Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/193/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410213356
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4410213356.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: P. K., nar.

XX.X.XXXX, bytom C., J. 8, proti odporcovi: Poľovnícke združenie Obid, Obid, IČO: 34010173, zast.
Judr. Ľubomír Krivočenko, advokát, Štúrovo, Námestie Sv. Imricha 19, o určenie neplatnosti právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu 1462,47 € z titulu náhrady
trov konania do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím konečným návrhom voči odporcovi domáhal určenia, že jeho vylúčenie z

PoľovníckehozdruženiaObid,kuktorémudošlonačlenskejschôdziodporcudňa15.12.1993jeneplatné
a to jednak z dôvodu, že proces vylúčenia navrhovateľa z členstva bol v rozpore so stanovami odporcu,
keď navrhovateľovi bolo odňaté právo zúčastniť sa predmetnej členskej schôdze ( pretože na ňu nebol
riadne predvolaný ), ďalej o vylúčení člena rozhoduje výkonný výbor a nie členská schôdza, neboli
dodržané stanovy v tom smere, kto podpisuje zápisnicu z členskej schôdze, rozhodnutie o vylúčení
navrhovateľa nespĺňa náležitosti a nebolo navrhovateľovi ani doručené a jednak preto, že ku konaniu,
ktoré malo byť disciplinárnym previnením a pre ktoré mal byť zo združenia vylúčený, nikdy nedošlo.

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na takejto
žalobe, prinajmenej preto, že obdobný návrh už podal skôr a následne ho zobral späť, keby ho aj mal,
rozhodnutie súdu by bolo nevykonateľné, pretože odporca odmieta postoj navrhovateľa rešpektovať,
pripustil, že na úrovni najnižšej zložky poľovníckeho združenia snáď mohlo dôjsť k neznalosti právnych
predpisov k pochybeniam, avšak o tejto záležitosti rozhodovalo aj ministerstvo a aj sám minister.

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13 C 193/10-277 z 10.9.2012 návrhu navrhovateľa vyhovel a
konštatoval, že ku konaniu, pre ktoré bol navrhovateľ z radov odporcu vylúčený nikdy nedošlo a tiež to,
že jeho vylúčeniu predchádzal rad procesných pochybení na strane odporcu.

Krajský súd Nitra na odvolanie odporcu vo svojom uznesení 8 Co 321/12-307 z 5.9.2013, ktorým vyššie
uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil, uviedol, že súd prvého stupňa náležite nezdôvodnil
otázku právomoci súdu, nezdôvodnil otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na tejto žalobe

a nezabezpečil si stanovy odporcu a stanovy Slovenského poľovníckeho zväzu platné v čase vylúčenia
navrhovateľa z radov odporcu. Taktiež uviedol, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáha vyslovene
neplatnosti uznesenia členskej schôdze, ale žalovaný nárok nezodpovedá výkladu o kasačnom princípe
a ust. § 15 ods. 1, preto súd prvého stupňa v ďalšom konaní v súlade s vyššie uvedeným výkladom vprvom rade posúdi, či žalobcom uplatňované právo (nárok) vyplýva z ustanovení hmotného práva, teda
či je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa na požadovanom určení, teda aj naliehavý právny
záujem na požadovanom určení.

Ďalším rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 18.11.2013 bol návrh zamietnutý z dôvodu, že
navrhovateľ nemá na takejto určovacej žalobe naliehavý právny záujem, pretože takéto rozhodnutie
súdu nie je potrebné z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom) alebo
z dôvodu, že výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo

pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom, navrhovateľ nemôže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov,
pretože tie neexistujú, nakoľko vzhľadom k dobe, počas ktorej navrhovateľ svoje práva na súde a
voči odporcovi neuplatňoval, došlo k ich zániku a žaloba tohto druhu sa s takým odstupom času a
za týchto okolností javí ako svojvoľné uplatňovanie práva. Taktiež mal za preukázané, že je vylúčené,
aby na strane navrhovateľa existoval naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe ( na určení

neplatnosti uznesenia členskej schôdze odporcu ), pretože navrhovateľ sám tým, že k podaniu tejto
žaloby na súde pristúpil až po tak dlhej dobe, prejavil, že jeho záujem na takomto určení nielen že nie
je naliehavý, ale v priebehu uvedeného obdobia nebol na jeho strane takýto záujem vôbec.

