Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115211814
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115211814.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného MINIHOTOVOSŤ, a.s.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 852 453, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Y.
XX, XXX XX N. N., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 15620/15,

o vymoženie pohľadávky vo výške 100,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1769/2015-17 zo dňa 21. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1769/2015-17 zo dňa 21. októbra 2015 z r u š u
j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1Er/1769/2015-17 zo dňa 21. októbra 2015 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Naodôvodnenieokresnýsúduviedol,žeexekučnýmtitulomvpredmetnejvecijerozhodcovskýrozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 16280/14 zo dňa 28.11.2014. Okresný súd zistil, že
oprávnený a povinná uzavreli dňa 17.01.2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXX s časovým označením

uzatvorenia o 14.00 hod. a v ten istý deň aj rozhodcovskú zmluvu s časovým označením uzatvorenia
o 14.00 hod.

Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu
podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože mal preukázané, že povinný mal vo vzťahu
vzniknutom z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa a oprávnený konal pri uzatváraní a plnení z

uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Okresný súd konštatoval, že proces uzatvárania zmluvy o úvere, ako aj rozhodcovskej zmluvy
prostredníctvom internetovej stránky nevykazuje znaky, ktoré by povinný mohol do uvedených zmlúv
vstupovať, nakoľko tieto sú formulárového typu. Zmluvy obsahujú len samotný text podmienok zmluvy,
neobsahujú prvky zaškrtávacích polí, tabuliek, alebo iných znakov, ktoré by preukazovali aspoň

možnosť prístupu a zmeny obsahu týchto zmlúv. Okresný súd ďalej uviedol, že tieto zmluvy boli podľa
časových označení uzatvorené v jednom okamihu, príp. v rozmedzí niekoľkých sekúnd, čo neumožňuje
predpoklad, či povinná mala aspoň teoretickú možnosť sa s rozhodcovskou zmluvou vôbec oboznámiť.
Z predložených zmlúv nie je zrejmý predošlý prejav vôle povinnej po uzatvorení zmluvy o úvere a
medzi uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, ktorý by nasvedčoval tomu, že povinná mala naozaj reálnu
vôľu riešiť prípadné vzniknuté spory v rozhodcovskom konaní. Okresný súd preto dospel k záveru, že

rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná.Okresný súd uviedol, že úprava ustanovení čl. II rozhodcovskej zmluvy, ktorým bola založená právomoc
predmetného rozhodcovského súdu je v tomto bode značne nerovnovážna a v neprospech povinnej ako
spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu, ktorá obsahuje zakotvenie právomoci rozhodcovského súdu tak,

ako to vyplýva zo znenia čl. II rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za platne uzavretú, pretože
v sporoch, v ktorých by bola voči povinnému uplatnená žaloba, by sa musel povinný ako spotrebiteľ
podriadiť rozhodcovskému konaniu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. Vzhľadom na
to, že úprava a znenie rozhodcovskej doložky obsahuje v sebe ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa

tým spôsobom, že svojim obsahom sťažujú slobodný výber na určenie spôsobu riešenia sporov zo
zmluvy o úvere a znevýhodňujú jeho postavenie ako zmluvnej strany, okresný súd prijal záver, že
ustanovenia rozhodcovskej doložky sú neplatné. Nakoľko okresný súd vyhlásil predmetné ustanovenia
zakotvujúce rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, čim sa tieto stali neplatné, samotná
neplatnosť spôsobuje aj nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorý z tohto dôvodu má účinky paaktu.

Nakoľko je právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci založená na neprijateľnej
podmienke, ktorá nebola individuálne dojednaná, okresný súd dospel k záveru, že exekučný titul je
vydaný v rozpore so zákonom. Okresný súd preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na
odôvodnenie uviedol, že okresný súd v napadnutom uznesení vec nesprávne právne posúdil a
uznesenie okresného súdu vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Namietal, že
okresný súd v prejednávanej veci okrem ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový
stav aplikoval aj ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o

rozhodcovskom konaní“). Konštatoval, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ust. § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. V rámci materiálneho
prieskumu sa súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže

zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi,
však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

