Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/181/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233842
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112233842.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich PhD., advokát a konateľ proti odporcovi - Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 14C/267/2012-110 zo dňa 18.12.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhaldňa27.9.2012od
odporcu náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 715 eur titulom
tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť súd prvého stupňa v exekučnej veci
vedenej podľa spisovej značky súdneho exekútora Ex/765/2010 (voči dlžníkovi zo zmluvy o úvere č.
5850921, povinný - H. J.). Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že okresný súd nerozhodol o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti, súd
bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 13 mesiacov, pritom neexistuje a neexistovala okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Navrhovateľ tvrdil, že z dôvodu nesprávneho postupu mu vznikla majetková škoda vo výške 125 eur
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo

veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70 eur, na udržanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu 15 eur. Pri uplatnení si aj náhrady nemajetkovej
ujmy navrhovateľ skutkovo argumentoval tým, že márnym uplynutím času došlo u neho aj k vyvolaniu
viacerých rizík - neskorým ukončením procedúry k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre

stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného; neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u
navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných auž vytvorených podnikateľských aktivít, hospodársku stratu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí. Základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy videl navrhovateľ v požiadavke na spravodlivé
usporiadanie vzťahov, na dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie

základných práv a princípov právneho štátu, pritom za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy považoval
sumu 550 eur (vychádzal z alikvotného pomeru nároku 55 eur za každý mesiac omeškania x 13
mesiacov). Pri vyčíslení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na závery Ústavného súdu SR, prijaté
vo viacerých nálezoch (aj ich konkrétne označuje) vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní.

Okresný súd konštatuje v dôvodoch rozhodnutia splnenie podmienky právomoci vo veci konať a
rozhodnúť, keďže navrhovateľ za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012) si
uplatnil návrh na predbežné prerokovanie nároku u príslušného orgánu štátu.

Okresný súd na strane č. 5-12 písomného odôvodnenia rozhodnutia uvádza doslovné znenie obsahu

písomného vyjadrenia odporcu, ktoré vo veci podal. Ďalej poukazuje na obsahové znenie znaleckého
posudku č. 1/2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave ako znaleckým ústavom, tento
znalecký posudok navrhovateľ predložil pre účely súdneho konania. Obsah označeného znaleckého
posudku okresný súd uvádza na strane 12 odôvodnenia. Súd podrobne opisuje na strane 13-14
odôvodnenia aj obsah písomného vyjadrenia odporcu k znaleckému posudku.

Okresný súd vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s obsahom spisu okresného súdu
sp. zn. 18Er/586/2010 zistil, že v označenom exekučnom konaní navrhovateľ (v pozícii oprávneného)
podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 8.2.2010,
na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom

zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 19.2.2010. Okresný súd už dňa
22.2.2010 požiadal Stály rozhodcovský súd, ako aj exekútora o predloženie súvisiacich listín. Konal
tak v rámci tzv. ex offo prieskumu a keďže výzvu exekučného súdu dotknuté subjekty nesplnili,
opätovne súd vyzval rozhodcovský súd a exekútora dňa 6.8.2010 najmä na predloženie kópie

doručeniek potvrdzujúcich doručenie rozhodcovského rozhodnutia povinnému. Po splnení tejto výzvy
súd 14.12.2010 vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie
naďalej trvá, poverenie súdu vrátené nebolo.

Okresný súd pri právnom posúdení veci postupoval podľa § 3 ods. 1 písm. a/, d/ a ods. 2, § 9 ods. 1,

ods. 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci v účinnom znení do 31.12.2012, aplikoval aj ustanovenie
§ 41 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku v účinnom znení do 31.5.2011, § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011.

Okresný súd na strane 20 odôvodnenia rozsudku poukazuje na zákonnú povinnosť exekučného súdu
v exekučnom konaní preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (okresný súd odkazuje na závery rozsudku NS SR zo dňa
26.9.2011, sp. zn. 3MCdo 11/2010). Exekučný súd v rámci ex offo prieskumu v dotknutom exekučnom
konaní postupoval v súlade so zákonom. Oprávnenosť takého skúmania exekučného súdu vyplýva aj

zo záverov rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones
SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Ak exekučný súd vyhodnotí rozhodcovskú doložku obsiahnutú
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom ako neprimeranú, prináleží
tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva.

