Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 22, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/239/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114200824
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114200824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: M. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. F., ul. M. Z. č. XXXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr.
MariánomĎuranom,PhD.,sosídlomŽilina,ul.Q.č.X,protižalovanému:D.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
I., ul. A. č. XXXX/XXA, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Michalou Tomanovou, advokátkou

so sídlom I., ul. V. K. č. XXX/X, o zaplatenie sumy 700 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/111/2014-69 zo dňa 17. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 14C/111/2014-69 zo dňa 17.03.0216 odporcu (ďalej „žalovaný“)
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi (ďalej „žalobca“) 700 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania

od 03.04.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 42 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 238,85 eur a tieto zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 700 eur spolu s 8,75%
úrokom z omeškania od 21.12.2012 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že ako predávajúci
uzatvoril dňa 20.12.2012 so žalovaným ako kupujúcim kúpno-predajnú zmluvu, ktorej predmetom podľa

čl. II. zmluvy bol predaj osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia Combi, šedej metalízy, VIN
č. karosérie: TMBGS46Y113255186, rok výroby 2001, EČV: KM-804AN. Žalobca predmetné vozidlo
predal žalovanému za dohodnutú kúpnu cenu podľa čl. III. zmluvy, a to vo výške 700 eur. Žalovaný
sa zaviazal uhradiť kúpnu cenu v hotovosti pri podpise zmluvy alebo bezhotovostným prevodom na
bankový účet žalobcu, a to v deň podpisu zmluvy. Dňa 01.02.2013 došlo k zápisu zmeny v osobe
držiteľa a vlastníka predmetného vozidla v evidencii motorových vozidiel na vysunutom pracovisku
Okresného dopravného inšpektorátu Čadca v Kysuckom Novom Meste - ako nový držiteľ a vlastník

bol zapísaný žalovaný. Napriek tomu, že mu žalobca riadne a včas vozidlo odovzdal a žalovaný si ho
riadne prevzal, nezaplatil v stanovenej lehote kúpnu cenu žalobcovi. Žalobca ho preto na jej zaplatenie
dňa 15.06.2013 písomne vyzval v dodatočne stanovenej lehote, na čo však žalovaný nereagoval.
Žalobca preto podľa čl. III. zmluvy od zmluvy odstúpil, z čoho vyplývala povinnosť žalovaného vrátiť
poskytnuté plnenie, teda predmetné osobné motorové vozidlo, pričom však tento záväzok žalovaný
nesplnil napriek riadnemu doručeniu tohto písomného oznámenia a preto žiadal vrátenie kúpnej ceny.

Sporným v konaní bola úhrada kúpnej ceny, pričom však súd jej úhradu preukázanú nemal, žalovaný v
tomtosmereneprodukovalžiadnedôkazy,vykonaniežiadnychdôkazovnapreukázanietejtoskutočnosti
nenavrhol, a to ani po opätovnom nariadení pojednávania. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno aúhradu nepreukázal, teda neuniesol bremeno tvrdenia. Naopak žalobca výpisom z účtu preukazoval
skutočnosť, že na jeho bežný účet nebola vykonaná takáto úhrada a záväzky žalovaného preukazoval aj
výpoveďou svedkyne. Súd v konaní nemal sporné ani odstúpenie od zmluvy, resp. vykonanie takéhoto

úkonu žalobcom, pretože o takomto úkone sa vyjadroval sám žalobca ako aj žalovaný a nejednalo sa
teda o spornú skutočnosť. Nakoľko odstúpením od zmluvy zmluva zaniká (zrušuje sa) od počiatku a
z dôvodu zrušenia zmluvy je každý z účastníkov s poukazom na ust. § 457 Občianskeho zákonníka
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, žalovaný bol preto povinný vrátiť žalobcovi predmet
zmluvy. Keďže však predmet zhodnotil a previedol na inú osobu, nemohol si takúto povinnosť splniť.

Nakoľko žalovaný nemohol vydať peňažnú vec, musel vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
hodnoty veci, ktorá tvorila predmet zmluvy, ktorá bola zároveň transformovaná odplatou za prevod veci
v prospech tretej osoby. Predmet zmluvy ohodnotili účastníci pri uzatváraní kúpnej zmluvy sumou 700
eur. Súd vzhľadom na ochranu dobromyseľných práv tretích osôb prejudiciálne rozhodol, že žalobca sa
vzhľadom na odstúpenie od zmluvy, avšak prelomenie zásady „nikto nemôže na nikoho previesť viac
práv ako má sám“, nemôže domáhať vydania veci od tretích osôb, ktoré by sa následne mali domáhať

