Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 13, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/455/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513204850
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513204850.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a

sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobkyne : Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO : XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou
kanceláriouTomášKušnír,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pajštúnska5,protižalovaným:1.TomášHorňák,
s miestom podnikania v Košickej Polianke č. 129, IČO: XX XXX XXX, 2. František Miklós, bytom
v Moldave nad Bodvou, Dukelských hrdinov 201/9, o zaplatenie 2.318,77 eur s prísl., o odvolaní
žalobkyne a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 03.02.2015
č.k. 13C/72/2013-154 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 2.318,77 eur s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % od 26.11.2011 do zaplatenia, trovy konania v sume 139,- eur a trovy právneho
zastúpenia na účet advokátskej kancelárie Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, v sume 512,76 eur, to všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a
nerozdielne zaplatiť jej sumu 2.318,77 eur s prísl. na tom skutkovom základe, že žalovaný v 2. rade ako
vodič motorového vozidla dňa 07.05.2007 spôsobil škodu na motorovom vozidle M., D. : H., ktorého
držiteľom v čase nehody bola spoločnosť Metal Car Kft a žalovaný v 1. rade bol v čase dopravnej
nehody fyzickou osobou - podnikateľom a držiteľom motorového vozidla IVECO, D. : H. - XXX G.,

ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Toto vozidlo nemalo ku dňu dopravnej nehody uzavreté
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako
to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), preto žalobkyni
vznikla v zmysle ust. § 24 ods. 2 tohto zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa poskytla dňa
05.10.2011 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 2.318,77 eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení sporu podľa § 1, § 3 ods.
1, § 24 ods. 2, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., § 427 ods. 1, § 431, § 420 ods. 1, § 438 ods. 1 a
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že dňa 07.05.2007 spôsobil žalovaný v 2.rade dopravnú nehodu v Maďarsku. Žalovaný v 1. rade bol v čase dopravnej nehody podnikateľom a
predmetom jeho podnikania bola vnútroštátna nákladná cestná doprava. Dňom vzniku jeho oprávnenia
je 16.09.1994. Jeho tvrdenie, že v čase, kedy došlo k dopravnej nehode nebol držiteľom motorového

vozidla v konaní nebolo preukázané. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný v 1. rade
nemaluzavreté povinnézmluvnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorového
vozidla, preto žalobkyňa v zmysle zákonnej úpravy poskytla plnenie z garančného fondu poškodenému.
Na základe škodovej udalosti Združenie maďarských poisťovacích spoločností, Kancelárie poistenie
motorových vozidiel (MABISZ) dňa 18.08.2011 vyzvalo žalobkyňu na uhradenie sumy 790.617 forintov

a žalobkyňa realizovala platbu dňa 05.10.2011 vo výške 2.318,79 eur. Súd prvého stupňa uzavrel, že
námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného v 1. rade nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie
totiž ustálil, že nárok žalobkyne v súlade s ust. § 440 Občianskeho zákonníka nie je premlčaný. Právo
žalobkyne na takzvaný postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody, ale má povahu originálneho
nároku.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade za zaplatený súdny poplatok vo výške 139,- eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 512,76 eur, a to za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, pokus o zmier, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach dňa 02.12.2014 a 03.02.2015) 4
x 91,29 eur a 1x 22,82 eur, vrátane režijného paušálu 3 x 7,63 a 1 x 8,04 eur, 1x 8,39 eur, čo celkovo

vrátane DPH činí 512,76 eur.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odolanie žalovaný v 1. rade podľa jeho obsahu z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. a vychádzajúc z obsahu odvolania navrhol, aby
odvolací súd žalobu voči nemu zamietol. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že nemal

možnosť sa vyjadriť ku všetkým právnym skutočnostiam ohľadom uvedenej nehody, predvolanie na
súdne pojednávanie si nevedel prevziať, nakoľko bol dlhodobo v zahraničí. Uvedená nehoda sa stala
dňa 07.05.2007 a jeho o tejto skutočnosti nik neupovedomil, až do doručenia výzvy na zaplatenie v
septembri 2013, na ktorú písomne reagoval. V čase uzavretia poistnej udalosti mal uzatvorené zákonné
poistenie.