Exekučný súd po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
postupoval v súlade so svojou povinnosťou preskúmať rozhodcovský rozsudok (exekučný titul), osobitne
keď sa jedná o spotrebiteľskú právu vec a preto súd vlastným zistením nemal preukázané, že by
procesný postup exekučného súdu vybočoval z rozhodovacej praxe, resp. exekučné konanie malo
trvať takú dobu, že jeho dĺžka preukázateľne spôsobila ujmu na právach navrhovateľa. Súd dodal,

že omeškania sa dopustil i súdny exekútor (pravdepodobne z dôvodu veľkého zaťaženia žiadosťami,
ktorými následne zaťažil súd).Okresný súd nezistil právny základ nároku navrhovateľa na náhradu škody, jeho nárok preukázaný v
konaní nebol, z tohto dôvodu okresný súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 veta prvá O.s.p. Odporca ako úspešný účastník konania si právo na náhradu trov neuplatnil, preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prioritne argumentoval, že súd nemal splnené podmienky ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. na
prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov. On (navrhovateľ) riadne a včas požiadal o zrušenie

pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi. Ak súd
napriek tomu prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.sp., odňal mu tým právo na konanie pred súdom.
Odvolateľ namietal zaujatosť sudcu prejednávajúceho aktuálnu vec. Citoval ustanovenie § 14 ods. 1, §
15 O.s.p. On uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z

konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach odvolateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. V
súvislosti s touto odvolacou argumentáciou odvolateľ poukazuje na právny názor rozhodnutia Krajského

súdu v Trnave sp. zn. 11NcC/46/2012-24 zo dňa 17.10.2012 v právne a skutkovo zhodnej veci, v ktorej
nadriadený súd vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda z rozhodovania a prejednania
veci. Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s
rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu, neobstojí; že on (odvolateľ) podal ústavnú sťažnosť pre porušenie práva na nestranný

súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie je prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní
bolo možno uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad
nepripúšťalo, nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.

Odvolateľ argumentoval i tým, že konečné/meritórne rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom)
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému
legálne pripustil odvolanie. Z tohto dôvodu podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konaniaodvolanie,pričomvčasepodaniaodvolaniaozamietnutínávrhuneboloprávoplatnerozhodnuté

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Meritórne rozhodnutie súdu za tejto procesnej situácie je
prinajmenšom predčasné.

Súd odignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu,
vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej

sťažnosti.Nesprávneaplikoval§101ods.2O.s.p.,navyšekeďonzdôraznilvžiadosti,žetrvánaosobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na
nestrannom súde.

Napokon on (odvolateľ) nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa
ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho
možnostikonaťpredsúdom.Onneboloboznámenýsobsahomdôkazovaprednesov,nemalmožnosťsa
kdôkazomaprednesomvyjadriťasámnemalmožnosťnavrhnúťdôkazynapodporusvojichprotitvrdení.

Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil
sám. Porušil zásadu kontradiktórnosti súdneho konania, pritom kontradiktórnosť súdneho procesu sa
neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké
oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tietoskutočnosti boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie je obmedzená ani druhom
súdneho procesu. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.

Odvolateľ poznamenal, že ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k
návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O.s.p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b O.s.p. Skutkovým základom sa mal stať ním (navrhovateľom) tvrdený skutkový stav.
Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah

a rozsah si určil sám a následne vo veci meritórne rozhodol ignorujúc § 153b O.s.p.
Súd odignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu konkrétnych výdajov, napr. na administratívne spracovanie textov
urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje.
V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle a
arbitrárne. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel k presvedčeniu o

tom, že majetková škoda nevznikla, rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej
ujme. Nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil
dlžník (povinný). Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu
a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. V súdnom konaní hodlal prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého

vyhotovenie zabezpečil, súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo,
jeho (navrhovateľa) nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie
vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Súd vo svojom rozhodnutí
vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ako práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Rozhodnutie súdu je vnútorne
rozporné, napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje
rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu,
nie je v právnom štáte udržateľné.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom

v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania a aplikáciou postupu podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil riadne skutkový
stav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Pri vykonaní dôkazov vychádzal najmä z procesného
návrhu navrhovateľa na vykonanie dokazovania ním označeného priamo v návrhu na začatie konania.
Vychádzal z rozhodujúceho a podstatného dôkazu, ktorý navrhovateľ označil, z obsahu súvisiaceho

exekučného spisu. Vykonané dôkazy vyhodnotil súd v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a
vec správne právne aj posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa považuje za
svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným odvolacím argumentáciám.

Za rozporuplné vyhodnotil krajský súd odvolací argument navrhovateľa, ktorým namieta nestrannosť
súdu a zaujatosť sudcu prejednávajúceho aktuálnu právnu vec. Je jednoznačné, že zákonný sudca,
ktorému vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie JUDr. Vladimír Kozáčik uznesením
Krajského súdu v Žiline nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Uznesenie nadriadeného
súdu vydané pod sp. zn. 8NcC/130/2013-18 zo dňa 28.2.2013 okresný súd doručil právnemu

zástupcovi navrhovateľa dňa 11.12.2014. Naviac námietka navrhovateľa v odvolacom konaní vytýkajúca
nedodržanie princípu zákonného sudcu nemá svoj právny základ v danom štádiu rozhodovania o jeho
odvolaní. Z pohľadu tejto procesnej situácie mal súd prvého stupňa splnené všetky podmienky, aby vec
v neprítomnosti účastníkov prejednal postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.Navrhovateľ žiadal zrušiť meritórne pojednávanie z dôvodu tzv. objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu, čo videl v tom, že mu do dňa podania tohto procesného návrhu

nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení/nevylúčení sudcov Okresného súdu Žilina.
Takýto argument považovaný navrhovateľom za dôležitý dôvod odročenia pojednávania nebolo možné
akceptovať predovšetkým z toho dôvodu, že rozhodnutie nadriadeného súdu o vylúčení/nevylúčení
sudcov Okresného súdu Žilina navrhovateľovi bolo doručené ( jeho právnemu zástupcovi ) dňa
11.12.2014. Neexistovali preto podmienky na odročenie pojednávania z tzv. navrhovateľom tvrdeného

dôležitého dôvodu. Navrhovateľ disponoval aj s písomným vyjadrením odporcu k návrhu, uvedené
písomné vyjadrenie okresný súd doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 11.12.2014.

