Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201720
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013201720.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci
žalobcu:LesoochranárskezoskupenieVLK,občianskezdruženie,Tulčík26,IČO:31303862,zastúpený
advokátkou: JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 6227/2013-1.10 (29/2013-rozkl.) zo dňa 19. júla 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. decembra 2014, č. k. 2S/227/2013-93, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/227/2013-93 zo dňa
10. decembra 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 10.12.2014, č. k. 2S/227/2013-93 žalobu
zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Z administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že dňa 31.01.2013 bola žalovanému doručená
žiadosť Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia J. o udelenie výnimky z § 35 ods.
1 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2013 v počte 1 kus.

Žiadateľodôvodnilsvojužiadosťneúnosnýmstavommedveďovvrevíri,čospôsobujenebezpečnéstrety
človeka a medveďa.

Na základe žiadosti žalovaného vypracovala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR)
stanovisko zo dňa 17.04.2013 k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2013, v ktorom uviedla
čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s

hmotnosťou do 100 kg. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že ide o jedno z najproblémovejších území
a každý rok tu dochádza k prenikaniu niekoľkých jedincov do blízkosti obývaných objektov s vysokým
rizikom konfliktu s človekom.

Žalobcovi bolo oznámené ukončenie zisťovania stavu veci a obstarávania podkladov a bol poučený o
tom, že má ako účastník konania právo sa s podkladmi na vydanie rozhodnutia oboznámiť a následne

sa k nim vyjadriť, prípadne navrhnúť ich doplnenie a bola mu určená aj lehota a miesto, kde sa môže
s podkladmi oboznámiť.

Žalobca následne vo svojom vyjadrení zo dňa 02.05.2013 spochybnil vyššie uvedený postup a uviedol,
že z listu nevyplýva ani obsah spomínaných podkladov, ani to, akým spôsobom boli získané a k akým
záverom žalovaný došiel.Žalovaný listom zo dňa 15.05.2013 zaslal žalobcovi stanovisko, v ktorom uviedol, že § 33 ods. 2
správneho poriadku neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu zasielať účastníkovi konania
podklady rozhodnutia či z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ho

účastníkovi konania na vyjadrenie a tiež, že účastníkom konania nebolo upreté právo nahliadnuť do
spisu.

Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane
prírody povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a/ a f/ zákona o ochrane prírody,

t.j. povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého, držať ho a prepravovať
v poľovnom revíri J.. Zároveň boli stanovené presné podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12
zákona o ochrane prírody. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol konkrétne
skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm.
a/ a f/ zákona o ochrane prírody. Z dostupných údajov ŠOP SR, žiadateľa, ako aj z ďalších informácií
(list obce Ovčiarskeho družstva C. zo dňa 20.11.2012, list Obecného úradu C. zo dňa 25.11.2012) bolo

preukázané, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená. ŠOP SR zároveň
uviedla, že podklady k žiadosti boli pracovníkmi ŠOP SR preverené a považuje ich za opodstatnené.
Nebol preto dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie
tohto živočícha, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu.
Žalovaný mal za to, že pokiaľ žalobca potreboval viac informácií o konaní, mohol využiť svoje právo

v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. Podľa
zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku nie je populácia medveďa hnedého v poľovnom
revíri ohrozená, naopak, všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri
prosperuje a jeho populácia narastá. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu
výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO

alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v Slovenskej republike aj Českej republike, ktoré
však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Žalovaný tiež uviedol, že za účelom predchádzania
stretov medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na
takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy a
kde je však omnoho väčšia ponuka potravy pre medveďa z umelých zdrojov. Povolenie výnimky na

usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je podľa žalovaného možné považovať za riešenie
preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov tak, ako to vyžaduje §
40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister životného
prostredia SR napadnutým rozhodnutím tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe.

