Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/70/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8501898662
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8501898662.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava proti povinnému K. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, B. o
vymoženie sumy 16,59 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Lýdii Hladíkovej, Exekútorský úrad
Bratislava, Páričkova 18, Bratislava vo výške 29,52 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil

súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Er/70/2001-9 zo dňa 14.11.2014, ktoré vydal vyšší
súdny úradník, bolo prvým výrokom rozhodnuté o zastavení exekúcie, druhým výrokom bolo vyslovené,
že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania a tretím výrokom neboli súdnemu
exekútorovipriznanétrovyexekúcie,pretožesiichpripodanípodnetunazastavenieexekúcieneuplatnil.

V zákonnej lehote bolo proti tretiemu výroku uvedeného uznesenia podané odvolanie súdnym
exekútorom, ktorý ho navrhol zrušiť a priznať mu trovy exekúcie. Rozhodnutie považoval za nesprávne,
pretože sa mu znemožnilo zrealizovať jeho procesné právo - právo na náhradu trov konania. Keďže
v čase podania podnetu na zastavenie exekúcie nemal vedomosť, či súd zastaví exekúciu, bolo by
predčasné, aby súd zaťažoval. Súd mal upovedomiť exekútora o zastavení exekúcie a dať mu priestor

nauplatnenietrovkonania,akotovyplývaajz§151ods.1a2O.s.p. Zároveňpoukázalajnanejednotnú
prax súdov, keď raz sa o trovách účastníkov rozhodne v rozhodnutí ktorým sa vec končí a niekedy
samostatným rozhodnutím.

Na výzvu súdu predložil súdny exekútor vyúčtovanie trov exekúcie.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie. V dôsledku podaného odvolania sa
preto uvedený výrok zo zákona zrušil a o tomto výroku opätovne rozhoduje sudca.

Sudca po preskúmaní námietok exekútora v podanom odvolaní dospel k záveru, že je dôvodné priznať

exekútorovi trovy exekúcie. Je pravdou, že exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie neuplatnil
trovy exekúcie, čo mohlo zvádzať k záveru, že si tieto neuplatňuje, a to aj s prihliadnutím na zaužívanúprax väčšiny exekútorov, ktorí pri podaní podnetu na zastavenie exekúcie zároveň predložia súdu aj
vyúčtovanie trov exekúcie, aby o nich mohlo byť rozhodnuté spolu s rozhodnutím o zastavení exekúcie.
Z podaného odvolania je však zrejmé, že exekútor si trovy uplatňuje a tieto aj následne vyčíslil.

Sudca preto pristúpil k posúdeniu ich účelnosti a rozhodnutiu o tom, kto má tieto trovy exekútorovi
nahradiť.

Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, za výkon exekučnej činnosti

podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

O trovách exekučného konania rozhodol súd podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/95 Z.z. tak že zaviazal
povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Súd pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy

exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu,
zapríčiní vznik trov exekúcie. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie
znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola
exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok

povinnéhobolvyhlásenýkonkurz,(§203ods.1,2a3EP).Ztýchtovýnimiekbydoúvahyvtomtoprípade
prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu
dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie včas (viac ako 1 rok pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie
oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie,

neprichádza do úvahy. Oprávnený postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania
tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu
konania, nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na výšku vymáhanej sumy a možnosti exekútora pritom podľa
názoru súdu bolo možné aj za čas do prekludovania nároku na vymáhanie vymôcť pohľadávku.

O trovách exekúcie teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. a §§ 14, 15, 22 a
23 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008
tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 29,52 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil
exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie

- predloženie podnetu na zastavenie exekúcie 20 min.

