Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1CPr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615201484
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615201484.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu O.. D. U.,

F.. XX. X. XXXX, T. B. X, P., právne zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom
Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému Z. Š., Š. XX, O.: XX XXX XXX, právne zastúpeného
Puchalla, Slávik & Partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Kmeťova 24, Košice, IČO: 36 860
930, v konaní neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie, že skončenie pracovného pomeru odporcom podľa § 18a ods. 9 zákona č.
369/1990 Zb. ku dňu 16. 12. 2014 je neplatné z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.985,97 € .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde návrh, ktorým sa dožadoval určenia, že skončenie pracovného pomeru
v zmysle § 18a ods. 9 Zákona č. 369/1990 Zb. ku dňu l6. 12. 2014 je neplatné a zároveň sa dožadoval
zaplatenia náhrady mzdy v sume 528 eur s tým, že v návrhu na č. l. 1 došlo k pisárskej chybe, kde suma,
ako uplatnený mzdový nárok, bola uvedená vo výške 508 eur, v tejto časti opravil žalovanú sumu na

sumu 528 eur a zároveň žiadal priznať trovy konania.
Pred začatím konania zobral svoj návrh čo do určenia, že skončenie pracovného pomeru v zmysle §
18a ods. 9 Zákona č. 369/1990 Zb. ku dňu l6. 12. 2014 je neplatné a konanie v tejto časti žiadal zastaviť.

Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Z. W. Z. Š. zo dňa 29.5.2014 bol žalovaný zvolený za hlavného
kontrolóra Z. Š. v zmysle § 18a Zákona č. 369/1990 Zb. a následne s ním bola uzatvorená pracovná
zmluva s miestom výkonu práce v kancelárii hlavného kontrolóra na adrese B. XX, P.. Rozsah jeho

pracovného úväzku bol dohodnutý na 40% pracovného úväzku zamestnanca v samospráve, t.j. 60 hodín
mesačne.
Uznesením Z. W. Z. Š. č. 16/2014 bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra Z. Š., pričom
oznámenie o tomto odvolaní bolo žalobcovi doručené dňa 7.1.2015 listom zo dňa 7.1.2015. žalobca
podaním z 14. 1. 2015 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní. Obecné zastupiteľstvo
následne uznesením z 12.2.2015 zrušilo uznesenie, ktorým bol žalobca z funkcie kontrolóra obce
odvolaný.

Žalobca sa dožadoval priznať v tomto konaní náhradu mzdy v žalovanej výške za obdobie od 15. 1.
2015 do 27. 2. 2015, t. j. odo dňa, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní a do
dňa kedy bol opätovne odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra. Spôsob výpočtu jeho zákonného nárokuvychádza z priemernej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2014 t. j. 858 eur krát koeficient 1,54 pre
obec žalovaného, to všetko násobené úväzkom 0,40 t. j. 40 % a týka sa to alikvotnej časti dní.
Úhrady tejto mzdy sa dožadoval z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Prehlásil, že

dňa 29.5.2014 bola s ním uzatvorená pracovná zmluva po jeho zvolení a táto zmluva žiadnym
spôsobom nebola zrušená, to znamená, že žiaden úkon žalovaného vo vzťahu k tejto pracovnej zmluve
urobený nebol. Tým, že obecné zastupiteľstvo zrušilo uznesenie, ktorým ho odvolalo z funkcie hlavného
kontrolóra obce, stala sa aj bezpredmetnou tá časť žalobného petitu, ktorým sa dožadoval vyslovenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. I on i jeho právna zástupkyňa na pojednávaní uviedli, že

mzdový nárok je uplatnený v zmysle s ust. § 79 ods. 1 ZP.