Krajský súd poukazom na právnu úpravu, ktorú citoval, v § 32 ods. 1, 2, v § 33 ods. 1, 2 a v § 23
ods. 4 správneho poriadku, konštatoval, že povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo
zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého

právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo
postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený
na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu
práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie
svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie

tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania.
Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto
povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku.
Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník
nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym

spôsobom nevyjadruje.

Ďalej krajský súd poukazom na to, že účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo
vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v
ktoromkoľvek štádiu konania; môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy

podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym, uviedol, že povinnosťou správneho orgánu
je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi
pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred
vydaním rozhodnutia správny orgán, za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi,že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním
rozhodnutia k veci vyjadriť, správny orgán v konaní môže pokračovať, a teda vydať rozhodnutie aj
bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v

stanovenej lehote nečinný.

Podľa názoru krajského súdu ak správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil
účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide
o procesné pochybenie správneho orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť

rozhodnutia (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011,
3Sžd/72/2009, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003).

Ďalej krajský súd konštatoval, že z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že
okrem už spomínaného stanoviska ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť o
udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v

danom území či lokalite. Podkladmi mali byť aj skutočnosti všeobecne známe ako aj skutočnosti známe
ministerstvuzjehočinnosti.Jenesporné,žežalobcovinebolivpriebehukonaniatietopodkladydoručené
s tým, aby sa k nim vyjadril. Bolo mu oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol
oboznámený, nestačia, má v zmysle § 23 správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu.

Postup žalovaného krajský súd považoval v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho
poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku
všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne
navrhnúť ich doplnenie, s prihliadnutím na to, že žalobca navyše vo vyjadrení k začatému konaniu
výslovne žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Podľa názoru krajského súdu za

daných okolností žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy, ako aj všetky
ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie či už v elektronickej
podobe, alebo doručením ich fotokópií (za náhradu nákladov s tým spojených), s poukazom na to, že
právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov
správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho

právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné
oprávnenia, a každým z nich sa sleduje iný účel.

Ďalej krajský súd konštatoval, že žalobca je častým účastníkom týchto konaní, pozná názor
zainteresovaných správnych orgánov a napokon bol vo všeobecnej rovine oboznámený s podkladmi

rozhodnutia (podrobne až v prvostupňovom rozhodnutí...) a mohol na ne reagovať v rozklade. Vyššie
uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi
správneho konania plnohodnotne realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 správneho
poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.

Krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 35 ods. 1, v § 40 ods. 2, 3 zákona č. 543/2002
Z. z., ktorú citoval, vo vzťahu k hmotnoprávnej stráne veci konštatoval, že celoročná druhová ochrana
medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená na základe zákona
č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a

zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za
predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie
dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne
vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z. z.

Poukazom na skutkové zistenia danej veci a dôležitosť regulácie populácie medveďa hnedého v
rámci celého Slovenska krajský krajský súd prijal záver, že prvostupňové rozhodnutie zrozumiteľne
zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle
platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na
základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučila požadovanú výnimku udeliť vzhľadom na

preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách.
ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b/ a i/ Štatútu štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky vydaného
rozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 č. 76/2007-1.8. ako
odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciua inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí
prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave.

Krajský súd tiež poukázal na to, že žalovaný žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne
posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa
hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania
evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného
ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR,

hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého
na lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel
medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane
prírody. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa na danom území nie je odôvodneným prípadom pre
povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného
ustanovenia zákona o ochrane prírody.

Krajský súd súhlasiac s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013
zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok,
či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v

nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ
je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa
s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej
lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a
nedostatok prirodzenej plachosti), uviedol, že jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto konkrétnom prípade,

preukazujú, že sa jednalo o miesta stretov, ktoré sú jednoznačne atypické, t.j. územia mimo jeho
prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktiež je nepochybné, že jedinec
pohybujúcisavintraviláneobce,čivblízkostiľudskýchosídieljesynantropnýmjedincom,nevykazujúcim
žiadne, prípadne výrazne minimalizované, znaky plachosti.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného boli z
hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie
tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na

náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov
konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí.

