Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913217319
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6913217319.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa:

Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO CHE -
100.023.266, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Ul. Karadžičova č. 8 proti odporcovi:
A. O., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. C. Č.. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na
ochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomvPrešove,Ul.Važeckáč.16,IČO42176778,zast.JUDr.
Andrej Cifra, advokát so sídlom Lučenec, Ul. J. Kráľa č. 5/A o zaplatenie sumy 191,80 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 191,80 € spolu so zmluvnou
pokutou vo výške 0,065 % denne zo sumy 125,17 € od 22.12.2012 do 23.04.2013, zo sumy 97,77 €

od 24.04.2013 do 24.06.2013, zo sumy 70,37 € od 25.06.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania zo
sumy 152,57 € vo výške 8,50 % od 11.07.2012 do 23.08.2012, zo sumy 125,17 € vo výške 8,50 % od
24.08.2012do 21.12.2012, úrokom z omeškania zo sumy 125,17 € vo výške 1,7750 % od 22.12.2012
do 23.04.2013, zo sumy 97,77 € vo výške 1,7750 % od 24.04.2013 do 24.06.2013, zo sumy 70,37 €
vo výške 1,7750 % od 25.06.2013 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu
neprevýšia sumu 604,13 €, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 8,50 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 70,37 € do zaplatenia z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 63,12 € trov konania na trovách právneho
zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka .
.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 08.10.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 191,80 €

spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne zo sumy 125,17 € od 22.12.2012 do 23.04.2013,
zo sumy 97,77 € od 24.04.2013 do 24.06.2013, zo sumy 70,37 € od 25.06.2013 do zaplatenia a úrokom
z omeškania zo sumy 152,57 € vo výške
8,50 % od 11.07.2012 do 23.08.2012, zo sumy 125,17 € vo výške 8,50 % od 24.08.2012do 21.12.2012,
úrokom z omeškania zo sumy 125,17 € vo výške 1,7750 % od 22.12.2012 do 23.04.2013, zo sumy 97,77
€ vo výške 1,7750% od 24.04.2013 do 24.06.2013, zo sumy 70,37 € vo výške 1,7750 % od 25.06.2013
do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 604,13 €, pričom odo

dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 8,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 70,37 € do
zaplatenia a náhrady trov konania.Do konania dňa 19.11.2013 vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na ochranu práv
občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove.

Návrh spolu s prílohami a procesným poučením bol odporcovi doručený na vyjadrenie dňa 30.06.2014.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Návrh spolu s prílohami a procesným poučením bol zástupcovi vedľajšieho účastníka doručený dňa
16.05.2014. Vedľajší účastník sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 21.05.2014, v ktorom uviedol,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako
ani RPMN. K dohode o uznaní dlhu uviedol, že predstavuje formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ
pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku dlžníka, pričom dlžník nemá žiadnym spôsobom
možnosťovplyvniťjehoobsah.Tátodohodapredstavujeneprijateľnézmluvnépodmienkyatopredĺženie
premlčacej doby formou uznania dlhu. Ďalej uviedol, že je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ ak
by mal vedomosť o stave veci mal by záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Takýto

zámer navrhovateľa treba hodnotiť aj ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Z
dôvodu procesnej ekonómie dal do pozornosti súdu vznesenú námietku premlčania s poukazom na
to, že z karty klienta vyplýva dátum zosplatnenia úveru 20.08.2008, pričom návrh došiel na súd dňa
25.10.2013, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

V danom prípade ide v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, ktorý je možné v zmysle ust.
§ 115a ods. 2 O.s.p. rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Preto potom súd bez pojednávania dňa
21.10.2014 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

Navrhovateľ spolu s návrhom okrem iného predložil súdu listinu označenú ako "Dohoda o uznaní dlhu
č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom" zo dňa 12.07.2012, na základe ktorej došlo zo strany
odporcu ako dlžníka k uznaniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy pod číslom XXXXXXXX vo výške
274,- € konkrétne titulom istiny a vo výške 152,57 € a titulom príslušenstva pohľadávky a sankcií ku dňu
podpísania dohody vo výške 121,43 €.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2011 uzavretou medzi pôvodným veriteľom ako
postupcom a spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o. ako postupníkom vrátane jej prílohy došlo k
postúpeniu žalovanej pohľadávky na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., ktorá, zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 31.01.2014 ďalej postúpila žalovanú pohľadávku na navrhovateľa, čo vyplýva z

identifikácie postúpenej pohľadávky ( l.č.50 spisu ).