Pokiaľ sa týka oprávnenosti nároku žalobcu na náhradu mzdy vo vzťahu k argumentácii žalovaného,
že žalobca si ani po oznámení, že trvá na ďalšom zamestnávaní neplnil svoje povinnosti, poukázal
na zjavne účelový postup žalovaného a obecného zastupiteľstva žalovaného nakoľko, uznesenie o
zrušení pôvodného uznesenia o odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra bolo prijaté obecným

zastupiteľstvom na zasadnutí dňa 10. 2. 2015, avšak už dňa 2. 2. 2015 bola žalobcovi adresovaná
žiadosť o predloženie pracovného výkazu odpracovaných hodín za mesiac január 2015 do toho času
však žiadnym spôsobom žalovaný žalobcovi neprideľoval prácu, ani mu neumožnil plniť si pracovné
povinnosti, čo je podľa mienky žalobcu v rozpore so základnými povinnosťami žalovaného ako
zamestnávateľa v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) ZP.

Vypovedal, že nebol vyzvaný žalovaným na nástup do funkcie kontrolóra a žalovaný mu prácu v tomto
smere neprideľoval a až 5. 2. 2015 ho vyzval na predloženie výkazu jeho činnosti za január 2015. V
tom čase bol ale odvolaný a preto toto podanie považoval za zmätočné. Potvrdil, v období od 15. 1.
- 27.2.2015 reálne kontrolóra obce nevykonával. Nebol žalovaným vyzvaný, aby nastúpil do práce a
nebola mu prideľovaná práca, čo on považoval za prekážku v práci. V tom čase bolo platné uznesenie

obecného zastupiteľstva, ktorým bol odvolaný z funkcie kontrolóra obce. Dňa 10. 2. 2015 bolo toto
uznesenie žalovaným zrušené. Dňa 14. 1. 2015 žalovanému zaslal list, v ktorom uvádzal, že odvolanie
je neplatné a žiadal, aby mu žalovaný prideľoval prácu. Čakal však na rozhodnutie súdu, pokiaľ sa týka
jehožalobyanažiadosťotom,ženaďalej mázáujemzotrvaťvpráci,sažalovanýnevyjadril.Poodvolaní
z funkcie kontrolóra žiadnu činnosť pre obec nevykonával. Čakal na oznámenie žalovaného, kedy sa má

k žalovanému dostaviť. Jednoznačne sa však k žalovanému, pretože podľa zmluvy mal dohodnutú
prácu na doma - v bode 2 pracovnej zmluvy je ako miesto výkonu práce dohodnuté v zmysle § 52 v
kancelárii hlavného kontrolóra obce na adrese Cottbuská 59, Košice.
Pre iné obce som vykonával aj vykonávam úväzok kontrolóra, a to pre Mestskú časť Košice - Poľov v
úväzku to l0 %, pre Obec Haniska 20 %, pre Obec Poproč je to 30 % a pre Obec Jasov 30 %. Za obdobie

od 15. 1. 2015 do konca februára 2015 práceneschopný nebol. Vypovedal, že fyzicky k žalovanému
chodil podľa potreby jeden až l0 krát mesačne, inak komunikovali mailom, ak však niečo po žalobcovi
požadovali, on sa osobne dostavil a tiež pokiaľ potreboval sa oboznámiť s nejakými listinami, dostavil
sa osobne - týka sa to obdobia do 15.12.2014.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť a žiadal priznať trovy konania.
Mzdový nárok žalobcu považoval za absolútne nedôvodný. Poukázal na to, že predpokladom nároku
na náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 1 ZP tak, ako svoj nárok odôvodnil žalobca je skutočnosť, že
zamestnancovi bola daná neplatná výpoveď, alebo bol neplatne skončený pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe. Pri každom z týchto úkonov zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktoré

sú samotnou hypotézou právnej normy § 79 ods. 1 ZP, predpokladom nároku na náhradu mzdy ide o
relatívnu neplatnosť takýchto úkonov zamestnávateľa, čo znamená, že o neplatnosti musí rozhodnúť
súd. V zmysle zákona a judikatúry napr. 1Cdo/180/2009 ani nie je možné rozhodovať o náhrade mzdy
bez toho, aby bolo súdom určené, že došlo k neplatnému rozviazaniu pracovného pomeru tými tromi
spôsobmi, ktoré som už uviedol. V danom prípade je zrejmé, sú zrejmé dve skutočnosti: ad 1. že ani

