Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209580
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114209580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľov
v rade 1/ S. K., nar. XX.X.XXXX, S. XX, XXX XX L., v rade 2/ S. K., nar. XX.XX.XXXX S. XX, XXX XX
L., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Mgr. Petrom Balážom , advokát so sídlom P. S. XX,
XXX XX S. za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov Asociácia bankových klientov, IČO

42324041, Hutnícka 1, 040 01 Košice proti odporcovi: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, zastúpený AK SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05
Bratislava, v konaní o určenie porušenia práv spotrebiteľov, o odvolaní navrhovateľov v rade 1/ a v rade
2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/80/2014-133 zo dňa 05. 08. 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho

konania v sume 89,50 eur na účet právneho zástupcu v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ dňa 17.3.2014
podal návrh, v ktorom žiadal, aby v bode 1/ bolo určené, že odporca porušil práva navrhovateľov
ako spotrebiteľov vyplývajúce im z ustanovení predpisov spotrebiteľského práva. V bode 2/
žiadal aby odporcovi bola uložená povinnosť aby upustil od porušovania práv navrhovateľov a aby
napravil vzniknuté porušenie práv navrhovateľov, a to oznámením požadovaných skutočností, bližšie

špecifikované v bode 2/ návrhu. Zároveň v bode 3/ navrhovateľ žiadal, aby odporca bol povinný
prostredníctvom predsedu predstavenstva odporcu, ďalšieho člena predstavenstva odporcu, predsedu
dozornej rady odporcu písomne sa ospravedlniť navrhovateľom za spôsobené nepríjemnosti, škodu a
neprofesionálny prístup odporcu, a to všetko v lehote 5 dní po právoplatnosti rozsudku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a dospel k jednoznačnému záveru, že z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnejlegitimácie súsplnenépodmienky, abybolnávrhnavrhovateľov vcelomrozsahu zamietnutý.Na
základe vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi, a to odporcom ako

bankou a navrhovateľmi 1/, 2/ ako klientmi bola uzavretá zmluva o poskytnutí úveru č. 99/880/07 zo
dňa 2.5.2007 spoluajsdodatkami 1,2,3,4.Ďalej vkonaníbolopreukázané,ako vyplynulo zvyjadrenia
oboch účastníkov aj z predloženého listinného dôkazu kvitancie / protokolu o ukončení platnosti
zmluvy o úvere č. 99/880/07 zo dňa 7.6.2012, že odporca ako banka potvrdil, že úver, ktorý bol
poskytnutý vo výške 54.769,97 eur navrhovateľom 1/, 2/ ako klientom bol spolu s úrokmi a poplatkami
v celom rozsahu splatený a banka neeviduje žiadne pohľadávky z vyššie uvedenej úverovej zmluvy a

zároveň došlo aj k zániku záložného práva k nehnuteľnostiam. Navrhovatelia v konaní žiadali aby bola
odporcovi uložená povinnosť, aby upustil od porušovania práv navrhovateľov a aby napravil vzniknuté
porušenie, a to aby oznámil navrhovateľom skutočnosti, tak ako sú špecifikované v rozsudočnomnávrhu. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že v tomto prípade nejde o žalobu podľa § 80 písm.
c) O.s.p. o určenie právneho vzťahu alebo práva, ale ide o žalobu podľa § 80 písm. b) O.s.p, a to o
splnenie povinnosti z právneho vzťahu medzi účastníkmi, lebo navrhovatelia žiadali aby odporca si

splnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplynula zo zmluvy o úvere zo dňa 2.5.2007, tak ako to špecifikovali
v návrhu na začatie konania. Na základe tohto je zrejmé, že ide o žalobu na plnenie, na základe ktorej
odporca mal splniť svoju povinnosť podľa zmluvy a oznámiť požadované skutočnosti navrhovateľom 1/,
2/. Súd pri rozhodovaní dospel ale k takému záveru, že u navrhovateľov nie je splnená podmienka
aktívnej vecnej legitimácie, a tak nemôžu byť v konaní úspešní a preto bol návrh zamietnutý. V danom

prípade bolo povinnosťou navrhovateľov preukázať, že sú účastníkmi hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého je vyvodzovaný uplatnený nárok. To znamená, že sú v takom právnom vzťahu s odporcom, na
základe ktorého im vzniklo právo aby žiadali od odporcu oznámenie skutočností, tak ako sú uvedené v
návrhu a táto povinnosť má byť uložená podľa zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/ 880/07 zo dňa 2.5.2007.
V konaní súd dospel k takému záveru, že splnením dlhu, ako vyplynulo z protokolu o ukončení platnosti
zmluvy zo dňa 7.6.2012, došlo k zániku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania. V konaní totiž

