Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoPr/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111234433
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111234433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. P.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Dr. E. B. XXX, A. nad H., Česká republika, právne zastúpený právne
zastúpený Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom so sídlom v B., Z. V. XX, proti odporcovi: Stredoslovenská
energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 009, právne zastúpený
spoločnosťouCONSULTAv.o.s.,sosídlomŠafárikovonámestieč.4,81102Bratislava,IČO:31318495,
o určenie neplatnosti výpovede, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp.
zn. 18Cpr/1/2011-563 zo dňa 4. apríla 2014, v spojení s opravným uznesením sp. zn. 18Cpr/1/2011-673

zo dňa 2. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd určil,
že výpoveď daná mu odporcom dňa 02.05.2011 č. Z-S-00012791/2011, je neplatná. Vykonaným
dokazovaním zistil, že dňa 02.05.2011 bola navrhovateľovi zo strany odporcu doručená výpoveď z
pracovného pomeru listom datovaným zo dňa 02.05.2011 č. Z-S-00012791/2011, podľa ust. § 63 ods. 1

písm. b/ Zákonníka práce, pre nadbytočnosť. Skutkovým dôvodom pre danie výpovede navrhovateľovi
zo strany odporcu bola tvrdená skutočnosť (vo výpovedi), že na základe uznesenia č. 202/17 zo dňa
26.01.2011 Predstavenstvo SSE, a.s. Žilina rozhodlo s platnosťou od 01.05.2011, že došlo v rámci
organizačných opatrení na sekcii Regulácia, stratégia a rozvoj podnikania k zrušeniu pracovného miesta
vedúci odboru Rozvoj podnikania v Žiline z dôvodu zníženia počtu projektov z titulu ich ukončenia,
ako aj zlepšenia organizácie stratégie podnikania a zvýšenia efektívnosti riadenia sekcie Regulácia,
stratégia a rozvoj podnikania. V zmysle uvedeného došlo k zrušeniu pracovného miesta navrhovateľa.

Ďalej vo výpovedi bolo uvedené, že zamestnávateľ nemal k dispozícii pre navrhovateľa inú vhodnú
prácu, ktorá mu bola ponúknutá dňa 29.03.2011 pri pohovore v zmysle ust. § 63 ods. 2 písm. a/, b/
Zákonníka práce. Vo výpovedi bolo ďalej uvedené, že pracovný pomer skončí uplynutím 3 - mesačnej
výpovednej doby. V zmysle § 77 Zákonníka práce, bolo oprávnením navrhovateľa podať žalobu o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť. Táto lehota bola dodržaná, keďže navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru návrhom doručeným okresnému súdu dňa 18.10.2011. Navrhovateľ predtým listom

zo dňa 12.08.2011 oznámil odporcovi, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru a výpoveď
považuje za neplatnú. Na základe vykonaného dokazovania bolo ďalej zistené, že navrhovateľ bol
pracovníkom odporcu, na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 23.12.2005 na dobu neurčitú, s
dňom nástupu od 01.01.2006 na pozíciu špecialista - rozvoj podnikania, neskôr na základe vzájomnejdohody zmenené na funkciu vedúci odboru - rozvoj podnikania. Odporca listom zo dňa 26.01.2011 dal
navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s rovnakých skutkových dôvodov,
ako bola daná výpoveď datovaná zo dňa 02.05.2011. Navrhovateľ listom zo dňa 10.03.2011 oznámil,

že výpoveď považuje za neplatnú, keďže nenapĺňa zákonné požiadavky. Odporca preto listom zo dňa
13.04.2011 potvrdil neplatnosť výpovede zo dňa 26.01.2011 s tým, že pracovný pomer navrhovateľom
naďalej trvá. Námietku navrhovateľa o tom, že riadnym spôsobom nedošlo k rozhodnutiu o organizačnej
zmene na základe uznesenia č. 202/17 zo dňa 26.01.2011 Predstavenstva SSR, a.s. Žilina, považoval
za nedôvodnú. Dňa 26.01.2011 došlo k rokovaniu predstavenstva odporcu, pričom podľa bodu 8

