Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716201172
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3716201172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O.5, bytom u matky,
zastúpeného kolíznym P., dieťa rodičov F. H., bytom A. XX, zastúpenej M.. W. G., advokátkou so sídlom
A. N., R. XX/XX a O. Surmu, bytom S., A. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, o
odvolaní matky proti rozsudku P. súdu Považská Bystrica zo dňa 24. februára 2016, č.k. 11P/14/2016-18

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej časti o povinnosti otca platiť výživné
na mal. Miroslava a vo výroku o zameškanom výživnom p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá
bude maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach. P. uložil povinnosť
prispievať výživným na mal. O. po XXX,-eur mesačne od XX.XX.XXXX, ktoré výživné bude zasielať
vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zameškané výživné od 01.01.2016 do

29.02.2016 vo výške XXX,-eur, povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v XX eurových mesačných
splátkach až do vyrovnania dlhu, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej
splátky riadne a včas. Zároveň upravil styk otca s mal. O. každú nedeľu v mesiaci od XX.XX hod. do
XX.XX hod. v obydlí matky s tým, že matka je povinná umožniť otcovi styk s dieťaťom v samostatnej izbe
bez jej prítomnosti. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rodičia maloletého nie sú manželia. Matka
maloletého v súčasnej dobe je práve s dieťaťom na materskej dovolenke. Matka má okrem maloletého

vyživovaciu povinnosť aj k dcére, ktorá má 18 rokov, ale študuje. Na toto dieťa poberá XXX,- Eur
mesačne. S dieťaťom býva sama, v prenajatom byte, za ktorý platí XXX,- Eur mesačne. Rodičovský
príspevok poberá XXX,-Eur, plus prídavky na dve deti. Maloletý bude mať v apríli jeden rok. Matka
tvrdila, že od 1.9.2015 otec dieťaťa nedal na výživu dieťaťa žiadne finančné prostriedky. Pokiaľ otec
tvrdí, že dal finančné prostriedky, toto bolo výlučne na platenie nájmu za byt, ktorý si spoločne vzali a
na základe uvedenej zmluvy o nájme boli obidvaja povinní platiť polovicu za tento nájom. Takže tieto
finančné prostriedky ona použila na nájom bytu. Taktiež matka namietala tvrdenie otca, že žili v podstate

až do súdneho konania v spoločnej domácnosti. Uviedla, že otec prišiel dieťa pozrieť na tri dni, ale spolu
už nežili. Otec v súčasnej dobe pracuje vo firme F..o. A. N.. A. potvrdenia zamestnávateľa má otec
príjem netto XXX,- eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je slobodný. Tvrdil, že za byt mal platiť
polovičku tak, ako uviedla matka, uvádzal, že jej peniaze dával do ruky. Odporoval tvrdenie matky, že
spolu nežijú, uviedol, že ešte pred mesiacom sa intímne stýkali. Uviedol, že matke dal XXX,-eur XX.XX.
a XX.XX., nakoľko sú to výplatné termíny, dokedy sa má platiť pôžička. Predtým dozadu neplatil. Súd

žiadal, aby súd zároveň v rozhodnutí, ktorým zverí dieťa do osobnej starostlivosti matky a určí výživné z
jeho strany na dieťa a upravil aj styk a to tak, že žiada, aby styk súd upravil podľa vlastnej úvahy tak, aby
dieťa mohlo jednu noc spať uňho. Uviedol, že po pracovnej stránke 4 dni pracuje a 4 dni má voľno, počasktorých týchto štyroch dní by chcel mať dieťa, bližšie termíny ale neuviedol. Z vykonaného dokazovania
mal súd prvého stupňa za preukázané, že rodičia maloletého nie sú manželia. V súčasnej dobe nežijú
v spoločnej domácnosti. Z týchto dôvodov potom súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky,

voči čomu otec nenamietal a doporučil zveriť dieťa do starostlivosti matky. Aj opatrovník uviedol, že
matka sa o dieťa riadne stará. Súd zároveň upravil výživné vo výške XXX,-eur mesačne od 01.01.2016 ,
teda nie spätne, ako žiadala matka, nakoľko sa nepodarilo súdu preukázať, že by otec žiadnou čiastkou
neprispievalodseptembra2015.SúdupravilvýživnévovýškeXXX,-eurvpodstatečiastku,ktorúnavrhol
otec a ktorú aj akceptovala matka. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, súd vychádzal pri