Krajský súd v Nitre v uznesení 8 Co 39/14-381 z 3.4.2014, ktorým tento rozsudok zrušil, uviedol,

že uvedený právny záver súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z
obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáha určenia neplatnosti
uznesenia mimoriadnej členskej schôdze odporcu dňa 15.12.1993, na ktorom došlo k jeho vylúčeniu z
členstva u odporcu. Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od členstva v poľovnom združení, ktoré vzniklo
na základe zmocnenia zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Zákon o poľovníctve“), v znení účinnom v čase posudzovaného právneho úkonu. V danej veci otázku
právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie žalobcom uplatneného nároku na vyslovenie neplatnosti
uznesenia mimoriadnej členskej schôdze bolo potrebné posudzovať, najmä so zreteľom na špeciálnu
úpravupoľovníctvavykonanúzákonomč.20/1962Zb.vspojenísozákonomč.83/1990Zb.ozdružovaní
občanov v znení neskorších predpisov. Na tento postup poukázal už odvolací vo svojom zrušujúcom

uznesení a súd prvého stupňa sa napriek tomu s touto okolnosťou v rozhodnutí vôbec nevysporiadal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov a oboznámením ku spisu
pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že bol obvinený, že svoju pušku odovzdal neoprávnenej osobe,
čo ale nie je pravda a keby aj, patrilo by to polícii a nie združeniu. Uviedol, že s ním na poľovačke boli
dvaja nečlenovia združenia, ale zbraň mal iba on, navyše nestrieľal. Uviedol, že na členskú schôdzu,
na ktorej bol vylúčený, nedostal pozvánku vôbec, nie ešte 8 dní vopred, ani nevedel, že bude, len večer
predtým sa to dozvedel od Q. R. a preto tam išiel. Vo svojej výpovedi pred políciou Štúrovo v roku 1996

poprel, že by bol dal svoju zbraň počas poľovačky inej osobe.

Štatutárny zástupca odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že ťažko dokázať, či navrhovateľ pred 19 rokmi
pozvánku dostal alebo nie, ale jednoznačne sa schôdze zúčastnil, podľa nich je všetko v poriadku a
všetko prebehlo v súlade so stanovami a boli naplnené aj dôvody pre vylúčenie navrhovateľa, ktorý

hrubo porušil stanovy, hoci sám nevie, čoho presne sa navrhovateľ dopustil, pretože v tom čase on sám
nebol členom odporcu.

Zo zápisnice z členskej schôdze odporcu z 15.12.1993 súd zistil, že na nej bol navrhovateľ vylúčený z
PZ z dôvodu, že navrhovateľ nečlenovi PZ, ktorý nemá oprávnenie na držbu a nosenie zbrane počas

poľovačky v dňoch 26.11.1993 a 10.12.1993 zveril svoju zbraň, čo mali vidieť členovia odporcu Zoltán
Babindai a Róbert T., ktoré konanie navrhovateľ popieral.

Z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 6687/1996-720/360 z 20.11.1996 súd zistil, že
ním bolo vyhovené podnetu navrhovateľa a bolo zrušené rozhodnutie členskej schôdze odporcu z

15.12.1993 o vylúčení navrhovateľa z PZ s tým, že navrhovateľ je jeho riadnym členom naďalej.

Z rozhodnutia ministra pôdohospodárstva SR č. 6687/96-410 zo 16.6.1997 súd zistil, že ním bolo
zrušené rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR č. XXXX/XXXX-XXX/XXX z 20.11.1996.Zostanovodporcusúdzistil,že kárnymopatrenímje(okreminých)vylúčeniezPZ(§20písm.d),kárne
opatrenia ukladá výbor poľovníckeho združenia ( § 16 ods. 1, písm. c ), v odvolacom konaní o vylúčení

člena z poľovníckeho združenia rozhoduje členská schôdza ( § 15, ods. 3, písm. e ), pričom podľa
§ 20 ods. 3 a 4 sa rozhodnutie výboru i členskej schôdze o vylúčení člena združenia musí vypracovať
písomne a má obligatórne predpísané náležitosti.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 7 ods. 1, 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom
súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne
záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a
pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí
majú platné poľovné lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti (ďalej
len „poľovnícke združenia“) na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva.
Poľovnícke združenie je právnickou osobou.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. kto vykonáva právo poľovníctva (ďalej len „užívateľ poľovného
revíru“), je povinný na plnenie úloh podľa tohto zákona ustanoviť kvalifikovaného poľovníckeho
hospodára. Kvalifikáciu poľovníckych hospodárov, ich povinnosti a oprávnenie upraví Ministerstvo
poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po prerokovaní s Československým poľovníckym

sväzom.