programu, predmetom rokovania boli organizačné zmeny SSE od 01.05.2011, ktoré navrhol predseda
predstavenstva Pierre Chazerain, z dôvodu zníženia počtu projektov z titulu ich ukončenia, ako aj
zlepšenia organizácie stratégie podnikania SSE, a.s.. Uznesením Predstavenstva SSE, a.s. č. 202/17
bolo schválené vykonanie organizačných zmien aj v sekcii a na pracovnom mieste, ktoré zastával
navrhovateľ. Skutočnosť, že organizačné zmeny pôvodne v programe rokovania predstavenstva neboli
zaradené nemalo vplyv na právne posúdenie veci, že predstavenstvo vykonalo organizačné zmeny v

organizácii, na základe ktorých sa stal navrhovateľ nadbytočným. Nepovažoval za dôvodné vykonať
dokazovanie prehratím zvukových záznamov z predmetného rokovania predstavenstva, keďže tieto
boli získané bez vedomia odporcu, ktorý nedal súhlas na ich použitie, čo oznámil súdu. Prípadným
zverejnením zvukových záznamov by došlo k zásahu do osobnostných práv odporcu podľa § 12
Občianskeho zákonníka. Z predloženého dôkazu - Zápisu z pohovoru so zamestnancom zo dňa

28.03.2011 vyplýva, že odporca uskutočnil s navrhovateľom osobný pohovor, na ktorom bol navrhovateľ
oboznámený s voľnými pracovnými miestami, ktoré mu boli ponúknuté - agent front Office, vedúci
pracovník skupiny Risk, analytik rizík, referent správy kampaní, špecialista správy kampaní a ekonóm
účtovníctva a rozpočtovníctva. Navrhovateľ preukázateľne prevzal kópiu danej ponuky voľných miest s
tým, že sa vyjadrí do 05.04.2011, kedy bolo dohodnuté ďalšie stretnutie, na ktoré sa však navrhovateľ

nedostavil a do dňa skončenia pracovného pomeru neuviedol žiadne stanovisko k voľným miestam.
Povinnosťou odporcu ako zamestnávateľa bolo ponúknuť navrhovateľovi vhodné voľné pracovné
miesto,pokiaľtakévytvorenémá,akhovytvorenénemá,takhoponúknuťnemôže.Pôvodnenavrhovateľ
nenamietal nevhodnosť ponúkaných miest, k tomuto sa nevyjadril. Podľa vyjadrenia odporcu, minimálne
4 zo 6 ponúknutých miest boli pre navrhovateľa vzhľadom na pozíciu, ktorú dovtedy zastával,

vhodné. Tým nastali dôvody pre skončenie pracovného pomeru uvedené v § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce, keďže navrhovateľ neprijal žiadnu ponuku na voľné pracovné miesto predkladanú
odporcom. Došlo aj k naplneniu zákonných podmienok pre danie výpovede podľa § 74 Zákonníka
práce, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, pod sankciou neplatnosti. K prerokovaniu výpovede

s odborovou organizáciou došlo dňa 29.04.2011 tým spôsobom, že odporca oboznámil predsedu
Základnej organizácie ZO ECHOZ SSE, a.s. Ing. Igora X. s potrebou prerokovania výpovede danej
navrhovateľovi z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pričom odborový orgán písomne
potvrdil, že proti uvedenej výpovedi nemá námietky, o čom bol vykonaný záznam. Skutočnosť, že zo
strany zamestnávateľa nebola zástupcovi zamestnancov doručená písomná žiadosť zamestnávateľa

