Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/421/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215214902
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215214902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanému: T. O.,
R.. XX.XX.XXXX, T. D. J. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, Ú. R. C. T. H. R. N., o zaplatenie
239,06 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 119,06 eur s 8,25% úrokom z omeškania ročne z istiny od
28.3.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 17.08.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 239,06 eur,
a to titulom náhrady škody vo výške 120 eur a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné
služby vo výške 119,06 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Nárok odôvodnil
tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných
služiebcezvypožičanúSIMkartu.Vprípadenedodržaniazmluvnýchpovinností-dobyviazanostivznikla

žalobcovi škoda, pričom pri jej výpočte žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia zmluvy do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalobca sa domáha
nároku vo výške škody, ktorá škoda vo výške 120 eur predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
telekomunikačného zariadenia zn. Sony Xperia za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej, a ktorá škoda
mu vznikla tým, že žalovaný získal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu a následne porušil
svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a platiť riadne a včas za
poskytnuté služby.

Okrem toho si uplatnil žalobca nárok na nezaplatenú cenu telekomunikačných služieb za obdobie
december 2013 až február 2014 vo výške 119,06 eur. Úrok z omeškania z dlžnej sumy žiadal žalobca
priznať vo výške 8,25% ročne od 28.03.2014, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na
dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 11.02.2016, k žalobe sa nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmiazistilnasledovný

skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 21.10.2012 pod č. A6567915 s dodatkom z rovnakého dňa
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanému
telekomunikačné služby a žalovaný bol povinný platiť žalobcovi za využívanie týchto služieb
cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky, Cenník služieb a informácie o

poskytnutých službách. Zároveň podľa zmluvy žalobca žalovanému poskytol SIM kartu, ktorá mu
umožňovala telekomunikačné služby poskytované žalobcom využívať. V čl. 1. ods. 2 dodatku k zmluve
odpredal žalobca žalovanému koncové telekomunikačné zariadenie s definovaným výrobným číslom
so zľavou z ich spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s DPH vo výške 5 eur. V zmysle čl. 2. ods. 3
písm. a) dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v

zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných
jej žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby
využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle čl. 2. ods.

3 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú
deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je
povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá
nahradí vypojenú, resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. c) dodatku sa žalovaný
taktiež zaviazal, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a

ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo
právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku
ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený
mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2. ods. 3
písm. d) dodatku sa žalovaný zaviazal, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program

(resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2
písmeno b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode
2.2 tohto článku. V čl. 2. ods. 5 dodatku si účastníci dohodli pre prípad porušenia niektorej z povinností
žalovaného uvedenej v čl. 2, ods. 3 alebo 4 zmluvnú pokutu vo výške 240 eur (s doplnkom, že pokiaľ
k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti,

výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti,
výška zmluvnej pokuty sa takto vypočíta, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby
viazanosti okamihom porušenia povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré
má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo 6).

Pokusom o pokonávku zo dňa 13.03.2014 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu pohľadávok za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 158,56 eur za (zúčtovacie) obdobie od
novembra 2013 do januára 2014. Zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške
240 eur, všetko najneskôr do 27.03.2014. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe žalovaný následne uhradil

sumu 39,50 eur.

Faktúrami vystavenými dňa 01.12.2013 (č. 5230295572), 01.01.2014 (č. 5233951563) a 01.02.2014 (č.
5237713773) vyúčtoval žalobca žalovanému postupne čiastky k úhrade vo výške spolu 163,54 eur za
mesačné poplatky a poskytované služby.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
(účinného od 01.01.2012) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydaťvšeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je

možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ods. 8 písm. b/ podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. (v znení platnom do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú

objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzky vyplývajúce zo zmlúv,
konkrétne Dodatkov k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za
poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ.
Súd mal za preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby,

keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými mu túto cenu vyfakturoval.Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie, a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu

(poškodeného) a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovaným.

Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava

z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú žalovanému pri kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti
žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak

povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na
základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu
pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, a teda ako uviedol, žalovanému poskytol zľavu z kúpnej
ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie

uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovaného pri
uzatváraní dodatkov k zmluve o pripojení mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovaného
napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu,
predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového
klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.

Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb
za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním
vyjadrená vôľa v zmluve odpredať žalovanej mobilné zariadenia so zľavou. Avšak jediným možným
následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo
nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovaného za

aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného
telefónu takýmto následkom nie je.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vznik škody v danom prípade nebol preukázaný, čím neboli
splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škody, a to existencia príčinnej súvislosti medzi

porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, ale nárok žalobcu
nie je oprávnený v plnom rozsahu. K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza,
že túto povinnosť žalovaného upravuje čl. 6 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok poskytovania

verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a. s.“ (VP), zmysle ktorého je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby.
Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaný ich prijal. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný neuhradil ceny
za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 119,06 eur. Tento nárok žalobcu mal súd v konaní
preukázaný, a žalovaný ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nárok žalobcu nesporoval.

Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny poskytnutých služieb. Súd priznal
zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (priznaný v zmysle platnej právnej úpravy) z priznanej
čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal
do omeškania. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko nárok na náhradu škody žalobca nijako
nepreukázal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., po procesnej stránke boli účastníci úspešní
približne v rovnakom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).