bolo preukázané, že jediný hmotno-právny vzťah medzi účastníkmi konania, na základe ktorého aj
navrhovatelia si uplatnili nárok proti odporcovi , ktorý vznikol zo zmluvy o úvere zo dňa 2.5.2007.
Tým, že došlo k zániku tejto zmluvy, zanikol aj hmotno-právny vzťah medzi účastníkmi konania, a teda
navrhovatelia nie sú subjektom hmotno-právneho oprávnenia, a teda nie sú aktívne vecne legitimovaní
a nemajú teda nárok, aby sa domáhali splnenia povinností od odporcu, ktorý na základe totožných

dôvodov nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, a teda nie je subjektom hmotno-právnej
povinnosti, ktorej splnenia sa domáhali navrhovatelia v tomto súdnom konaní. Na základe vyššie
uvedených skutočností z dôvodu nedostatku aktívnej a aj pasívnej vecnej legitimácie v konaní bol návrh
navrhovateľov v celom rozsahu zamietnutý.
Podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania

neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí , ktorým sa konanie končí.
Na pojednávaní 5.8.2015 bolo vydané rozhodnutie o trovách konania tak, že navrhovatelia 1/, 2/ sú
povinní zaplatiť odporcovi trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku
do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu odporcu a súd rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 O.s.p. a keďže odporca mal vo veci plný úspech, tak mu boli priznané trovy konania,
ktoré sú povinní zaplatiť navrhovatelia, ktorí vo veci úspech nemali. Odporca ale nevyčíslil trovy
konania do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a zo spisu
nevyplýva, že by mu vznikli iné trovy ako trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom na túto skutočnosť
súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania a podľa § 151 ods. 2 O.s.p. bolo rozhodnuté o trovách

tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva a týmto došlo k zmene rozhodnutia o trovách
konania, tak ako bolo vyhlásené na pojednávaní 5.8.2015, pretože v tomto prípade súd nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie navrhovatelia v rade 1/ a 2/ prostredníctvom právneho

zástupcu. Právny názor prvostupňového súdu považujú za nesprávny, ktorý nereflektuje platnú právnu
úpravu ochrany spotrebiteľa.
Práva spotrebiteľa, ktoré priznáva spotrebiteľom napríklad zákon č. 250/2007 Z.z. nie sú viazané
na trvajúci zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Hmotné práva spotrebiteľa zakladá
zákon o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľom, ktorí sú akokoľvek dotknutí konaním dodávateľa, resp.

predávajúceho aj vtedy, ak k uzatvoreniu zmluvy medzi spotrebiteľom a predávajúcim vôbec nedôjde.
Právo na to, aby odporca proti navrhovateľom ako spotrebiteľom nekonal v rozpore s dobrými mravmi,
aby navrhovateľov ako spotrebiteľov neklamal, alebo nepoužíval voči nim nekalé obchodné praktiky
vrátane klamlivého opomenutia, navrhovateľom nezaniklo splatením úveru zo zmluvy.
Navrhovatelia okrem nárokov, ktoré súd v odôvodnení rozsudku rekapituloval, si uplatnili voči odporcovi

nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a to na základe
skutočnosti, že odporca porušil ich práva priznané im zákonom a uvedené v žalobnom návrhu. S týmto
nárokom sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal. Rovnako súd úplne opomenul návrh navrhovateľovna určenie právnej skutočnosti - a to porušenie ich práv ako spotrebiteľov vyplývajúcich z predpisov
spotrebiteľského práva a vôbec sa s týmto návrhom nevysporiadal.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú navrhovatelia za to, že prvostupňový súd vec nesprávne

právne posúdil a odňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom a teda zaťažil predmetný rozsudok
takými vadami, ktoré odôvodňujú odvolanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. a ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Navrhovatelia navrhli, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 72,92 eur za podanie odvolania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom právneho zástupcu, kde uviedol,
že navrhovatelia absolútne nereflektujú na to, že nie sú účastníkmi zmluvy o úvere, z ktorej vyvodzujú
svoj „nárok“. Nie sú nositeľmi subjektívneho práva, o ktorom má súd v konaní rozhodnúť, tzn. nemajú
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Navrhovatelia poskytnutý úver vrátili odporcovi v celom
rozsahudňa01.06.2012,t.j.takmerdvarokyprediniciovanímtohtokonania.Vsúlades§324ObZdošlo

k zániku úverového vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom, v dôsledku čoho navrhovatelia nemajú
aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, keďže už nie sú nositeľmi relevantného hmotného práva.
Navrhovateľmi deklarované práva spotrebiteľa a im zodpovedajúce povinnosti dodávateľa sú viazané na
pretrvávajúci zmluvný vzťah, z ktorého sa odvodzujú. Požiadavka navrhovateľov, aby odporca nekonal
voči nim napr. v rozpore s dobrými mravmi, je vzhľadom na preukázanú neexistenciu zmluvného vzťahu