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu
vráti na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov celého konania.

Žalobca v dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. (§ 205 ods. 2, pism. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.).

Žalobca dôvodil, že poukazoval v priebehu celého konania na skutočnosť, že udelenie výnimky na

usmrtenie medveďa hnedého nemôže naplniť cieľ sledovaný jej udelením, ktorý je vyjadrený v zákonom
uznanom dôvode, pre ktorý sa výnimka z ochrany tohto chráneného živočícha môže udeliť, ak nebudú
zároveň splnené ďalšie predpoklady nevyhnutné k tomu, aby nedochádzalo k synantropizácii medveďa
hnedého.

Poukazom na to, že medveď hnedý je chráneným druhom - prioritným druhom európskeho významu,
ktorého, ochrana vyplýva Slovenskej republike z ustanovení Smernice o biotopoch (Smernica Rady
č. 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992), ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom
o ochrane prírody, tiež uviedol, že čl. 16 Smernice o biotopoch pripúšťa za splnenia konkrétnychpodmienok udelenie výnimky, okrem iného z článku 12 udelenie takejto výnimky je možné len vtedy, ak
je spoľahlivo preukázané splnenie v smernici o biotopoch definovaných podmienok.
Ďalej uviedol, že touto otázkou sa zaoberá aj Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých

šeliem na úrovni populácie (Guidelines for popuiaíion level management plans for large camivores)
pripravená Európskou iniciatívou pre veľké šelmy (Large Camivore Initiative for Európe) pre Európsku
komisiu v júli 2008, z ktorej inštrukcie, jej prílohy č. 2 vyplýva, že ohrozenie bezpečnosti obyvateľstva a
vznik hospodárskych škôd, ako aj osobná bezpečnosť, môžu byť dôvodom, pre ktorý možno v určitých
prípadoch súhlasiť s usmrcovaním jedincov veľkých šeliem napriek ich statusu druhov európskeho

významu, s tým, že však musia byť splnené početné podmienky, ktoré zabezpečia, že poľovanie na
tieto druhy, alebo vydávanie povolení na usmrcovanie jedincov týchto druhov, je kompatibilné s ich
ochranou. Poukázal tiež na to, že z citovaných častí „Inštrukcie" vyplýva, že udelenie výnimiek zo
zákazov usmrtiť jedincov živočíšneho druhu európskeho významu, musí byť založené na komplexnom
pláne pre manažment celej populácie druhu európskeho významu a jej biotopu. V danej súvislosti dal do
pozornosti informácie zverejnené na webovom sídle ŠOP SR, o tom, že ŠOP SR realizuje v súčasnosti

projekt Výskum a monitoring veľkých šeliem a mačky divej m Slovensku, ktorý trvá od 01.06.2009 do
(po predĺžení) 30.06.2014. Tvrdil, že z toho istého zdroja možno zistiť, že dôvodom realizácie projektu je
skutočnosť,žeochranaamanažmentveľkýchšeliemnaSlovenskuprebiehavsúčasnostilennazáklade
„odborného odhadu", pretože neexistujú relevantné komplexné vedecké údaje o ich populáciách a nie
je pre nich zavedený jednotný monitoring.

Žalobca ďalej namietal, že napriek každoročne udeľovaným desiatkam výnimiek zo zákazu usmrtiť
jedincov medveďa hnedého, nemožno nájsť v žiadnom z doterajších rozhodnutí o udelení výnimky
žiadne vyhodnotenie vplyvu na medvediu populáciu, či na výnimkou sledovaný cieľ. Tvrdil, že reagujúc
na závery súdu prvého stupňa, vyslovené v napadnutom rozhodnutí, nemožno nájsť odpoveď na
otázku, na základe akých skutkových okolností, vyplývajúcich zo spisu správneho konania či vyjadrení

