Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/626/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214200242
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214200242.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej vo veci žalobcu Tepláreň Košice, a.s., Košice,
Teplárenská 3, IČO: 36 211 541, zast. IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária, Košice, Štefánikova 26,
IČO: 36 588 041, proti žalovanému DESTAL KOŠICE, s.r.o., Košice, Turgenevova 12, IČO: 36 575 232,
zast. JUDr.Dušanom Pavčíkom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Kuzmányho 57, o uloženie

povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 25C/4/2014-124 zo
4.9.2015 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovanému sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zast. vo výške 514,22 eur a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zást. žalovaného.

2. V odôvodnení uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 9.1.2014 domáhal, že písomným
podaním označeným ako „späťvzatie návrhu“ zo 14.8.2015 žalobca mu oznámil, že berie svoju žalobu

späť v celom rozsahu a navrhuje konanie zastaviť a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania z
dôvodu, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že 30.6.2015 došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu
kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na príjazd, ku ktorým
využíval pozemok - cestu vo vlastníctve žalobcu na tretiu osobu. Vzhľadom na obsah vyjadrenia
žalovaného a na skutočnosť, že existencia reálnej hrozby ohrozenia a porušenie vlastníckeho práva
odpadla, je dôvod na späťvzatie žaloby, že zastavenie konania zavinil svojim správaním žalovaný a preto

je povinný nahradiť mu trovy konania. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.
(jeho znenie citoval) a urobil záver, že v uvedenom prípade došlo k späťvzatiu žaloby po začatí začatí
pojednávania, že zisťoval stanovisko žalovaného, ktorý vo svojom písomnom podaní doručenom mu
3.9.2015 so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak navrhol, aby zaviazal žalobcu na náhradu trov konania,
keďže žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že žaloba bola podaná dôvodne. Ďalej mal za
to, že pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva žalovaným, ktorá žalobca pokladá za zavinenie zastavenia

konania na strane žalovaného, že žalovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností má dispozitívne
právo s týmito nehnuteľnosťami nakladať podľa vlastnej vôle a nie je vôbec rozhodujúce, že sa rozhodol
predať tieto nehnuteľnosti, až po začatí konania. Na základe uvedeného, súd konanie v súlade s § 96
ods. 1 O.s.p. zastavil. Keďže zastavenie konania procesne zavinil žalobca a tento v konaní nepreukázal,
že žaloba bola podaná dôvodne a žalovanému vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, je
povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Trovy konania žalovaného pozostávajú z náhrady trov

právneho zast. 514,22 eur, v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.), za 6 úkonov právnej služby za úkonyprávnej služby 1) prevzatie a príprava právneho zast. 61,87 eur, 2) vyjadrenie vo veci samej z 22.9.2014
61,87 eur, 3) účasť na pojednávaní 30.10.2014 61,87 eur, 4) účasť na pojednávaní 21.5.2015 64,54
eur, 5) vyjadrenie vo veci samej zo 7.7.2015 64,54 eur, 6) vyjadrenie k späťvzatiu z 2.9.2015 64,54 eur,

režijné paušály za úkony vykonané v r. 2014 - 3 x 8,04 eur, za úkony vykonané v r. 2015 - 3 x 8,39 eur,
20% DPH 85,704 eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť na účet právneho zást. žalovaného.

3. Proti uzneseniu, čo do výroku II., ktorým súd žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

4. Uviedol, že so závermi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, že pri aplikácii § 146 ods. 2 O.s.p. je
potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať, či späťvzatie žaloby nebolo vyvolané konaním, resp.
správaním žalovaného, že to súd v prejednávanej veci skúmať zrejme opomenul. Okrem iného poukázal
na to, že jeho žaloba bola účinným prostriedkom na ochranu jeho vlastníckeho práva, keďže žalovaný