jeden z úkonov predpokladaný § 79 ods. 1 ZP voči žalobcovi nebol urobený, ani výpovede ani okamžité
skončenie v skúšobnej dobe, ad 2. súd ani len nerozhoduje v tomto konaní na základe späťvzatia
čiastočného zo strany žalobcu o tom, či vôbec existoval nejaký právny úkon zo strany žalovaného
k žalobcovi, ktorým by došlo k neplatnému skončeniu jeho pracovného pomeru. Na základe týchto
skutočnosti, je úplne zrejme, že nárok je nedôvodný, preto súd musí v tejto časti žalobu zamietnuť.

Žalovaný uviedol, že v decembri 2014 žalobcu odvolali obecné zastupiteľstvo odvolalo z funkcie
kontrolóraa14.1.2015žalobcadoručilvýzvu,žemázáujemnaďalšomzamestnávaní. Vyzvali ho,nech
zdokladuje kontroly za rok 2014, čo žalobca mailom odmietol. Vzhľadom na to, že zistili pochybenie v ich
uznesení z decembra 2014, zrušili uznesenie, ktorým bol žalobca z funkcie kontrolóra obce odvolaný.Uviedol, že v období za ktoré sa žalobca dožaduje náhrady mzdy t. j. od l4. 1. 2015do konca februára
2015, žalobca žiadnu činnosť pre žalovaného nevykonával. Potvrdil, že žalobcu vyzývali na predloženie
pracovného výkazu za január 2015 z dôvodu, že im oznámil, že chce pracovať a odvolanie považuje za

neplatné. Avšak žalobca sa na ich úrad v období od januára do februára 2015 nedostavil a jediný úkon,
ktorý v súvislosti s ďalším zamestnávaním urobil, bol jeho list im adresovaný. V korešpondencii evidujú
mailové podanie žalobcu z 10. 2. 2015, ktorým sa dožadoval, že žalobca chce pre žalovaného pracovať.
Bola to však odpoveď na ich výzvu, ktorou ho žiadali predložiť zápisy z kontrol za rok 2014.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že uznesením Z. W. Z. Š. č. 16/2014 zo dňa 15.12.2014 bol
žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra Z. Š. a toto uznesenie bolo zrušené dňa 12.2.2015.
tieto listiny sa v spise nachádzajú na č.l. 14 a 37.

Listom zo dňa 14.1.2015 žalobca žalovanému oznámil, že s poukazom na § 79 Zákonníka práce trvá
na tom, aby ho naďalej zamestnávali - č.l. 7 spisu.

Vzhľadom na skutočnosť, že pred začatím žalobca konania zobral svoj návrh späť čo do určenia, že
skončenie pracovného pomeru v zmysle § 18a ods. 9 Zákona č. 369/1990 Zb. ku dňu l6. 12. 2014 je
neplatné, s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 3 O.s.p. súd konanie v tejto časti zastavil.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu predmetom konania ostalo rozhodnutie o mzdovom nároku žalobcu.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej ZP) účinného ku dňu 15.12.2014 ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej

zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je
povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného

pomeru.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobcu nie je opodstatnený.

Predmetom konania je rozhodnutie o mzdovom nároku žalobcu, a to z neplatného rozviazania
pracovného pomeru.

Dôvod pre rozhodnutie súdu o rozhodovaní prípadnej neplatnosti skončenia pracovného pomeru
odpadol z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti.

Základným a rozhodujúcim predpokladom nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru je neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru.

Rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd

rozhodujúci o náhrade mzdy podľa § 79 viazaný a bez kladného rozhodnutie o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy.