žalovaného, vyvodil záver, že udelená výnimka môže skutočne viesť k naplneniu, žalobca uznáva, že
legitímneho cieľa, ktorá okolnosť musí byť preukázaná skutočnosťami, vyplývajúcimi z dokazovania v
správnom konaní, keď inak nie je možné skonštatovať, že bolo preukázané, že udelenie výnimky sleduje
legitímny cieľ.
Žalobca vytýkal krajskému súdu tiež to, že neuviedol v napadnutom rozhodnutí konkrétne úvahy, ktoré

ho viedli k záveru, že realizáciou udelenej výnimky bude verejnému zdraviu, či verejnej bezpečnosti
poskytnutá vyššie ochrana. V tejto súvislosti poukázal na závery z pracovného stretnutia, ktoré sa konalo
na riaditeľstve ŠOP SR dňa 25.02.2014.
Žalobca sa nestotožnil ani s názorom krajského súdu, podľa ktorého, napriek tomu, že žalobcovi bola
upretámožnosťkonaťvsprávnomkonanízákonomustanovenýmpostupom,niejepotrebnérozhodnutie

žalovaného zrušiť, lebo je vecne správne, zdôrazniac právnu úpravu ustanovenú v § 250j ods. 2, písm.
e/ O.s.p.

III.

Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

V dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho písomnom
odvolaní. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nemôže

naplniť cieľ sledovaný jej udelením, ktorý je vyjadrený v zákonom uznanom dôvode, pre ktorý sa výnimka
z ochrany tohto chráneného živočícha môže udeliť, ak nebudú zároveň splnené ďalšie predpoklady
nevyhnutné k tomu, aby nedochádzalo k synantropizácii medveďa hnedého, žalovaný uviedol, že táto
námietka nebola zo strany žalobcu vznesená tak v rámci správneho konania ako aj v konaní pred súdom
prvého stupňa. Poukázal na skutočnosť, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky

vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými
sa sa muselo ministerstvo ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí
napadnutým žalobou, inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho
konania ako nevyhnutného predpokladu pre podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného súdom podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. - judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 31/2002 ZSP).
K námietke žalobcu, že medveď hnedý je chráneným druhom - prioritným druhom európskeho významu,
ktorého ochrana vyplýva Slovenskej republike z ustanovení Smernice o biotopoch (Smernica Rady
č. 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov arastlín v platnom znení, ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku, žalovaný uviedol, že
uplatnením postupu podľa zákona o ochrane prírody v uvedenom správnom konaní nedošlo k rozporu s
ustanoveniami smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany

druhov živočích európskeho významu, pričom stanovené podmienky boli v konaní vo vecí žiadosti o
povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v plnom rozsahu naplnené. Uviedol, že ak žalobca
vo svojej žalobe poukazuje na dokument vypracovaný pre Európsku komisiu Európskou iniciatívou pre
veľké šelmy - „Inštrukciu pre vytvárame plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie" z
júla 2008 (zverejnený v anglickom znení na webovej stránke)‚ aj táto námietka nebola zo strany žalobcu

vznesená tak v rámci správneho konania ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa.
Žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí nemožno nájsť odpoveď na
otázku, na základe akých skutkových okolností vyplývajúcich zo spisu správneho konania, či vyjadrení
žalovaného, vyvodil krajský súd záver, že udelená výnimka môže viesť k naplneniu legitímneho cieľa,
že v predmetnej veci súd prvého stupňa, napriek tomu, že odobril postup žalovaného a prvostupňového
správneho orgánu, na základe ktorého udelili výnimku z ochrany v záujme verejného zdravia, alebo

verejnej bezpečnosti ľudí, neuviedol v napadnutom rozhodnutí konkrétne úvahy, ktoré ho viedli k záveru,
že realizáciou udelenej výnimky bude verejnému zdraviu, či verejnej bezpečnosti poskytnutá vyššia
ochrana, žalovaný uviedol, že ministerstvo malo z údajov poskytnutých ŠOP SR, ako aj z informácií
predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri J. nie je
ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom poľovnom revíri