úprave styku z veku dieťaťa, ktoré nemá ešte v čase rozhodovania ani rok. Na základe týchto skutočností
potomsúdupravilotcovistyksdieťaťomkaždúnedeľuvmesiaciodXX.XXdoXX.XXhod.vobydlímatky
s tým, že matka je povinná umožniť otcovi styk v samostatnej izbe, bez jej prítomnosti, nakoľko evidentne
medzi rodičmi dochádza k určitým napätiam , čoho nemusí byť dieťa svedkom. Takto upravený styk je
z dôvodu, aby sa vzťahy medzi otcom a dieťaťom neprerušili a naopak, aby tieto vzťahy do budúcna
boli silnejšie a aby si aj dieťa zvyklo na to, že otec sa bude podieľať na jeho výchove týmto spôsobom.

Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,2,3,4, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine.
O zameškanom výživnom za obdobie od 01.01.2016 do 29.02.2016 vo výške XXX,-eur súd rozhodol
v zmysle § 160 ods. 1 tak, že otcovi povolil zameškané výživné splácať v primeraných XX,- eurových
mesačných splátkach popri bežnom výživnom.

Proti tomuto rozsudku, a to výroku o určení výživného, podala v zákonnej lehote odvolanie matka mal.
O.. Nesúhlasila s tým, aby vyživovacia povinnosť bola určená od 01.01.2016. Žiadala rozsudok súdu
prvého stupňa v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala na to,
že otec na maloletého neprispieval od septembra 2015, čo on sám potvrdil, keď sa bránil tak, že na byt
prispieval a toto považoval za výživné. Zastávala názor, že takéto plnenie nie je výživným. Uviedla, že je

na materskej dovolenke a finančné prostriedky si musí zabezpečovať pomocou jej rodiny. Návrh podala
neskôr z dôvodu, že až po návšteve právnika sa dozvedela, že nájmom nie je možné nahrádzať výživné.
Zároveň podala aj trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdiť. Poukázal na rozporné tvrdenia matky ohľadne plnenia vyživovacej povinnosti
k mal. O.. Uviedol, že matke maloletého uhrádzal do vlastných rúk značnú časť svojej výplaty, a to
približne XXX eur, avšak nakoľko v tej dobe žili v spoločnej domácnosti, tak prirodzene nečinil oproti jej
podpisu. O pravdivosti uvedeného tvrdenia svedčí aj skutočnosť, že pravidelne uskutočňoval výbery z
bankomatu v hodnote od XXX eur do XXX eur v mesiacoch október až december XXXX vždy niekoľko

dní po pripísaní výplaty na účet, ako vyplýva priamo z výpisov z jeho bankového účtu. O. uviedol,
že v konaní pred prvostupňovým súdom nebolo nijako preukázané, že by otec neprispieval na výživu
maloletého, čo potvrdil aj samotný súd, keď v odôvodnení rozsudku uviedol: „Súd zároveň upravil
výživné vo výške XXX,-eur mesačne od XX.XX.XXXX , teda nie spätne, ako žiadala matka, nakoľko sa
nepodarilo súdu preukázať, že by otec žiadnou čiastkou neprispieval od septembra XXXX“. Na výživu

maloletého prispieval nielen priamo finančne, ale i starostlivosťou o spoločnú domácnosť, nakoľko ako
uviedol v konaní, s matkou maloletého žil spoločne v jednej domácnosti až do obdobia Vianoc roku
XXXX. Uvedené preukázal i tým, že spolu s matkou maloletého uzavreli dňa XX.XX.XXXX podnájomnú
zmluvu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorých vystupujú spoločne na strane podnájomcov,
resp. kupujúcich a teda z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v určitom období pred aj po uzatvorení

predmetných zmlúv žili spoločne v jednej domácnosti, v opačnom prípade by nemali nijaký dôvod
predmetné zmluvy uzatvárať spoločne. Taktiež odmietol tvrdenie matky, že svoje príspevky na byt
považoval za výživné. O. maloletého v odvolaní uviedla, že túto skutočnosť mal otec sám potvrdiť,
avšak uvedené nikdy počas konania nijakým spôsobom nepotvrdil, čo vyplýva aj z obsahu zápisnice
z pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX a obsahu spisu súdu prvého stupňa. Uvedené tvrdenie matky

