Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/105/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205650
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3612205650.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného:
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedenú na Okresnom
súde Partizánske pod č.k. 3C/105/2012 z a m i e t a .

II. Súd žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedenú na Okresnom
súde Partizánske pod č.k. 3C/110/2012 z a m i e t a .

III. Súd žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedenú na Okresnom
súde Partizánske pod č.k. 3C/106/2012 z a m i e t a .

IV. Súd žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedenú na Okresnom

súde Partizánske pod č.k. 3C/109/2012 z a m i e t a .

V. Súd žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedenú na Okresnom
súde Partizánske pod č.k. 3C/115/2012 z a m i e t a .

VI. Súd žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedenú na Okresnom
súde Partizánske pod č.k. 4C/78/2012 z a m i e t a .

VII.SúdžalobužalobcuonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmypôvodnevedenúnaOkresnom
súde Partizánske pod č.k. 5C/112/2012 z a m i e t a .

VIII. Súd žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedenú na
Okresnom súde Partizánske pod č.k. 5C/115/2012 z a m i e t a .

IX. Súd žalovanej náhradu trov konania vo veciach pôvodne vedených na Okresnom súde

Partizánske pod č.k. 3C/105/2012, 3C/110/2012, 3C/106/2012, 3C/109/2012, 3C/115/2012, 4C/78/2012,
5C/112,2012, 5C/115/2012 spojených na spoločné konanie vedené pod č.k. 3C/105/2012 nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

(1.) Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy 125,- € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 275, € pod sp.zn. 3C/105/2012, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 v konaní sp. zn. 3C/106/2012
sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- €,
návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 v konaní sp. zn. 3C/109/2012 sa domáhal

náhrady majetkovej škody vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- €, návrhom doručeným
tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 v konaní sp. zn. 3C/115/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody
vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- €, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
27.09.2012 v konaní sp. zn. 4C/78/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- € a
nemajetkovej ujmy vo výške 275,- €, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 v konaní sp.

zn. 5C/112/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške
275,- €, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 v konaní sp. zn. 5C/115/2012 sa domáhal
náhrady majetkovej škody vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- € a návrhom doručeným
tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 v konaní sp. zn. 3C/110/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody
vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- €. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že
exekučný súd zapríčinil svojim nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane žalobcu. Žalobca

ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúcie z dôvodu
nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúcie žalobca
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek

tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci 3C/105/2012 až dňa 18.12.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o
poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Vo veci

3C/106/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 24.11.2009, a
to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 5 mesiacov). Vo veci 3C/109/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 24.11.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Vo veci 3C/115/2012

rozhodolsúdožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieaždňa23.11.2009,atorozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 5 mesiacov). Vo veci 4C/78/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 24.11.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Vo veci 5C/112/2012 rozhodol

súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.01.2010, a to rozhodnutím o
poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 5 mesiacov). Vo veci 5C/115/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 21.12.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Vo veci 3C/110/2012 rozhodol

súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 24.08.2009, a to rozhodnutím o
poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 5 mesiacov). Ďalej uviedol, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

V predmetnom konaní neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpili až po
veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
§ ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpili až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal. Žalobca si tak z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Majetkovú škodu si navrhovateľ uplatnil spolu
v sume 1000,- € (125 x 8), pričom suma 125,- € pozostáva zo sumy 70,- € za správu pohľadávkyprostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40,- €
na udržanie a právu informačného systému a zo sumy 15 ,- € na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdavky

spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Ďalej uviedol, že výška hmotnej
škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z toho dôvodu, že
presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatnil aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup súdu podľa názoru navrhovateľa je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež, že došlo k

vyvolaniunasledovnýchrizík:a/neskorýmukončenímprocedúryexekučnýmsúdomkzánikupovinného,
b/ neskorým ukončením procedúry exekučného súdu k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a c/ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Žalobca si
uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ). Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy
spolu v sume 2.200,- € (8 x 275,- €). Ako dôkaz na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe označil
exekučné spisy tunajšieho súdu.