po začatí konania (žaloba bola podaná 9.1.2014, kedy žalovaný bol vlastníkom nehnuteľnosti) previedol
vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam na tretiu osobu (učinil tak 8 mesiacov po začatí konania),
čím odstránil hrozbu ďalšieho neoprávneného užívania ich nehnuteľností a že žaloba teda vyvolala
sledovaný následok aj späťvzatie deklaruje naplnenie účelu. Mal jednoznačne za to, že žalovaný svojim
správaním dal dôvod na späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, že dôvodnosť žaloby sa podala

jednak z naplnenia jej účelu, no tiež z výsledkov vykonaného dokazovania, konkrétne z výsluchu
konateľa žalovaného, ktorým sa preukázalo, že žalovaný ich nehnuteľnosť dlhodobo užíval. Na záver
poukázal i na judikatúru Najvyššieho súdu SR - uznesenie 3Sžo 255/2010 z 25.10.2010, na nález
Ústavného súdu ČR I.ÚS 2899/2010 (z ktorých odôvodnenia sčasti citoval). Vzhľadom na uvedené
poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čím

je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Napokon poukázal na to, že odôvodnenie
napádaného výroku tiež obsahuje argumenty nesúvisiace s prejednávanou vecou, že odôvodnenie
napádaného uznesenia je nezrozumiteľné a neposkytuje mu ako účastníkovi konania dostatok s vecou
súvisiacich argumentov a odpovedí, prečo súd rozhodol o náhrade trov konania uvedeným spôsobom,
že rozhodnutie ohľadom trov konania je nepreskúmateľné a, že ide o vadu konania vymedzenú v §

237 O.s.p., ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces, že týmto spôsobom mu ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom,
čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Navrhol uznesenie vo výroku o trovách konania zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť mu trovy
konania 610,00 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur a z trov právneho zast.

510,50 eur k rukám jeho právneho zást., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a uložiť mu povinnosť
nahradiť aj trovy odvolacieho konania 87,52 eur spočívajúce v náhrade trov právneho zast. Eventuálne,
navrhol uznesenie v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, o.i., okrem poukázal na to, že predmetom podanej žaloby

bolo uloženie povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľnosti, keďže podľa žalobcu neoprávnene užíva
nehnuteľnosť patriacu žalobcovi a to tak, že za účelom nákladnej prepravy niekoľkokrát denne
prechádza cez pozemok žalobcu nákladnými motorovými vozidlami a inou ťažkou technikou. Ďalej
poukázal na to, že to, že previedol svoju nehnuteľnosť na tretiu osobu počas konania, nesúvisí priamo so
žalovaným nárokom žalobcu a ani ho nemožno považovať za úspech žalobcu, resp. dôsledok podanej

žaloby, že nemožno pripisovať prospech žalobcu, že podľa vlastného uváženia a vôle previedol svoje
vlastnícke právo na inú osobu, čím sa nepriamo odstránil stav, ktorého sa žalobca domáhal, že ide iba o
vedľajšiu objektívnu skutočnosť, ktorá nastala z dôvodu iných okolností , bez ohľadu na podanú žalobu,
že náhrada trov konania by žalobcovi patrila iba v tom prípade, ak by preukázal ním tvrdené skutočnosti
v žalobe a jeho žaloba by tak bola dôvodná a táto dôvodnosť by vyplývala aj zo samotného dôvodu,

pre ktorý by došlo k zastaveniu konania (napr. zaplatenie dlžnej čiastky a pod.), že v tomto prípade
však prevod vlastníckeho práva nemožno chápať ako uznanie dôvodnosti žaloby, ale ako vedľajšiu
skutočnosť, ktorá počas konania nastala a pre ktorú nemôže byť zaviazaný na náhradu trov konania,
pretože by sa to priečilo litere zákona (§ 146 ods. 2 druhá veta) a úmyslu, ktorý zákonodarca sledoval.
Ďalej poukázal na to, že v uznesení Najvyššieho súdu SR 3Sžo/225/2010 z 25.10.2010 ide o rozdielne

