Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201303
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216201303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Secapital S.

a. r. l., reg. č. B108305, so sídlom 9 Rue du laboratoire, Luxembourg, Luxemburské veľkovojvodstvo,
zastúpeného: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, Bratislava, proti žalovanému: M. F., nar. XX. R.
XXXX, bytom U. G. XXX, G., o 1.335,89 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 1.121,53 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 23. apríla 2014 sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 2. februára 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 27. januára 2014 uzatvoril so žalovaným dohodu
o urovnaní pohľadávky vzniknutej voči žalovanému spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., zo

zmluvy o pôžičke z 23. júna 2008, ktorú žalobca nadobudol postúpením. Jej výška bola sporná a tak
bola nahradená novou, ktorú však žalovaný v dohodnutých splátkach nesplatil.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 9. mája 2016 nevyjadril.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), na ktoré sa účastníci
nedostavili. Žalobca sa ospravedlnil, no o odročenie nežiadal, žalovaný sa napriek riadnemu predvolaniu

neospravedlnil. Preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti oboch účastníkov (§ 101 ods. 2 O. s. p.)
a na ňom vykonal dokazovanie listinnými, dôkazmi, a to: zmluva o pôžičke (č. l. 15), podmienky k zmluve
o pôžičke (č. l. 15/rub a 16), dohoda o urovnaní (č. l. 3 až 5), oznámenie o postúpení (č. l. 8) a v spojení
so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., bola spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo
okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov. Žalovaný v prerokúvanej veci nekonal
na účely svojho podnikania alebo zamestnania.

b) Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ podpísala 19. júna 2008 listinu označenú
ako „Zmluva o poskytnutí Expres pôžičky“, v ktorej bol ako Klient uvedený žalovaný (č. l. 4). Táto listina
obsahovala okrem iného oddiel s textom „Žiadaná výška pôžičky“, ktorý obsahoval možnosti 10.000 Sk,

15.000 Sk, 20.000 Sk, 30.000 Sk, 40.000 Sk, 50.000 Sk a 60.000 Sk, ako aj oddiel s textom „Doba
splácania“, ktorý obsahoval možnosti 1, 2, 3, 4 a 5 rokov. Krížikom v nej bola označená suma 60.000
Sk a 60 mesiacov. Nebolo zistené, či a kedy žalovaný túto listinu podpísal.V oddiele „VI. Schválená výška Pôžičky (nevypĺňa sa)“ potom veriteľ doplnil, že schválená výška pôžičky
je 30.000 Sk, jej celková suma je 40.245 Sk, mesačná splátka je 1.677 Sk, ich počet bude 24 a ročná
úroková sadzba bude 34,36 %.

c) Nebolo zistené, či, kedy a koľko bolo žalovanému na základe uvedenej zmluvy vyplatené, kedy a
koľko žalovaný zaplatil, ani ako a kedy bol žalovaný vyzvaný na splatenie dlžných súm z tejto zmluvy.
Listom zo 14. januára 2013 (č. l. 8) však táto spoločnosť žalovanému oznámil, že pohľadávky, ktorá
vyplýva z uvedenej zmluvy, postúpila na žalobcu.

d) Žalobca (ako „Veriteľ“) zastúpený spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.) predložil
žalovanému 27. januára 2014 listinu označenú ako „Dohoda o urovnaní“ (č. l. 3 až 5), ktorú žalovaný
podpísal a 7. februára 2014 zaslal späť žalobcovi. Táto listina obsahovala okrem iného tieto ustanovenia:
„Časť A
Úvodné ustanovenia

1. Medzi... spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s... a Dlžníkom bola dňa 2008-06-23 uzatvorená
zmluva č. 7041879..., na základe ktorej poskytol... Dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1 335,99
EUR a Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok.
2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok... došlo k postúpeniu pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy
uvedenej v ods. 1 na Veriteľa, vrátane príslušenstva a všetkých práv s pohľadávkou spojených...