medzi účastníkmi konania, materiálne nevykonateľná.
Odporca nepopiera, že aj po ukončení zmluvného vzťahu môže jednej alebo druhej strane vzniknúť
určitý zodpovednostný nárok, predpokladaný zákonom - napr. zodpovednosť za škodu, za bezdôvodné
obohatenie, za vady a pod. Tieto zodpovednostné nároky sa prejavujú ako dôsledok kvalifikovaného
porušenia určitého záväzkového vzťahu. Navrhovatelia si však voči odporcovi žiadny zodpovednostný

nárok neuplatnili. Žalobou sa domáhajú, aby prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť poskytnúť
im informácie týkajúce sa jeho postupu v zaniknutom zmluvnom vzťahu. Takáto povinnosť odporcovi
nevyplýva ani zo zmluvy, ani zo zákona (§ 80 písm. b) O.s.p. a contrario).
Navrhovatelia ďalej namietajú, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec
nevysporiadal s ich nárokom na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o

ochrane spotrebiteľa. Tzv. primerané finančné zadosťučinenie zákon spotrebiteľom priznáva výlučne
v prípade, ak sú v konaní procesne úspešní. Keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá bez
jej vecného prejednania, navrhovateľom ako procesne neúspešným účastníkom nevznikol nárok na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 5 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Keďže sa prvostupňový súd z dôvodu absencie vecnej legitimácie u účastníkov konania nezaoberal

vecou samou, námietka navrhovateľov spočívajúca v „nevysporiadaní sa s ich nárokom na primerané
finančné zadosťučinenie a s ich návrhom na určenie právnej skutočnosti - porušenia ich práva ako
spotrebiteľov vyplývajúcich navrhovateľom z predpisov spotrebiteľského práva“ je zjavne nedôvodná.
Navyše navrhovatelia vzali žalobu späť v časti určenia porušenia ich spotrebiteľských práv na
pojednávaní dňa 05. 08. 2015. Prvostupňový súd uznesením zo dňa 05. 08. 2015 č.k. 27C/80/2014-144

konanie v tejto časti zastavil.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a navrhovateľom v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť
odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 89,50 Eur za vyjadrenie odporcu k odvolaniu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania, konštatuje, že prvostupňový súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktorévyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

Prvostupňový súd v náležitom rozsahu a nadväzne s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu,
odôvodnil prečo v predmetnej veci vidí nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľov,
ktorý dôvod viedol nevyhnutne k zamietnutiu návrhu.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov nenamieta.

V prejednávanom prípade navrhovatelia odvodzujú svoj nárok zo zmluvy o úvere, ktorú uzavreli s
odporcom, ktorá však zanikla 07. 06. 2012. Zánik záväzkového vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom
vylučuje oprávnenie navrhovateľov uplatňovať si nárok z tohto neexistujúceho vzťahu, naviac ak sa

navrhovatelia domáhajú od odporcu splnenia povinnosti, ktorá mu nevypláva ani z predmetnej zmluvy
a ani zo zákona.

Námietka navrhovateľov, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal sa s ich nárokom na primerané
finančné zadosťučinenie a s ich návrhom na určenie právnej skutočnosti - porušenia ich práva ako

spotrebiteľov vyplývajúcich navrhovateľom z predpisov spotrebiteľského práva je zjavne nedôvodná.
Opätovne je pri posudzovaní tohto nároku potrebné vychádzať zo základného predpokladu celého
konania a to je vecná legitimácia účastníkov konania. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že vecná
legitimácia chýba, nezaoberal sa ani samotným nárokom.

Knámietkenavrhovateľov,žesúdprvéhostupňanerozhodolocelomnárokunavrhovateľovodvolacísúd
súčasne poukazuje na čiastočné späťvzatie návrhu, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol uznesením
zo dňa 05. 08. 2015 č.k. 27C/80/2014-144 a konanie v tejto časti zastavil.

Odvolatelia v odvolacom konaní úspešní neboli, odporcovi vznikli trovy odvolacieho konania spočívajúce

v trovách právneho zastúpenia a to za jeden úkon právnej služby vo výške 89,50 eur (66,- Eur písomné
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov, 8,58 Eur réžijný paušál a 14,92 Eur 20% DPH). Táto náhrada
trov bola odporcovi priznaná v súlade s ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 v spojitosti s § 224 ods. 1
O.s.p. a ďalej v spojitosti s § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.