Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky

Judgement was issued by Mgr. Alena Hatalová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Er/387/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206443
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Hatalová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413206443.1

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného : Orange Slovensko, a.s. IČO:
35697270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti povinnému: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX/
XX, Y., o vymoženie 1023,22 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soni Stodolovej,
Exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 25, Nitra, zo dňa 15.03.2013 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2013 domáhal voči povinnému
vykonania exekúcie na vymoženie 1023,22 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval
na Rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave, zo dňa 01.10.2012, sp.zn. 5809/12, ktorý
mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 27.10.2012 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Citovaným
rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi t.j. oprávnenému

sumu 1023,22 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.02.2011 do zaplatenia , do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.
Dňa 02.04.2013 súdny exekútor (ďalej len exekútor) JUDr.Soňa Stodolová, Exekútorský úrad so sídlom
vo Nitra, Kmeťkova 25, žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
Na základe žiadosti súdu oprávnený predložil súdu Zmluvu o pripojení zo dňa 12.08.2010,
11.08.2010,12.08.2010, (ďalej len zmluva), Dodatok ku zmluve o pripojení zo dňa 11.08.2010,
12.08.2010, ktorého súčasťou je rozhodcovská doložka v článku 3 bod 3.12. Ďalej predložil všeobecné
zmluvné podmienky.

Základnou podmienkou pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzatvorená
rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo

- 2 -
Sp.zn.14Er/387/2013
uzavretie Zmluvy o pripojení zo dňa 12.08.2010, 11.08.2010, 12.08.2010, a Dodatku ku zmluve zo

dňa 11.08.2010, 12.08.2010, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku v nasledovnom znení : „ Strany
sa dohodli, že okamihom nadobudnutia platnosti Dodatku sa mení znenie Zmluvy ako celku (pričomstrany sú si vedomé, že v zmysle ustanovení zmluvy všetky zmluvy o pripojení, ktorých súčasťou
sú VP, predstavujú časti tej istej zmluvy o pripojení medzi účastníkom a podnikom, t.j. tvoria časť
zmluvy), a to tak, že všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov

existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti ( to zn. všetky zmluvné vzťahy
vzniknuté na základe Zmluvy (zmlúv o pripojení) a k nej (k ním) vyhotovených dodatkov) a spory s nimi
súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto zmluvy, zmlúv o pripojení), sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu
stálychrozhodcovskýchsúdovvedenéhoMinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepubliky.Týmtonieje

dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej
republiky podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Strany
sa dohodli, že ukončenie platnosti zmluvy a/alebo tohto dodatku sa netýka ustanovení tohto bodu, ktoré
budú trvať aj po ukončení platnosti zmluvy a/alebo dodatku k nej.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
- 3 -
Sp.zn.14Er/387/2013
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný má v danom vzťahu postavenie
spotrebiteľa. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len
O.Z.)v ustanovení § 52.

Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského

úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010 Z.z.o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Základnou podmienkou
pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp.rozhodcovská doložka. Keďže exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, súd dospel
z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný uzavrel zmluvný vzťah s osobou dodávateľa,
ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala verejné telefónne

služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí, ako aj predaj telekomunikačných
zariadení. Povinný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, bolo potrebné právny vzťah účastníkov
posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a z tohto titulu povinný v postavení spotrebiteľa požíva zákonom
poskytnutú všeobecnú ochranu.

Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a
materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu, a teda aj rozhodcovského rozsudku. Pritom
nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ust. § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského
rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané účinkami rozhodcovského
rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci. Pokiaľ
teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky. Ak sa súd zaoberá
otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
- 4 -
Sp.zn.14Er/387/2013

rozhodnúť, zo strany súdu sa nejedná o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského
súdu a ani nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia.
V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Uvedené
skutočnosti sú zrejmé z citovaných podmienok k zmluve a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej
kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej

zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred
nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej
únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a

postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods.1 smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“). Súdny
dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba
považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd,

ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom
stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej
predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel
možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho

práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou
viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj
bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.

Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola
samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi. Súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2011,sp.zn. IV,ÚS 55/2011, ako aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 a sp.zn.
6MCdo/9/2012 NS 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010.
Povinnosť súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok, či obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s

dobrými mravmi, vyplýva nielen z ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK, ale aj z komunitárneho práva,
- 5 -
Sp.zn.14Er/387/2013
konkrétne podľa Rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08: „Smernica Rady 93/13/
EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchsamávykladaťvtomzmysle,

že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného

vnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,abyspotrebiteľneboluvedenoudoložkouviazaný.“
Exekučný súd v prípade zistenia, že exekučný titul je v rozpore so zákonom zamietne žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd je povinný už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z úradnej povinnosti skúmať,
či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku povinný žiadosť zamietnuť.
Z obsahu a formy zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že sa jedná o zmluvu,
kde predtlač formulára mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce
sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy (dodatku k zmluve) žiadnym podstatným spôsobom

nemohol ovplyvniť. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardného textu formulárovej zmluvy, resp. dodatku k nej, bez vysvetlenia podstatných rozdielov
medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi, je dôvodné predpokladať,
že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v prípadnom rozhodcovskom konaní neuvedomuje.
Okrem toho rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku

sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve
ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam,
teda aj rozhodcovskému konaniu.
Podľa vnútroštátneho práva § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prejednávanej veci , ako už bolo uvedené,
povinný uzatváral zmluvu formulárovú, ktorú mohol ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej

ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Nakoľko slovenský zákonodarca upravil režim súdnej
kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe výpočtu neprijateľných
podmienok,znamenáto,žesúduničnebránijudikovaťneprijateľnúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskej
zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec
zoznamu podmienok uvedených v okruhu v Občianskom zákonníku. Zo znenia rozhodcovskej doložky

dojednanej v zmluve medzi oprávneným a povinným nevyplýva, že táto by požadovala od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ako predpokladá ust. § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka. Dotknutá rozhodcovská doložka dáva možnosť výberu medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, tento výber je
- 6 -

Sp.zn.14Er/387/2013
však daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, t.j. žalobcovi. V praxi je dodávateľom veriteľ,
ktorý podáva návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Podľa názoru súdu, o neprijateľnú
rozhodcovskú doložku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa rozhodcovskej doložky má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie

na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve - dodatku ( v štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluve ) , individuálne nedojednaná, v zmysle ktorej dodávateľ ako silnejšia strana
spotrebiteľského sporu môže nanútiť spotrebiteľovi podrobenie sa právomoci rozhodcu, spôsobujeznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka), a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je

nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.
Vzhľadom na skutočnosti podrobne vyššie uvedené, exekučný súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo
spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský

rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.
Z vyššie uvedených dôvodov a na základe citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)
v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d)
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.