o prerokovanie, nespôsobuje neplatnosť výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce, pretože citované
zákonné ustanovenie s nedodržaním takéhoto postupu neplatnosť právneho úkonu nespája. Hodnotiac
výsledky dokazovania dospel k záveru, že výpoveď daná navrhovateľovi zo strany odporcu podľa § 63
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 02.05.2011, je platná, keďže spĺňa tak formálne, ako aj obsahové
náležitosti tohto jednostranného právneho úkonu.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa zaplatiť
úspešnému odporcovi náhradu trov konania, titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.134,84 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietal vecnú
nesprávnosť rozsudku okresného súdu z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. tým, že účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Okresný súd mu svojim postupom odňal ako účastníkovi možnosť konať pred súdom tým, že mu
znemožnil účasť pri vykonaní dôkazov výsluchom svedka Pierra Chazeraina dožiadaným orgánom voFrancúzsku dňa 09.04.2013 (podľa článku 11 bod 1. Nariadenia rady (ES) 1206/2001, § 122 ods. 2
veta prvá a druhá O.s.p.) a to tým spôsobom, že mu v predstihu (jeho právnemu zástupcovi) neoznámil
termín výsluchu svedka pred dožiadaným orgánom vo Francúzsku, čím mu znemožnil klásť doplňujúce

otázky svedkovi a reagovať na jeho výpoveď.
Okresný súd v rozpore s podmienkami uvedenými v § 157 ods. 2 O.s.p. prehľadne neuviedol v
odôvodnení rozsudku, ktoré z navrhnutých dôkazov boli vykonané, ktoré z nich vykonané neboli a z
akého dôvodu. Okresný súd v rozpore s podmienkami uvedenými v § 120 ods. 1 veta prvá a druhá,
§ 129 ods. 1 O.s.p. nerozhodol o vykonaní dôkazov, resp. tak na pojednávaní ako aj v rozhodnutí

neuviedol, prečo nevykonal ich prečítanie alebo oboznámenie sa napr. s e-mailovou komunikáciou na
č.l. 147-151, prepismi zvukových nahrávok zo dňa 26.01.2011, 02.05.2011, 25.08.2011, potvrdením o
vzniku, trvaní a skončení práceneschopnosti v rozhodujúcom období od 05.04.2011 do 31.05.2011,
pričom takýto postup založil nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia a tiež jeho protiústavnosť (Nález
Ústavného súdu ČR zo dňa 20.10.2005, sp. zn. III. ÚS 139/05). Rozhodnutie okresného súdu je
zmätočné, keď na jednej strane napr. nepripustil prepisy zvukových nahrávok zo dňa 26.01.2011,

02.05.2011 a 25.08.2011, tieto v konaní nevykonal žiadnym spôsobom, pričom po rozhodnutí už
obsah zvukových nahrávok hodnotí, avšak v jeho neprospech. Okresný súd vôbec neuviedol, akými
úvahami bol vedený k tomu, aby hodnotil nevykonané prepisy zvukových záznamov v odôvodnení
rozsudku, keď súčasne na pojednávaní dňa 04.04.2014 nepripustil vykonanie dôkazov prehratím
týchto zvukových záznamov. Okresný súd ďalej procesne pochybil, keď o nevykonaní navrhnutého

dôkazu mal rozhodnúť uznesením, pričom zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04.04.2014 vyplýva,
že o svojom procesnom postupe uznesením nerozhodol. Nelogicky vyznieva odôvodnenie rozsudku, v
ktorom uvádza, že rozhodnutie predstavenstva o organizačnej zmene „zo dňa 26.11.2011“ predchádzalo
obidvom výpovediam, t.j. neplatnej výpovedi zo dňa 26.01.2011, ako aj následnej výpovedi zo dňa
02.05.2011, čo je nelogické a zmätočné. Odôvodnenie rozsudku je nelogické a zmätočné aj vo vzťahu

k tým skutkovým zisteniam, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci. Okresný súd sa v rôznych
častiach rozsudku odvoláva, že voľné pracovné miesto „odmietol“, v ďalšej časti rozsudku je uvedené,
že ho „neprijal“, keďže na žiadne ponúknuté miesto nereagoval, alebo že ho neprijal. Z rozsudku nie
je zrejmé, ako k tomuto skutkovému zisteniu okresný súd dospel, z akých vykonaných dôkazov a
akými úvahami bol pri ich hodnotení vedený. Naopak, opačne uviedol, že sa „nevyjadril k vhodnosti

ponúkaných miest“, ani „neuviedol žiadne stanovisko k voľným miestam“. Okresný súd pri hodnotení
uvedených dôkazov mal dôsledne aplikovať ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, podľa ktorého
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď..., ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú
pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto
výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Ponuka inej vhodnej práce