Právomoc sa vo všeobecnosti chápe ako oprávnenie určitého orgánu riešiť a rozhodovať veci, ktoré sú
mu zverené (spadajú) do jeho činnosti.

Ústava Slovenskej republiky vymedzuje všeobecnú právomoc civilného súdu v čl. 142 ods.1, kde
uvádza, že súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov uvádza v § 7 ods.
1, že do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní patrí prejednávanie a rozhodovanie sporov
a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a
hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc
na konanie vo veci v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 a 2 OSP a nie je daná ani právomoc iného orgánu na
jejprejednaniearozhodnutie,potomrešpektujúczároveňčl. 152ods.4ÚstavySR,podľaktoréhovýklad
a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
musí byť v súlade s touto ústavou, nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale otázku právomoci

musí riešiť pozitívne vo svoj prospech, teda vec musí prejednať sám.

Právo na súdnu ochranu súvisí so zásadou zákazu denegatio iustitiae, spočívajúcej v tom, že súd je
povinný vykonávať súdnictvo. Súd nemôže odmietnuť výkon súdnictva s odôvodnením, že predmetný
spoločenský vzťah nie je upravený právnym predpisom.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňoumôže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto

určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť

preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu
alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
vecivedúceksporumedziúčastníkmiakpotrebeurčiťsúdom,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonie
je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor
rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou)
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť
ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý
právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha)

a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii
naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným
nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude
musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy,

ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu
alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu
je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujme
na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ
teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,
zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie
účastníkov konania).

Z ust. § 4 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. vyplýva, že fyzické osoby sa môžu na výkon práva v poľovníctve
združovať podľa zákona o združovaní občanov. Zákon o združovaní občanov č. 83/1990 Zb. upravuje
právo na súdnu ochranu pre člena združenia. V danom prípade člena poľovníckeho združenia. Vyplýva
to z ust. § 15 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z
jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok za nezákonné alebo

odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov
od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Citované ustanovenia teda zakotvuje právo
na súdnu ochranu členov poľovníckeho združenia spôsobom vymedzeným v zákone. Právomoc súdu
vyplýva z ust. § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov. V zmysle § 15 ods. 1 zákona o združovaní
občanov ( ktorý odkazuje na možnosť preskúmania rozhodnutia združenia súdom ) je nutné vec

posudzovať aj podľa zvláštnych ustanovení o správnom súdnictve alebo podľa prvej a tretej časti
OSP má za to, že rozhodnutia združenia, ktoré sú vydávané na základe stanov, nie sú rozhodnutiami
vydávanými v oblasti verejnej správy, čo je základnou podmienkou prieskumu v správnom súdnictve
podľa ust. § 244 ods. 2 OSP. Z toho dôvodu preto nie je možný postup podľa 5 časti OSP upravujúci
správnesúdnictvo,apretonezostávainé,vzhľadomkust.§7ods.2OSPacit.ust.§15ods.1primerane

aplikovať prvú a tretiu časť OSP s tou odchýlkou, že funkčne príslušný je výlučne okresný súd riadiaci sa
kasačným princípom. Tento názor odvolacieho súdu je súladný s rozhodnutím Ústavného súdu Českej
republiky IV. ÚS 9/98.

Z toho potom vyplýva, že ak ust. § 15 citovaného zákona výslovne hovorí o preskúmaní rozhodnutia

združenia, resp. niektorého z jeho orgánov, aj súdna ochrana poskytovaná týmto ustanovením musí
byť vykladaná v zmysle kasačného princípu. Ten znamená, že sa preskúmavané rozhodnutie buď
potvrdzuje alebo zrušuje, avšak na rozdiel k už konštatovanej povahe prieskumu na druhej strane, na
rozdiel od správneho súdnictva, nevylučuje vykonávanie dokazovania. Tento výklad je súladný aj preto,že rozhodnutiu vydanému v oblasti verejnej správy spravidla predchádza správne konanie, a preto aj
dokazovanie, zatiaľ čo zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov predpokladá rozhodovanie orgánov
združenia len na základe stanov.

S týmto konštatovaním a záverom odvolacieho súdu o prieskume rozhodnutia orgánu združenia (v
zmysle § 15 ods. 1) súvisí aj otázka formulácie žalobného petitu, teda žalobou uplatneného nároku,
ktorý je predmetom konania.

