Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 17, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/299/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615216333
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615216333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu Mesto Lučenec, so sídlom 984 01
Lučenec, Ul. Novohradská č. 1, IČO: 316181, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom
Ul. P. Rádayho č. 14/A, proti žalovanej U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., T. C. X, zast. R.. Elenou
Matulovou, advokátkou so sídlom Poltár, Ul. Železničná číslo 7, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 08. apríla 2016, č. k.: 5C/398/2015 - 48, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že „Žalovaná je povinná vypratať 2-izbový byt
číslo 2, na prízemí vo vchode číslo X bytového domu, súp. č. XXXX na ul. T. C.slo X v N., ktorý je vedený
na LV číslo XXXX pre obec a k. u. N., bez poskytnutia bytovej, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na náhrade trov konania na účet jeho právneho zástupcu 364,03
Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej vypratania bytu

označeného vo výrokovej časti rozsudku z dôvodu, že žalovanej prenechal nájomnou zmluvou z 25. 08.
2011 v znení dodatku číslo 1 až 7 do nájmu predmetný byt na dobu určitú do 31.07.2015. Žalovaná byt
užíva aj po skončení nájmu bytu, je preto nesporné, že ho užíva bez právneho dôvodu. Žalobca poukázal
na ustanovenie § 712 odsek 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri zániku nájmu dohodnutého
na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu.
3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na svoje nepriaznivé majetkové a príjmové
pomery. Pripustila, že jej dlžoba voči žalobcovi predstavuje sumu 2180 Eur. V minulosti

pracovala v občianskom združení Istota ako opatrovateľka, potom od novembra 2015 do februára r.
2016 bola PN, v súčasnosti je bez pracovného pomeru. Nedostáva žiadne dávky v hmotnej núdzi.
Poberá len rodinné prídavky a náhradné výživné vo výške 54,-Eur a ďalej 46.-Eur. Býva
v spoločnej domácnosti so svojimi dvoma deťmi, ktoré sú síce plnoleté, ale navštevujú strednú školu.
Zdôraznilapovinnosťžalobcupomáhaťobčanomvhmotnejnúdzi,pričomtátopovinnosťžalobcuvyplýva
z ustanovenia § 1 odsek 2 zákona číslo 369/1990 Zb., ako aj z jednotlivých ustanovení Ústavy SR.
Taktiež poukázala na ustanovenie § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka.

4. Okresný súd vec posúdil podľa § 710 ods. 2 a § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka. Mal preukázané,
že bola uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú dňa 25. 08. 2011 do 24. 08. 2012. Dodatkom číslo 7 bol
nájom bytu predĺžený do 31. 07. Bolo preukázané, že žalovaná býva v označenom byte bez právnehodôvodu, keď došlo k ukončeniu nájmu bytu uplynutím dohodnutého času. Preto je povinná byt vypratať
a nevzniká jej nárok na bytovú náhradu, pričom poukázal na § 4 zákona číslo 189/1992 Zb.. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

5. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na nové konanie, resp., aby odvolací súd vo veci rozhodol sám a žalobu zamietol
ako nedôvodnú. Ako odvolací dôvod uviedla ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p., keď namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Argumentovala, že vypratanie bytu navrhuje subjekt, ktorý má zo zákona paradoxne ponúknuť pomoc
v ťaživej životnej situácii (§ 1 ods. 2 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Pravidelne a
včas platila poplatky súvisiace s užívaním bytu až do doby, keď sa dostala do zložitej situácie, stala
sa nezamestnanou a platiť prestala. Od 01. 05. 2016 je opäť zamestnaná a nebude mať problém dlh

uhradiť a uhrádzať mesačné poplatky súvisiace s užívaním bytu. Poukázala na to, že za
ňu je ochotná vyplatiť dlh 1000 € Nadácia J&T, Bratislava s podmienkou, aby nebola vysťahovaná z
bytu. Podľa jej názoru súd zamietne návrh na vypratanie bytu, ak jeho dôsledkom má byť de facto
bezdomovstvo nájomcu nachádzajúceho sa v nepriaznivej sociálnej situácii. Súd pri rozhodovaní
prihliada najmä na to, z akých dôvodov je nájomca v nepriaznivej sociálnej situácii, za akých okolností

došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, najmä či nedošlo k porušeniu pravidiel chráneného bytu, či náhradné
priestory spadajú ľudsky dôstojnú existenciu človeka a prihliada na skutočnosť, že mesto má zákonnú
povinnosť v sociálnej oblasti.

7. Žalobcom je mesto, ktoré má postavenie verejnoprávnej korporácie, vlastní majetok, má vlastný

príjem, hospodári podľa vlastného rozpočtu. Žalobca zjavne favorizuje svoje vlastníctvo pred právom
žalovanej na obydlie, pričom ide o sociálny byt a bytovka bola vystavaná za pomoci štátu. Ústava
Slovenskej republiky pojem „obydlie“ bližšie nedefinuje. Základné práva a slobody podľa ústavy je
potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a v duchu medzinárodný zmlúv o ľudských právach a
základných slobodách. Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju

obvyklú profesiu. Právo na obydlie je právom základným. V danej veci ide o vypratanie z obydlia, bytu,
ktorý predstavuje najnižší možný štandard ľudsky dôstojného bývania. Prenajímateľom je mesto so
sociálnymi úlohami a dôsledkom má byť fakticky bezdomovstvo žalovanej.
8. Poukázala na to, že pri prísne formalistickom výklade zákona žalovaná nemá po uplynutí doby
nájmu legitímny vzťah k predmetnému bytu, má ho vypratať bez bytovej náhrady. Takto to ustanovuje