vrátenia prípadnej kúpnej ceny od žalovaného, ku ktorej by inak mohlo dôjsť následkom zrušenia zmluvy
od počiatku. Súd preto zistil, že žalovaný sa tým, že kúpil vrak vozidla za dohodnutú cenu 700 eur,
neuhradil však kúpnu cenu a napriek tomu vozidlo previedol, po odstúpení od kúpnej zmluvy obohatil o
hodnotu predmetu plnenia, ktoré nevrátil, teda vo výške kúpnej ceny. Podľa súdu pokiaľ by aj odstúpenie
od zmluvy zo strany navrhovateľa nebolo platné alebo účinné, odporca by mal povinnosť plniť z kúpnej

zmluvy v rovnakom rozsahu. Súd preto vychádzajúc z ust. § 588, § 517 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, §
457, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. opätovne (po
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu - poznámka odvolacieho súdu) rozhodol tak,
že zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 700 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne, avšak až od 03.04.2014, teda od doručenia žaloby, z ktorej sa

žalovaný preukázateľne dozvedel, v akej výške a z akého dôvodu má plniť. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), pričom priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože neúspech mal len v nepatrnej časti.
Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 42 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 118,98 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodol
odvolací súd inak v zmysle príslušných ustanovení O. s. p.
V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, e/ O. s. p. žalovaný namietal, že

nebol riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. (poučenie účastníkov, že všetky dokazovania
a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada). V tejto
súvislosti tvrdil, že ako účastník konania, ktorý nebol právne zastúpený advokátom, mal byť konajúcim
súdom náležite poučený o svojich procesných právach a povinnostiach tak, aby správne pochopil

význam poučenia. Poučenie konajúceho súdu podľa § 120 ods. 4 O. s. p. správne nepochopil. Mal za
to, že sa ho konajúci súd dotazuje, či okrem listín, ktoré sú už súčasťou súdneho spisu, ešte nejakými
disponuje a chce ich do spisu doplniť. Poukazoval na to, že mal nesprávne za to, že práve týmto
momentom sa pojednávanie začne a súd vykoná výsluch účastníkov konania, k čomu však nedošlo a
práve naopak bolo dokazovanie skončené a bol vyhlásený rozsudok. O uvedenom svedčí aj časová

dĺžka pojednávania zo dňa 17.03.2016, ktoré malo podľa zápisnice trvať 20 minút aj s vyhlásením
samotného rozhodnutia a jeho stručným odôvodnením.
Ďalej odvolávajúc sa na ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p. žalovaný poukazoval na to, že v právnej veci sa
konali celkom dve pojednávania, pričom ani na jednom z nich sa nezúčastnil žalobca osobne, teda ten
účastník konania, ktorý celé súdne konanie svojou žalobou inicioval, nebol zo strany konajúceho súdu

ohľadom sporných otázok vypočutý, a to najmä s poukazom na skutkový stav veci, kedy proti sebe stálo
len tvrdenie žalobcu voči jeho tvrdeniu bez existencie ďalších priamych dôkazov. V tomto smere mal za
to, že žalobca mal byť konajúcim súdom vypočutý a účastníci konania mali byť konfrontovaní. Namiesto
toho sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu, pričom ani tieto tvrdenia v priebehu celého konania neboli
tvrdené priamo žalobcom, ale jeho zástupcami. Aj keď súd nemusí v rámci dokazovania vykonať vždy

výsluch účastníka konania, ale len pokiaľ ostatné dôkazy dostatočne postačujú na zistenie skutkového
stavu, čo však v tomto konkrétnom prípade podľa jeho názoru absentuje. Okrem toho súd jeho výsluch
vykonal len dopytom na predloženie potvrdenia o úhrade kúpnej ceny, pričom popravde uviedol, že
takýmto nedisponuje a ani žiadnymi inými listinami, ktoré by už súčasťou súdneho spisu neboli. Súdtak ani jeho ani žalobcu nedopytoval ohľadom skutočností týkajúcich sa uzavretia kúpnej zmluvy,
odovzdania vozidla, zmeny zápisu vlastníka a držiteľa vozidla, nakoľko tieto považoval za nesporné. V
tejto súvislosti uviedol, že on nikdy so žalobcom o predaji vozidla nejednal, vždy jednal výlučne s jeho

manželkou T. C., nar. 10.05.1960, bytom Kysucké Nové Mesto, ul. M. Nešporu č. 1186/5 tak, ako o
tom svedčí splnomocnenie zo dňa 20.11.2012. Potom, čo pani C. s predmetným vozidlom havarovala
v Nemecku, on jej pomohol s odťahom tohto vozidla na Slovensko, pričom sa dohodli, že havarované
vozidlo vzhľadom na jeho stav mu predá. Z toho dôvodu pani C. mu doniesla 2 rovnopisy kúpnej
zmluvy v takom znení, v akom bola predložená súdu. On tieto rovnopisy priamo pri podpise tejto zmluvy

