Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/162/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206035
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4413206035.13

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa: Novozámocké bytové družstvo, družstvo,
Nábrežná 22, Nové Zámky, IČO: 34 122 711, právne zastúpený: JUDr. Ernest Botka, advokát, AK Nové
Zámky, Björnsonova 2, proti odporcom v 1. rade: Jozef Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., P. XX,
zastúpený odporkyňou v 2. rade, v 2. rade: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., P. XX, o zaplatenie
1 381,65 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Odporcom v 1. rade a v 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Súd v r a c i a navrhovateľovi Novozámocké bytové družstvo, družstvo, Nábrežná 22, Nové Zámky, IČO:
34 122 711 súdny poplatok za návrh vo výške 88,80 eur cestou Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ

systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do 30 dní odo dňa
doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

Súd v r a c i a spoločne a nerozdielne odporcovi v 1. rade: Jozef Gorilák, nar. 01.09.1949, bytom Nové
Zámky, Cyrilometódska 30 a odporkyni v 2. rade: Juliana Goriláková, nar. 08.01.1953, bytom Nové

Zámky, Cyrilometódska 30 súdny poplatok za odpor vo výške 79,80 eur cestou Slovenskej pošty, a.s. -
prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do
30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom v spojení s upresňujúcim návrhom domáhal voči odporcom v 1. rade a
v 2. rade zaplatenia 1 381,65 eur s príslušenstvom.

Pred začatím pojednávania dňa 20.04.2016 navrhovateľ vzal svoj návrh späť celkom z dôvodu, že
pohľadávku voči odporcom v 1. a v 2. rade má vysporiadanú vzhľadom na to, že spoločnosť Handimex
prevzala správu bytov v obytnom dome na Cyrilometódskej 30, Nové Zámky a v tejto súvislosti uvedenej
spoločnosti bola postúpená pohľadávka voči odporcom, v dôsledku čoho súd konanie zastavil podľa §
96 ods. 1, 3 O.s.p., pretože prípadný nesúhlas odporcov v 1. rade a v 2. rade so späťvzatím návrhu by
bol právne bezvýznamný vzhľadom na fakt, že k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania

vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky.

Prvouvýnimkouje,žeakniektorýzúčastníkovzavinil,žesakonaniemuselozastaviť,jepovinnýnahradiť
jehotrovy(§146ods.2,vetaprvá).Zavineniemôžeexistovaťnastranežalobcuajnastranežalovaného.
Na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo
ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez
dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú
námietku premlčania, a pod. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o

prípadpodľa§146ods.2vetadruhá(toznamená,ženevzalspäťnávrhvdôsledkusprávaniaodporcu),z
procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi
trovy konania.
Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca - žalovaný (§ 146 ods. 2 veta druhá). Tak je to napr.

vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.
Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.
Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania
úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením
alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi. Aplikácia tohto ustanovenia musí
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri
posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné,

zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatnenia
práva na súde a ich postoj v konaní ( rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo 5/2006 ) Okrem
toho sa musí prihliadať aj na to, či účastník, ktorému sa má priznať náhrada trov konania uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone , ktorý mu patril. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do
úvahy vo všetkých prípadoch, v ktorých má byť náhrada trov konania priznaná, s výnimkou ustanovenia

§ 144 O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol podľa § l46 ods. 2 veta prvá O.s.p. Navrhovateľ po začatí konania
vzal svoj návrh späť celkom z vyššie uvedeného dôvodu, ktorý však súd nepovažuje za dôvod, pre
ktorý by mala byť uložená povinnosť platiť trovy konania odporcom v 1. a v 2. rade. Skutočnosti

uvádzané navrhovateľom vo vzťahu k späťvzatiu návrhu totiž neboli v konaní preukázané. Zmluva o
postúpení pohľadávky pre svoju platnosť podľa § 524 OZ bezpodmienečne vyžaduje písomnú formu
pod následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40 ods. 1 OZ. Navrhovateľ, napriek
tomu, že bol na to súdom vyzývaný, nedokázal súdu predložiť platnú a riadne uzatvorenú zmluvu o
postúpení pohľadávky, ktorá by bola uzatvorená medzi navrhovateľom ako postupcom a spoločnosťou

Handimex ako postupníkom a ktorej predmetom by bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho
konania. Predložený bol len písomný návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorý však
akceptovaný postupníkom nebol, keďže v ňom absentuje podpis príslušného štatutárneho zástupcu,
prípadne inej poverenej osoby. Nezanedbateľnou je aj skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu súdneho
konania podal návrh na zmenu účastníka na strane navrhovateľa, ktorým bolo navrhnuté, aby na miesto

doterajšieho navrhovateľa vstúpila spoločnosť Handimex, tá však jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností s uvedeným procesným návrhom nesúhlasila a na tom základe bol návrh navrhovateľa
na zmenu účastníka na strane navrhovateľa právoplatne zamietnutý a to uznesením tunajšieho súdu
6C/162/2013-204 zo dňa 21.11.2014. Výsledkom týchto úvah je, že navrhovateľ v rámci dispozície s
návrhom účinne vzal svoj návrh späť, no dôvody ním uvádzané v predchádzajúcej časti odôvodnenia

nebolivkonanípreukázané,čonajednejstranekdispozičnémuoprávneniunavrhovateľavýznamnemá,
no na druhej strane to má význam z hľadiska náhrady trov konania. Súd za tohto skutkového stavu
nevzhliadol dôvod na rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., teda aby
odporcom v 1. rade a v 2. rade bola uložená povinnosť na náhradu trov konania navrhovateľovi, alenaopak, súd dospel k záveru, že práve navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania. O
trovách konania preto súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., no odporcom v 1. a v 2. rade
nepriznal náhradu trov konania, pretože im žiadne nevznikli. Súd sa zaoberal aj dôvodmi vhodného

osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pričom neboli vzhliadnuté ani na strane navrhovateľa ani
na strane odporcov. Navrhovateľ je právnickou osobou - družstvom, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť a ktorý až do späťvzatia návrhu využíval všetky procesné inštitúty na uplatnenie a preukázanie
svojho nároku. Odporcovia v 1. a v 2. rade sú fyzické osoby - dôchodcovia, pričom odporca v 2. rade
má aj vážne zdravotné problémy. Nebolo však preukázané, že by sa nachádzali v hmotnej núdzi a

zároveň rovnako ako navrhovateľ v konaní od svojho začiatku využívali všetky procesné možnosti na
svoju obranu.

Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 95,50 eur. K zastaveniu konania došlo pred
začatím pojednávania a preto súd navrhovateľovi vrátil uvedený súdny poplatok, krátený o 6,70 eur,
podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Odporcovia v 1. rade a v 2. rade zaplatili spoločne a nerozdielne súdny poplatok za odpor vo výške
86,50 eur. K zastaveniu konania došlo pred začatím pojednávania a preto súd odporcom v 1. rade a v
2. rade vrátil uvedený súdny poplatok, krátený o 6,70 eur, podľa § 11 ods. 9 zákona číslo 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.