Spolu: 20 min. = 1 začatá hodina á 6,64 eur/hod. 6,64 eur

2/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2 x Soc. poisťovňa 6,64 eur

3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné (1 x 0,45 eur, 1 x 0,93 eur, 2 x 0,20 eur, 1 x 1,55 eur, 2 x 1,10 eur) 4,68 eur

4/ 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov (t.j. zo sumy 24,60 eur) 4,92 eurTrovy exekúcie celkom: 29,52 eur

Súd pri priznávaní odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. 288/95 Z.z. účinnej do 30.4.2008
vychádzal z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že pri výpočte
odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet
úkonov.Počtomhodínúčelnevynaloženýchtrebarozumieťsúčetčiastkovýchtrvaníjednotlivýchúkonov.
Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej

činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v §
15 ods. 1, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď
každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eur (200,- Sk) za každý z nich, by
nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá §
14 ods. 1 písm. a) vyhlášky (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 6/2008 zo dňa 4.3.2009). Súd
preto sčítal čas, ktorý považoval za účelne vynaložený na vykonanie exekúcie, a za tento potom priznal

exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eur za každú začatú hodinu tak, ako je to uvedené vyššie.

Zároveň pri rozhodovaní o odmene exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 15 vyhl.
288/95 Z.z. účinnej do 30.4.2008 vychádzal z výkladu založeného na tom, že exekútorovi za úkony
paušálne odmeňované v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky patrí iba paušálna odmena v zmysle § 14 ods.

3 cit. vyhlášky, ale nie odmena za čas účelne vynaložený
na vykonanie exekúcie (ďalej len časová odmena) pri vykonávaní tohto úkonu v zmysle § 14 ods. 1 písm.
a) cit. vyhlášky, nakoľko požadovanie časovej odmeny za úkony inak odmeňované paušálnou sumou
by viedlo k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti. Jednotlivé úkony exekučnej
činnosti vymenované v § 15 ods. 1 exekútorskej tarify v sebe totiž zahŕňajú ich vyhotovenie, podanie,

ako aj následné spracovanie.

Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S
prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny exekútorovi pri
zastavení exekúcie v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z.

Súd priznal exekútorovi po preskúmaní jeho vyúčtovania uplatnenú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 tohto ustanovenia iba za 1 hodinu a nie za exekútorom uplatnené 6 hodín. Čas potrebný
navykonanieúkonov„vypracovaniežiadostioudeleniepoverenie“vrozsahu30minút,„upovedomenieo
začatí exekúcie pre povinného“ v rozsahu 30 minút, „zisťovanie platiteľa mzdy povinného“ v rozsahu 2 x

20 minút a „zisťovanie účtu povinného“ v rozsahu 20 minút súd nezahrnul do času účelne vynaloženého
na vykonanie exekúcie, pretože v zmysle vyššie uvedeného sú tieto úkony odmeňované paušálne vo
výške 3,32 eur podľa § 15 ods. 1 písm. a), c), h) a i) cit. vyhlášky, za ktoré bola exekútorovi priznaná
odmena.

Pri posudzovaní nároku na časovú odmenu za úkon „príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy
povinného“ v rozsahu 30minút súd vychádzal z toho, že ak dôvodom zastavenia exekúcie je preklúzia
vymáhaného nároku, ku ktorej v danom prípade došlo dňa 31.3.2002, účelne vynaloženými úkonmi
na dosiahnutie účelu exekúcie sú len úkony, resp. hotové výdavky vykonané do tohto dátumu. Na
preklúziu musí súd a v danom prípade aj exekútor prihliadať ex offo, to znamená, že ak tu bol dôvod na

zastavenie exekúcie, ďalšie úkony súdneho exekútora sú už neúčelné. Súd preto nepriznal súdnemu
exekútorovi časovú odmenu vypracovanie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného,
pretože tento úkon, za ktorý si exekútor uplatnil časovú odmenu, bol vykonaný až po prekludovaní
vymáhanej pohľadávky. Za tento úkon potom súd nepriznal ani hotové výdavky, teda poštovné vo výške
1,33 eur a náklady na papier a obálky vo výške 0,25 eur.