3. Veriteľ tak má voči Dlžníkovi pohľadávku špecifikovanú vyššie v ods. 1 a 2. Táto skutočnosť nie je
medzi zmluvnými stranami sporná.
Časť B
Konštatovanie sporných skutočností
1. S ohľadom na skutočnosť, že Dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil, má Dlžník

voči Veriteľovi ku dňu uzavretia tejto Dohody záväzok (dlh) v celkovej výške 1.230,76 EUR vrátane
príslušenstva (úroky, úroky z omeškania, náklady Veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky), s ktorého
splnením je Dlžník v omeškaní.
2. V predchádzajúcom odseku špecifikovaný záväzok Dlžníka ku dňu uzatvorenia tejto Dohody
pozostáva z týchto položiek:

a) istiny: 939,48 EUR
b) úroku a úroku z omeškania: 259,84 EUR
c) zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov 31,40 EUR
3. Medzi Veriteľom a Dlžníkom je výška záväzku Dlžníka voči Veriteľovi z titulu zmluvy sporná...
Časť C

Urovnanie
1. Veriteľ na strane jednej a Dlžník na strane druhej sa dohodli na urovnaní záväzkov Dlžníka voči
Veriteľovi vyplývajúcich zo zmluvy a špecifikovaných vyššie v časti A tak, že doterajší záväzok Dlžníka
vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom Dlžníka uhradiť Veriteľovi dlžnú
čiastku vo výške 1 181,53 EUR spolu s úrokovou sadzbou 7,00 % p.a. z dlžnej čiastky úveru...“.

Žalovaný však svoj záväzok ani podľa tejto dohody neplnil.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich
častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný
nespochybnil.
Žalobca však napriek svojmu dôkaznému bremenu (§ 120 ods. 1 O. s. p.) nenavrhol ani neoznačil
žiadne dôkazy na preukázanie toho, kedy a koľko bolo žalovanému vyplatené na základe pôvodnej

zmluvy z júna 2008, kedy a koľko žalovaný zaplatil. Ako však bude vysvetlené ďalej, preukázanie týchto
skutočností je nevyhnutným predpokladom pre posúdenie platnosti, trvania a výšky záväzku žalovaného
voči Consumer Finance Holding, a.s. Ak by sa bol žalobca dostavil na pojednávanie, mohol byť v zmysle
§ 118 ods. 2 O. s. p. poučený o tom, že súd považuje tieto skutočnosti za sporné. Ak tak neurobil, musí
znášať následky s tým spojené v podobe neunesenia dôkazného bremena.

Právne vec súd posúdil takto:6. Žalobca sa svojich nárokov domáha v podstate z titulu dohody o urovnaní z 27. januára 2014, ktorou
podľa neho malo dôjsť k urovnaniu záväzkov medzi veriteľom a žalovaným z pôvodnej zmluvy o pôžičke.

7. Podľa § 585 ods. 1 Obč. zák. môžu účastníci dohodou o urovnaní upraviť práva medzi nimi sporné
alebo pochybné, pričom doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Podľa §
586Obč.zák.omylvotázkespornostinespôsobujeneplatnosťdohodyourovnaní,rovnakonespôsobuje
neplatnosť dobromyseľného urovnania to, ak dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán nemala v
čase urovnania dohodnuté právo.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že dohoda o urovnaní je dohoda účastníkov záväzkového právneho
vzťahu, ktorou odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia
a nahradzujú ich novými. Jej účelom je teda odstrániť existujúcu právnu neistotu medzi účastníkmi a
predísťtakďalšímnezrovnalostiamalebosporom.Spornosťmôžebyťskutkováaleboprávna,objektívna
alebo subjektívna. Podmienkou platnosti dobromyseľného urovnania nie je ani existencia, ani platnosť
pôvodného záväzku (§ 586 ods. 2 Obč. zák.). Urovnaním doterajší (sporný) záväzok zaniká a vzniká

nový záväzok z urovnania (§ 585 ods. 2 Obč. zák.), ktorého podstatou je, že za účelom odstránenia
spornosti účastníci urobia vzájomné ústupky.
Z formulácie § 586 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že dohoda o urovnaní predstavuje samostatný zaväzovací
dôvod - dôvod vzniku záväzku a je teda svojou podstatou aj samostatným zmluvným typom. Aj pre
záväzok z urovnania však platí ustanovenie § 495 Obč. zák., podľa ktorého je však veriteľ povinný

preukázať dôvod záväzku, teda hospodársky dôvod, kvôli ktorému sa dlžník k svojmu plneniu zaviazal.
Ani urovnanie teda nie je abstraktným zaväzovacím dôvodom, ako napríklad zmenka, ale musí byť
podopreté určitou hospodárskou kauzou. Takou kauzou je v prípade urovnanie práve spornosť alebo
pochybnosť záväzkov medzi stranami. Dôvodom, kvôli ktorému strany uzatvoria dohodu o urovnaní
a zaviažu sa k novému záväzku, je odstránenie spornosti, teda aby nové záväzky medzi nimi boli

postavené naisto - namiesto sporných záväzkov určitej hodnoty tak strany získavajú (možno menej
hodnotné, ale) isté a nesporné záväzky, a pôvodné sporné zanikajú.

