Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 20, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16C/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205156
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7713205156.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO: 26429705, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti odporcovi E.
o 360 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.3.2013 bol na tunajší súd doručený návrh, v ktorom si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo
na zaplatenie sumy 360 €, ako zmenkovej istiny, ďalej na zaplatenie zmenkového úroku 0,25% denne

zo sumy 360 € od 8.4.2011 do zaplatenia a na zaplatenie 6% ročného úroku zo sumy 360 € od 8.4.2011
do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Pohotovosť s.r.o., Bratislava
a od tejto nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 14.12.2010 na zmenkovú
sumu 360 € so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 8.4.2011 do zaplatenia pre spoločnosť Pohotovosť
s.r.o. Bratislava. Navrhovateľ sa tak stal indosatárom a indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ po predložení zmenky
odporcovi doposiaľ od odporcu, teda vystaviteľa, nedostal žiadnu sumu, preto si nároky zo zmenky

uplatňuje v tomto konaní.

Predmetom tohto konania je spor zo zmenky, pričom navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou na území
Českej republiky, a odporca ako fyzická osoba má bydlisko na území SR. Zmenka bola vystavená na
území SR, kde je aj platobné miesto, a predmetom konania je teda cezhraničný spor v zmysle článku č.
3 bodu 1 nar. Rady /ES/ č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, keďže navrhovateľ má sídlo v ČR - v členskom štáte inom, ako v členskom

štáte súdu konajúceho vo veci. V čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky na Okresný
súd Michalovce, hodnota pohľadávky nepresahuje 2000 € bez úrokov, výdavkov a nákladov, preto sa
postupuje podľa článku 2 bodu 1 nar. Rady /ES/ č. 861/2007 z 11.7.2007. Odporca má bydlisko v obvode
Okresného súdu Michalovce, a preto je tento súd v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na
konanie vo veci, a takto určená právomoc súdu je v súlade s článkom 16, bodu 2, nariadenia Rady /ES/
č. 44/2001, z 22.12.2000, o právomoci o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach. Keďže predmetom konania je spor zo zmenky - vystavenej podľa slovenského práva a miesto

vystaveniaajplatobnémiestosanachádzanaúzemíSR-majetkovévzťahyúčastníkovkonaniasapreto
spravujú právnym poriadkom SR (§ 10, § 11 zák. č. 97/1963 Zb.z. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom).Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 2NCb 280/2013, zo dňa 26.6.2013, vyslovil, že aj keď ide v
konaní o nároky zo zmenky, jedná sa o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto
je na konanie a rozhodnutie vo veci príslušný Okresný súd Michalovce. Ďalej poukázal Krajský súd v

Košiciach v uznesení na to, že platnosť zmenky je potrebné posúdiť nielen podľa zákona zmenkového
a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje podmienky vystavenia
zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov. Podľa národného a
európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv a nárok navrhovateľa musí
byť posúdený podľa spotrebiteľského práva, lebo inak by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu práv

spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, č.k. IV.
ÚS 270/2012-17, zo dňa 31.5.2012, ktorý pri riešení kolízie výlučnej príslušnosti vo veci zrušenia
rozhodcovského rozsudku, uprednostnil miestnu príslušnosť v prospech spotrebiteľa.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:

Zo zmenky č. XXXXXXXXX, ktorú navrhovateľ zaslal súdu spolu s návrhom, bolo zistené, že táto
bola vystavená v I. dňa 14.12.2010 na zmenkovú sumu 360 € a odporca sa zaviazal, že ju zaplatí pri
predložení na rad: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, spolu so zmenkovým úrokom 0,25%
denne od 8.4.2011. V zmenke je ďalej uvedené - splatné: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je ďalej aj podpis

odporcu ako vystaviteľa zmenky.

Právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, uzavrela s odporcom
zmluvu o úvere dňa 14.12.2010, na základe tejto zmluvy bol poskytnutý odporcovi ako dlžníkovi úver
v sume 200 €, ktorý mal splácať od 3.1.2011. V ten istý deň veriteľ zabezpečil svoj záväzkový vzťah -

predmetnúzmluvuoúvere,zmenkouč.803101465,vystavenoudňa14.12.2010, kdeodporcavystupuje
ako vystaviteľ zmenky, pričom v zmenke bola uvedená suma 360 € so zmenkovým úrokom 0,25% denne
zo sumy 360 € od 8.4.2011 do zaplatenia.