(2.) Zároveň navrhovateľ namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske, pretože majú pomer
k veci a k účastníkom konania.

(3.) Žalovaná sa k návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 22.11.2013, ktoré bolo súdu doručené

dňa 27.11.2013, v ktorom žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na to, že návrh je zmätočný, keď
žalobca síce podal žalobu a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil.
Uviedla, že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne kroky pre
odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mala za to, že návrh je podaný predčasne, keď
neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol

žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaná nepovažovala nárok za predbežne prerokovaný. Uviedla,
že žalobca podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.4.2012, pričom
už v septembri 2012 boli súdu doručené všetky žaloby v spojenej veci a je teda zrejmé, že žalobca
ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. K samotnému postupu súdu žalovaná uviedla,
že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy

objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučný titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly
neplatí. Uviedla, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonania exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje

osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Ďalej poukázala na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody,
ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania

a preto žalovaná nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. K vyčíslenej náhrade
škody žalovaná poukázala na to, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje,
považovalazahypotetické.Žalobcaneuviedol,činímšpecifikovanévecnénákladypredstavujúskutočnú
škodu alebo ušlý zisk. Žalovaná žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nepovažovala ani zazmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, na základe čoho sa potom nemôže
domáhať ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.. Poukázala na to že žalobca v prejednávanej
veci na preukázanie vzniku škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody pri každej

individuálne pohľadávke. Pokiaľ za skutočnú škodu považoval náklady na využívanie informačného
systému, žalovaná tvrdí, že tento systém žalobca využíval nielen počas domnelých prieťahov, ale aj
pred týmto obdobím, ako aj po ňom a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií,
ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania
a správy informačného systému vznikala žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie

žalovaná považovala za účelové. Rovnako aj udržiavanie informačného systému je činnosťou, ktorú
musí žalobca vykonávať na každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za tieto veľmi všeobecne
uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové. Rovnako za neprimerané čiastky považovala náklady
žalobcu na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje. V tomto smere
poukázala na samotné stanovisko navrhovateľa zo dňa 2.7.2012 k žiadostiam o doplnenie žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré boli zaslané žalovanej a v ktorom uviedol,

že disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme a tieto návrhy boli
spracovávané v elektronickej forme a súdom boli odoslané tiež elektronicky. Z tohto dôvodu žalovaná
uplatnenienárokunamajetkovúškodužalobcom považovalazanepodložený,uplatňovaniesipaušálnej
sumy 125,- € na každého dlžníka považovala za nadhodnotené a nepreukázané. K uplatnenej
nemajetkovej ujmy v pomernej výške k sume 660,- € za rok žalovaná uviedla, že poskytovanie

finančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniuprípaduzostranysúdu.
Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,- €, ktorá musí byť priznaná
za každý rok prieťahov, je podľa názoru odporcu nesprávna úvaha. Rovnako nie je možné prihliadať
na tvrdenú frustráciu, úzkosť, neistotu a nedôveru členov riadiacich orgánov žalobcu, pretože nároky
uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom

zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Poukázala na to, že žalobca a jeho praktiky sú
vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, k čomu ako dôkaz pripojil
list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D /2010/1360/,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.

Žalovaná konanie žalobcu považovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania žalobcu,
a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo
nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. Z dôvodu

nepreukázaniasplneniazákladnýchzákonnýchpodmienokprepriznanienáhradyškodypodľaZákonač.
514/2003Z.z.považovala žalovanánávrhžalobcuzaneopodstatnenýanavrhlahozamietnuť.Žalovaná
si uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré v podaní nevyčíslila.

(4.) O námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa

24.10.2012,č.k.17NcC/562/2012-16tak,že sudcaJUDr.EduardSzaboniejevylúčenýzprejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 3C/105/2012.

