Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708209250
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8708209250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: FORESTER GROUP, a.s.,
Ve stínu 167/3, Praha, IČO: 61 673 269, právne zastúpeného JUDr. Adelou Valockou, advokátkou,
Na vŕšku 2, P.O.BOX 255, Bratislava, proti žalovanému: Obec Mlynica, Mlynica 75, IČO: 00 326 429,
právne zastúpenému JUDr. Margitou Schmidtovou, advokátkou so sídlom Partizánska 2900, Poprad, o
zaplatenie 33.674,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 19C/15/2009-319 zo dňa 07.10.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 19C/15/2009-348 zo
dňa 09.09.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1.stupňa.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu a zaviazal
žalobcu na zaplatenie trov konania žalovanej na zaplatenom súdnom poplatku v sume 2.020,31 eur a
na trovách právneho zastúpenia v sume 3.891,50. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobca, ktorý sa domáhal povinnosti nahradiť škodu zo strany žalovaného nepreukázal porušenie
právnej povinnosti zo strany žalovaného, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obe zmluvné

strany nekonali tak, aby v budúcnosti predchádzali vzniku možných sporov. Týmto konaním bola
porušená zásada prevencie, čo nepochybne vzniklo aj konaním žalobcu. Zmluvné strany v zmluve o
budúcejzmluve,akoajvďalšíchdodatkochnejasneformulovalijednotlivépostupyakroky,ktorémalibyť
realizované, no obaja prispeli k porušeniu povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, no nebolo možné dospieť
jednoznačne k záveru, ktorý zmluvný subjekt mal vyšší podiel zavinenia na tejto skutočnosti. V každom
prípade však obe strany nekonali tak, aby predchádzali vzniku možných rozporov. V danom prípade
však dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania tvrdených skutočností zaťažuje žalobcu, ktorý ak toto

neunesie a bezpečne nepreukáže, následkom toho je žaloba zamietnutá.

Súd prvého stupňa ustálil skutkový stav tak, že zmluvné strany 28.11.2006 uzavreli zmluvu o budúcej
zmluve, pričom sa dohodli na odpredaji nehnuteľnosti žalovaného žalobcovi s tým, že žalobca zaplatil
finančnú zálohu. Následne bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve, podľa ktorého táto
zmluva mala byť uzavretá po vysporiadaní nájomných vzťahov na základe výzvy jednej zo zmluvných
strán do jedného mesiaca od doručenia výzva na uzavretie kúpnej zmluvy. Zároveň sa žalovaný zaviazal

právne vysporiadať pozemky, ktoré sú predmetom prevodu tak, aby bola využiteľnosť pozemku určená
platnou a schválenou územnoplánovacou dokumentáciou k postaveniu podľa účelu využitia. Následnou
dohodou v dodatku č. 2 bolo dohodnuté, že žalobca zaplatí ďalšiu finančnú zálohu a následne po
neúspešnej komunikácii medzi účastníkmi konania boli predmetné pozemky zo strany žalovanéhoprevedené na tretí subjekt, pričom žalovaný vrátil poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi, ktoré mu
poskytol na základe uzavretých dohôd.

Predmetný právny záver posúdil súd prvého stupňa v zmysle ustanovení § 3, § 37 ods. 1, § 40 ods. 2,
§ 50a, § 415 a § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa poukázal aj na pochybnosti ohľadom existencie obchodnej spoločnosti HORSTAV
hotel, s.r.o., ktorá uzavrela so žalobcom zmluvu o uzavretí budúcej nájomnej zmluvy, pričom táto

spoločnosť bola v likvidácii, zrušená dňom 05.11.2008 v zmysle príslušného registra. Taktiež súd prvého
stupňa poukázal na to, že žalovaný napriek výzvam žalobcu nepredložil projektovú dokumentáciu, ktorú
mal predložiť.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním žalobca z dôvodu, že
súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu záveru, a to, že zmluva o

budúcej zmluve v znení jej dodatkov je neurčitá a nie je možné z nej jednoznačne vyvodiť záver o tom,
kto a akú povinnosť porušil. Naopak bolo preukázané, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť
a v tejto súvislosti žalobcovi vznikla škoda. Boli splnené predpoklady vzniku škody, a to protiprávny
úkon spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. K tejto škode došlo
na základe jednostranného rozhodnutia žalovaného previesť nehnuteľnosti tvoriace predmet zmluvy na

tretiu osobu, čím žalovaný prestal byť vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet zmluvy o budúcej
zmluve a jeho záväzok zanikol pre nemožnosť jeho plnenia. Žalobcovi však v zmysle zmluvy o budúcej
zmluve vznikol nárok na úhradu nákladov spojených s projektovou dokumentáciou a realizáciou celého
projektu, ktoré si aj riadne uplatnil, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že na takýto postup
žalovaný nemal dôvod, nakoľko neobstojí tvrdenie o nečinnosti zo strany žalobcu, aj s poukazom na

preukázané pracovné stretnutia, ktoré sa konali v rozhodnom období pred zaslaním návrhu dohody o
skončení spolupráce zo strany žalovaného.

Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez

nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 214 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 17.06.2016, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa
preskúmavať. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť
zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd nezistil vady konania pred súdom prvého

stupňa, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
presvedčivo a jednoznačne vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia. Z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov súd prvého stupňa riadil. Odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a vyplývajú

z neho skutočnosti, ktorý ch sa domáhal žalobca a ako sa k veci staval žalovaný. Taktiež súd prvého
stupňa vykonal navrhované dôkazy a na správne zistený skutkový stav použil správne právne predpisy.

Odvolací súd sa v celom rozsahu s týmto odôvodnením stotožňuje a na neho poukazuje. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia

§ 415 Občianskeho zákonníka je daná právna povinnosť, ktorá má charakter generálnej prevencie,
pričom ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť
vyplývajúcuzustanovenia§415Občianskehozákonníka,jenutnéztohovyvodiťzáver,žesineplnísvoju
právnu povinnosť, a teda koná protiprávne. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že nepochybne
čas dohodnutý v dodatku č. 1 zmluvy o budúcej zmluve je formulácia čl. 4 prvej vety taká, že ani

pri použití výkladových pravidiel uvedených v § 35 Občianskeho zákonníka nemožno dospieť k tomu,
akým spôsobom zmluvné strany sa dohodli na základnej podmienke zmluvy o budúcej zmluve, teda
stanovenie doby, kedy bude zmluva uzavretá. Podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve,
okrem zhody vôle zmluvných strán vyjadrenej v písomnej forme o uzavretí predbežnej zmluvy aesenciálnych náležitostí budúcej hlavnej zmluvy, tam musí byť uvedená doba, kedy zmluvné strany
budúcu zmluvu uzatvoria. K takémuto záveru po oboznámení sa s dodatkom č. 1, ktorý upravoval čl. 4, v
žiadnom prípade nemožno dospieť. Z prvej vety vyplýva, že táto zmluva bude uzavretá po splnení prvej

podmienky, ktorou je vysporiadanie právnych vzťahov k predmetu kúpnej zmluvy, najmä po vysporiadaní
nájomných vzťahov. Jedná sa o veľmi širokú a vágnu formuláciu tak dôležitej časti zmluvy o budúcej
zmluve, že nemožno z toho zistiť konkrétne aké právne vzťahy mali byť vysporiadané, pričom nájomné
právne vzťahy sú len jedným z druhov právnych vzťahov, ktoré môžu vznikať v praxi v mnohých formách.
Zároveň druhou podmienkou bola výzva jednej zo zmluvných strán, ktorá však mohla nastať až po

splnení prvej, podľa názoru odvolacieho súdu, tiež neurčitej podmienky. Preto je správny záver súdu
prvého stupňa o neplatnosti v dodatku č. 1 k zmluve o budúcej zmluve. Nepochybne teda žalobca,
ako účastník tejto zmluvy, porušil aj ustanovenie § 43 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci
sú povinní dbať, aby pri úprave zmluvných vzťahov sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku
rozporov.

Naviac odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ani samotná zmluva o budúcej zmluve, pokiaľ sa týka
vymedzenia predmetu budúcej kúpnej zmluvy, nespĺňa náležitosť určitosti, nakoľko v tejto zmluve bolo
dohodnuté,žebudúprevedenénehnuteľnostivovlastníctvežalovanej,ktorésúšpecifikovanéparcelným
číslom, ako aj výmerou. No v zmluve o budúcej zmluve absentuje to, aká časť týchto nehnuteľností
bude predmetom budúcej kúpnej zmluvy, nakoľko presná výmera označených nehnuteľností len mala

byť špecifikovaná v súlade s vyhotoveným geometrickým plánom, v ktorom budú zohľadnené ochranné
pásma. Podľa názoru odvolacieho súdu pri zmluve o budúcej kúpnej zmluve je nutné, aby sa účastníci
dohodli, okrem iného, na špecifikácii predmetu kúpy. V danom prípade takáto formulácia zmluvy
nenapĺňa zákonnú požiadavku jednoznačného vymedzenia predmetu kúpy, nakoľko nie je zrejmé,
akým spôsobom zasiahne do jednotlivých parciel geometrický plán, ktorý mal byť vyhotovený po

zohľadnení ochranných pásiem. Takto vymedzený predmet kúpnej zmluvy nemôže byť považovaný za
právny úkon z hľadiska § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako určitý. Nejedná sa o jednoznačné
dojednanie zmluvných strán o tom, aký je predmet kúpnej zmluvy a vzhľadom na široko definovanú
podmienkuzohľadneniaochrannéhopásmaniejemožnédospieťkzáveru,čibudúcapredávanávýmera
nehnuteľností, resp. jednotlivých parciel, bude znížená o 10, 20, či o 30 alebo viac percent. Na tieto

skutočnosti je súd povinný prihliadnuť ex offo.

Odvolací súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť,
že žalovaná strana vrátila poskytnuté finančné plnenia zo strany žalobcu, pokiaľ nebol preukázaný
základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti na strane

žalovaného nie je nutné sa zaoberať ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2014. Opravným uznesením č.k. 19C/15/2009-348 zo
dňa 09.09.2014 súd prvého stupňa opravil meno právnej zástupkyne žalovaného tak, že správne znie:
„JUDr. Margita Schmidtová“. V rozsudku je nesprávne uvedená Dagmar Schmidtová.

Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na podrobné odôvodnenie rozsudku zo strany súdu prvého
stupňa preto považoval odvolací súd za dôvodné postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdiť
v celom rozsahu.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď
neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.