Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/690/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200596
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214200596.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcov: 1. O. L., nar. XX.XX.XXXX, 2. G. L., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom F. N. XXX/XX, Y. - X. X. S., proti žalovaným: 1. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. N. XXX/
XX, Y. - X. X. S., zastúpenej advokátom: dr. jur. Ferenc Mazács, Dunajská Streda, Alžbetínske nám.
328/4/1094, 2. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, Y. H., v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy
a určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda,

č.k. 15C/26/2014-115 zo dňa 29.04.2015 v časti rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov a štátu,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov
(výrok II.) m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov prvostupňového
konania.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov štátu r u š í .

Súd žalobcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil späťvzatie žaloby žalobcov v celom rozsahu a
konanie zastavil (výrok I.). Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej v 1.

rade náhradu trov konania v sume 419,34 Eur (pozostávajúcej len z trov právneho zastúpenia) do troch
dní od právoplatnosti tohto uznesenia do rúk dr. jur. Ferenca Mazácsa, advokáta (výrok II.). Výrokom
III. rozhodol, že žalobcom sa vracia spoločne a nerozdielne suma 291,80 Eur zo zaplateného súdneho
poplatku za žalobu (návrh), ktorú im vyplatí príslušný daňový úrad. Napokon žalobcom uložil spoločne
a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 43,16 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia na účet okresného súdu (výrok IV.)

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia, ktorí sa domáhali určenia neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv a
určenia vlastníckeho práva žalovaných k nehnuteľnostiam v k.ú. X. X. S., vzali 31.03.2015 svoju žalobu
v celom rozsahu späť. Vzhľadom na tento úkon oboch žalobcov súd podľa § 96 ods. 1 v spojení s §
91 ods. 2 O.s.p. rozhodol o zastavení konania. Keďže k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním
(na termínoch 16. mája a 6. júna 2014 došlo k odročeniu pojednávania bez jeho otvorenia), súhlas
žalovaných so späťvzatím nebol vôbec potrebný. O trovách konania súd potom rozhodol podľa § 146

ods. 2 prvej vety O.s.p., keď späťvzatie žaloby treba považovať za zavinenie zastavenia konania zo
strany žalobcov.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba vychádzať z toho, že v prerokúvanej veci boli v jednej
žalobe spojené v podstate tri žaloby - dve o určenie neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv a jedna o určenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam. Základná sadzba tarifnej odmeny vo veci určenia neplatnosti každej zo
zmlúv sa určuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2014 Z.z. účinnej od 1. júla 2013 a v roku

2014 predstavovala 61,85 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny v časti o určenie vlastníctva vychádza
z hodnoty nehnuteľností, ktorá podľa znaleckého posudku Ing. Juraja Csejteia č. 16/2012 predloženéhosamotnými žalobcami predstavuje 58.000,- Eur, v dôsledku čoho základná sadzba tarifnej odmeny podľa
§10ods.1vyhl.č.655/2014Z.z.predstavuje539,41Eur.Podľa§13ods.3cit.vyhl.takzákladnásadzba
tarifnej odmeny predstavuje 539,41 Eur + dvakrát po jednej tretine z 61,85 Eur (odmena v konaniach

o určenie neplatnosti v roku 2014), t.j. dvakrát po 20,62 Eur, teda celkovo (539,41 + 20,62 + 20,62) =
580,65 Eur.
Nahraditeľné trovy právneho zastúpenia tak predstavujú 2.138,58 Eur a pozostávajú z:
- základnej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2014 (príprava a prevzatie zastúpenia,
vyjadrenie k žalobe - § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhl. 655/2004 Z.z.) po 580,65 Eur, teda spolu 1.161,30