V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 180/2009 zo dňa 27.10.2009
„Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia Zákonníka práce

je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej
dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Predpokladom vzniku práva na
náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia je teda neplatné skončenie pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom
zamestnávaní.“

Z dôvodu absencie takéhoto rozhodnutia súdu nemožno preto vyhovieť nároku žalobcu vo vzťahu k jeho
nároku na náhradu mzdy podľa § 79 Zákonníka práce.I zástupkyňa žalobcu a v konečnom dôsledku aj sám žalobca prehlásili, že mzdový nárok je uplatnený
v zmysle § 79 ods. 1 ZP.

Súd podotýka, že tento mzdový nárok nie je možné posúdiť ani v zmysle § 118 ZP. Bráni tomu tá
skutočnosť, že síce ZP upravuje mzdu resp. jej náhradu vo svojich viacerých ustanoveniach, ale s
poukazom na ustanovenie § 42 ods. 3 O.s.p. / Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy / A § 79 ods. 1 O.s.p. / Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa

navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí
byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je
účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a

označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou. / musí byť návrh riadne
odôvodnený.
V tomto prípade je teda nesporné, že uplatnený mzdový nárok vychádza z ustanovenia § 79 ods. 1 ZP.

Nie je možné akceptovať ani tvrdenie žalobcu v rámci jeho výpovede na pojednávaní dňa 20.1.2016
o tom, že žalovaný mu neprideľoval prácu, čo on považoval za prekážku v práci, to s poukazom na
rozhodnutie R 44/1984 (nároky pracovníka, s ktorým organizácia neplatne skončila pracovný pomer, sú
osobitne upravené v § 61 ZP /teraz §79 ZP/, a teda pokiaľ ide o tieto nároky, nemožno použiť všeobecné
ustanovenia o náhrade mzdy pri prekážkach v práci) a tiež v zmysle rozhodnutia R 10/1969 (osobitná

úprava nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru v ustanoveniach § 61 ZP až 64 ZP /teraz
§ 77 až 79 ZP/, vylučuje použitie všeobecných ustanovení o náhrade mzdy pri prekážkach v práci na
strane organizácie).

Súd teda jednoznačne skonštatoval, že v danom prípade si žalobca uplatnil mzdový nárok z neplatného

rozviazaniapracovnéhopomeruvzmysle§79ods.1ZP,pričomsúdnezhodovaloneplatnostiskončenia
pracovného pomeru. V konečnom dôsledku pracovná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania
dňa 29.5.2014, ktorá sa v spise nachádza na č.l. 15-16, doposiaľ žiadnou zo strán zrušená nebola.
Uznesenie Obecného zastupiteľstva zo dňa 15.12.2014 - číslo 16/2014 o odvolaní žalobcu z funkciu
hlavného kontrolóra obce bolo zrušené jeho následným uznesením zo dňa 12.2.2015 číslo 24/2015/II.

Pre rozhodovanie o nároku žalobcu tak absentuje základ, a to rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru zvlášť za situácie, že pracovnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania založený
pracovnou zmluvou zo dňa 29.5.2014, zrušený nebol.

Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu v tejto časti ako neopodstatnený zamietol.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a § 142 ods. 1 s použitím § 149
ods. 1 O.s.p..

Právny zástupca žalobcu predložil súdu dňa 25.1.2016 (na poštovú prepravu podané dňa 21.1.2016)
vyčíslenie trov konania žalovaného pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalovaného vo výške
1.985,97 €.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

Podľa § 9 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo
práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje
inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej
služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej
vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z
tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by
advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v účinnom znení, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto
úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v účinnom znení, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu,

d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,
e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina,
f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach.