prosperuje a jeho populácia narastá.
Vo vzťahu k námietke žalobcu poukazujúc na pracovné stretnutie pracovníkov ŠOP SR konané dňa
25.02.2014, uviedol, že ŠOP SR realizuje pravidelný monitoring priamo v teréne podľa organizačných
jednotiek. Tieto dáta sú pravidelne dopĺňané do centrálnej databázy, z ktorej sa čerpá v prípade potreby
vypracovania odborných stanovísk na usmrtenie medveďa, poukazom na to, že ŠOP SR je odborná

organizácia, venujúca sa uvedenej problematike.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v predmetnej veci súd prvého stupňa, napriek tomu že odobril postup
žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorého udelili výnimku z ochrany v záujme
verejného zdravia, alebo verejnej bezpečnosti ľudí, neuviedol v napadnutom rozhodnutí konkrétne
úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že realizáciou udelenej výnimky bude verejnému zdraviu, či verejnej

bezpečnosti poskytnutá vyššia ochrana, žalovaný poukázal na judikatúru najvyššieho súdu k otázkam
odôvodnenia rozhodnutí - 2Sžo 95/2007 zo dňa 30.01.2008. Uviedol, že konajúci súd nie je povinný
dať odpoveď na všetky, tak zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovaného, vznesené námietky, pokiaľ
tieto nemajú podstatný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej a ich prípadné zodpovedanie
by rozhodnutie konajúceho súdu nijakým spôsobom neovplyvnilo, nakoľko tento bez dôvodných

pochybností dospel na základe iných skutočností či dôkazov (v tomto konaní ide o skutočnosti, dôkazy
vyplývajúce z administratívneho spisu predloženého v tomto konaní) k jednoznačnému záveru, ako vo
veci rozhodnúť.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)
preskúma napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta
prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého
stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia č. 6227/2013-1.10 (29/2013-rozkl.) zo dňa 19.07.2013, žiadajúc jeho zrušenie
a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím z 6227/2013-1.10 (29/2013-rozkl.) zo dňa 19.07.2013 žalovaný správny
orgán podľa § 61 ods. 2, 3 v spojení s § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku rozklad žalobcu zamietol

a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru
výkonu štátnej správy č. 3947/2013-2.2 z 21.05.2013.Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bola žiadateľovi Slovenskému poľovníckemu zväzu,
Poľovníckemu združeniu J., XXX XX C. povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1,
písm. a/ a f/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na

odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri J. z dôvodu častých stretov medveďa hnedého s obyvateľmi
blízkych obcí a rekreačných oblastí, a to aj v zastavaných častiach obcí. V bodoch 1/ až 8/ určil
podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 uvedeného zákona a súčasne určil, že rozhodnutie platí
do 30.11.2013.
Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce v rozsahu žalobných dôvodov, najmä z toho
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorými žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o povolení výnimky zo zákazov ustanovených
v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. na odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri J. .

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal

zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.
2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od

logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom
na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za
správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti,

na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou
súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy

Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými
žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo
procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou

postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu
napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom
nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.Zistil, že základné námietky žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa, ako aj zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu spočívajú v jeho tvrdení, že
napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu mu bola odňatá

možnosť na konanie, spočívajúca v nedostatočnom zistení a vyhodnotení skutkových okolností v súlade
s medzinárodnými dokumentmi, ako aj v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu vyhodnotil
odvolacie námietky žalobcu o nedostatočnom zistení a vyhodnotení skutkových okolností ako

nedôvodné. Skutkové okolnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého
stupňa potvrdzujú splnenie zákonných podmienok pre vydanie v prospech žiadateľa výnimky na
usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v zmysle § 40 ods. 3 písm. b/ a d/ zákona č. 543/2002 Z.
z. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) listom č. ŠOPSR/1408/2013 zo 17.04.2013
predložila svoje stanovisko k žiadosti žiadateľa, v ktorom po prešetrení veci priamo na území poľovného
revíru J. navrhla vydať pre žiadateľa výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v zmysle