Krajský súd vyhodnotil za účelový odvolací argument, ktorým odvolateľ poukazuje na predčasnosť
meritórneho rozhodovania z dôvodu, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uvedená argumentácia nemá žiaden právny

základ, keďže v odvolaním napadnutom rozsudku o procesnom návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania rozhodované nebolo.

Nie je povinnosťou súdu pre prípad nevyjadrenia sa odporcu k žalobnému návrhu postupovať podľa §
114 ods. 3 O.s.p. a rozhodovať rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b/ O.s.p.. Navyše takáto procesná

situácia v súdenej veci ani nenastala, keďže odporca reagoval na výzvu súdu a predložil písomné
vyjadrenie k žalobnému návrhu.

Okresný súd procesného pochybenia sa nedopustil ani v dôkaznom konaní. Skutkové okolnosti
podstatné pre ustálenie existencie/neexistencie základu právneho nároku zisťoval z obsahu pripojeného

exekučného spisu 18Er/586/2010, skutkové zistenia súdu prvého stupňa korešpondujú s existujúcou
procesnou situáciou v predmetnom spise. Exekučný spis po stotožnení jednoznačne zodpovedá
exekučnému konaniu, ktoré navrhovateľ v návrhu na začatie konania označil podľa spisovej značky
súdneho exekútora (Ex 765/2010). Znamená to, že obsah a rozsah dokazovania okresný súd
neustanovil svojvoľne a sám, ale vychádzal z dôkazu, ktorý navrhovateľ v návrhu na začatie konania

označil.

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd dáva účastníkom relevantné odpovede na všetky skutkové a
právnevýznamnéotázky,zktorýchvychádzal,uviedolktoréustanoveniasúvisiacichprávnychpredpisov
na posudzovanú vec aplikoval, vychádzal z rozhodovacej praxe súdov v oblasti spotrebiteľskej ochrany,

ochrany práv spotrebiteľov, ako aj so súvisiacej povinnosti exekučného súdu i v štádiu exekučného
konania poskytnúť zákonom vyžadovanú ochranu spotrebiteľovi. Tak, ako okresný súd v dôvodoch
svojho rozhodnutia konštatoval, ustálená rozhodovacia prax všeobecných súdov, ale i Ústavného súdu
SR vychádza z povinnosti exekučného súdu v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia vykonať tzv. ex offo prieskum, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

vydaný rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní v spotrebiteľskej veci. Takýto exekučný titul bol
podkladom aj v dotknutom exekučnom konaní. Správne uvádza súd prvého stupňa, že v exekučnom
konanípostupexekučnéhosúdunebolnesústredený,alevšetkyprocesnépostupyviedliktomu,abysúd
mohol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie uzavrieť. Navrhovateľ
namietal v návrhu nečinnosť súdu v trvaní 13 mesiacov. Vykonané dokazovanie preukázalo, že uvedené

skutkové tvrdenie navrhovateľa o omeškaní súdu je nepravdivé.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu je naplnená, ak sú
splnené (pritom ide o kumulatívne splnenie podmienok) všetky zložky tohto zodpovednostného vzťahu,
t.j. existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou. Je správny vecný záver súdu prvého stupňa v konštatácii neexistencie
nesprávneho úradného postupu, tento záver súd prvého stupňa podrobne, rozsiahlo a dôsledne
vyargumentoval. S jeho argumentáciou sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na ne poukazuje.
Za nesplnenia prioritnej - základnej podmienky zodpovednostného vzťahu t.j. neexistencie nesprávneho
úradného postupu, ďalšie hmotnoprávne otázky, t.j. otázka vzniku škody, výšky škody a príčinnej

súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, resp. otázky náhrady nemajetkovej ujmy sú
bez právneho významu. Z tohto pohľadu odvolacie argumentácie navrhovateľa smerujúce k súvisiacim
vecným otázkam či už k výške škody, k výške nemajetkovej ujmy nemajú žiadne právne dopady.Ďalšie odvolacie argumentácie odvolateľa pri právnom posúdení veci významné neboli.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu

v § 142 ods. 1 O.s.p.

O trovách tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
l O.s.p. tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ v odvolacom konaní
úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť trovy úspešnej procesnej strane - odporcovi, odporca

sivšaktietotrovyneuplatnilaanizobsahuspisunevyplynulo,žebymubolivzniklivsúvislostispodaným
odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e