je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorej splnenie musí
preukazovať zamestnávateľ a najmä zisťovanie podmienok uvedených v § 46 ods. 2 ZP (teraz § 63
ods. 2 ZP) sa robí vždy podľa stavu v čase výpovede (R 94/1968, Z III, s. 130 Zbierky rozhodnutí
NS ČSSR vydaných v rokoch 1964 - 68) alebo splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa ako
predpoklad na podanie platnej výpovede súd skúma podľa stavu v dobe výpovede (R 54/1998 v ČR).

Z uvedeného je nepochybné, že ponuka inej vhodnej práce odporcom ku dňu 29.03.2011 mala byť
súdom hodnotená ako irelevantná vo vzťahu k času výpovede doručenej mu dňa 02.05.2011. V tejto
súvislosti okresný súd neúplne hodnotil výpovede svedkyne A., ako aj svedka O., ktorí sa nevyjadrovali
v tom zmysle, že by ponuku voľných pracovných miest odmietol. Taktiež neboli naplnené podmienky
platnosti výpovede podľa § 74 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, podľa ktorého

bol odporca povinný výpoveď z jeho strany vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je
výpoveď neplatná. Odporca neprerokoval výpoveď zo zástupcami zamestnancov riadne, čo bolo v
konaní preukázané výpoveďou svedkyne A. ako aj výpoveďou svedka X., z ktorých vyplýva, že odporca
nedoručil zástupcom zamestnancov písomnú žiadosť o prerokovanie obsahujúcu podstatné náležitosti
výpovede alebo pripojenú samotnú výpoveď (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 72/2006). V danom

prípade odporca ako zamestnávateľ o prerokovanie požiadal len „interne“ (neformálne) a zástupca
zamestnancov písomne potvrdil, že nemá námietky k takto vopred oznámenému skončeniu pracovného
pomeru výpoveďou. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Tvrdenie navrhovateľa o „jeho zbavení sa“ nepovažuje za relevantné. Poukázal na skutočnosť, že
za posledné tri roky v dôsledku organizačných zmien bolo v organizácii zrušených 56 pracovných
miest, u ktorých bol pracovný pomer skončený dohodou s vyplatením odstupného. So žiadnymz uvedených zamestnancov nebolo potrebné rozviazať pracovný pomer výpoveďou. Navrhovateľ
ako zamestnanec s lukratívnym príjmom nemal záujem na skončení pracovného pomeru. Tvrdenia
navrhovateľa, že výpoveď mu bola daná preto, že kritizoval manažmen spoločnosti, je možné považovať

za účelové. V konaní nesúhlasil s vykonaním dôkazov - prehratím zvukových záznamov vyhotovených
dňa 25.08.2010, 26.01.2011 a 02.05.2011 nie z dôvodu obsahu daných nahrávok, ale z dôvodu,
že súd k dôkazom získaným v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi nesmie prihliadať.
Nahrávky boli získané nelegálnym spôsobom, pričom čas ich vzniku bol len tvrdením navrhovateľa,
ktoré nebolo ničím podložené, nebolo zrejmé miesto ich vyhotovenia a sporná zostáva aj autenticita

osôb. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil o účelnosti zrušenia pracovného miesta, podstatnou mohla byť len druhá
nahrávka, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa mala vzniknúť pred rozhodnutím o organizačnej zmene.
Z obsahu uvedenej nahrávky vyplýva, že keď sa navrhovateľ dozvedel, že jeho pracovné miesto bude
zrušené, tak si začal klásť neprijateľné podmienky, žiadal neúmernú kompenzáciu násobkov mesačnej
mzdy a navyše úplne neprijateľnú podmienku - uzavretie kontraktu na obdobie 1 roka s obchodnou
spoločnosťou, ktorú si určí navrhovateľ. Za neopodstatnenú považuje námietku navrhovateľa, že

okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že mu neoznámil termín
výsluchu svedka Pierra Chazeraina pred dožiadaným orgánom vo Francúzsku. V uvedenej súvislosti
zdôrazňuje, že prvostupňový súd požiadal dožiadaný orgán, aby v predstihu oznámili termín výsluchu
svedka tak právnemu zástupcovi navrhovateľa, ako aj jeho právnemu zástupcovi, ak by títo chceli byť
prítomní pri výsluchu. Faktom je, že dožiadaný orgán termín výsluchu svedka zúčastneným neoznámil.