skutkové okolnosti, t.j., že žalovaný priamo uznal nárok žalobkyne, ktorá dôsledkom toho mala právo na
priznanie náhrady trov konania, že nejde o analogický prípad, pretože v prejednávanej veci on neuznal
nárok žalobcu. Na základe uvedeného považoval druhý výrok uznesenia o trovách konania za vecne
správny a navrhol uznesenie potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške48,79 eur za vyjadrenie k odvolaniu. Na záver upozornil, že žalobca si vyčíslil trovy odvolacieho konania
vo výške 87,52 eur, čo je v rozpore s § 13a ods. 2 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého
patrí advokáta odmena vo výške 1/2 základnej sadzby v prípade, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu,

ak nejde o odvolanie vo veci samej.

6. Uznesenie vo výroku o zastavení konania odvolaním nebolo napadnuté, právoplatnosť výroku o
zastavení konania, ktorý nebol napadnutý odvolaním, nie je dotknutá (§ 367 ods. 1, 2 CSP).

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a uznesenie
vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo súd úplne zistil
skutkový stav, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.
zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho

predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán) a použitie správneho ust. neznamená iba

opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

9. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom právneho
posúdenia veci, pokiaľ žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v
náhrade trov právneho zast., vychádzajúc zo skutočnosti, že zastavenie konania procesne zavinil
žalobca.

13. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že žalovaný zavinil späťvzatie žaloby, keďže previedol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam na príjazd, ku ktorým využíval pozemok - cestu vo vlastníctve žalobcu na
tretiu osobu, že existencia reálnej hrozby ohrozenia porušenia vlastníckeho práva tým odpadla a že
je dôvod na späťvzatie žaloby, že svojim správaním žalovaný zavinil zastavenie konania, je potrebné
uviesť, že predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov podľa § 146 ods. 2 druhá veta

O.s.p. je jednak dôvodne podaná žaloba a jednak správanie žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po jej
podaní bezdôvodnou, pričom v praxi pôjde najčastejšie o prípad, že žalovaný po podaní žaloby uspokojí
nárok žalobcu, ktorý je žalobou uplatnený. Ako už bolo zdôraznené, zavinenie možno posudzovať len
z procesného hľadiska.14. V prejednávanej veci je potrebné prisvedčiť argumentom žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že
skutočnosť, že žalovaný previedol svoju nehnuteľnosť na tretiu osobu počas konania nesúvisí priamo

so žalovaným nárokom žalobcu a že to nemožno považovať za úspech žalobcu v konaní, resp. ako
dôsledok podanej žaloby. V prospech žalobcu nemožno pripisovať, že žalovaný podľa svojho vlastného
uváženia previedol svoje vlastnícke právo na inú osobu lebo ide o vedľajšiu objektívnu skutočnosť,
ktorá nastala z dôvodu iných okolností, a to bez ohľadu na podanú žalobu, v tomto prípade prevod
vlastníckeho práva nemožno stotožňovať s uznaním dôvodnosti žaloby, ale ako vedľajšiu skutočnosť,

ktorá nastala počas konania. Konanie žalovaného by muselo priamo súvisieť s uznaním žalovaného
nároku žalobcu, pričom v danom prípade medzi správaním žalovaného (prevod vlastníckeho práva)
a žalovaným nárokom nie je žiadna súvislosť. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by išlo o
dôvodne podanú žalobu a že pre správanie žalovaného sa stala žaloba po jej podaní bezdôvodnou.

15. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné uznesenie vo výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne

správne.

16. Pokiaľ ide o vytýkanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čo do výroku o trovách konania, nebolo
zistené, aby rozhodnutie trpelo vadami konania.

17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. O výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník.

21. Odvolací súd žalovanému prisúdil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pretože mal v
odvolacom konaní úspech v celom rozsahu , pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).