(5.) Uznesením zo dňa 18.11.2013, č.k. 3C/105/2012-36 sú spojil na spoločné konanie veci vedené
pod sp. zn. 3C/105/2012, 3C/106/2012, 3C/109/2012, 3C/115/1012, 4C/78/2012, 5C/112/2012 a

5C/112/2012 a spojenú vec viedol pod sp. zn. 3C/105/2012.

(6.) Uznesením zo dňa 04.02.2014, č.k. 3C/105/2012 súd prerušil konanie až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom bolo
rozhodnutie o porušení práva sťažovateľa/ žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.

(7.) Uznesením zo dňa 28.11.2014, č.k. 3C/105/2012-76 sú spojil na spoločné konanie veci vedené pod
sp. zn. 3C/105/2012 a 3C/110/2012 a spojenú vec viedol pod sp. zn. 3C/105/2012.

(8.) Uznesením zo dňa 29.09.2015, č.k. 3C/105/2012-95 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 28.01.2016, č.k. 6Co/1136/2015-103 boli návrhy žalobcu na prerušenie konania
zamietnuté.(9.) V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovanej, ktorí mali doručenie predvolania vykázané riadne
a včas.

(10.) Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn.
3C/105/2012, sp. zn. 3C/106/2012, sp. zn. 3C/109/2012, sp. zn. 3C/115/1012, sp. zn. 4C/78/2012, sp.
zn. 5C/112/2012, sp. zn. 5C/112/2012 a sp. zn. 3C/110/2012 zistil nasledovný skutkový a právny stav :

(11.) Žalobca je právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania úverov. Žalobca podal proti
viacerým svojim dlžníkom návrhy na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, ktorými boli
rozhodnutia rozhodcovského súdu. Žalobca sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Exekučný súd zapríčinil
svojim nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane navrhovateľa. Žalobca ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania

zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny
exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu
a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu

s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
3C/105/2012 až dňa 18.12.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Vo veci 3C/106/2012 rozhodol
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 24.112009, a to rozhodnutím o

poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 5 mesiacov). Vo veci 3C/109/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 24.11.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Vo veci 3C/115/2012 rozhodol
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 23.11.2009, a to rozhodnutím o

poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 5 mesiacov). Vo veci 4C/78/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 24.11.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Vo veci 5C/112/2012 rozhodol
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 24.01.2010, a to rozhodnutím o

poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 5 mesiacov). Vo veci 5C/115/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 21.12.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Vo veci 3C/110/2012 rozhodol
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 24.08.2009, a to rozhodnutím o

poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 5 mesiacov). Navrhovateľ si tak z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy.

(12.) Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že tá považuje žalobu žalobcu za právne neopodstatnené a

žiada, aby súd žaloby v celom rozsahu zamietol, pretože žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu
v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Nepreukázal ani vznik a ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tak neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnymúradnýmpostupom súduspočívajúcimvtom,žerozhodolopovereníexekútora pouplynutí
15-dňovej lehoty a uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou.

(13.) Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Partizánske sp. zn.
2Er/322/2009, z ktorého vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na tunajšom súd dňa
16.09.2009 a súd rozhodol uznesením zo dňa 18.12.2009 o zamietnutí žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia v časti a zároveň udelil poverenie. V tomto prípade 15 dňová lehota dodržaná

nebola, avšak súd konal systematicky a po predložení žiadaných relevantných listinných dôkazov
exekúciu uznesením zo dňa 04.03.2010 zastavil.(14.) Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č.k. 4Er/321/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 16.09.2009 a súd rozhodol
uznesením zo dňa 24.11.2009 o zamietnutí žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti

a zároveň udelil poverenie. V tomto prípade 15 dňová lehota dodržaná nebola, avšak súd konal
systematicky a po predložení žiadaných relevantných listinných dôkazov exekúciu uznesením zo dňa
04.07.2010 zastavil.

