Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 20, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/385/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215230474
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215230474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú D. S., J.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 Košice, na návrh matky F.. H. S., J..
XX.XX.XXXX, Y. G. I. H. J. W. K. Č.. XX, za účasti otca K. S., J.. X.X.XXXX, Y. G. I. H. J. W. N. Č.. X,
zastúpeného právnym zástupcom Advokátsku kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom Štúrova
27, Košice, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P
69/2011 zo dňa 15.2.2012 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletej D. S., J.. XX.XX.XXXX,

od 1.10.2015 do 31.3.2016 zo sumy 100 € na sumu 170 € mesačne a od 1.4.2016 do budúcna na sumu
250 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k
rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej D. za obdobie od 1.10.2015 do 31.7.2016 vo výške 900
€ povoľuje otcovi splácať v splátkach po 75 € mesačne splatných spolu s bežným výživným k rukám
matky maloletej s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto

rozsudku a to pod hrozbou následku straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej D. doručila tunajšiemu súdu dňa 12.10.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie
výživného zo strany otca voči maloletej D. zo sumy 100 € mesačne na sumu 250 € mesačne s tým, aby
otec uvedené výživné hradil k jej rukám k 10. dňu v mesiaci vopred.

2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.11.2015 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu s návrhom matky nesúhlasil, tento navrhoval zamietnuť.

3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 19.1.2016 doporučil, aby sa rodičia
na výške zvýšeného výživného dohodli s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa, ako aj majetkové
možnosti a schopnosti otca.

4. Maloletá D. v školskom roku 2015/2016 študovala v 1. ročníku 8-ročného gymnázia, za obedy v
školskej jedálni bolo uhrádzaných 25 €, lístok MHD jej bol hradený v hodnote 10 € mesačne. Matka
ďalej špecifikovala výdavky na maloletú mesačne: školské potreby 14 €, plávanie 2 €, výtvarná 12 €, hrana gitaru 15 €, kozmetika 15 €, kaderníčka 15 €, vreckové 5 €, oblečenie 72 €, sporenie 20 €, k čomu
doplnila, že maloletá v rámci základnej umeleckej školy navštevuje odbor výtvarný a odbor hry na gitare
a trpí na alergie, v súvislosti s čím zatiaľ medikamentóznu liečbu neužíva.

5. Matke medzičasom pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej Y., J.. XX.XX.XXXX, spolu s oboma
dcérami a otcom maloletej Y. bývajú v rodinnom dome v obci S., ktorý je v osobnom vlastníctve matky, v
súvislosti s ktorým bývaním sú hradené mesačné platby 146,68 €, ktoré matka hradí spolu s partnerom.
Matka vlastní taktiež auto značky Škoda Fabia, rok výroby 1997. Iný majetok neuviedla. Okrem D. a Y.

ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Príjmom matky je t.č. rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a príjem z prác vykonávaných na základe
dohody o vykonaní práce, ktorú matka uzavrela so spoločnosťou E.-Y. S. N. N..V..Q.. H., z ktorého
pomeru dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 411 €.

6. Otec je vlastníkom 3-izbového bytu, v ktorom býva spolu s priateľkou a jej synom. Otec okrem D.

ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Je osobou samostatne zárobkovo činnou, živnostenské oprávnenie má od 4.9.2002, činnosť ktorú má
pozastavenú na obdobie od 1.4.2015 do 1.4.2018.
Je jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti U. Y. N..V..Q.., ktorá podľa správy daňového
úradu daňové priznanie za rok 2015 nepodala, zároveň je konateľom spoločnosti V., ktorá spoločnosť

podľa správy daňového úradu daňové priznanie za rok 2015 taktiež nepodala a je jedným z dvoch
spoločníkov a jediným konateľom spoločnosti U. - N. - N., N..V..Q.. N. J. I., ktorá spoločnosť má
povolený odklad na podanie daňového priznania do 30.6.2016, v ktorej spoločnosti bol i zamestnaným,
z čoho dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 164,54 €, pracovný pomer ukončil dohodou ku dňu
30.4.2016.

Od 15.4.2016 otec sa stal zamestnancom J. O. N., M..N.. G., zo správy ktorej vyplynulo, že za mesiac
apríl 2016 mu bola vyplatená hrubá mzda vo výške 1.204,76 €, dohodnutá mesačná odmena 2.300 €.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších

skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného

príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účetmaloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava

na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 29 Civilného mimosporového poriadku,

(1) Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaviť. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
(3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

Podľa § 221 Civilného sporového poriadku, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať
odôvodnenie, ak
a/ je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa
vzdajú odvolania, alebo

b/ to ustanovuje tento zákon.

Poučenie:

Odvolanie voči tomuto rozsudku matka a otec podať nemôžu, keďže podľa § 122 Civilného
mimosporového poriadku, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie kolízny opatrovník do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach, § 362 Civilného sporového poriadku odsek 1
veta 1, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku,
(1) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný

stav veci.
(2) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
(3) Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní
prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada
odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 68 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to

pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.