6. Proti tomuto rozsudku, a to len voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie aj
žalobkyňa z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v
napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaných nahradiť jej vzniknuté náklady za úradný preklad vo
výške 305,45 eur, alebo v tejto časti rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Uplatnila trovy odvolacieho konania. V súvislosti s napadnutým výrokom súdu prvej inštancie vytkla, že
jej nepriznal náhradu trov konania za preloženie cudzojazyčných dokumentov do slovenského jazyka,
za ktoré jej vznikli náklady vo výške 305,45 eur účtované faktúrou č. 130120306 za preklad a ktoré
uhradila, čo preukazuje výpis z účtu žalobkyne. Ide o preklad dokumentov, ktoré zabezpečila na základe
výzvy súdu a ktoré preukazujú jej nárok uplatnený žalobou.

7. Strany sporu sa k odvolaniu protistrany písomne nevyjadrili.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného v 1. rade bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je opodstatnené a odvolanie žalobkyne voči
výroku o trovách konania opodstatnené je.

9. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku, teda vo veci samej vecne správny, preto ho odvolací súd v

zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.07.2016 o 09.05 hodine v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 07.07.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

3 CSP.

11. Žalovaný v 1. rade podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b),
f) a h) CSP (ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.), teda že súd nesprávnym procesným postupomznemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho
rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo veci samej, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovaným v 1. rade v odvolaní. Žalovaný v 1. rade pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené

pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci
samej, pričom správne posúdil aj námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného v 1. rade, preto
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom

súdu prvej inštancie o danosti nároku žalobkyne voči žalovaným z dôvodov uvedených v rozsudku súdu
prvej inštancie.

17. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie nárok žalobkyne sa opiera o ust. § 24 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z. v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) tohto zákona a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,

ktorý je upravený ako osobitná zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená prevádzkou dopravných
prostriedkov. Ide o zodpovednosť založenú na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na
zavinenie. Princíp tejto zodpovednosti vyplýva zo zvýšeného rizika, ktoré plynie zo špecifikovaného
zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov. Toto riziko nesie
osoba, ktorej táto prevádzka slúži, teda jej prevádzateľ. Ide o osobu, ktorá má právnu a faktickú možnosť

trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Zabezpečenie nárokov poškodeného na náhradu škody
spôsobenej takouto prevádzkou je prostredníctvom zákonného zmluvného poistenia zodpovednosti
upravené zákonom č. 381/2001 Z.z. V prípade, ak bola škoda spôsobená prevádzkou motorového
vozidla, na ktorú jeho prevádzateľ neuzavrel zmluvu o zákonom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu, je daná v súlade s ust. § 24 povinnosť Kancelárie poisťovateľ poskytnúť náhradu takejto škody

z garančného fondu podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) tohto zákona.

18. Z obsahu vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že prevádzateľom
sporného motorového vozidla bol žalovaný v 1. rade a pokiaľ si tento nesplnil svoju zákonnú povinnosť
uzavrieť na prevádzku tohto motorového vozidla zákonné zmluvné poistenie, je daný zákonný nárok

Kancelárie poisťovateľov proti nemu ako prevádzkovateľovi nepoisteného vozidla.

19. Tvrdenia žalovaného v 1. rade uvedené v odvolaní, že zákonné poistenie motorového vozidla v
predmetnom období mal uzatvorené zostali len vo všeobecnej rovine bez akéhokoľvek preukázania tejto
skutočnosti, preto nemôžu ovplyvniť rozhodnutie v jeho prospech.

20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne tiež dospel k záveru, že k premlčaniu nároku
žalobkynenedošlo.Medzistranamisporuvznikolsamostatnýprávnyvzťahzaplatenímpredmetnejsumy
žalobkyňou poškodenému subjektu, na vrátenie ktorej jej vzniklo právo v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z.z. Správne súd daný nárok posudzoval v zmysle ust. § 440 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Citované
ustanovenie upravuje nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody a nie je ani
nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona
povinný, hoci škoda bola spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť,že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje. Právo žalobkyne
na tzv. postih (regres) nie je teda nárokom na náhradu škody, ako správne uviedol súd prvej inštancie,
ale má povahu originálneho nároku.

21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanovenia uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Pre objektívnu premlčaciu dobu podľa uvedeného ustanovenia platí, že začína plynúť odo dňa, kedy

právo mohlo byť vykonané (uplatnené) po prvý raz, teda odo dňa, kedy právo bolo možné odôvodnene
ako nárok uplatniť na súde podaním žaloby. Pritom nie je rozhodujúce, z akého dôvodu tak veriteľ
neurobil. To, že sa veriteľ o vzniku svojho práva nedozvedel, nemá pre počiatok plynutia tejto objektívnej
premlčacejdobyvplyv.Vprejednávanejvecijepretorozhodujúce,kedyžalobkyňamohlasvojepostihové
právo, odvíjajúce sa od toho, že plnila poškodenému z garančného fondu, vykonať po prvý raz.

23. Právo žalobkyne na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody, preto jej vznik nemožno
odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamihu, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného
fondu. Právo žalobkyne voči žalovaným na náhradu sumy, ktorú zaplatila poškodenému v súlade s ust.
§ 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. sa premlčuje v objektívnej premlčacej dobe podľa § 101
Občianskeho zákonníka a jej plynutie začína nasledujúci deň po dni, kedy bolo plnené poškodenému (v

prejednávanej veci plnenie bolo poskytnuté 05.10.2011).

24. Preto pokiaľ žalobkyňa uplatnila nárok žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 02.04.2013,
urobila tak v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula najneskôr dňa 05.10.2014.
Z toho vyplýva, že žalobkyňa nárok uplatnila včas.

25. Z vyššie uvedených dôvodov námietky žalovaného v 1. rade týkajúce sa nesprávneho právneho
posúdenia otázky premlčania súdom prvej inštancie nie sú opodstatnené. Za opodstatnené nemožno
považovať ani odvolacie námietky žalovaného v 1. rade, ohľadom vytýkaného procesného pochybenia
súdu prvej inštancie pri doručovaní predvolania na pojednávanie.

26. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 03.02.2015, na ktoré bol žalovaný v 1. rade
predvolaný písomne a zásielka mu bola doručovaná poštou. Zásielka sa vrátila súdu 08.01.2015 s tým,
že táto bola dňa 16.12.2014 uložená a žalovaný v 1. rade si túto neprevzal v úložnej lehote. Žalovaný
v 1. rade je právnickou osobou - podnikateľom s miestom podnikania v Košickej Polianke č. 129, preto

pokiaľ nebolo možné doručiť písomnosť na túto adresu, ktorá je miestom jeho podnikania, písomnosť
sa považuje v zmysle § 48 ods. 3 O.s.p., účinného v čase doručovania za doručenú, aj keď ju žalovaný v
1. rade neprevzal, pričom dôvod jej neprevzatia nie je právne významný. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že súd prvej inštancie postupoval v podaní v súlade so zákonom.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej ako vecne
správny.

28. Opodstatnenie je však odvolanie žalobkyne, pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
konania,pretožesúdvtejtočastivecnesprávneprávneposúdil,aknepriznalžalobkyninároknanáhradu

za preklad cudzojazyčných dokumentov priložených k žalobe, pričom v odôvodnení rozhodnutia ani
nevysvetlil, z akého dôvodu sa tak nestalo. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia je rozhodnutie
o trovách konania predčasné, preto odvolací súd v tejto časti zrušil rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1
písm. c) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne už iba o nároku na náhradu trov konania v zmysle
ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.(§419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. ( § 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.(§ 426)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. ( § 427 ods. 1, 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. § 429.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430 ,§
431 ods. 1,2 , § 432 ods. 1,2 ,§ 433 ,§434,§435 CSP).