Pokiaľ ide o právomoc súdu na rozhodovanie o určení neplatnosti právneho úkonu ( uznesenia
členskej schôdze odporcu ), tá nepochybne daná je, pretože do právomoci súdu spadá rozhodovanie
o neplatnosti právnych úkonov podľa § 39 OZ.
Navrhovateľ na výzvu súdu uviedol, že na svojom návrhu trvá tak ako bol podaný a nie je dôvod na
ňom niečo meniť. Navrhovateľ sa teda v tomto konaní domáha vyslovene neplatnosti uznesenia členskej
schôdze, pričom však žalovaný nárok nezodpovedá výkladu o kasačnom princípe a ust. § 15 ods. 1

( ako je uvedené vyššie ), preto nie je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa na požadovanom
určení, teda aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Okresný súd Nové Zámky ako súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec
znovu prejednal v intenciách vyššie uvedených rozhodnutí KS Nitra a dokazovaním zistil, že po tom

ako navrhovateľ výslovne trval na tom, že svoj návrh v časti jeho petitu nechce meniť ( a trval na
určení neplatnosti právneho úkonu, na ktorej nemá naliehavý právny záujem ), nezodpovedal jeho návrh
kasačnému princípu súdnej ochrany ( ako je zdôvodnené vyššie ) a preto súd o jeho návrh musel
zamietnuť.

Ako je vyššie uvedené, k vylúčeniu navrhovateľa z radov odporcu došlo v roku 1993, navrhovateľ svoj
návrh na súde podal v roku 2010, teda po uplynutí 17 rokov, počas ktorých nebol ( nemohol byť ) členom
Poľovného združenia Obid a nevykonával práva a povinnosti patriaceho jeho členom, okrem iného bol v
danom období členom iného poľovníckeho združenia ( PZ Hubert Obid ). Súd konštatuje, že je vylúčené,
aby na strane navrhovateľa existoval naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe ( na určení

neplatnosti uznesenia členskej schôdze odporcu ), pretože navrhovateľ sám tým, že k podaniu tejto
žaloby na súde pristúpil až po tak dlhej dobe, prejavil, že jeho záujem na takomto určení nielen že nie je
naliehavý, ale v priebehu uvedeného obdobia nebol na jeho strane takýto záujem vôbec ( prinajmenšom
v období, kedy bol navrhovateľ členom iného poľovníckeho združenia, vtedy bolo dokonca podľa stanov
SPZ vylúčené, aby bol členom odporcu ).

Súd prijal záver, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na tejto žalobe z dôvodu, že takéto
rozhodnutie súdu nie je potrebné z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším
sporom) alebo z dôvodu, že výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany
alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom, navrhovateľ nemôže

navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov,
pretože tie neexistujú, nakoľko vzhľadom k dobe, počas ktorej navrhovateľ svoje práva na súde a voči
odporcovi neuplatňoval, došlo k ich zániku a žaloba tohto druhu sa s takým odstupom času a za týchto
okolností javí ako svojvoľné uplatňovanie práva.

Pokiaľ ide o označenie odporcu, súd má za to, že označenie tak ako ho navrhovateľ v návrhu uviedol
( Poľovnícke združenie Obid, Obid, IČO: 34010173 ), je správne pretože práve takýmto spôsobom je
odporca zapísaný aj v registri organizácií vedenom ŠÚ SR.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi v konaní plne úspešnému priznal

právo na plnú náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/04 Zb.
za 10 úkonov právnej pomoci v plnej výške ( prevzatie a príprava zastupovania, 2x spísanie vyjadrenia,
spísanie odvolania a 6 účastí na pojednávaní ) po 57 € ( 4 x v roku 2011 ), po 58,69 € ( 3 x v roku 2012 ),
1 x 60,07 € v roku 2013, 2 úkony v roku 2014 po 61,87 € ( vyjadrenie sa k odvolaniu navrhovateľa a
účasť na pojednávaní dňa 8.6.2014 ), 2 x odmena vo výške 2/3 spolu v sume 77,13 € ( 38 € a 39,13

€ ) za ďalšiu poradu s klientom, režijný paušál za tieto úkony v celkovej sume 76,42 € ( za rok 2011: 4
x 7,41 €, za rok 2012: 3 x 7,63 €, za rok 2013: 7,81 €. Za rok 2014: 2 x 8,04 € ), cestovné spolu 231,66
€ ( 6 x cesta Štúrovo - Nové Zámky po 38,61 € ) a náhradu za stratu času spolu v sume 459,30 € ( za6 začatých polhodín pri 6 cestách na pojednávanie - v roku 2011: 74,10 € a 74,10 €, v roku 2012: 76,30
€ a 76,30 €, v roku 2013: 78,10 € a v roku 2014: 80,40 € ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.