Navrhovateľ zaslal súdu vyjadrenie - doplnenie právnej argumentácie, a v tomto okrem iného uviedol,

že v preskúmavanej veci podľa jeho názoru sa nejedná o prípad uplatňovania pohľadávky zjavne
neopodstatnenej, ani o podanie zjavne neprípustného návrhu. Abstraktnosť záväzku zo zmenky má
za následok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie
formalít,ktorépredpisuje.Jednásatedaozáväzokplatobný,ktorýniejeviazanýnainévzťahy,atedaani
na hospodárske dôvody jej vzniku. Podľa navrhovateľa preto neexistuje dôvod, na základe ktorého by

súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej
vystaveniu takejto zmenky. Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí
pri predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní, preukazovať nič iné, než to, že je
vlastníkom zmenky. Navrhovateľ poukázal na to, že vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný
záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. V prípade vystavenia

zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok a popri
ňom záväzok zmenkový, a takáto zabezpečovacia zmenka má abstraktnú a nespornú povahu. V
tomto prípade remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) previedol zmenku na
nového majiteľa indosatára, a tento získal všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca
predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny nadobúdateľ týchto práv. Za daného stavu, podľa

navrhovateľa, dlžník, v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní
vedome na jeho škodu.

Napokon poukázal navrhovateľ na to, že podľa zákona zmenkového a šekového je súd oprávnený
skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne

do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, a ani jej neprípustnosť.

Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.
861/2007), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu, nepresahuje 2 000,- eur, bezakýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia č. 961/2007, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré
poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo
návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo
opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať

pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo
B, ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodu 13 Nariadenia č. 861/2007, pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia
pohľadávky a „neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym
právom.

Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. z. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, vlastná

zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku,
v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto
vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. z. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
(ďalej ZZŠ), každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. z. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 48 ods. 1 bodu 2 zákona č. 191/1950 Zb. z. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať: šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. z. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý
deň.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. z. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,

zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.

Súd poukazuje nato, že náležitosťou zmenky musí byť údaj splatnosti (§ 1 bod 4 zák. č. 191/1950 Zb. z.
a § 75 bod 3 citovaného zákona), pričom Zmenka môže byť vystavená (§ 33 ods. 1): bod (1) na videnie
(na nahliadnutie), bod (2) na určitý čas po videní (nahliadnutí), bod (3) na určitý čas po dátume

vystavenia, bod (4) na určitý čas.

Zmenky s inou dobou splatnosti alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné (§ 33 ods. 2).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov, v
súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo
šekom (Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a

zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V tomto konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa - Pohotovosť, s.r.o., Bratislava,
uzavrel s odporcom úverovú zmluvu dňa 14.12.2010 a bol odporcovi poskytnutý úver 200 €. Toho
istého dňa veriteľ zabezpečil svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere tak, že odporca vystavil zmenku
č. 803101465, na zmenkovú sumu 360 €, s tým, že ju zaplatí pri predložení na rad: Pohotovosť,
s.r.o., aj so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 8.4.2011, a že zmenka je splatná v lehote 4 rokov

od vystavenia pri jej predložení. Odporca je nepochybne v tomto konaní v postavení spotrebiteľa - v
zmysle vyššie citovaného § 52 ods. 1 OZ a predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.
V čase vystavenia predmetnej zmenky bol účinný vyššie citovaný § 4 ods. 6 zák. č. 258/01 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého. Je nepochybné, že v tomto prípade zmenka na sumu 360 €,
ktorábolavystavenáodporcomakodlžníkom,nazabezpečeniepredmetnéhoúveru200€,poskytnutého

mu zo strany veriteľa, čiže právneho predchodcu navrhovateľa, bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6
zák. č. 258/01 Z.z.. Zmenková suma v čase vyplnenia zabezpečenej zmenky totiž prevýšila zákonom
povolené maximum - teda 30% zo sumy nesplatného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom, keďže
30% zo sumy 200 € je 60 € a zmenková suma je v tomto prípade 360 €. V zmysle cit. zák. ustanovenia,
takúto zmenku, teda vyplnenú v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, veriteľ nesmie prijať a

je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať, čo platí aj pre prípad zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Bolo preukázané, že predmetná zmenka je vyplnená v rozpore s §
4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., následkom čoho je, že navrhovateľ, ako právny nástupca veriteľa, nie je
oprávnený si uplatniť akýkoľvek úrok z tejto zmenky. Zabezpečenie predmetného úveru už spomínanou
zmenkou, v tomto prípade odporuje zákonu, konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., a je preto v

zmysle vyššie citovaného § 39 OZ neplatným právnym úkonom, z ktorého nevznikajú žiadne práva a
povinnosti. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že navrhovateľ nie je oprávnený uplatňovať si
akékoľvek nároky z predmetnej zmenky voči odporcovi, a z tohto dôvodu návrh navrhovateľa zamietol.O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešnému odporcovi v
konaní žiadne trovy nevznikli, súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z

dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.