Navrhovateľ ani po tom, keď mu bol doručený preklad zápisnice o výsluchu svedka do dňa podania
odvolania, postup súdu nijako nerozporoval ani nenamietal, že nebol pri výsluchu svedka prítomný.
Navrhovateľovi nič nebránilo požiadať súd o vykonanie dôkazu ešte raz, resp. o zabezpečenie jeho
prítomnosti pri výsluchu svedka. O odňatí možnosti konať pred súdom začal navrhovateľ hovoriť
až v odvolaní proti rozsudku okresného súdu dňa 26. mája 2014. V tejto súvislosti poukazuje na

rozhodnutie publikované v časopise C. H. BECK č. 312/2001, podľa ktorého, o odňatie možnosti konať
pred súdom nejde v prípade, kedy po konaní, u ktorého bolo vykonané dokazovanie, ku ktorému
nebol účastník riadne predvolaný, prebehlo ďalšie konanie, u ktorého mal tento účastník možnosť
uplatniť svoje procesné práva. Odvolaciu námietku navrhovateľa, že rozsudok okresného súdu je
podľa § 157 ods. 2 O.s.p. nepreskúmateľný, považuje za nedôvodnú. Pokiaľ navrhovateľ namieta,

prečo okresný súd nevykonal listinné dôkazy (prepis nahrávok), z odôvodneného rozsudku vyplýva, že
okresnýsúdďalšiedokazovanienevykonal,nakoľkotonepovažovalzapotrebnéprezistenieskutkového
stavu, pričom konanie je kontradiktórne a teda je na účastníkoch navrhovať dôkazy. Navrhovateľ
nenavrhol už žiadne dôkazy, okrem dôkazu - zvukového záznamu. Okresný súd správne vyhodnotil,
že tieto dôkazy navrhovateľ zabezpečil bez vedomia a súhlasu prítomných osôb, pričom nešlo o

žiadne oficiálne rokovanie, ale len o diskusiu. Z uvedeného je zrejmé, že nie je známe o akých
opomenutých dôkazoch, ktoré majú dokonca založiť nepreskúmateľnosť a protiústavnosť rozsudku
navrhovateľ hovorí, keď z rozsudku je zrejmé, že nahrávky opomenuté neboli a súd výslovne uviedol,
prečo odmietol ich vykonanie. Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR je
zrejmé, že ani z Ústavy SR, ani z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemožno

vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom (v rozhodnutí) sa musia zaoberať zvlášť každým bodom,
ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis
mutandis I. ÚS 56/01). Povinnosť odôvodnenia rozhodnutia nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že
je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom (Nález Ústavného súdu III. ÚS 150/93). Nedôvodná
je námietka navrhovateľa, že o nevykonaní dôkazu nerozhodol súd podľa § 120 ods. 1 veta druhá

O.s.p. uznesením. Je zrejmé, že okresný súd oznámil účastníkom, že dôkaz nebude vykonaný, pričom
ak nerozhodol uznesením, nejedná sa o žiadnu vadu konania. Pokiaľ rozhodnutie súdu malo byť v
zápisnici zaprotokolované ako uznesenie, nie je známe, prečo sa nápravy uvedeného „nedostatku“
navrhovateľ v čase vykonania tohto procesného úkonu súdom, nedomáhal. Nedôvodná je aj námietka
navrhovateľa aj o nedostatku absencie právnej argumentácie okresným súdom a to ohľadom „neprijatia“

alebo „odmietnutia“ vhodného pracovného miesta. Dňa 29. marca 2011 v súvislosti s organizačnou
zmenou sa uskutočnil s navrhovateľom osobný pohovor, na ktorom bol navrhovateľ oboznámený s
voľnými pracovnými miestami, na ktorom navrhovateľ potvrdil, že k návrhu na zmenu pracovnej zmluvy
(ohľadom pracovného miesta „Agent TZC“) alebo iného pracovného miesta sa vyjadrí do 5. apríla
2011. Dňa 02.05.2011 sa uskutočnilo ďalšie stretnutie s navrhovateľom za prítomnosti Ing. P. O., JUDr.

