Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316205785
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316205785.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. O., nar. XX. X.
XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, matky:
B. V., nar. XX. K. XXXX, bytom W., X. XX a otca: Y. O., nar. XX. U. XXXX, bytom K., X. XX, zastúpeného
splnomocnenkyňou: KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., Nitra, Štefánikova 57, o návrhu otca na nariadenie

predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 12. apríla 2016
č. k. 35P/4/2016-13 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti platiť výživné p
o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o úprave styku m e n í tak, že otec je oprávnený

stýkať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v kalendárnom mesiaci, a to v pondelok od 12.00 hod.
do 17.30 hod. a v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod..

Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť.

Rodičia sú povinní navzájom sa bezodkladne vopred informovať o vážnych dôvodoch znemožňujúcich
realizáciu styku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napádanýmuznesenímsúdprvejinštancienariadilpredbežnéopatrenie,ktorýmmaloletéhoponechal
vstarostlivostimatkyaotcoviuložilpovinnosťdočasnenanehoplatiťvýživnévovýške150eurmesačne,
splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky. Styk otca s maloletým upravil tak,
že je oprávnený na stretnutia s ním každý týždeň v mesiaci v pondelok v čase od 12.00 hod. do 17.30

hod., od štvrtka od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod. (matke uložil povinnosť dieťa na styk pripraviť a
otcovi styk v stanovenom čase umožniť). Predbežná úprava mala trvať až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej (o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému). Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 74 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, 4, 6, 8, § 76 ods. 1, § 154 ods. 1, § 167 ods. 2 O. s. p.
(Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 36 ods. 1 ZoR
(Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne zdôvodnil tým, že rodičia

maloletého spolu nežijú a nevedia sa dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Nariadením predbežného opatrenia sa umožní otcovi zostať s maloletým v pravidelnom kontakte a
zabráni sa odcudzeniu, ku ktorému by mohlo dôjsť v prípade absencie úpravy súdnym rozhodnutím.
Keďže sa maloletý už fakticky v osobnej starostlivosti matky nachádzal, súd prvej inštancie rozhodol
o jeho ponechaní v starostlivosti matky, ktorú otec žiadnym spôsobom nespochybňoval. Vzhľadom na
otcom navrhnutú výšku výživného 150 eur mesačne, súd prvej inštancie neskúmal, či je v schopnostiach

a možnostiach otca platiť výživné v uvedenej výške (pretože jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel).
Návrhu otca na predbežnú úpravu styku bolo tiež vyhovené. Súd prvej inštancie prihliadal na skutočnosť,že matka maloletého nedojčí, čo umožňuje realizáciu pobytu dieťaťa u otca aj na noc, hoci má maloletý
len deväť mesiacov. Právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa majú obidvaja rodičia. Úpravou
styku sa tak kompenzuje otcovi právo mať dieťa u seba. U otca nebola zistená žiadna prekážka brániaca

mu v styku s maloletým. Každé dieťa má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka, navrhujúc jeho zmenu, uložením povinnosti
otcovi platiť výživné vo výške 500 eur mesačne a úpravou styku otca s maloletým každý týždeň v mesiaci
v pondelok od 12.00 hod. do 17.30 hod. a v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod.. Odvolanie odôvodnila

nesprávnym právnym posúdením veci. Napádané uznesenie je tiež založené na nepravdivých a
zavádzajúcich tvrdeniach otca. Namietala tvrdenie, že otcovi neumožňuje styk s maloletým. Otcovi
v kontakte nebráni. Maloletý vzhľadom na veľmi nízky vek vyžaduje sústavnú starostlivosť matky a
preto nie je vhodné, ako ani prirodzené, aby zostával v noci bez jej prítomnosti. Otec má aj ďalšie
dve maloleté deti z predchádzajúceho vzťahu, s ktorými sa vzhľadom na svoju pracovnú vyťaženosť
stretáva len jedenkrát za dva týždne, čo vyvracia jeho reálny záujem o styk s maloletým. V danom