8. Spornosť alebo pochybnosť pôvodných záväzkov nie je preto len formálny predpoklad dohody o
urovnaní,alejejmateriálnyzáklad-hospodárskydôvod(kauza)vzmysle§495Obč.zák.Právenatomto

základe sa potom môže dohoda o urovnaní stať vlastným (novým) zaväzovacím dôvodom, nezávislým
od pôvodných záväzkov. Veriteľ, ktorý uplatňuje nároky z dohody o urovnaní, potom musí v zmysle §
495 Obč. zák. kauzu tohto urovnania, teda skutočnú spornosť alebo pochybnosť pôvodných záväzkov,
preukázať.Právevtomsaurovnanielíšiodnovácie,ktoránaopakvychádzaztoho,žeexistujúcizáväzok
medzi účastníkmi nie je sporný ani pochybný, ale z iných dôvodov (z inej kauzy) ho treba nahradiť iným.

Tiež práve preto je skutočná existencia spornosti alebo pochybnosti podstatným predpokladom platnosti
dohody o urovnaní. Neexistencia spornosti, resp. v zmysle § 495 Obč. zák. jej nepreukázanie veriteľom
ako kauzy urovnania, znamená, že dohoda o urovnaní je neplatná pre neexistenciu jej základného
predpokladu (porov. uzn. Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 313/2012).
V prípade, že pôvodný záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, je dôsledné trvanie a skúmanie

spornosti alebo pochybnosti o to dôležitejšie, že vznikom nového záväzku z urovnania nemožno
uplatňovať námietky proti pôvodnému záväzku. Zánikom pôvodného záväzku totiž tieto námietky
strácajú svoje účinky a nemôže na ne potom prihliadať ani súd konajúci o nároku z tejto zmluvy (§ 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov). Týmto spôsobom by
potom bolo možné v podstate obchádzať ustanovenia o neprijateľných podmienkach, ale aj ustanovenia

normujúce následky neplatnosti určitých dojednaní (napr. v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch). Urovnaním by totiž táto neplatnosť bola zhojená.

9. Podľa názoru súdu v prerokúvanej veci nebolo dokázané, či vôbec a v čom spočívala spornosť alebo
pochybnosť záväzkov medzi účastníkmi, ktorá mala byť odstránená urovnaním z 27. januára 2014.

Naopak, už z textu časti A a B a časti C ods. 1 tejto dohody vyplýva, že v podstate žiaden z citovaných
záväzkov nie je pochybný alebo sporný, resp. nie je pochybný alebo sporný v takej miere, aby tým
bola dokázaná kauza dohody o urovnaní z 27. januára 2014. Už v časti A sa ako nesporná skutočnosť
konštatuje, že bola uzavretá určitá zmluva, že dlžníkovi boli poskytnuté určité prostriedky (pritom zo
zmluvy z júna 2008 vyplýva, že poskytnutých bolo žalovanému len 30.000 Sk, teda menej než 1.000 €,

nie 1.335,99 €). Aj v časti B ods. 1 a 2 sa rekapitulujú ako nesporné jednotlivé zložky pohľadávky (istina,
úroky, zmluvné pokuty). Len v časti B ods. 3 sa potom bez akéhokoľvek bližšieho spresnenia konštatuje,
že „výška záväzku je sporná“, pričom v ďalšej časti sa v podstate konštatuje, že sa nahrádza rovnakým
záväzkom, len s nižšími úrokmi. Podľa názoru súdu z takto vystavanej a formulovanej písomnej (§40 ods. 3 Obč. zák.) nielenže nevyplýva záver, že by medzi účastníkmi skutočne existovala spornosť
ohľadom ich záväzku, ale naopak, spornosť a pochybnosť len deklaruje, aby v ďalšom mohlo dôjsť k
„urovnaniu“ a nastať jeho účinky. Skutočným cieľom dohody o urovnaní je tak v podstate len využiť formu

dohody o urovnaní na to, aby sa dlh dlžníka odpútal od pôvodného záväzkového vzťahu (so všetkými
jeho vadami) a aby voči novému dlhu nebolo možné uplatniť námietky vyplývajúce z tohto pôvodného
záväzkového vzťahu.
Podľa názoru súdu tak v prerokúvanej veci nebola zistená existujúca spornosť alebo pochybnosť
záväzkov, ktoré sa mali dohodou o urovnaní z 27. januára 2014 nahradiť, v zmysle § 585 ods. 1 Obch.