F. C. a Ing. P. A., na ktorom bola navrhovateľovi opäť ponúknutá možnosť prechodu na inú vhodnú
prácu (ktorá mu bola ponúknutá pri pohovore zo dňa 29.03.2011) alebo možnosť ukončiť pracovný
pomer dohodou s nárokom na odstupné. Navrhovateľ možnosť prechodu na inú vhodnú prácu, ako
i ukončenie pracovného pomeru dohodou s nárokom na odstupné odmietol. Navrhovateľ v súčasnejdobe v odvolaní „slovíčkári“ a vytýka okresnému súdu, že riadne nezistil, či vhodné pracovné miesto
„odmietol“aleboho„neprijal“.Zhľadiskaprejavuvôlenavrhovateľajetoúplnejedno,akosajehokonanie
označí, podstatným je, že navrhovateľ o ponuku inej práce nejavil žiadny záujem a na výberovom

konaní na pracovné miesto „Agent TZC“ sa zúčastnil len z recesie. V konaní bol taktiež predložený
dôkaz o tom, že výpoveď bola prerokovaná s odbormi, čo potvrdil svedok X. (zástupca odborov), ktorý
výslovne uviedol, že mu bola predložená organizačná zmena a z tohto prerokovania bol vykonaný
zápis, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Zákonník práce nevyžaduje, aby prerokovanie bolo písomné,
znamená to, že mohlo byť vykonané aj ústne, telefonicky, prípadne aj e-mailom. V danom prípade

boli naplnené všetky zákonné podmienky pre danie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce, keďže rozhodnutím Predstavenstva SSE o organizačnej zmene č. 202/17 zo dňa 26.01.2011,
s účinnosťou od 01.05.2011 sa rozhodlo o zrušení pracovného miesta navrhovateľa, uvedené bolo
riadne učinené a bolo vykonané ako regulačná a organizačná zmena s pracovnoprávnym dôsledkom
nadbytočnosti navrhovateľovho pracovného miesta, právne premietnutá do skutočnosti výpovede jeho
pracovnej zmluvy. Výpoveď bola navrhovateľovi riadne doručená, je riadne odôvodnená a spĺňa všetky

požiadavky na výpoveď kladené Zákonníkom práce. Výpoveď bola dňa 29.04.2011 prerokovaná s
odborovou organizáciou pôsobiacou u zamestnávateľa, pričom zo strany odborovej organizácie neboli
voči výpovedi pre navrhovateľa vznesené žiadne námietky.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
správny potvrdil.

Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd na základe rozsiahleho dokazovania
riadne zistil skutkový stav, skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. a
správne dospel k právnemu záveru, keď žalobný návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 02.05.2011, ako nedôvodný zamietol. Krajský súd sa plne
stotožňuje s vyhodnotením skutkového stavu ako aj so zaujatým právnym záverom okresného súdu, na

ktoré v dôvodoch svojho rozsudku odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd považoval za významné
sa vyjadriť k odvolacím dôvodom navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu, ktorými je krajský súd
v odvolacom konaní viazaný (§ 205 ods. 1, 3 O.s.p.) a ktoré sú významné k právnemu posúdeniu veci
okresným súdom ako aj na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu.