maloletéhoniejepravdouanizdôvodu,žeotecmaloletéhouhrádzalmatkedovlastnýchrúkznačnúčasť
svojej výplaty, a to približne XXX eur v mesiacoch október až december XXXX. Matka a otec maloletého
sa v zmluve o podnájme zo dňa 06.11.2015 zaviazali uhrádzať nájomné vo výške XXX eur, pričom z tejto
sumy pripadá na otca maloletého suma vo výške polovice dohodnutého nájomného, ktorá zodpovedá
sume XXX eur. Na základe uvedeného uviedol, že tvrdenie matky, že otec maloletého prispieval na byt,

a to považoval za výživné neobstojí, nakoľko čiastka približne XXX eur, ktorú matka dostávala k rukám
od otca maloletého nijako nekorešponduje so sumou, ktorá pripadá na otca z titulu podnájomnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázal tiež na skutočnosť, že napriek tomu, že matka maloletého svoje tvrdenianedokázala preukázať pred súdom prvého stupňa, tieto nijako nepreukazuje ani vo svojom odvolaní a
k tomuto neprikladá akékoľvek dôkazy potvrdzujúce jej tvrdenia.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o určení účinnosti
výživného podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní je odvolacia námietka matky maloletého
vyjadrujúca nesúhlas s právnym záverom súdu prvého stupňa ohľadne určenia účinnosti výživného na
mal. O. A. § 77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine, výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne od začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pokiaľ matka maloletého návrhom žiadala určiť výživné späť, t.j. od 01.09.2015 s odôvodnením, že
od tohto času otec neprispieval výživným na maloletého, lebo plnenia otca predstavovali hradenie
nájomného, túto okolnosť bez ďalšieho nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý možno priznať výživné aj spätne pred podaním návrhu. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva,
že v rámci dokazovania súd skúma, či existujú dôvody, pre ktoré nemohol byť nárok uplatnený ihneď

po tom, ako si povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. V takomto prípade musí ísť
o objektívnu nemožnosť podania návrhu napr. z dôvodu napr. zlého zdravotného stavu, ktorý matke
zabránil včas uplatniť nárok, prípadne by tiež relevantným dôvodom mohlo byť konanie, ktoré má
znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (napr. vyhrážky, násilie).
Právna úprava dodatočného priznania výživného vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto

otázky, teda vyžaduje, aby bol návrh na určenie výživného podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení
zákonných podmienok. Súd môže priznať výživné spätne v prípade, že dôvody podania návrhu a žiadosť
o určenie výživného s časovým odstupom možno považovať za výnimočné a v konaní nemožno vidieť
snahu o zneužívanie tohto inštitútu. Výnimočným dôvodom však nie je neznalosť možnosti uplatňovať
si výživné, nakoľko neznalosť práva neospravedlňuje. Omeškanie sa posudzuje na základe prekážky,

ktorá podmieňuje uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa a môže ísť o jeden, či niekoľko
mesiacov z dôvodu, že oprávnená osoba nemohla predvídať, že povinný nebude platiť výživné, resp. sa
spoliehala na prísľub dodatočného splnenia zo strany povinného. Znenie zákona však striktne vyžaduje
preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danej veci na to, aby súd priznal výživné späť, t.j.
od 01.09.2015 by bol daný dôvod len za splnenia vyššieuvedenej zákonnej podmienky, a to existencie

dôvodov hodných osobitného zreteľa. Matka maloletého pred súdom prvého stupňa nepreukázala
dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného, ktoré dôvody by bolo možné posúdiť
ako výnimočné, keď na pojednávaní dňa 24.02.2016 uviedla, že návrh na určenie výživného nepodala
v septembri, lebo otec maloletého jej stále sľuboval , že výživné doplatí. Ani skutočnosť, ktorú matka
maloletého uvádzala v odvolaní, že nemala vedomosť o tom, že mala podať návrh na určenie výživného

skôr, čo sa dozvedela až po návšteve právnika, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle §
77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine. Taktiež na vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemá vplyv
ani okolnosť, že podala na otca maloletého trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pre absenciu relevantných dôvodov na spätné priznanie

výživného, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .