neúčasti na pojednávaní, keď zároveň súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, prihliadnuc pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd neakceptoval žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie nariadeného pojednávania z
ním uvádzaných dôvodov, pretože zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie
po oboznámením sa s dôvodmi uvádzanými v bode I. podaného žalobného návrhu predložil podanie
navrhovateľa spolu s vyjadreniami všetkých sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom na rozhodnutie
o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 OSP (čl.7 spisu), pričom Krajský súd v Banskej Bystrici o jeho
námietke rozhodol uznesením č.k. 2NcC/343/2012-11 zo dňa 17.10.2012.
Podľa § 109 ods. 2, písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
O návrhu žalobcu na prerušenie konania súd rozhodoval v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Súd
poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 O. s. p. prerušenie konania nie je obligatórne.
Dôvodom pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 2, písm. c) však musí byť, že prebieha konanie,
v ktorom sa rieši prejudiciálna otázka. Túto otázku si však súd môže vyriešiť aj sám s poukazom na
ustanovenia § 135 ods. 2 O. s. p. V predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejednáva,
žalobca namietal už v podanej žalobe.
O jeho námietke bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom nadriadeným,
postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. a zákonná sudkyňa Mgr. Milena Fegyesová nebola vylúčená z
prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci, keďže nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci
vedenej pod sp. zn. 13Er/985/2010. Súd bol toho názoru, že keďže si žalobca uplatnil svoje zákonné
právo namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke už bolo zákonným postupom rozhodnuté, súd
nevidel dôvody pre prerušenie konania, a preto jeho návrh na prerušenie konania ako nedôvodný
zamietol.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahompripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13Er/985/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a
právny stav:
Dňa14.10.2010podalsúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutý,ExekútorskýúradBratislava, Zahradnícka60,
na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 11752/11 vo veci
oprávneného: Pohotovosť,s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava (tu žalobca) proti povinnému: N. E.,
pre vymoženie pohľadávky 245 € s príslušenstvom priznanej oprávnenému vykonateľným rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 03922/10 zo dňa 24.5.2010. Tunajší súd v prejednávanej veci vydal
dňa 3.2.2011 Uznesenie č.k. 13Er/985/2010-8, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vykonanie
exekúcie. Oprávnený nepodal voči tomuto uzneseniu opravný prostriedok. Súd následne exekučné
konanie zastavil uznesením č.k. 13Er/985/2010-19 zo dňa 1.4.2011.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125,- Eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 387,24 Eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Súd poukazuje na to, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15
dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Lehota
15 dní sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
( okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, 15
dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o
zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu.
V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 3.marca 2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia NS SR z
13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenia NS SR z 26.9.2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010 a uznesenia
NS SR z 29.3.2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne pravidlá v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takom prípade prináleží vnútroštátnemu
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.V tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. 16/02, ktorá konštatuje, že
„ Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Z uvedeného vyplýva, že
ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Uvedené právne úvahy exekučného súdu sú obsahom uznesenia č.k. 13Er/985/2010-8 zo dňa 3.2.2011,
ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie.
Je potrebné uviesť, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca
však v prejednávanej veci nepreukázal nesprávny úradný postup, vznik škody ani výšku škody. Rovnako
nepreukázal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mu mala poskytnúť náhrada v
peniazoch. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
hmotno-právne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, naviac keď o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote,
preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a to na základe zásady úspechu.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto potom súd vyslovil, že
žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stavveci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.
s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.