V danej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľovi ako zamestnancovi
zo strany odporcu ako zamestnávateľa bola daná výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z dôvodu, že navrhovateľ ako zamestnanec sa stal nadbytočným.
O nadbytočnosť pracovníka ide vtedy, ak organizácia nemá možnosť pracovníka ďalej zamestnávať
prácamidohodnutýmivpracovnejzmluve.Dôvodytejtonemožnostimusiaspočítaťvtom,žeorganizácia

naďalej nepotrebuje práce vykonávané pracovníkom, a to buď vôbec, alebo v pôvodom rozsahu.
Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami, ale aj znížením celkového počtu
pracovníkov. Organizácia môže dať pracovníkom výpoveď, ak sa pre ňu stal nadbytočným vzhľadom
na zmenu jej úloh, technického vybavenia, alebo na iné organizačné zmeny. Podmienkou použiteľnosti
tohto výpovedného dôvodu je teda organizačná zmena, nadbytočnosť pracovníka a príčinná súvislosť

medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou pracovníka.

V danom prípade k organizačnej zmene došlo na základe rozhodnutia Predstavenstva SSE, a.s.
č. 202/17 zo dňa 26.01.2011, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.05.2011, ktorým rozhodlo o zrušení
pracovného miesta navrhovateľa - vedúceho odboru rozvoja podnikania v Žiline z dôvodu zníženia počtu

projektovztituluichukončenia,akoajzlepšeniaorganizácie,stratégiepodnikaniaazvýšeniaefektívnosti
riadenia sekcie Regulácia, stratégia a rozvoj podnikania. V kontexte uvedeného, bolo povinnosťou
okresného súdu, z hľadiska úplnosti zistenia skutkového stavu ustáliť, či takéto rozhodnutie učinené
bolo a či ho učinil zamestnávateľ. Rozhodnutie o organizačnej zmene súd nepreskúmava z materiálnej
(obsahovej) stránky. Výber nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi, ani súd

nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu zo strany zamestnávateľa. Námietka navrhovateľa, že
k zrušeniu jeho pracovného miesta a k jeho výberu ako nadbytočného zamestnanca bolo vykonané
účelovo, vzhľadom na vyššie uvedené, nemá žiaden právny význam. V konaní nebola zo stranynavrhovateľa tvrdená a ani preukazovaná skutočnosť, že by napríklad po zrušení pracovného miesta
navrhovateľa bolo vytvorené nové pracovné miesto s rovnakou pracovnou náplňou a podobne.

V uvádzanej súvislosti správne okresný súd v konaní, z hľadiska preukazovania tvrdenia navrhovateľa
o „nedôvodnosti a účelnosti“ rozhodnutia Predstavenstva SSE, a.s. č. 202/17 zo dňa 26.01.2011,
nevykonal dokazovanie navrhnutými dôkazmi - e-mailovou komunikáciou ohľadom motívu odporcu
skončiťsnavrhovateľompracovnýpomer,prepisomzvukovýchnahrávokzodňa26.01.2011,02.05.2011
a 25.08.2011. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru uverejnenú v R

37/1993, R 125/1999 a R 6/2000. Treba zdôrazniť, že do obsahu základného práva podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd, nepatrí právo účastníkovi konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(I. ÚS 97/1997). Súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať ani tým, že (prípadne) nevykonal
navrhnuté dokazovanie (§ 120 O.s.p.) alebo nesprávne vyhodnotil niektorý z vykonaných dôkazov (§

132 O.s.p.); jeho rozhodnutie môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo o sebe
nevedie k zmätočnosti rozhodnutia (viď rozhodnutie NS SR uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 42/1993). Najvyšší súd to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom
v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 37/1993, v ktorom vysvetlil, že
prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení (vedúcu

k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p.; v rozhodnutí
uverejnenom v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 125/1999 uviedol,
ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhnuté dôkazy alebo nevykonal iné dôkazy na zistenie
skutočného stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Pre úplnosť je vhodné
zdôrazniť, že k procesným právam účastníka nepatrí, ak sa účastník mylne domnieva, aby bol súdom

vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané,
patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania. Ak súd prípadne aj rozhodne, že navrhnuté dôkazy
nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za
postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Aj v danom prípade, pokiaľ okresný súd rozhodol, že nevykoná dokazovanie oboznámením sa s e-
mailovou komunikáciou, prepisom zvukových nahrávok zo dňa 26.01.2011, 02.05.2011 a 25.08.2011,
nedošlo takýmto postupom k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom a nemalo to za následok
ani neúplné zistenie skutkového stavu, ktoré by viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci vo
vzťahu k posúdeniu dôvodnosti vykonanej organizačnej zmeny navrhovateľa, na základe rozhodnutia