zák. Neexistencia týchto predpokladov znamená, že dohoda o urovnaní z 27. januára 2014 nemôže mať
účinky urovnania. Ak sa vonkajšou formou snaží navodzovať účinky urovnania, aby ťažilo z výhody §
585 ods. 2 Obč. zák. (zánik pôvodného záväzku a vznik nového), ide podľa názoru súdu o právny úkon,
ktorý svojím účelom obchádza zákon (teda voľbou vonkajšej formy urovnania sa snaží obísť prísnejšie
predpoklady iných foriem zmien existujúcich záväzkov, resp. vôbec zbaviť dlžníka pôvodných námietky
zo záväzkového vzťahu), ktorý je podľa § 39 Obč. zák. neplatný.

10. Neplatnosť samotnej dohody o urovnaní by však neprekážala prípadnej konverzii tohto právneho
úkon (§ 41a ods. 1 Obč. zák; porov. cit. uzn. NS SR sp. zn. 6 Cdo 313/2012). Aj neplatné urovnanie by
totiž mohlo spĺňať napr. náležitosti novácie alebo odpustenia časti dlhu. Z obsahu dohody o urovnaní z
27. januára 2014 však nemožno jasne zistiť, v čom má zmena záväzku spočívať. Za zmenu nemožno v

tomto smere považovať len prostý prejav „záväzok sa mení“, keďže nie je zrejmé, čo to znamená, teda
ako sa má záväzok pre budúcnosť posudzovať (či má ísť aj naďalej o pôžičku alebo o niečo iné).
Okrem toho však všetky tieto právne úkony (novácia, odpustenie a pod.) predpokladajú existenciu
platného novovaného záväzku. V prerokúvanej veci sa dohoda o urovnaní z 27. januára 2014 týkala
pôvodného záväzku, ktorý mal vzniknúť zo zmluvy o Express pôžičke z júna 2008. Pretože žalobca

ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto
účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 19. júnu 2008, a zmluva o pôžičke by bola zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom
v právnej forme pôžičky [§ 2 písm. a) cit. zákona]. Ustanovenie § 4 ods. 1 cit. zákona vyžaduje, aby sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavrela písomne, inak je neplatná. V zmysle § 46 ods. 2 prvej vety
Občianskeho zákonníka to znamená, že musí dôjsť k písomnému návrhu a jeho písomnému prijatiu
(aj keď podpisy nemusia byť na tej istej listine). Písomný návrh a písomné prijatie v zmysle § 40 ods.
3 Obč. zák. znamená úkon vlastnoručne podpísaný konajúcou osobou. Z § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že prijatie musí byť bezvýhradné, teda obsah prejavu vôle prijímajúceho musí byť

identický s prejavom vôle navrhovateľa. Identickosť v zmysle uvedeného ustanovenia znamená, že
prijatie nesmie návrh modifikovať, ale ani ho rozširovať o ďalšie náležitosti. Citované ustanovenia je
potrebné vykladať tak, že v prípade právnych úkonov, u ktorých zákon predpisuje určité podstatné
náležitosti a u ktorých súčasne predpisuje určitú formu (písomnú), musí dôjsť tak k písomnému návrhu,
ako aj k písomnému prijatia všetkých týchto náležitostí, v opačnom prípade zmluva nevznikne, resp. je

neplatná pre nedostatok formy.

11. Z obsahu listiny „Zmluva o poskytnutí Rýchlej pôžičky“ vyplýva, že žalobca najskôr (bez riadneho
podpísania, ktoré nebolo dokázané) vyplnil údaje požadovanej pôžičky (sumu 60.000 Sk, splatnosť 5
rokov). Takto vyplnenú listinu (s podpisom žalovaného) by bolo možné považovať za písomný návrh na

uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 Obč. zák., ktorý musel byť zo strany Consumer Finance Holding,
a.s.,písomneprijatý,atobezvýhradne.Tátospoločnosťvšaknáslednezmeniladvepodstatnénáležitosti
- sumu pôžičky a výšku splátok. Táto spoločnosť tak prijala návrh zmluvy žalovaného so zmenami
a doplneniami. Takéto prijatie však v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka je novým návrhom
(§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý si vyžaduje nové prijatie zo strany pôvodného oferenta -

dlžníka. Zo strany spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. tak zmena a doplnenie ďalších náležitostí
do zmluvy znamenali zmenu pôvodného návrhu, čo v zmysle citovaného § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nebolo možné považovať za prijatie návrhu, ale za nový návrh, ktorý si vyžadoval písomné
prijatie zo strany žalovaného. Nebolo však preukázané, že by k takému písomnému prijatiu (podpísaniu
listiny žalovaným po jej doplnení) došlo.

12. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. postihuje neplatnosťou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorá nie je uzavretá písomne. Ochranný účel uvedeného ustanovenia, ktorého cieľom je viazať
vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere na riadne oboznámenie a vyjadrenie všetkých náležitostí podľa§ 4 ods. 2 cit. zákona do listiny a tým umožniť dlžníkovi mať jasný prehľad o tom, čo a s akými
zmluvnými podmienkami uzatvára, podľa názoru súdu vylučuje aj čo i len analogické použitie § 275
ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý v určitých prípadoch umožňuje nahradiť výslovný prejav vôle

akceptanta jeho konkludentným úkonom - konaním v súlade s návrhom zmluvy a takémuto prejavu
priznáva charakter prijatia návrhu zmluvy. Z logiky veci totiž takýto konkludentný úkon nie je písomný,
čo ale odporuje už citovanému § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. normujúcemu písomnú formu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v spojení s § 46 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého je v takom prípade nevyhnutné
písomné prijatie návrhu zmluvy. Tento záver podporuje aj ustanovenie § 4 ods. 3 cit. zákona, ktorý v

určitýchprípadoch(čerpanieúveru)konvalidujenedostatoknáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere;z
chýbajúceho odkazu v tomto ustanovení na „odsek 1“ však možno vyvodiť, že nemožno týmto spôsobom
konvalidovať nedostatok písomnej formy.
Podľa názoru súdu tak nedošlo k vzniku zmluvy o pôžičke z 23. júna 2008 v súlade s § 4 ods. 1 zák. č.
258/2001 Z. z., § 44 ods. 2 a § 46 ods. 2 prvou vetou Občianskeho zákonníka. Nedošlo teda k platnému
vzniku záväzku, ktorého sa týkala dohoda o urovnaní. Pre neexistenciu pôvodného záväzku by teda

nebolo možné túto dohodu o neplatnom urovnaní konvertovať ani na dohodu o novácii alebo o odpustení
neexistujúceho dlhu.

13. Ak potom Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanému sumu 30.000 Sk, činila tak bez
existencie platnej zmluvy s ním. Plnenie poskytnuté žalovanému je tak plnením bez právneho dôvodu,

teda bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na túto situáciu
nedopadá ani ustanovenie § 455 ods. 1 Obč. zák., pretože v prerokúvanej veci nejde o zmluvu neplatnú
pre vadu formy, ale o to, že kvôli nedostatku konsenzu zmluva medzi účastníkmi vôbec platne nevznikla.
Žalovaný tak podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. bol povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie, teda
sumu 30.000 Sk (995,82 €). Tento nárok sa však podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Vychádzajúc z toho, že v januári 2014 (podľa obsahu dohody o urovnaní) už bol žalovaný
v omeškaní so splácaním (ako bolo plánované v zmluve o pôžičke), je zrejmé, že suma 30.000 Sk mu
musela byť vyplatená ešte výrazne skôr než v januári 2014 a dvojročná premlčacia doba bezdôvodného
obohatenia musela uplynúť skôr než v januári 2016. Zmena veriteľa nemala na plynutie premlčacej doby

vplyv (§ 111 Obč. zák.).
Žaloba podaná na súd 2. februára 2016 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný je
spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia
veta Obč. zák.) - námietky žalovaného.

14. Na základe uvedeného teda možno uzavrieť, že dohoda o urovnaní z 27. januára 2014 je ako
urovnanie neplatná, v dôsledku čoho z neho nemohol vzniknúť nový záväzok (§ 585 ods. 2 Obč. zák.),
ktorého by sa žalobca mohol domáhať. Uplatňovaniu záväzkov priamo na základe zmluvy z júna 2008 (v
spojení s prípadnou nováciou) prekáža to, že zmluva z júna 2008 platne nevznikla. Priznaniu žalovaného

nároku ako bezdôvodného obohatenia zasa bráni jeho premlčanie. Zo všetkých týchto dôvodov tak súd
žalobu zamietol (výrok I).

15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,
preto súd o jeho návrhu na ich priznania (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.

Žalovaný zasa žiadne trovy nežiadal, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,

v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkovýstav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.