Podľa § 15 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej
služby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhradesklientomosobitnenedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa
tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Právny zástupca žalovaného vychádzal pri určení odmeny za jeden úkon právnych služieb v rámci
vyčíslenia trov právneho zastúpenia z ustanovenia § 10 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky v časti nároku
žalobcu na náhradu mzdy a z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) v spojení § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky
v časti nároku.
Za rok 2015 určil právny zástupca žalovaného hodnotu jedného úkonu právnej služby vo výške 375,05

€, keďže vychádzal zo sumy 508 € (ako požadovanej mesačnej náhrady mzdy), ktorú násobil 36 krát
v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce, čo zodpovedá maximálnej možnej výške priznania
náhrady mzdy. Z tejto sumy je za jeden úkony právnej služby odmena vo výške 353,54, ktorá sa
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky navyšuje o sumu 21,51 €
(ako trinástina výpočtového základu za rok 2015) v časti nároku o vyslovenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru.
Za rok 2016 si určil právny zástupca žalovaného hodnotu jedného úkonu právnej služby vo výške 375,54
€, nakoľko došlo k zmene výpočtového základu za rok 2016.
Súd považuje za potrebné uviesť, že dané vyčíslenie odmeny za jeden úkon vychádzajúce z vyššie
uvedenej hodnoty sporu považuje súd za správne, nakoľko žalobným petitom sa žalobca domáhal

priznania náhrady mzdy vo výške 508 € mesačne od 15.1.2015 až do právoplatnosti rozhodnutia súdu,
čiže bez určenia presnej doby, bez presného ohraničenia a určenia konečnej výšky. Až podaním zo dňa
18.1.2015 došlo k úprave tohto petitu na presnú sumu za presné obdobie, avšak o tejto zmene petitu
nebolo rozhodnuté, nakoľko súd rozhodol už vo veci samej bez prihliadnutia na túto zmenu, ktorá navyše
došla súdu len deň pred konaním pojednávania. Ak by o nej aj bol súd rozhodol, nič by to nezmenilo na

výške trov právneho zastúpenia žalovaného za obdobie do rozhodnutia o tejto zmene petitu.

Súd priznal advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
účinnom znení za nasledovné úkony a v nasledovnej výške:
- 13.4.2015 - prevzatie a príprava zastúpenia 375,05 €,

- 15.5.2015 - vyjadrenie vo veci 375,05 €,
- 28.12.2015 - vyjadrenie vo veci 375,05 €,
- 20.1.2016 - účasť na pojednávaní 375,54 €.

Súd teda celkovo priznal advokátovi odmenu vo výške 1500,69 € za vykonané úkony právnych služieb.

K týmto úkonom súd priznal advokátovi aj roku vykonania úkonu zodpovedajúci réžijný paušál spolu vo
výške 33,75 € (3x 8,39 € + 1x 8,58 €).Súd priznal právnemu zástupcovi náhradu cestovného za osobným motorovým vozidlom na 1
pojednávania konané v Spišskej Novej Vsi, t.j. cestovné na trase Košice - Spišská Nová Ves a späť dňa
20.1.2016 vo výške 27,45 € ako náhrada za použitie osobného motorového vozidla a vo výške 15,49 €

ako náhrada za spotrebované pohonné hmoty, t.j. spolu vo výške 34,73 €.

Popri náhrade cestovného súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu za stratu času počas
uvedenej cesty na pojednávania a späť dňa 20.1.2016 ako 6 začatých polhodín á 14,30 €, t.j. v celkovej
výške 85,80 €.

Priznaná odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času sa zvyšuje o daň z pridanej
hodnoty, keďže podľa predloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny zástupca
žalovaného je platcom DPH. Právny zástupca si uplatnil DPH vo výške 20% z odmeny a náhrad, ktoré
spolu predstavujú v tomto prípade sumu 1.654,97 € a z nej 20% daň predstavuje sumu 331 €.

Celkovo preto nevyhnutné trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 1.985,97 €.

Trovy žalovaného súd posúdil ako dôvodne uplatnené a súd nezistil žiadne skutočnosti pre aplikáciu
ustanovenia § 150 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.