Eur,
- štvrtinovej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2014 (účasť na pojednávaniach 16.
mája a 6. júna 2014, ktoré však boli odročené bez prejednania veci, porov. § 13a ods. 4 druhá veta vyhl.
č. 655/2004 Z.z.) po 145,16 Eur, teda spolu 290,32 Eur,
- polovičnej sadzby odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2014 (vyjadrenie k výzve súdu z 30.
decembra 2014, ktoré nebolo podaním vo veci samej, keďže sa netýkalo merita veci, ale len oznamovalo

výsledok mimosúdnych rokovaní; najbližší podobný úkon je nemeritórne podanie podľa § 13a ods. 2
písm. b/ a f/ v spojení s ods. 5 cit. vyhl.) za 290,33 Eur,
- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) za päť úkonov v roku 2014 (príprava a prevzatie,
vyjadrenie, účasť na dvoch nemeritórnych pojednávaniach a vyjadrenie z 30. decembra 2014) po 8,04
Eur, teda spolu 40,20 Eur,

- dane z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vo výške 20% zo sumy 1.161,30 + 290,32
+ 290,33 + 40,20 = 1.782,15, teda 356,43 Eur.
Žalovaná v 1. rade vo svojom podaní z 23. apríla 2015 žiadala priznať náhradu trov konania len vo
výške 419,34 Eur. Keďže súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje o náhrade trov len na návrh a podľa
§ 153 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. nemôže prisúdiť viac, než čoho sa účastník domáha, priznal

žalovanej v 1. rade len náhradu trov v žiadanej výške. Na náhradu zaviazal súd žalobcov spoločne a
nerozdielne, keďže ide v ich prípade o nerozlučné spoločenstvo, u ktorého nie je možné určiť iný pomer
na konaní (§ 91 ods. 2 v spojení s § 140 ods. 1 druhou vetou O.s.p.). Určenú náhradu sú žalobcovi
povinní zaplatiť advokátovi žalovanej (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol súd aj o vrátení

súdneho poplatku (298,50 Eur zaplatených v kolkoch krátených o sumu 6,70 Eur) žalobcom.
Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil s použitím § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa
výsledku konania nárok na náhradu trov, ktoré platil, pričom v prípade zastavenia konania v dôsledku
späťvzatia žaloby treba za „výsledok konania“ považovať zastavenie z viny žalobcov v zmysle § 146
ods. 2 prvej vety O.s.p.. V prerokúvanej veci bola žalovanej na pretlmočenie obsahu pojednávaní

ustanovená tlmočníčka, ktorej bola uzneseniami č.k. 15C/26/2014-75 a 15C/26/2014-114 priznaná
odmena a náhrada za stratu času (tlmočné) v celkovej výške 43,16 Eur (39,84 + 3,32 Eur). Trovy
tlmočného sú trovami štátu, na náhradu ktorých súd zaviazal žalobcov v zmysle citovaných ustanovení
§ 148 a § 146 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu v časti rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov a štátu, tzn. výrokom II.
a IV. podali odvolanie žalobcovia, ktoré odôvodnili tým, že návrh vzali späť, nakoľko sa s protistranou
mimosúdne dohodli, a teda nie bezdôvodne. Bola to vzájomná dohoda medzi nimi a žalovanou o čom
svedčí aj ich dohoda, ktorú podpísali pred notárom. Predtým ako návrh vzali späť sa so žalovanou
dohodli a až potom návrh zobrali späť. To, že si zobrala právnika, tlmočníka, nie je ich vinou. Mali

záujem sa s ňou dohodnúť, vyzývali ju k dohode, ale nemala záujem. To, že si zvolila advokáta, bolo jej
slobodné rozhodnutie, a keďže súčasťou jedného vyjadrenia od advokáta Mazácsa ohľadne ešte vtedy
prejednávanej veci bola kópia splnomocnenia pre advokáta, vedia, že o odmene za právne služby sa
dohodli, tzn. že vedela, že bude musieť za advokátske služby advokátovi aj zaplatiť. Keby v tom čase k
predaju pristupovala seriózne, ani oni nemuseli využívať služby advokáta a zaplatiť mu, ale o tomto už

nechcú polemizovať. Celá vec je uzavretá vzájomnou dohodou.
Čosatýkatlmočníka,nebolvôbecpotrebný,nakoľkokotvoreniusporunedošloasosúdomkomunikovali
právni zástupcovia a k vypočúvaniu účastníkov a teda ani žalovanej, kedy by advokát mohol byť
potrebný, nikdy nedošlo. Okrem toho bol vždy prítomný aj žalovaný v 2. rade, ktorý by mohol
pretlmočiť žalovanej 1, keďže tento ovláda oba jazyky. Dňa 31.03.2015 so žalovanou spísali mimosúdnu