Čas potrebný na vykonanie úkonov „odvolanie proti rozhodnutiu súdu“ v rozsahu 45 minút, „odpoveď
na výzvu súdu - predloženie špecifikácie trov exekúcie a exekučného spisu súdu“ v rozsahu 30 minút
a „špecifikácia trov exekúcie adresovaná súdu“ v rozsahu 30 minút súd nezahrnul do času účelne
vynaloženého na vykonanie exekúcie, a teda za tieto úkony nepriznal časovú odmenu, pretože ide o

úkony, ktoré sú v záujme exekútora a nedosahuje sa nimi účel exekúcie. Naviac súdnemu exekútorovi
nič nebránilo už pri podaní podnetu na zastavenie exekúcie predložiť súdu aj špecifikáciu trov exekúcie,
čím sa týmto úkonom dalo predísť. Ak exekútor predložil špecifikáciu trov až na výzvu a túto nepripojil už
k odvolaniu, takýto postup nemožno hodnotiť ako účelný a aj to by bol dôvod, pre ktorý by túto odmenunebolo možné priznať. Za tieto úkony potom súd nepriznal ani hotové výdavky, teda poštovné vo výške
1,10 eur a 1,45 eur a náklady na papier a obálky vo výške 0,21 eur a 0,42 eur.

Súd do času, za ktorú priznal časovú odmenu nezahrnul ani čas potrebný na vykonanie úkonov
„konečné vyúčtovanie exekučného konania“ v rozsahu 20 minút a „vrátenie poverenia súdu“ v rozsahu
30 minút, pretože nejde o úkony, ktoré by smerovali k výkonu rozhodnutia, ale ide svojom povahou o
administratívne úkony spojené s exekučnou činnosťou, ktorá je zahrnutá v odmene exekútora v zmysle
§ 25 citovanej vyhlášky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd do časovej odmeny zahrnul iba čas potrebný na vypracovanie
podnetu na zastavenie exekúcie, pričom vzhľadom na jeho rozsah podľa názoru súdu postačoval
exekútorovi na vykonanie toho úkonu aj čas v rozsahu 20 minút.

Súdny exekútor si uplatnil aj hotové výdavky za papier a obálky, a to jednou sumou v rozpätí od 0,21

eur po 0,42 eur. Podľa názoru súdu ide o náklady spojené s výkonom exekúcie a na ich náhradu by
mal exekútor právo, ale tieto musia byť primerané obstarávacej hodnote takýchto vecí. Z predloženého
vyúčtovania nie je zrejmé, ako exekútor k jednotkovej cene za 1 ks papiera a obálky, aj keď vo výzve
súdu bol vyzvaný, aby v prípade uplatnenia si podobných hotových výdavkov uviedol aj spôsob výpočtu
jednotkovej ceny týchto výdavkov. Ak súd zohľadní skutočnú obstarávaciu cenu 1 listu papiera a 1 ks

obálky (za ktoré nakupuje podobné potreby súd), ktoré sa pohybujú pri papieri v rozpätí 0,005 - 0,006 eur
a pri obálkach v rozpätí 0,01 eur až 0,04 eur pri obyčajných obálkach (závisí od veľkosti obálky) a okolo
0,04eurzaobálkusdoručenkouazohľadníajpotrebunáplnedotlačiarne,resp.ajkebyzohľadniloniečo
vyššiu obstarávaciu cenu uvedených potrieb napríklad v maloobchode, náhradu uplatnenú exekútorom
považuje súd za neprimeranú a značne nadhodnotenú. Keďže z exekútorského spisu nie je možné zistiť

skutočné hotové výdavky exekútora spojené s týmito potreby, súd túto náhradu (za papier a obálky)
exekútorovi nepriznal.

Súd pri priznávaní odmeny aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z. účinnej do 31.4.2008
vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a tejto vyhlášky, pričom zároveň sumy odmeny v slovenských

korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o
zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods. 3 tohto zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.).