prípade podmienka potreby dočasnej úpravy pomerov alebo ohrozenia práv či záujmu maloletého, ako
nevyhnutnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, nebola naplnená (otec sa podľa svojho
záujmupravidelnestretávalsmaloletým).Domarca2016absentovalauotcaakákoľveksnahadohodnúť
sa o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému. Iniciátorom dohody bola práve matka,
navrhujúca jej znenie. Otec však z vypočítavosti sám podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti v priebehu pracovného týždňa, navrhla matka stretávanie s
maloletým aj počas dní pracovného voľna, konkrétne v sobotu. Nesúhlas s určeným výživným matka
odôvodnila poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 ZoR, podľa ktorého obidvaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Životné pomery otca sú vysoko nadštandardné. Má vedomosť z obdobia

vedenia spoločnej domácnosti s otcom, že jeho príjmy často prevyšovali sumu 4.000 eur. Na svoje
dve maloleté deti z predošlého vzťahu má otec povinnosť platiť výživné vo výške 400 eur mesačne
na každé dieťa. Určené výživné je preto výrazne nižšie ako je možné od otca spravodlivo požadovať
podľaustanoveníZoR.Tvrdenieotca,žematkasvojvoľneodišlazospoločnejdomácnosti,jenepravdivé.
Dôvodom jej odchodu boli vážne nezhody v partnerskom spolužití, najmä neverné správanie otca, ktorý

privodil matke aj zdravotné problémy. Preto jej rozhodnutie ukončiť vzťah sa zakladalo na vážnych
skutočnostiach a strate dôvery.

3.Otecnavrholnapádanéuzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdiť.Zdôraznildočasný
charakter predbežného opatrenia. V prípade jeho nariadenia sa nezisťujú všetky skutočnosti potrebné

pre rozhodnutie vo veci samej a nemusia byť preukázané dôkazmi. Ak sa v konaní vo veci samej
preukáže, že odôvodnené potreby dieťaťa sú vyššie, je pripravený podieľať sa na výživnom v súdom
určenej výške. Z dôvodu, že návrhu otca prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne
bolo vyhovené a matke nebola uvedeným výrokom uložená žiadna povinnosť, nebola poškodená na
svojich právach, ani nepodala návrh vo veci samej, nie je preto oprávnenou osobu napadnúť uvedený

výrok odvolaním. V čase keď žili s matkou v spoločnej domácnosti, otec sa v plnej miere podieľal
na starostlivosti o dieťa. Má preto vytvorené vhodné podmienky v domácnosti, kde s maloletým žili
do odchodu matky. Je spôsobilý sa o dieťa i plnohodnotne postarať, aj počas noci. Z dôvodu, že mu
nebol umožnený žiaden kontakt s dieťaťom, domáha sa svojho práva prostredníctvom predbežného
opatrenia. Je v záujme dieťaťa, aby sa pravidelne stretávalo s otcom, ktorý ho nemá zverené v osobnej

starostlivosti. Vyplýva to aj z práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. S matkou sa
nevedia dohodnúť o styku s maloletým. Pri stanovenom rozsahu styku dieťa nestratí s otcom kontakt
počas prebiehajúceho konania vo veci samej.

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti uzneseniu, proti ktorému

bolo prípustné odvolanie podľa § 201 a § 204 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok zákon č. 99/1963
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v spojení s § 395 ods. 2 CMP (Civilný mimosporový poriadok
zákon č. 161/2015 Z. z.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom a
úprave styku, tu však pre povahu konania bez viazanosti odvolacími návrhmi podľa § 65 CMP, a to bez
pojednávania (pretože nešlo o žiaden prípad potreby prejednania veci na pojednávaní podľa § 385 ods.

1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej
časti výživného treba považovať za správne a v napadnutej časti úpravy styku považoval odvolací súd
odvolanie matky za čiastočne dôvodné.5. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v
odôvodnení napadnutého uznesenia v časti nariadenia predbežného opatrenia o úprave výživného
(rešpektujúc princíp zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti CMP) a zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o potrebe dočasnej
úpravy výživného, ktorá je v záujme maloletého dieťaťa.