dohodu pred notárom a súčasťou tejto dohody je aj vyhlásenie účastníkov dohody, kde sa výslovne
vzdávajú akýchkoľvek nárokov spojených s kúpnymi zmluvami a súdnym konaním sp. zn. 15C/26/2014.
Vzhľadomnatietodôvody jeodnichneoprávnenepožadovanánáhradatrovkonaniaakoajnáhradatrovza tlmočníka. Poukázali na to, že žalobca 1 pracuje za minimálnu mzdu a žalobkyňa 2 je nezamestnaná.
Takú sumu ako žiada advokát Mazács žalobca 1 nikdy nezarobí. Sú radi, že uživia seba a syna.

K doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalovaná 1, pričom pripojila úplne znenie dohody, na ktorú sa žalobcovia v odvolaní odvolávajú.
Poukázalanato,žezobsahudohodypredovšetkýmzčl.III.nastrane2vyplýva,žežalovaná1žalobcom
poskytla zľavu z kúpnej ceny a náhradu za uplatnenie ich doterajších všetkých nárokov v spojitosti s
nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetmi tak dotknutých kúpnych zmlúv, ako aj samotného súdneho sporu

pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 15C/26/2014. Zľavou z kúpnej ceny v celkovej a
konečnej výške 2.000,- Eur, žalovaná 1 vlastne okrem zľavy z kúpnej ceny súčasne zaplatila žalobcom
aj náhradu za uplatňovanie si všetkých ich nárokov, vrátane nárokov z predmetného súdneho sporu.
Z uvedeného dôvodu účastníci dohody v čl. IV. zhodne vyhlásili, že sú vysporiadané všetky nároky
žalobcov z kúpnych zmlúv k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých vyporiadanie okrem iného bolo i
predmetom tohto súdneho konania, na druhej strane však žalovanej 1 jej výdavky spojené so súdnym

konaním žalobcovia doteraz nezaplatili. Ide o trovy právneho zastúpenia žalovanej 1 v prvostupňovom
konaní do späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcami, z ktorých trov si právny zástupca uplatnil
iba sumu vo výške 419,34 Eur, pričom ako to sám prvostupňový súd skonštatoval, ten si mohol uplatniť
sumu až vo výške 2.138,58 Eur. Z obsahu odvolania jednoznačne vyplýva, že žalobcovia si vôbec
neuvedomujú, že v prípade späťvzatia návrhu sú povinní znášať dovtedajšie trovy konania právne oni.

Rovnako si neuvedomujú ani to, kto v konaní môže by tlmočník a kto za daného stavu veci tieto výdavky
má platiť. Z predloženej prílohy jasne vyplýva, že iba žalovaná v 1. rade platila žalobcom v zmysle
dohody, pričom však žalobcovia nezaplatili žalovanej ako ani jej právnemu zástupcovi žiadne trovy
konania, či právneho zastúpenia, ktoré vznikli do doby späťvzatia návrhu žalobcami. Navrhla preto, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil.

K doručenému vyjadreniu žalovanej 1 podali tiež vyjadrenie žalobcovia a poukázali na to, že dňa
26.03.2015 telefonicky komunikovali so žalovanou 1 a dospeli k tomu, že sú schopní sa vzájomne
mimosúdne dohodnúť. Preto vzali žalobu späť. Následne sa dohodli aj na tom, že dohodu spíšu písomne
z ich podpismi tak, ako aj urobili 31.03.2015. Je pravdou, že žalovaná 1 im poskytla zľavu 2.000,-

Eur z kúpnej ceny a nie ako to vysvetľuje jej právny zástupca, že tým im vlastne zaplatila aj nároky
im vyplývajúce zo sporu. Žalovaná 1 im vkladá 100,- Eur na účet mesačne, nakoľoko boli voči nej
benevolentní a pristúpili na splátky, aby nemusela tú tzv. zľavu z kúpnej ceny platiť naraz. Z dohody
jasne vyplýva, že týmto sú úplne a s konečnou platnosťou vysporiadané všetky práva účastníkov dohody
ako aj povinnosti a nároky bývalých kupujúcich. Túto dohodu spisovala žalovaná 1 v kancelárii svojho

právneho zástupcu s jeho asistentmi, čím poukazujú len na to, že vedela, čo podpisovala, nakoľko ju
pripravovali spoločne. Žalovaná sa stále odvoláva na nejaké svoje výdavky, pričom výdavky mali aj oni
a ešte aj budú mať, nakoľko protistrana s nimi nejednala úplne seriózne, ale mali záujem spor vyriešiť
dohodou a tento uzavrieť. Výsledkom je podpásaný dohoda, ktorá obsahuje v čl. IV. ich vyhlásenie. Majú
za to, že žalovaná 1 si neoprávnene nárokuje na to, čoho sa vzdala a potvrdila to aj svojim podpisom a

preto je to z jej strany nemorálne. Žiadajú preto, aby súd ich odvolaniu vyhovel.

Žalovaný 2 odvolanie nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a je dôvodné

uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade
trov konania po tom, ako vo veci samej bolo konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy a určenie vlastníctva
nenapadnutoučasťouuzneseniaprávoplatnezastavenévdôsledkuspäťvzatiažaloby,nakoľkoúčastníci

sporu sa o jeho predmete dohodli, čím predmet sporu odpadol.

O dohode účastníkov svedčí písomná listina „Dohoda o konečnom vyporiadaní všetkých sporných
vzájomných vzťahov“ uzavretá účastníkmi sporu dňa 31.03.2015, podľa obsahu ktorej sa účastnícidohodli tak, že po späťvzatí žaloby bývalá predávajúca - žalovaná 1 poskytne bývalým kupujúcim,
tzn. žalobcom 1 a 2 zľavu z kúpnej ceny odkúpenej nehnuteľnosti a náhradu za uplatňovanie všetkých
doterajších nárokov v celkovej výške 2.000,- Eur. V čl. IV. dohody účastníci prehlásili, že týmto sú

úplne a s konečnou platnosťou vyporiadané všetky ich práva, povinnosti a nároky bývalých kupujúcich
vyplývajúcich z uzavretých kúpnych zmlúv a zo súdneho konania 15C/26/2014. Účastníci dohody sa
touto cestou výslovne vzdávajú akýchkoľvek iných nárokov spojených s kúpnymi zmluvami a súdnym
konaním sp. zn. 15C/26/2014 a dotknuté kúpne zmluvy považujú v celom rozsahu za platné a právne
účinné.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku ak konanie bolo zastavené.

V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody vhodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznaná náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril.

To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Cit. ust. § 146 ods. 1 vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov
konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady kedy neplatí zásada
zodpovednosti za výsledok konania. Ustanovenie ods. 2 potom ukladá povinnosť nahradiť trovy

konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je
možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o
posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej
skúmal dôvodnosť uplatneného nároku.

Pretoakvzaližalobcovianávrhspäť,zprocesnéhohľadiskazásadneplatí(aknejdeoprípadpodľaust.§
146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktorý je výnimkou), že zavinili, že konanie muselo byť zastavené. Vnútorná
pohnútkanavrhovateľavedúcakspäťvzatiužalobynezbavujeprocesnejzodpovednostinavrhovateľana
zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom

je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách (na strane navrhovateľa i odporcu) a definitívne ju vyriešiť v
rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p.

V danom prípade bolo dôvodom späťvzatia návrhu uzavretie dohody, ktorá bola zavŕšená aj spísaním

dohody o konečnom vyporiadaní všetkých sporných vzájomných vzťahov, v ktorej obsah však
neobsahuje výslovne dohodu o náhrade trov konania. Dohoda, v tej časti, v ktorej účastníci si vzájomne
vyhlásili, že sú ňou vysporiadané všetky ich práva a povinnosti a nároky vyplývajúce z kúpnych zmlúv
sa výslovne netýka náhrady trov konania tohto súdneho sporu, ale len jeho predmetu.