Uznesením zo dňa 08.07.2014 č. 13C/124/2014-52 súd pripustil zmenu účastníka na strane
navrhovateľa tak, že z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ a na jeho miesto vstúpil terajší navrhovateľ
Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO CHE -

100.023.266.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o pôžičke ( ďalej len zmluva), so
všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky, s dohodou o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom,
s vyjadrením vedľajšieho účastníka k návrhu, so zmluvou o postúpení pohľadávok a identifikáciou

postúpenejpohľadávky,skartouklienta,soznámenímozosplatnenídlhu,spoznámkamiztelefonického
vymáhania.

Nahliadnutím do zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
dňa 22.09.2005 súd zistil, že odporcovi bola poskytnutá pôžička v celkovej výške 604,13 € ( 18 200,-

Sk ), s počiatočnou platbou 33,19 € ( 1 000,- Sk ), ktorú sa odporca zaviazal splácať v 43 splátkach po
13,27 € ( 400,- Sk ), pričom predmetom pôžičky bola motorová píla Husgvarna 141. RPMN a úroková
sadzba neboli v zmluve uvedené.

Tento právny vzťah je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd primárne aplikoval ustanovenia

Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa a subsidiárne ustanovenia
Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení o premlčaní a dĺžke premlčacej doby. Ide o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsahové znenie je pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednanie obsahu zmluvy pred jej uzavretím. Predmetná zmluva bola uzavretá na straneveriteľa ako dodávateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka
ako spotrebiteľa, ktorý je fyzickou osobou a nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Nahliadnutím do dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom zo dňa 12.07.2012 súd zistil, že táto
dohoda bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom ako dlžníkom, ktorý uznal záväzok zo zmluvy
číslo XXXXXXX. Súd z predloženej ( žalovanej ) zmluvy zo dňa 22.09.2005 zistil, že táto zmluva má
číslo XXXXXXXXX, teda číslo zmluvy uvedené v uznaní dlhu sa nezhoduje s číslom zmluvy, na základe
ktorej si navrhovateľ uplatňuje žalovanú pohľadávku. Vzhľadom na túto nie dostatočnú špecifikáciu

uznávaného záväzku súd nemal za preukázané, že predmetom uznania bol práve záväzok vyplývajúci
zo žalovanej zmluvy a to s poukazom aj na to, že v dohode o uznaní dlhu absentuje aj dátum uzavretia
zmluvy.Nazákladeuvedenéhosúddospelkzáveru,ževdanomprípadenejdeodostatočnúidentifikáciu
uznávanéhozáväzku.Totižzožiadnychskutočnostíuvedenýchvdohodeouznanídlhunemožnovyvodiť
jednoznačný záver o dôvode uznania dlhu. Uznanie dlhu ako zabezpečovací inštitút je jednostranným
právnym úkonom, ktorý okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony musí pre svoju

platnosť mať aj písomnú formu. Pokiaľ listina, ktorá obsahuje výslovné vyhlásenie dlžníka, že uznáva
svoj dlh neobsahuje jasné a určité zidentifikovanie uznávaného záväzku, nemožno s ňou spájať účinky
uznania dlhu podľa ust. § 558 Obč. zák, t.j. ani pretrhnutie plynutia všeobecnej premlčacej doby a jej
nahradenie premlčacou dobou podľa ust. § 110 ods. 1 Obč. zák..
Navyše súd dodáva, že zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o

uznaní dlhu so splátkovým kalendárom zo dňa 12.07.2012 súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
pretože boli naplnené znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Súdu je totiž
známe z veľkého množstva obdobných sporov, kde sú uzatvárané takého dohody, že návrh na uzavretie
dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, ale ide o hromadné a plánovité konanie navrhovateľa ako