6. Cieľom právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zabezpečiť výživu ekonomicky
najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Medzi rodičmi maloletého je nepochybne spor o výške

výživného, ktorý opodstatňuje potrebu dočasnej úpravy súdnym rozhodnutím. Vzhľadom k tomu,
že odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie
bez návrhu, v dôsledku čoho nebol viazaný ani navrhovanou výškou výživného v návrhu otca na
nariadenie predbežného opatrenia, bola matka subjektívne legitimovaná na podanie odvolania voči
napádanému uzneseniu v časti o výživnom. Rozsah predbežného opatrenia v prípade ukladania
povinnosti platiť výživné, bez ohľadu na druh vyživovacej povinnosti, je však limitovaný zákonom

stanovenou nevyhnutnou mierou. Z toho vyplýva, že výživné je určené len na uspokojovanie základných
osobných (životných) potrieb oprávneného, v danom prípade maloletého dieťaťa. Preto skutková a
právna argumentácia matky, poukazujúca na potrebu naplnenia zákonných kritérií pre určovanie výšky
výživného, týkajúcich sa najmä schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby, ako i
potrebu prihliadania na princíp solidarity, teda zdieľania rovnakej životnej úrovne dieťaťa a výživou

povinného rodiča, nebola správna (v prípade rozhodovania súdu o nariadení predbežnej úpravy).

7. Predbežné opatrenie nepredstavuje konečné rozhodnutie, ale jeho účelom je dočasná úprava
pomerov účastníkov. Je faktickým opatrením, predstavujúcim provizórnu dočasnú úpravu, kým súd
nerozhodne vo veci samej (v danom prípade o návrhu na určenie výživného pre maloleté dieťa).

Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a
pred krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné len osvedčenie rozhodujúcich skutočností,
opodstatňujúcich predbežnú úpravu pomerov v záujme oprávnenej osoby. Súd prvej inštancie dôvodne

vychádzal z uvedenej procesnej úpravy, s cieľom upraviť nevyhnutnú výživu maloletého dieťaťa vo
veku deväť mesiacov, považujúc ju v rozsahu 150 eur mesačne za postačujúcu. S prihliadnutím na vek
dieťaťa, od ktorého sa odvíjajú aj jeho odôvodnené potreby, ako i počet vyživovacích povinností otca,
predbežne určené výživné možno považovať za adekvátne pre uspokojenie len základných osobných
potrieb maloletého dieťaťa (schopnosť platby ktorého mal súd prvej inštancie osvedčené iba návrhom

otca na nariadenie predbežného opatrenia). Zvýšené odôvodnené potreby dieťaťa doposiaľ v konaní
neboli tvrdené.

8. V konaní o výživnom (vo veci samej) sa potom miera životnej úrovne objektívne zisťuje
prostredníctvom vykonávania dôkazov. Základnými zákonnými kritériami pre určenie výšky výživného

sú, na strane povinnej osoby, miera schopností, možností a majetkových pomerov rodiča a na strane
oprávnenej osoby sú to odôvodnené potreby dieťaťa. V konaní vo veci samej bude preto predmetom
dokazovania aj tvrdenie matky o vysoko nadštandardných životných pomeroch otca, ako i výška platby
výživného uložená otcovi na jeho dve staršie deti, z predošlého vzťahu, keďže uvedené skutočnosti
neboli žiadnym spôsobom osvedčené a medzi rodičmi boli sporné.

9. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného potvrdil ako vecne
správne podľa § 387 CSP.

10. Odvolací súd sa stotožnil aj so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dospel k

záveru, že je daná aj potreba predbežnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, ktorá zabezpečuje
legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja maloletého dieťaťa a umožňuje aspoň čiastočné výchovné
pôsobenie otca ako toho rodiča, ktorý dieťa nemá zverené do osobnej starostlivosti.

11. Právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu

prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o
právach dieťaťa (oznámenie FMZV ČSFR č. 104/1991 Zb.), ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na
udržiavaniepravidelnéhoosobnéhokontaktusobidvomarodičmi(akdôjdekrozpadurodiny).Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalorodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť
svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.

12. Obdobne ako pri výške výživného, aj úprava rozsahu styku bola medzi rodičmi dieťaťa sporná. Bolo
preto v záujme maloletého dieťaťa nariadiť predbežnú úpravu styku otca a dieťaťa.

13. Matka nenamietala upravený styk otca s dieťaťom každý týždeň v mesiaci v pondelok v čase od
12.00 hod. do 17.30 hod.. S prihliadnutím na útly vek dieťaťa, ako i dĺžku doby, ktorá uplynula od

odchodu matky zo spoločnej domácnosti (marec 2016), odvolací súd akceptoval argument matky o
potrebe korekcie úpravy styku, dočasne bez prenocovania maloletého dieťaťa u otca. V konaní nebolo
tvrdené, že po dobu oddeleného žitia rodičov malo dieťa už skúsenosť s pobytom u otca počas noci,
kedy dieťa reaguje obvykle citlivo na prítomnosť osôb (napr. pri uspávaní a prerušení nočného spánku).
Pobyt dieťaťa u otca, vrátane noci (od štvrtku do piatku), odvolací súd preto nahradil celodenným
stykom otca s dieťaťom, v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. (v súlade s návrhom matky), a to každú

sobotu. Vzhľadom na už upravený styk v priebehu pracovného týždňa, bol opodstatnený návrh matky
na úpravu styku otca s dieťaťom aj počas dní pracovného voľna (otec uviedol, že je spôsobilý upraviť si
svoje pracovné povinnosti tak, aby pre styk s dieťaťom mal vytvorené dostatočné časové podmienky).
Je dôvodné konštatovať, že na účely predbežnej úpravy je stanovený rozsah styku dieťaťa s otcom
spôsobilý zabrániť strate ich vzájomného kontaktu, prípadne odcudzeniu, ako i rozvíjať emocionálnu

väzbu dieťaťa a otca a umožniť maloletému tráviť čas so svojím otcom nerušene bez prítomnosti matky.

14. Útly vek dieťaťa, vychádzajúc z tvrdenia otca, že od marca nemá možnosť byť s dieťaťom dlhšiu
dobu, vyžaduje pravidelné stretávanie, v priebehu pracovných dní a počas víkendových dní. Takáto
dočasná úprava styku, aj bez spoločného trávenia nocí, je v záujme dieťaťa a umožňuje mu rozvíjať

prirodzené rodinné puto so svojím otcom.

15. Otcovi, ako aj matke, bude daná možnosť v konaní vo veci samej preukazovať svoje tvrdenia, s
cieľomdosiahnuťúpravustykuotcasdieťaťomvtakomrozsahu,ktorýbudev najlepšomzáujmedieťaťa,
i s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu.

16. Odvolací súd súčasne matke uložil povinnosť dieťa na styk riadne pripraviť. Obidvom rodičom uložil
povinnosť vzájomne sa bezodkladne vopred informovať o vážnych dôvodoch znemožňujúcich realizáciu
styku.

17. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom zmenil podľa § 388 CSP, spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

18. Údaj o trvaní predbežného opatrenia (predstavujúceho provizórnu dočasnú úpravu pomerov do
definitívneho súdneho rozhodnutia) sa vo výroku neuvádza. Vzhľadom na už podaný návrh otca na

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (doručený súdu prvej inštancie 26.
mája 2016), nebol daný dôvod, aby bolo začaté konanie vo veci samej ex offo (z úradnej povinnosti),
ako ani nebolo potrebné poučovať účastníkov konania o možnosti podať návrh na začatie konania vo
veci samej.

19.Onáhradetrovodvolaciehokonanianebolorozhodované,keďžerozhodnutieopredbežnomopatrení
nepredstavuje konečné rozhodnutie (§ 58 CMP).

20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie
je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (ktorým bol upravený styk s
maloletým), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu
prvej inštancie.