Z obsahu dohody však vyplýva a aj logicky k tomu možno dospieť, že dôvodom späťvzatia návrhu bolo
jednoznačne správanie sa tak žalobcov 1 a 2 ako aj žalovaných, ktorí sa dohodli v tom zmysle, že
žalovaná 1 poskytne žalobcom zľavu z kúpnej ceny nehnuteľností 2.000,- Eur.

Podmienky pre použitie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. by boli jednoznačne splnené len vtedy, ak by

žalobcovia zobrali návrh späť bez toho, že by dôvodom späťvzatia bolo aj správanie žalovanej 1, napr.
z dôvodu, že žalovaná 1 by uspokojila uplatnené právo ešte pred podaním návrhu na súd, alebo ak by
žalobcovia zobrali svoj návrh späť bez uvedenia dôvodu. V danom prípade však dôvodom späťvzatia
bolo to, že sa žalobcovia 1 a 2 sa so žalovanou 1 dohodli na usporiadaní sporných vzťahov. Bolo pretopotrebným skúmať obsah pôvodne uplatneného návrhu a obsah dohody, pričom z tohto porovnania
jednoznačne vyplýva, že obsah pôvodne uplatneného návrhu - určenie neplatnosti zmlúv a určenie
vlastníctva vyústilo v dohodu o poskytnutí zľavy z kúpnej ceny.

Obsah dohody nekorešponduje s obsahom predmetu sporu, je úplne odlišný, a preto z procesného
hľadiska nemožno konštatovať ani to, že výlučne pre správanie žalovanej žalobcovia vzali späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, keď zavinenie na zastavení konania je na oboch stranách sporu - na strane
žalobcov 1 a 2 a aj na strane žalovanej 1, a to z dôvodu, že sa dohodli inak.

Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto
otázku,čiišloodôvodnepodanúžalobu,jenevyhnutnéposudzovaťzprocesnéhohľadiska,t.j.zhľadiska
vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavke navrhovateľa. Ide teda o to, či sa žalobca domohol
uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný
alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a
teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto

prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu .
Vylúčenie zavinenia účastníka konania v príčinnej súvislosti s procesným úkonom, v dôsledku ktorého
došlo k zastaveniu konania z iných dôvodov, ako sú predpokladané v § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p.,
je v rozpore so všeobecne platnými aplikačnými pravidlami ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. a

ústavne neakceptovateľný (nález Ústavného súdu SR z 12. decembra 2012, sp. zn. I. ÚS 463/2012-23).

Podľa Uznesenie NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 3455/2013 (SR 5/2014) , ak sa konanie skončilo späťvzatím
žaloby, pretože účastníci uzatvorili mimosúdnu dohodu, v ktorej upravili práva a povinnosti, ktoré boli
medzi nimi sporné a ohľadom ktorých bolo konanie vedené, potom, ak nebolo dojednané niečo iné,

nemá žiadny z nich právo na náhradu trov konania. (Uznesenie NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 3455/2013
(SR 5/2014) ).

Z dikcie ustanovenia § 146 ods. 2, veta druhá a vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že pre záver o
zavinení odporcu na zastavení konania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1. dôvodne

podaný návrh, 2. správanie odporcu vedúce k späťvzatiu návrhu chápané v tom zmysle, že odporca sa
celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Ak navrhovateľ vezme návrh
späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2, druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že
zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.

V danom prípade preto bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou prípadného naplnenia podmienok cit. ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p.. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné
osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania
mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak

v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide
o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých
okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho, pritom nemožno
považovať za dostatočný dôvod, k uplatneniu § 150 ods. 1 O.s.p. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov
vhodných osobitného zreteľa, je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na
základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi
konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadaťnaosobné,majetkové,zárobkové

a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa účastníkov pred
podanímnávrhunazačatiekonanianasúd,resp.vpriebehukonania).Nepriznanienáhradytrovkonania
musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je ajto, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo
dobrým mravom.