(15.) Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 4Er/328/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 24.09.2009, pričom rozhodol
uznesením zo dňa 24.11.2009 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v časti) a zároveň vydaním
poverenia. V tomto prípade lehota 15 dní dodržaná nebola, avšak z exekučného spisu vyplýva, že
súd konal systematicky (žiadal o predloženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci), a
následne po predložení žiadaných listinných dôkazov uznesením zo dňa 19.08.2011 exekúciu zastavil.

(16.) Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 5Er/321/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 16.09.2009, pričom súd vydal
dňa 23.11.2009 poverenia. V tomto prípade lehota 15 dní dodržaná nebola, avšak z exekučného spisu
vyplýva, že súd konal systematicky (žiadal o predloženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie
vo veci) a po predložení relevantných listinných dôkazov exekúciu uznesením zo dňa 19.08.2011

zastavil.

(17.) Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 4Er/323/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 16.09.2009, pričom rozhodol
uznesením zo dňa 24.11.2009 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v časti) a zároveň vydaním

poverenia. V tomto prípade lehota 15 dní dodržaná nebola, avšak z exekučného spisu vyplýva, že
súd konal systematicky (žiadal o predloženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci), a
následne po predložení žiadaných listinných dôkazov uznesením zo dňa 25.02.2010 exekúciu zastavil.

(18.) Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 6Er/370/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 14.10.2009, pričom rozhodol
uznesením zo dňa 25.01.2010 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v časti) a zároveň vydaním
poverenia. V tomto prípade lehota 15 dní dodržaná nebola, avšak z exekučného spisu vyplýva, že
súd konal systematicky (žiadal o predloženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci), a
následne po predložení žiadaných listinných dôkazov uznesením zo dňa 20.02.2012 exekúciu zastavil.

(19.) Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 3Er/322/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 16.09.2009, pričom rozhodol
uznesením zo dňa 21.12.2009 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v časti) a zároveň vydaním
poverenia. V tomto prípade lehota 15 dní dodržaná nebola, avšak z exekučného spisu vyplýva, že

súd konal systematicky (žiadal o predloženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci), a
následne po predložení žiadaných listinných dôkazov uznesením zo dňa 16.11.2011 exekúciu zastavil.

(20.) Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 6Er/251/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 05.08.2009, pričom rozhodol

uznesením zo dňa 24.08.2009 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v časti) a zároveň vydaním
poverenia. V tomto prípade lehota 15 dní dodržaná nebola (omeškania o 4 dni), avšak z exekučného
spisu vyplýva, že súd konal systematicky (žiadal o predloženie listinných dôkazov potrebných pre
rozhodnutie vo veci), a následne po predložení žiadaných listinných dôkazov uznesením zo dňa
05.12.2011 exekúciu zastavil.

(21.) Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1
sa nemožno zbaviť.(22.) Podľa § 6 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

(23.) Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

(24.) Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

(25.) Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

(26.) Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

(27.) Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

(28.) Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

(29.) Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(30.) Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

(31.) Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania

nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

(32.) Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) - účinný v čase začatia exekučného konania,

exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.(33.) Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

(34.) Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(35.) Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(36.)Povykonanomdokazovaníapozhodnoteníjehovýsledkovsúddospelkzáveru,žežaloba žalobcu
je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju zamietol.

(37.) Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci sa vyžaduje, aby bolo vydané
nezákonné rozhodnutie respektíve aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu, aby poškodenému

vznikla škoda a aby bola daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.
Ak nie je daná čo i len jedna z uvedených podmienok, nevzniká nárok na náhradu škody proti štátu. Súd
v posudzovaných veciach dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by došlo v konaní exekučného
súdu k nesprávnemu úradnému postupu alebo že by boli vydané v ním uvedených exekučných veciach
nezákonné rozhodnutia. Žalobca tak nepreukázal základ ním uplatneného nároku.