§ 40 ods. 3 písm. b/ a d/ zákona, ako dôvod pre vydanie výnimky uviedla škody spôsobené na ovciach
(usmrtenie 12 kusov oviec medveďom hnedým, čím vznikla škoda miestnym chovateľským združeniam)
a pohyb dvoch medveďov v blízkosti hospodárskych zariadení a obývaných domov v severovýchodnej
časti obce C.. Správa NAPANT vo svojom stanovisku uviedla návrh podmienok usmrtenia jedinca
medveďa hnedého, ku ktorému stanovisku priložila list Ovčiarskeho družstva C. a list obce C., v ktorom

tieto subjekty žiadali o riešenie problémových jedincov medveďa hnedého. Zo stanovísk dotknutých
orgánov súčasne vyplýva, že udelením výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého
nedôjde k ohrozeniu populácie predmetného druhu zvieraťa.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k zhodnému záveru, že skutkové okolnosti potvrdzujú

splnenie zákonných podmienok pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 40 ods. 2, 3, písm. c/ zákona č.
543/2002 Z. z. na povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1, písm. a/ a f/ tohto zákona,
ktorým sa žiadateľovi povolilo usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri
J., držať ho a prepravovať.

Z uvedených dôvodov krajský súd skutkovo a právne správne konštatoval súladnosť rozhodnutí
žalovaného so zákonom. Pokiaľ žalovaný skutkové okolnosti podmieňujúce splnenie zákonných
podmienok na povolenie výnimky zo zákazov na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého osobitne
neodôvodňoval v zmysle medzinárodných dokumentov, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní proti
rozsudku súdu prvého stupňa, takýto postup nemožno považovať za vadu konania, napokon na túto

námietku žalobcu nie je možné v odvolacom konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejne správy ani prihliadať, pretože nebola vznesená v rozkladovom konaní žalovaného a súd
posudzuje zákonnosť rozhodnutia podľa skutkového stavu v čase jeho vydania, v opačnom prípade by
zasahoval do rozhodovacej právomoci orgánu štátnej správy.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku
súdom prvého stupňa. Z odôvodnenie súdu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd v súlade s
právnou úpravou ustanovenou v § 246c ods.1 v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. jasným, zrozumiteľným
a určitým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu
žalobných dôvodov, žalobcom namietaných, za súladné so zákonom.

Odvolací súd zo skutkových zistení mal súčasne preukázané, že predmetom súdneho prieskumu boli
rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1, písm. a/ a f/
zákona č. 543/2002 Z. z. s určením, že rozhodnutie platí do 30.11.2013, teda v čase súdneho prieskumu
rozhodnutie žalovaného o povolení výnimky zo zákona stratilo platnosť.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody konanie podľa
tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodnutie vydané podľa tohto zákona

stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky aplikujúc uvedenú zákonnú úpravu (poukazom aj na stanovisko
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014), konštatuje,že v zmysle citovanej právnej úpravy neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného
živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za
následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla

a neexistuje. Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa
hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol
predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje, a preto
povinnosťou správneho orgánu by bolo zastavenie konania o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu
konania.

V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie najvyššieho súdu publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v
zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre
účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v
jehoprospechazatakýchtookolnostíplatí,ženiekaždéporušenieprocesnéhopredpisumázanásledok

porušenie práv účastníka konania.

Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci
postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutí žalovaného správneho orgánu a

postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa
vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd sa nestotožnil
s námietkami žalobcu, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. (§ 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.), a preto vchádzajúc zo skutkových okolností

vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie odvolací súd považoval
odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho
návrhu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny

podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2
O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý nemal úspech vo

veci, náhradu trov tohto konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.