Oprávnený nesúhlasil s tým, že okresný súd zmluvu o úvere pri svojom rozhodovaní považoval za

zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Namietal, že okresný súd opomenul aplikáciu ust. § 1 ods. 3 písm. l)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Uviedol, že
úver poskytnutý povinnej bol úverom, ktorý mala povinná vrátiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
Z uvedeného vyplýva že na tento vzťah nie je možné aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch, a

preto predmetnú zmluvu o úvere je treba posudzovať ako zmluvu o úvere podľa ust. § 497 Obchodného
zákonníka. Keďže v predmetnej veci sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súd nie je oprávnený
skúmať, či táto zmluva obsahuje prípadné neprijateľné podmienky. Z uvedeného mal za zrejmé, že
dohodnutá rozhodcovská doložka nemá a nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky, nakoľko ani
samotný posudzovaný právny vzťah nie je spotrebiteľským úverom.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel k
záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola individuálne dojednaná rozhodcovská zmluva. Uviedol, že
oprávnený s povinnou uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu

poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa Zákona
o rozhodcovskom konaní. Mal za nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka
dohodnutá medzi ním a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského
konania alebo súdneho konania. K námietke okresného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva. V danej veci okresný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa

ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 04.03.2015 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave,
sp. zn. SR 16280/14 zo dňa 28.11.2014. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom
bola žalovanej (povinnej) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatila sumu 100,-- Eur s
príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX uzavretej
medzi oprávneným a povinnou dňa 17.01.2014 prostredníctvom web stránky J.. Rozhodcovský súd

si právomoc spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,
čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecrozhodnúť,pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,

ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).

Pokiaľ oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom a poukázal na to, že

okresnýsúdaplikovalust.§45ods.1a2Zákonaorozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov,
odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú, pretože okresný súd v napadnutom uznesení na
predmetnú vec uvedené ustanovenie neaplikoval.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere

(17.01.2014) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 17.01.2014 zmluvu o úvere
podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej krátkodobý
bezúčelový úver a povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spojené s úverom vo výške 100,-- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 121 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom sú tvorené výlučne úrokom vo výške 365 % p.a. z poskytnutého úveru, čo predstavuje

sumu vo výške 21,-- Eur. Povinná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku do 28 dní odo dňa poskytnutia
úveru na účet oprávneného. Povinná vzala na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov
sa vypočítala v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 75,53 %. Vzhľadom na to, že
podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver,
ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace a povinná sa v zmluve o úvere zaviazala vrátiť

poskytnuté plnenie do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru, t.j. v lehote kratšej ako tri mesiace, v danom
prípade medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Avšak aj napriek tomu, že
medzi účastníkmi konania nebola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bolo potrebné vzhľadom na
povahu účastníkov konania pri uzatváraní zmluvy o úvere posúdiť ako spotrebiteľský vzťah podľa ust. §
52 a nasl., ako to správne urobil okresný súd v napadnutom uznesení. Zo zmluvy o úvere totiž vyplýva,

že povinná pri uzatváraní tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, pretože v zmluve o úvere je označená ako fyzická osoba, identifikovaná rodným
číslom a bydliskom a oprávnený pri uzatváraní a plnení z uzavretej zmluvy o úvere konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd z predloženého spisu ďalej zistil, že oprávnený a povinná dňa 17.01.2014 rozhodcovskú
zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných
predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania. (čl. I.

Rozhodcovskej zmluvy). V čl. II. je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, že všetky spory, ktoré
vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX uzatvorenej dňa 17.01.2014 o 14.00 hod., vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov

jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov alebo pred všeobecným súdom, podľa
toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V bode 2 toho istého článku je upravená rozväzovacia podmienky
rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná na podanie žaloby na všeobecnom súde vynímajúc konanie
vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V bode 3 toho istého článku si zmluvné strany dohodli

možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní od uzatvorenia
tejto zmluvy. Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal preskúmaním rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je
založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zistil, že dňa rozhodcovská zmluva uzavretá medzi

účastníkmi konania dňa 17.01.2014 uzavretá elektronickými prostriedkami podľa ust. § 4 ods. 3 písm. b)
Zákona o rozhodcovskom konaní tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu. Rozhodcovská zmluva
tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinnej, že súhlasí s obsahom zmluvy, nemá k nej žiadne výhrady
a zaväzuje sa zmluvu dodržiavať a potvrdenie o tom, že obdržala jeden rovnopis rozhodcovskej zmluvy
vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom profile spotrebiteľa na webovskej

stránke s možnosťou stiahnutia na pevný disk alebo iný nosič dát. Rozhodcovská zmluva zároveň
obsahuje poučenie dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy (čl. III rozhodcovskej zmluvy) a
možnosť odstúpenia od tejto zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na
túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskúzmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní tak, že došlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá
právny úkon urobila (ust. § 4 ods. 3 písm. b) Zákona o rozhodcovskom konaní), ktorá tvorí samostatnú

listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Preto nemôže byť považovaná za
neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy,
odvolací súd dospel k záveru, že povinná ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to
označil okresný súd.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust.
§ 221 ods.1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní musí okresný súd opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.