inkasnej spoločnosti, ktorá kontaktuje dlžníkov za účelom ponúknutia splátkového kalendára, ktorý
by im mal "pomôcť" vyhnúť sa exekučnému vymáhaniu, čo súd hodnotí ako využitie nekalej
obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa
a ktorá súčasne vedie k obmedzeniu schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by inak pri
dostatku správnych a úplných informácií neurobil. Tu súd poukazuje aj na listinu označenú ako zmluvné

ustanovenia, ktoré tvoria samostatnú listinu a nie sú súčasťou listiny označenej ako dohoda o uznaní
dlhu so splátkovým, pričom listina označená ako zmluvné ustanovenia je písaná minimálnou veľkosťou
písma, ťažko čitateľná, pričom obsahuje velké neprehľadné množstvo práv a povinností, ktoré už vo
svojej podstate znevýhodňujú spotrebiteľa, preto existuje pochybnosť o tom, či sa odporca s danými
zmluvnými ustanoveniami, hoci ich podpísal, vôbec mal možnosť reálne oboznámiť a náležite sa v nich

zorientovať a chápať dôsledky ich podpísania.

Len pre úplnosť súd dodáva, že v danom prípade bola uznávaná pohľadávka v čase uznania už
premlčaná. Takéto konanie - úkon právneho predchodcu navrhovateľa súd považoval za konanie, resp.
úkon ktorý je v zmysle ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., v rozpore s dobrými mravmi a ako taký je v zmysle

ust. § 39 Obč. zák. neplatný.

Nahliadnutím do predložených listinných dôkazov a to karty klienta a prehľadu úhrad súd zistil, že k
zosplatneniu žalovaného úveru došlo dňa 20.08.2008.

1/ Pokiaľ ide o žalovaný nárok - neuhradený zostatok úveru (istina) vrátane prináležiaceho príslušenstva
(uplatnených úrokov z omeškania), súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam:

Uzavretú zmluvu č.XXXXXXXXX zo dňa 22.09.2005 súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú keďže
pôvodný veriteľ, a.s. ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania pôžičku odporcovi

ako fyzickej osobe, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania s
tým, že táto zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné
podmienky tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na túto zmluvu sa okrem ustanovení § 52 a nasl.

ObčianskehozákonníkavzťahujúajustanoveniašpeciálnychprávnychpredpisovatoZákonč.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov.V prvom rade, keďže v konaní ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z dôvodu zásady procesnej
ekonómie súd skúmal, či nárok v tejto časti navrhovateľa voči odporcovi nie je premlčaný.
Z ustanovenia § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. v znení z. č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že orgán rozhodujúci

o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú
prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Táto norma
má aj procesnú povahu a citované ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 ( čl. XIV ).

Keďže ide o právny predpis, ktorý má charakter špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu ku všeobecnej
úprave premlčania uvedenej v občianskom zákonníku, súd nepostupoval podľa druhej vety ust. § 100
ods. 1 Obč. zák., ale ex offo prihliadol na premlčanie.

Presprávneposúdenietoho,čiprávojepremlčanéalebonie,bolopotrebnéstanoviťpočiatokpremlčacej

doby. Trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa zosplatnenia úveru, t.j. od 20.08.2008 a uplynula
dňa 20.08.2011.

S poukazom na ustanovenie § 101 v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
premlčania doba je trojročná a plynie odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (vo vzťahu k

premlčaniu k plateniu dlžných splátok pôžičky sa vzťahuje 3 ročná premlčacia doba, nakoľko pre toto
právo nie je v zákone upravená osobitná premlčacia doba) a s poukazom na to, že návrh na súd bol
podaný až dňa 25.10.2013, súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa bol už v čase jeho podania
na súd premlčaný, preto súd návrh v časti o zaplatenie istiny vrátane prináležiaceho príslušenstva
- uplatnených úrokov z omeškania zamietol z dôvodu premlčania žalovaného nároku a už sa ďalej

nezaoberal meritom veci.

Pre úplnosť súd poznamenáva, že pokiaľ by súd ex offo neprihliadal na premlčanie urobil by tak na
základenámietkypremlčaniavznesenejvedľajšímúčastníkomvjehopodanízodňa31.03.2014adospel
by k totožnému právnemu záveru o premlčaní žalovaného nároku ako prezentoval v tomto rozhodnutí.