Občiansky zákonník v § 712a ods. 9. Taktiež poukázala na znenie § 4 zákona číslo 189/1992 Zb.. V tejto
súvislosti poukázala na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť ako
vecnesprávny.Knámietke,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym

skutkovým zisteniam, uviedol, že súd v odôvodnení správne vec skutkovo vyhodnotil a zrozumiteľným
spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal. Žalovaná neuviedla v odvolaní žiadnu argumentáciu,
v ktorej by vyplývalo, v čom súd dospel nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd dospel k záveru, že
žalovaná nájomné neplatila a túto ani nespochybnila. To, že žalovaná bude dediť platiť nájomné, resp.
že za ňou bol niekto ochotný zaplatiť nájomné, je sú podľa názoru žalobcu pre skutkové vyhodnotenie

veci v čase vyhlasovania rozsudku podstatné.

10. Námietku o nesprávnom právnom posúdení veci taktiež považuje za nedôvodnú. Súd vec správne
právne posúdil v súlade s ustanovením § 126, 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka a zákona číslo
189/1992 Zb.. Žalovaná byt užíva bez platenia za toto užívanie. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná

má možnosť bývania po vyprataní v ubytovni SPOOL, a. s., pričom bez platenia nie je možné bývať
ani v tomto zariadení. Z žalovanej sa v prípade plnenia jej povinnosti platiť odplatu za bývanie nestane
bezdomovec.

11. Námietky žalovanej, že žalobca zasahuje do práva žalovanej na bývanie, nie sú náležité, pretože

existuje vlastnícke právo žalobcu, ktorého obsahom je právo na rozhodnutie, kto bude jeho vec - byt
užívať, pokiaľ sa žalobca ako vlastník za zistených okolností porušovanej nájomnej zmluvy rozhodol
nájom nepredĺžiť, jeho rozhodnutie je zákonné. V čase podávania vyjadrenia dlh predstavuje2859,79 €. Rozhodnutie žalobcu a nepredĺžení nájomnej zmluvy nebolo zjavne svojvoľné a vychádzalo
z toho, že žalovaná dlhodobo za byt neplatila.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho

poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky

nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne,
zákonné. Námietky žalovanej nie sú dôvodné. Žalovaná namietala nesprávne zistený skutkový stav,

avšak v dôvodoch odvolania nekonkretizovala, v čom toto zistenie malo byť nesprávne. Z obsahu spisu
a vykonaného dokazovania vyplýva, že z vykonaných dôkazov súd zistil a relevantné skutočnosti, ktoré
zrozumiteľne vo svojom rozhodnutí uviedol. Z odvolania nevyplýva, že by súd z niektorého vykonaného
dôkazu zistil skutočnosti, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, alebo ktoré by rozhodnutie súd nesprávne
vyhodnotil. Naviac, je zistené skutkové okolnosti žalovaná ani nenamietala.

16. Pokiaľ ide o námietku ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaná nijako nevyvrátila
správnosť aplikácie ustanovenia § 712a ods. 9 OZ a § 4 zákona číslo 189/1992 Zb.. Názory vo vzťahu
k majetkovo právnemu postaveniu mesta vo vzťahu k predmetu sporu nie sú také, ktoré by mohli zvrátiť
zistený skutkový stav a právne posúdenie. Argumentácia žalovanej v tomto smere nijako nevyvracia

správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie. Žalovaná odkazuje na pojem
„obydlie“ s tým, že ide o základné právo, avšak zároveň konštatuje, že Ústava Slovenskej republiky tento
pojem. Odkazuje na medzinárodné zmluvy ľudských právach a základných slobodách, avšak ani v tomto
prípade, hoci právne stupená žalovaná, bližšie nekonkretizuje, v čom by žalobca porušil tieto práva.

17. Žalovaná v závere odvolania poukazuje na znenie § 3 ods. 1 OZ, pričom tento argument ničím
nekonkretizuje vo vzťahu k danej veci. Odvolací súd nezistil, že by práv žalobcu od v danom prípade
bez právneho dôvodu zasahoval do práva žalovanej. Právo domáhať sa vypratania bytu je priamo
zakotvené vo vyššie citovaných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa teda žalobca chová
v súlade v zákonne predpokladanom a domáha sa ochrany svojich práv, nemožno hovoriť o tom,

že by výkon týchto práv zasahoval do práva žalovanej, pretože na strane žalobcu existuje právny
dôvod na takýto zásah, ktorými možnosť domáhať sa vypratania nehnuteľnosti, ktorú užíva žalovaná
bez právneho dôvodu, za užívanie ktorej neplatí a vznikol dlh veľkého rozsahu. Z ničoho nevyplýva
povinnosť žalobcu akceptovať donekonečna tento stav. Dobré mravy ako nepísané morálne normy sami
osebe nie sú prameňom práva, ale ich normatívnosť a záväznosť sa odvíja od právnych noriem, na

ktoré odkazujú. Len na základe uvedených blanketných noriem obsiahnutých v písomnom súkromnom
práve sa následne dobré mravy ako nenormatívny systém práva stáva súčasťou právneho poriadku
a ich dodržiavanie požíva právnu ochranu vrátane ochrany súdnej. Výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti,
ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade so základnými

a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti.
Citované ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť
posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, v prípade, ak tak nie je, požadovanúochranu odoprieť. Odvolací súd nezistil, že by výkon práva žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi,
preto aj tento argument žalovanej neakceptoval.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).