odovzdal dohodnutú hotovosť pani C., pričom sa tak stalo v jeho autoservise, kde bol prítomný aj jeho
spoločník X. A.. Nakoľko na „prepis“ vozidla bolo potrebné splnomocnenie žalobcu ako pôvodného
vlastníka vozidla, pani C. mu toto osobne priniesla až niekoľko týždňov po tom, čo došlo k podpísaniu
kúpnej zmluvy. Práve z tohto dôvodu došlo k zmene zápisu vlastníka a držiteľa vozidla až 01.02.2013.
On sa so žalobcom ohľadom kúpy havarovaného vozidla nikdy nestretol a ani s ním nejednal, všetko
zabezpečovalajehomanželka.Tietoskutočnostibyvprípadevykonaniavýsluchužalobcuakonfrontácie

jeho tvrdení s tvrdeniami jeho ako žalovaného vyšli najavo. V prípade, ako vyplýva z predchádzajúceho
bodu odôvodnenia tohto odvolania, že by bol konajúcim súdom náležite poučený, trval by na vypočutí
nielen žalobcu samotného, ale aj na vypočutí jeho manželky T. C. a X. A.. Tiež by do konania predložil
fotokópiu splnomocnenia, ktorú pripojil k odvolaniu.
Vďalšejčastiodvolania(§205ods.2písm.a/O.s.p.)žalovanýtvrdil,žekonanímsúdudošlokporušeniu

zásady rovnosti strán a s tým súvisiace odňatie možnosti konať pred súdom aj z toho dôvodu, že mu bolo
upreté právo vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O. s. p.). V tejto súvislosti uviedol,
že súd vykonal dôkaz výsluchom svedka - dcéry žalobcu Ing. P. C. na pojednávaní dňa 25.11.2014,
pričom na tomto konaní on nebol prítomný, nakoľko o termíne pojednávania nemal vedomosť a na
pojednávaní konanom dňa 17.03.2016 sa výsluch svedka neopakoval. On ani nedostal priestor vyjadriť

sa k vykonanému dokazovaniu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania
z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 59,58 eur.

Uviedol, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta závery rozhodnutia súdu v otázke preukázania
jeho tvrdenia o splnení dlhu, poukazuje na to, že žalovaný o ním tvrdenej skutočnosti splnenia dlhu
nepredložil žiadny dôkaz. Práve uvedená skutočnosť mala za následok neúspech v spore. Uplatnený
dôkazný návrh v rámci odvolacieho konania na vykonanie konfrontácie jeho a žalovaného, ktorý
žalovanývykonalvpodanomodvolaní,všakpredstavujenovouplatnenúskutočnosťvzmysleust.§205a

O. s. p. Nakoľko v konaní nedošlo k žiadnej vade, nedošlo k naplneniu podmienok na naplnenie takéhoto
odklonu. Okrem toho mal za to, že žalovaný bol riadne poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p. o
systéme neúplnej apelácie a nič mu preto nebránilo v možnosti ich označenia už na súde prvého stupňa.
Tvrdeniežalovanéhoonesprávnompoučení,resp.oriadnomnesplnenípoučovacejpovinnostisúzjavne
účelové a vykonštruované. Uvedené je možné konštatovať jednak z toho, že súd žalovaného viackrát

vyzýval na splnenie si dôkaznej povinnosti o svojich tvrdeniach, či už predložením písomného dôkazu
alebo označením prípadne iného dôkazného prostriedku o tvrdených skutočnostiach, ako aj z obsahu
jednotlivých poučení v rámci predvolania na pojednávanie. Súčasne poukázal na to, že konanie na súde
sa vedie od roku 2014, t.j. po dobu viac ako 2 rokov s tým, že počas celej tejto doby si mohol žalovaný
zvoliť prípadného právneho zástupcu. Okrem toho z jeho podaní je zrejmá určitá právna erudícia a

znalosť právnych predpisov. Skutočnosť, že on nebol v konaní vypočutý, nemala na výsledok sporu
žiadnyvplyv.Súdniejepovinnýzisťovaťtzv.skutočnýstavveciavrámcidokazovanianeplatízásadatzv.
materiálnej pravdy. On ani žalovaný uvedený dôkaz do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
nenavrhli vykonať a pre rozhodnutie nebol uvedený dôkaz ani podstatný. Okrem toho samotný žalovaný
dokonca vo svojom odvolaní tvrdí, že so žalobcom nikdy nejednal. Vznikla teda otázka, ako by uvedený

výsluch prispel k objasneniu veci a ako môže byť pravdivé jeho tvrdenie o tom, že mu kúpnu cenu uhradil
v hotovosti. Ak teda nedošlo k stretnutiu žalobcu s ním, nemohlo teda ani dôjsť k odovzdaniu kúpnej ceny
do jeho rúk a k jej zaplateniu a sám žalovaný sa usvedčuje z klamstva. Súčasne je možné konštatovať,
že rozhodnutie súdu vychádza z vykonaných dôkazov a nepredstavuje svojvôľu, a teda závery a zistený
skutkový stav má podklad vo vykonanom dokazovaní.

4. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že vec preskúmaval podľa ustanovení a z hľadísk
uvedených v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý zákonnadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto
opravnýmprostriedkom(§355ods.1CSP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385acontrario,
§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP),

a to z nasledovných dôvodov:

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozsudku, preto podľa § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom
vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

7. Odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

8. Ust. § 120 ods. 4 O. s. p. účinné do 30.06.2016 bolo vyjadrením koncentrácie občianskeho súdneho
konania, čo sa týka možnosti účastníkov predkladať skutočnosti a dôkazy. Do popredia vstupuje
procesná zodpovednosť účastníkov konania a ich aktívny a zodpovedný prístup k povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti. Koncentrácia konania je nielen faktorom, ktorý stimuluje aktivitu účastníkov
konania, ale aj spôsobom, ako konanie zhospodárniť, pretože účastníci musia do istého, v zákone

určeného momentu uviesť všetko (skutkové tvrdenia a dôkazy), na čom chcú postaviť svoj nárok, resp.
poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej lehote (v zákonom určenej fáze konania),
túto možnosť stratia. Koncentrácia konania tak eliminuje negatíva rôznych procesných taktík účastníkov
a umožňuje súdu, aby do určitej lehoty skompletizoval skutkový a dôkazový materiál.

8.Žalovanývodvolanívprvomradenamietal,ženebolriadnepoučenýpodľaust.§120ods.4.O.s.p.t.j.
o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd
neprihliada.Zobsahuspisuokresnéhosúdu vyplýva,žežalovanýbolpoučenýpodľaust.§120ods.4O.
s. p., a to písomne (č.l. 19 spisu), ktoré mu bolo doručené dňa 14.07.2014 (č.l. 24 spisu). Svedčí o tom aj

jeho vyjadrenie zo dňa 21.07.2014, došlé súdu dňa 22.07.2014, v ktorom uviedol „po doručení poučenia
účastníka konania oznamujem súdu, že súhlasím s prejednávaním veci bez nariadenia pojednávania
v právnej veci navrhovateľa M. C. proti odporcovi D. U.“. Naviac aj na pojednávaní dňa 17.03.2016
bol žalovaný ústne poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p., čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní.
Zaznamenaná nahrávka z pojednávania, s obsahom ktorej sa odvolací súd oboznámil, svedčí aj o

určitom a zrozumiteľnom poučení danom splnomocnenému zástupcovi žalobcu a žalovanému a ich
súhlase s tým, že poučeniu porozumeli. Na tvrdenia žalovaného o údajnom nepochopení významu
poučenia odvolací súd preto neprihliadol.
Vzhľadom na to, že žalovaný nespĺňal podmienku, že nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.
s. p., nemohol v odvolacom konaní uvádzať nové skutočnosti a predkladať nové dôkazné prostriedky.

Nebol preto daný ním namietaný odvolací dôvod, v ktorom uvádzal nové skutočnosti ohľadom uzavretia
kúpnej zmluvy a trval na vypočutí žalobcu samotného, svedkov a prečítaním predloženej listiny. Na
tieto skutočnosti a označené a predložené dôkazy odvolací súd preto neprihliadol a hľadel na ne, ako
by neboli uplatnené. K poukazovaniu žalovaného na jeho výsluch podľa neho len ohľadom dopytu na
predloženie potvrdenia o úhrade kúpnej ceny odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní podal proti

vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom spochybňoval len uhradenie kúpnej ceny žalobcovi. Ani
z ďalších jeho podaní iné nevyplývalo. Tvrdenia žalobcu v žalobe preto mohli byť súdom považované
za zhodné (§ 120 ods. 3 O. s. p.). Správne sa preto súd zaoberal len tým, čo bolo medzi účastníkmi
konania považované za sporné a tým, koho povinnosťou je uvedené tvrdiť a preukázať.
Žalovanýmvodvolanínamietanéporušeniezásadyrovnostistránastýmsúvisiaceodňatiemumožnosti

konať pred súdom nepovažoval za dôvodné, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd
nezaložilrozhodnutienavýsluchusvedkyne,privypočutíktorejžalovanýnebolprítomnýprenedoručenie
predvolania na pojednávanie dňa 25.11.2014, ale na iných dôkazoch.9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

10. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací

súd rozhodol len o nároku úspešného žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania a pomere jeho
úspechu vo veci, t.j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a

podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).