2/ Pokiaľ ide o žalovaný nárok - zmluvnú pokutu vrátane prináležiaceho príslušenstva (úrokov z
omeškania), súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam:
Zmluvná pokuta nebola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dojednaná v rámci
zmluvy o pôžičke. Ustanovenia o zmluvnej pokute sú obsiahnuté len vo všeobecných obchodných

podmienkach (č.l. 5 spisu). Tieto podmienky sú vytlačené drobným a voľným okom takmer nečitateľným
písmom, pričom vzhľadom na ich podobu je možné dôvodne pochybovať, či sa s nimi mal možnosť
odporca reálne oboznámiť a relevantne sa v nich zorientovať, pretože sú koncipované pre bežného
spotrebiteľadosťťažkopochopiteľnýmspôsobomapretotietoúverovézmluvnépodmienkyniejemožné
považovať za individuálnu dohodu zmluvných strán. Vzhľadom na spôsob ich prezentácie a samotný

obsah dospel súd k záveru, že tieto všeobecné obchodné podmienky sú nejasné a nie dostatočne
zrozumiteľné, čo v konečnom dôsledku spôsobuje ich neplatnosť s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Obč.
zák.. Ďalej súd poukazuje nato, že úverové podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to čo v
nich bude alebo nebude určuje výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky formuluje.
Odporca ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom meniť

nemôže, ak chce získať spotrebiteľský úver, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Preto
potom súd z týchto všeobecných obchodných podmienok nemohol vychádzať ani pri rozhodovaní o
uplatnenom nároku a to navrhovateľom uplatnenej zmluvnej pokute a návrh ohľadne tohto nároku
zamietol, pretože ide o nárok uplatnený z neplatného právneho úkonu.
Tu súd považuje za potrebné uviesť, že uplatnený nárok a to zmluvná pokuta s poukazom na ust.

§ 544 ods. 2 Obč. zák., musí byť dohodnutá v písomnej forme. Nedodržanie tejto písomnej formy je
s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Obč. zák., dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej
pokute, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď sa toho nikto nedovoláva. Predložené
všeobecné obchodné podmienky neboli účastníkmi podpísané, preto potom tento nárok nebolo možné
priznať, ani z tohto dôvodu, keďže ide o nárok z neplatného dojednania o zmluvnej pokute. Je nutné

podotknúť, že absencia písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute nie je konvalidovaná tým, že
odporca podpisom zmluvy o úvere prejavil s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy, súhlas. Tu súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky I.
ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého dohoda o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskýchzmlúv nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok ale len spotrebiteľskej zmluvy
samotnej, t.j. listiny , na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis.
Keďže súd posúdil žalovaný nárok ako premlčaný nepriznal navrhovateľovi ani uplatnené úroky z

omeškania.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,

inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Obč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnúpokutu,jeúčastník,ktorýtútopovinnosťporuší,zaviazanýpokutuzaplatiť,ajkeďoprávnenému
účastníkovi porušením povinností nevznikne žiadna škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí
byť uvedená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 2 písm. a/ Zák.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby pôžičky, alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b/ Zák.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto
zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 8 ods. 4 Zák.č. 250/2007 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, za klamlivé
opomenutie sa tiež považuje ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným,
viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo
neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého

opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej praktike, ktoré by inak neprijal.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi ako
úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodal súdu návrh na náhradu trov
konania a zo spisu im ani žiadne trovy konania nevyplývajú.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi ako úspešnému účastníkovi, ktorý podal návrh na náhradu
trov konania, priznal podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. ) náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby ( prevzatie a prípravazastúpenia, podanie vyjadrenia zo dňa 21.05. 2014 ), jeden úkon vo výške 18,26 € plus 2 x
režijný paušál vo výške 8,04 € + 20 % DPH spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 63,12 €

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., v spojitosti s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., je navrhovateľ povinný prisúdenú
náhradu trov konania zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak navrhovateľ dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím možno podať návrh na

výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.