Citované ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok
aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného
účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti. Existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať účastník inak povinný hradiť náhradu trov konania.
Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu

zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania.
Aplikáciatohtoustanoveniamusípretozodpovedaťosobitnýmokolnostiamkonkrétnehoprípadu.Novela
účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie
predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných
a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k

uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho,
nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka
v konaní.

Odvolací súd preto aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia, zohľadniac pritom ustálenú

rozhodovaciu prax vyplývajúcu z vyššie citovaných rozhodnutí vyšších súdnych autorít, dospel k
jednoznačnému záveru, že spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi pri riešení otázky
náhrady trov konania bude zodpovedať také riešenie, že žiadnemu z účastníkov nebude priznané právo
na náhradu trov prvostupňového konania, a to podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., nakoľko konanie bolo
zastavené a neboli splnené zákonné podmienky podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré by odôvodňovali priznať

právo na náhradu trov konania buď navrhovateľom 1 a 2 alebo odporcovi, keď dôvodom späťvzatia
návrhu bolo uzatvorenie dohody o urovnaní, ktorej obsah však nekorešpondoval s obsahom návrhu na
začatie konania, preto nebolo možné dospieť k záveru, že návrh bol vzatý späť pre správanie odporcu.
Pokiaľ aj obsahom dohody účastníkov nebola výslovne dohoda o náhrade trov konania, nebolo možné
z tejto dohody vychádzať.

Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania
účastníkov zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
prvostupňového konania.

Čo sa týka náhrady trov konania štátu, bolo odvolanie žalobcov tiež dôvodné. Náhrada týchto trov
predstavuje náhradu za trovy tlmočníka, pričom k otvoreniu pojednávania súdom nedošlo.

V zmysle § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo
konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im

rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa ods. 2 § 148 O.s.p. súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú
povinnosť, aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.

Zo zásady, že počas konania si každý účastník platí všetky svoje trovy konania pripúšťa zákon výnimku.

Tá spočíva v tom, že v taxatívne stanovených prípadoch platia namiesto účastníka konania trovy
štát. V zmysle toho platí štát napr. výdavky ustanoveného zástupcu, odmenu notára za jeho hotové
výdavky, ale aj tlmočné spojené s právnom účastníka konať vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému
rozumie. Ďalej ide o trovy dôkazu, ktoré nie sú kryté preddavkom, trovy konania o spôsobilosť na právne
úkony, prípadne konania o vyslovenie prípustnosti prevzatia, ale bez zdržania v ústave zdravotníckej

starostlivosti, včítane výdavkom ustanoveného opatrovníka.

Štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania.
Vyššiecitovanéust.§18druhávetaO.s.p.trebavykladaťvsúvislostisčl.37ods.4Listiny,podľaktoréhokaždý, kto vyhlásil, že neovláda slovenský jazyk, v ktorom sa vedie konanie, má právo na tlmočníka.
Konať vo svojej materčine je právom účastníka, teda účastník, ktorý ovláda jazyk, v ktorom sa vedie
konanie, môže konať v tomto jazyku, aj keď jeho materčinou je iný jazyk. Je iba na vôli účastníka,

či toto právo využije. Princíp rovnosti sa vzťahuje aj na zabezpečenie práva na plnohodnotný civilný
proces osobám, ktoré neovládajú úradný jazyk a aj podľa rozhodnutia R 21/1986 účastníkovi nemožno
uložiť náhradu trov spojených s pribratím tlmočníka na to, aby účastník v občianskom súdnom konaní
mohol konať vo svojej materčine. Platí to aj o tlmočníkovi ustanovenom súdom na dorozumievanie sa
s hluchonemým účastníkom konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo dôvodným priznávať náhradu trov štátu za výdavky, ktoré vznikli
súdu v súvislosti so zabezpečením možnosti žalovanej 1 vyjadrovať sa vo svojej materčine, a to ani
zo strany žalobcov ani žalovanej 1.

Keďže išlo o rozhodnutie bez návrhu a nie vo veci samej, odvolací súd výrok uznesenia súdu prvého

stupňa, ktorým uložil žalobcom spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 43,16
Eur podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcom, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, súd náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnili.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.