Predstavenstva SSE, a.s. č. 202/17 zo dňa 26.01.2011, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení pracovného
miesta navrhovateľa. V kontexte uvedeného nemalo vplyv na úplnosť zisteného skutkového stavu ani
skutočnosť, že navrhovateľ (jeho právny zástupca) sa osobne nezúčastnil pri výsluchu svedka Pierra
Chazeraina, ku ktorému došlo pred dožiadaným súdnym orgánom vo Francúzsku z dôvodu, že o
termíne výsluchu svedka nebol súdom upovedomený. Z obsahu spisu je jednak zrejmé, že navrhovateľ

v priebehu konania pred prvostupňovým súdom uvedený procesný postup súdu nenamietal (uvedená
námietka bola uplatnená až v odvolacom konaní), pričom ani z obsahu odvolania navrhovateľa proti
rozsudku okresného súdu nevyplýva, čím neúčasť navrhovateľa pri výsluchu prispela k neúplnosti
zisteného skutkového stavu, ako aj následného právneho posúdenia veci.

Okresný súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci
ohľadom naplnenia hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
- že navrhovateľ nebol ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu odporca ponúkol v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce - a v zmysle § 74 Zákonníka práce - povinnosti
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. Z výsledkov vykonaného

dokazovania vyplýva (okresný súd správne zistené skutkové okolnosti vyhodnotil v rozsudku spôsobom
uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p.), že pred daním výpovede boli ponúknuté navrhovateľovi konkrétne
pracovné miesta a bol mu daný dostatočný časový priestor k tomu, aby sa k ponúkaným voľným
pracovným miestam vyjadril a tieto následne prijal. Navrhovateľ skutočnosť osobného rokovania o
voľných pracovných miestach nepoprel, o čom svedčí aj záznam z ústneho prerokovania z 29.03.2011.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by ponuka uvedených vhodných pracovných miest
nebola daná ani k času dania výpovede, t.j. k 02.05.2011. Ak zo strany odporcu ako zamestnávateľa
takáto ponuka bola vykonaná a navrhovateľ ani jednu z vykonaných ponúk neprijal, v kontexte
podmienok uvedených v § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce je takýto prejav vôle potrebné vykladaťtak, že navrhovateľ nebol ochotný prejsť na inú, pre neho vhodnú ponúkanú prácu. Krajský súd zhodne
so záverom okresného súdu dospel k záveru, že k prerokovaniu výpovede zo dňa 02.05.2011 došlo
so zástupcami zamestnancov - Základnej organizácie ZO ECHOZ SSE, a.s. dňa 29.04.2011. Z obsahu

písomného záznamu „Prerokovania výpovede z pracovného pomeru“ zo dňa 29.04.2011 vyplýva, že
výpoveď bola prerokovaná na základe organizačnej zmeny uskutočnenej rozhodnutím Predstavenstva
SSE, a.s. zo dňa 26.01.2011, ktorá sa týka zrušenia pracovného miesta vedúceho odboru Rozvoja
podnikaniasplatnosťouod01.05.2011ažesajednáoprerokovanievýpovedezostranyzamestnávateľa
z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre nadbytočnosť zamestnanca Ing. P. U.. Z uvedeného

je zrejmé, že skutočnosti uvádzané v prerokovaní výpovede z 29.04.2011, sa zhodujú so skutkovými
dôvodmi, na základe ktorých došlo k rozviazaniu pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom, na
základe výpovede z 02.05.2011.

Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že okresný súd na základe vykonaného
dokazovaniariadnezistilskutkovýstav,tentovyhodnotilvsúladesozákonnýmipodmienkamiuvedenými

v § 63 ods. 1 písm. b/, § 63 ods. 2 písm. b/, § 74, § 77, Zákonníka práce a z uvedených dôvodov rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si však v súlade s

podmienkami uvedenými v § 151 ods. 1, 2 riadne a včas neuplatnil. Krajský súd mu preto náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.