(38.) Žalobca v žalobe tvrdil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný a rozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia po 15-dňovej lehote. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že súd o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo vyššie uvedených exekučných
veciach rozhodol po uplynutí 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia a to cca 4 dni až 3 mesiace po

podaní žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to tak, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v časti zamietol a zároveň vydal poverenie. Vo veci sp. zn. 5Er/321/2011 súd
rozhodol poverením a to po uplynutí 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia avšak súd v konaní
systematicky konal a žiadal o doplnenie listinných dôkazov. Vo všetkých uvedených exekučných veciach
súd následne po doručení žiadaných listinných dôkazov exekúcie zastavil. Rozhodnutia okresného súdu

boli vo všetkých exekučných veciach potvrdené krajským súdom.

(39.) I napriek tomu, že v týchto veci, súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol po uplynutí zákonnej
lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradnýpostup, ktorým by bola žalobcovi spôsobená
škoda a to z nasledovných dôvodov.

(40.) Lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá mala byť podľa žalobcu postupom súdu
porušená, je 15 dní a začína plynúť odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súdu. Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva
žalobcu na zaplatenie dlhu, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je

exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní
tohto predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou
správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal
právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za
exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov

verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu,ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Ak je predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v
tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a
teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

(41.) Vo všetkých uvedených exekučných veciach súd vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu
podkladov pre rozhodnutie, z tohto dôvodu nebolo objektívne možné včasnejšie rozhodnutie o
predmetnom návrhu, pričom dodržanie zákonnej lehoty nemožno uprednostniť pred rozhodnutím na
základe náležitého zistenia skutkového stavu, ktorý je predpokladom vydania zákonného rozhodnutia.

(42.) Ústavný súd vyslovil právny názor, že pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl.48 ods. 2 Ústavy

SR (obdobne aj pojem v primeranej lehote obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na ustanovené lehoty v zákone na vykonanie toho
ktorého úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd na takého lehoty
síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva,

pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Porušeniezákladnéhoprávana
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti,
žeštátnyorgándôslednenepostupovalvzákonomustanovenýchlehotách(rozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR I.ÚS 86/02, IV.ÚS 440/2012).

(43.) Súd vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu podkladov pre rozhodnutie, z tohto dôvodu nebolo
objektívne možné včasnejšie rozhodnutie o predmetnom návrhu, pričom dodržanie zákonnej lehoty
nemožno uprednostniť pred rozhodnutím na základe náležitého zistenia skutkového stavu, ktorý je
predpokladom vydania zákonného rozhodnutia. Sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní bola
posúdená ako nedôvodná. Súd tiež uvádza, že aj novelizáciou Exekučného poriadku účinnou od 01.06.

2011, sa súdnou praxou rozhodcovské rozsudky považovali za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2, písm.
d/ Exekučného poriadku, čomu zodpovedala aj argumentácia odvolacích súdov a nakoniec i dôvodové
správyknovelám,ktorénovelizovaliExekučnýporiadok.Aksadozákonnejformulácieexekučnéhotitulu
vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov", išlo len o explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa
predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa spočívajúca v tom, že do

1.6.2011 nebolo možné považovať za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku
rozhodcovské rozsudky a na ne sa nevzťahovalo vyňatie lehoty na udelenie poverenia, je mylná. Súd
zastáva tiež názor, že 15-dňová lehota sa vzťahovala vždy len na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v prípade, ak súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu so zákonom. Následne je osobitne upravená situácia, keď súd takýto rozpor zistí

a je povinný rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Keby bol zámer zákonodarcu pod
zákonnú 15-dňovú lehotu vsunúť obidve procesné situácie, nebola by osobitne upravovaná situácia pri
zistení rozporu napríklad exekučného titulu so zákonom.

(44.) Keďže žalobca ani len sčasti nepreukázal základ uplatneného nároku na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy (nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu ani vydanie nezákonného
rozhodnutia), súd jeho návrh zamietol, pričom výškou uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy sa už
nezaoberal.

(45.) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bola

v konaní plne úspešná, preto jej patrí právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
Vychádzajúc však z obsahu spisu má súd za to, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej
súd nárok náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.