Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/798/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814222124
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814222124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: T. W., bytom V., Y. P.
XXXX/XX,protižalovanému:L.,s.r.o.sosídlomX.,L.č.XX,IČO35807598,ozrušenierozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. apríla 2015, č.k.
8C/189/2014-46, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 10.apríla 2015 súd prvej inštancie prvým výrokom zrušil rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno
8, Bratislava, sp. zn. SR 13622/14 zo dňa 14.11.2014. Druhým výrokom odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,

Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 13622/14 zo dňa 14.11.2014 až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Tretím výrokom vyslovil, že námietka miestnej nepríslušnosti Okresného
súdu Prievidza vznesená žalovaným nie je dôvodná. Vychádzal zo zistenia, že dňa 09.01.2013
uzavreli účastníci zmluvu o úvere , na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť
žalobcovi úver vo výške 500 eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť úver zvýšený o poplatok 484 eur
v jednej splátke vo výške 984 eur dňa 12.01.2014. Na samostatnej listine účastníci podpísali toho

istého dňa rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný podal dňa 17.10.2014 rozhodcovskému súdu návrh
na začatie rozhodcovského konania. Dňa 14.11.2014 vydal rozhodcovský súd rozsudok, sp. zn. SR
13622/14, ktorým návrhu žalovaného v celom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 04.12.2014. Žaloba na zrušenie rozhodcovského
rozsudku bola podaná na tamojší súd dňa 17.12.2014, teda bola podaná v zákonnej 30-dňovej
lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 53 ods. 1, 5,
§ 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. c),j), § 41 ods. 1

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy, konkrétne
článku II, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku, k čomu ho viedli ďalej uvedené
dôvody. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca si podľa žalovaného neplnil
riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si žalovaný svoje nároky v
rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa článku II rozhodcovskej
zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia žalobcu vydal rozhodcovský rozsudok. Možnosť výberu spôsobu

riešenia sporu dlžníkom je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob
riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu žalovaný ako veriteľ.
V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžníkako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal
možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom,
stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú

žalovaným do rozhodcovskej zmluvy formou rozväzovacej podmienky, súd posúdil ako nekalú povahu
dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby
rozhodcuuskutočnenájednostranne,nakoľkosamotnéustanovenierozhodcovskéhosúdurozhodnúťvo
veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu žalobcu
si finančné prostriedky touto cestou obstarať. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania

súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k
prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom
zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí, vyjasňuje, urovnáva
záväzkový vzťah v zastúpení strán. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to

silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.
Žalovaný ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické
rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd,
keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. Súd prvej inštancie
bol toho názoru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere spĺňa

všetky podmienky podľa § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, aby bola kvalifikovaná ako neprijateľná a
preto neplatná. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie súd zrušil rozhodcovský rozsudok
z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie taktiež
vyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 2

zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že žalovaný naďalej považuje rozhodcovský rozsudok za
právoplatný a vykonateľný, a teda môže na jeho základe až do právoplatného rozhodnutia v predmetnej
veci uplatňovať práva, čím by bolo právo žalobcu ohrozené. Ohľadne vyslovenia nedôvodnosti námietky
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prievidza súd uviedol, že skúmal výlučnú miestnu príslušnosť
a dospel k záveru, že na konanie je príslušný súd, v obvode ktorého má žalobca bydlisko, teda Okresný

súd Prievidza, keďže žalobcom je spotrebiteľ ( § 88 ods. 2 posl. veta O.s.p.).

2.Protitomutorozsudkusúduprvejinštancie,ato vjehoI.aII.výroku,podalvzákonnejlehoteodvolanie
žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne
žiadal žalobu v týchto častiach ako nedôvodnú zamietnuť . Vytýkal súdu prvej inštancie, že neúplne zistil

skutkovýstavveci,dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamatiež,že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( odvolacie dôvody podľa §
205ods.2písm.c),d),f)O.s.p.). Podľajehonázoru jenepochybné,žerozhodcovskázmluva,dohodnutá
medzi žalobcom a ním, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho

konania. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobca mal kedykoľvek právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom
orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia
a bez hypotetického zvyšovania okolností, ktoré môžu ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité
teda je to , či doložka v čase jej uzavretia sama o sebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi

uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm.
r) Obč. zákonníka je treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia smernice. V danom prípade má
rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských
sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm. r) zák. č. 258/2001 Z. z., ako aj z
§ 9 ods. 2 písm. v) zákona č. 129/2010 Z.z., rovnako aj zo Smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom
úvere. Platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda
jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch

bola priznaná rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02.03.2011, sp. zn. 12Cmo/13/2010, ako
aj viacerými rozsudkami súdov Českej republiky. Zdôraznil, že medzi ním a žalobcom bola uzavretá
rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere.
Uzavretie zmluvy o úvere teda nebolo podmienené uzatvorením rozhodcovskej doložky. V prípaderozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53
ods. 1 Obč. zákonníka nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Mal za to, že v danom prípade nedošlo k
porušeniu ust. § 17 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a teda k porušeniu zásady rovnosti

účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu. Stály rozhodcovský súd
žalobcovi riadne doručil všetky písomnosti - oznámenie o podanom návrhu na začatie rozhodcovského
konania, výzvy na žalobnú odpoveď, výzvu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie rozhodcovského
konania. Pre rozhodcovské konanie je príznačná jeho písomná forma a preto miesto rozhodcovského
konania nie je zásadné a vzdialenosť od miesta konania nie je dôležitá. Ďalej uviedol, že podmienky

pre odklad vykonateľnosti predmetnej veci splnené neboli. Jedným z kritérií pri posudzovaní súdu je
hľadisko ujmy, ktorá by mohla byť spôsobená neodložením vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku,
ako aj to, že ujma na strane žalobcu prevyšuje možnú ujmu na strane žalovaného. Peňažný záväzok
uvedený v rozhodcovskom rozhodnutí nedosahuje úroveň závažnosti a súd ani nezdôvodnil existenciu
atribútu závažnosti.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti,
t.j. vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku a odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ,
vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,

že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne
správny.
5. V danej veci žalovaný nepodal odvolanie voči tretiemu výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
vyslovil, že námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prievidza nie je dôvodná, preto v tejto
časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý

( § 367 ods. 2 CSP).

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že od 1. júla nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. -
Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), ktorým došlo k zrušenie Občianskeho súdneho poriadku ( zákon
č. 99/1963 Zb.). V zmysle intertemporálnej úpravy v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom k tejto
úprave,znamenajúcejokamžitúaplikovateľnosťpredpisu,odvolacísúdvecpreskúmavalpodľaúčinných
ustanovení CSP.

7. Odvolací súd sa podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi otázkami, ktoré boli v odvolaní

žalovaným vo veci samej vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Na základe toho si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust.
§ 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti dodáva:

8. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej základnú charakteristiku

spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 09.01.2013 boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov

a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, že úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené je žalobcovi dôvodné
priznať postavenie spotrebiteľa. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 09.01.2013, čl. II sa
všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecnýmsúdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k
rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na

rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie
žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom
po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé
z ust. § 19zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

10. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl.
V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ
upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod
písm. k/ bola upravená až novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s
účinnosťou od 01. 01.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným

od 01. 04. 2004).

11. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4
písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia,

zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci
rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy,
ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto
možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov

prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ
svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
účinného od 01.01.2008 len demonštratívne vymenováva niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito

neprijateľnýmipodmienkamispôsobujúcimiznačnúnerovnováhuvprávachavpovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

12. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo

zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť
neplatná,vrozhodcovskomkonaníuplatnenýnárokrozhodcovskýmsúdomvôbecnemalbyťprejednaný
a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak
medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení

neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

13. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy ani z iných
listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom

a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris non excusat" (neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,

ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejtooblastimunemôžebyťnaujmu. Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal, žežalobcovi poskytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

14. Existujúca ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď návrhu žalobcu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovel. Keďže odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku ustálil, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, ďalšie námietky žalovaného, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci

považoval odvolací súd za bezpredmetné.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vecne správne aj vo výroku o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku. Je potrebné zdôrazniť, že odklad vykonateľnosti je dočasným a
preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho
rozhodnutia. Takto plní významnú ochrannú funkciu a napomáha predchádzaniu možnému vzniku

škody alebo nemajetkovej ujmy. Táto možnosť má podobu aj nemožnosti na vrátenie do pôvodného
stavu a s tým súvisiace procesy reparácie a satisfakcie. Z uvedeného dôvodu rozhodol súd prvej
inštancie správne, ak odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku, a to v snahe
predísť vzniku škôd a nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok
núteného výkonu napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je namieste poskytnúť

predbežnú ochranu žalobcovi, nakoľko navrátenie do pôvodného stavu je neisté a v prípade vedenia
exekúcie podľa ust. § 61 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, je
navrátenie do pôvodného stavu v exekučnom konaní vylúčené.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods.
1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení
s § 262 ods. 1,2 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).