Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 2, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202790
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214202790.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Slovenská
republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom sa domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu majetkovú

škodu 125 eur a nemajetkovú ujmu 330eur za nesprávny úradný postup súdu, charakterizovaný
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov, vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a to v zmysle zákonných
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Žalobu odôvodnil tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného z titulu zmluvy o
úvere. Tvrdil, že súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie

rozhodcovského súdu. Tvrdil, že nesprávny úradný postup súdu bol spôsobený tým, že exekučný súd
nevydalrozhodnutievzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčaseabezzbytočnýchprieťahov.
Uviedol, že úradný postup súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, bez splnenia zákonných
podmienok. Ďalej uviedol, že nelegálnym postupom súd opätovne vykonal posúdenie práva žalobcu
na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Vyvolal tak
stav, keď žalobca už nemôže iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva
na zaplatenie s príslušenstvom, pretože existenciou rozhodcovského rozsudku je vytvorená prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, avšak z pohľadu exekučného súdu je tento materiálne nevykonateľný.
Ďalej uviedol, že neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu konať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Príčinou toho bol následok, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej
škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Tvrdil, že mu vznikla majetková škoda v celkovej

výške 125 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Zároveň si uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vo výške 330 € keď tvrdil, že samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnymúradným postupom. Uviedol, že mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola

zamietnutá. Postup exekučného súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.
Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaným zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu eur. Uviedol, aj ďalšie dôvody na

podporu žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že pred podaním návrhu na súd postupoval
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tohto žalobného návrhu na žiadosť
pozitívne nereagoval. Tvrdil, že je nutné deklarovať porušenie jeho práva na súdnu ochranu, deklarovať
porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť mu
nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu. Ďalej požiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o

základe veci a následne, aby uložil povinnosť žalovanému nahradiť mu majetkovú škodu a primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že žalobca nepreukázal
splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle

zákona č. 514/2003 Z. z.. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z jeho podania je zrejmé,
že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Tvrdil, že žalobca podal žalobu na súd predčasne, pred
uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku u žalovaného. Tvrdil, že žalobca
neposkytol súčinnosť potrebnú na prerokovanie jeho žiadosti, čím bol proces predbežného prerokovania
fakticky zmarený. Poukázal na to, že žalobca namieta postup, keď bola zamietnutá žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, čo nemožno definovať ako nesprávny úradný postup. Nejde ani o
nezákonné rozhodnutie, pretože nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná príslušným orgánom,
ktorý také rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zruší alebo zmení, čo ale nie je daný prípad. Poukázal
aj na ex offo povinnosť exekučného súdu v rámci exekučného konania skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Existencia prieťahov je preukázaná len výsledkami vybavenia sťažnosti na
prieťahy, z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý by konštatoval, že bolo porušené
právosťažovateľanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Žalobcauvedenénepreukázal.Tvrdil,
že žalobca nepreukázal ani existenciu škody a ani dôvody na nemajetkovú ujmu, pričom zdôraznil,
že v osobe žalobcu nejde o fyzickú osobu ale o osobu právnickú. Na doplnenie poukázal na list

Európskej komisie, v ktorom sa konštatuje prax žalobcu v spojitosti s uzatváraním spotrebiteľských
zmlúv, z ktorého vyplýva, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmuEurópskejkomisieasúdykonštatovaliporušovanieprávspotrebiteľaavdôsledkupodnikateľskej
činnosti žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku postupu okresného súdu mu vznikla škoda.

3. Žalobca navrhol rozhodnúť najprv medzitýmnym rozsudkom, ktorým by súd rozhodol o základe tak,
že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Z ust. §.214 CSP. vyplýva, že medzitýmnym rozsudkom súd môže rozhodnúť, nie je tu daná povinnosť

súdu takto rozhodnúť. Okrem toho musí byť splnená podmienka, že je to účelné. To, či súd rozhodne
medzitýmnym rozsudkom alebo rozsudkom o celej veci, je vždy na posúdení súdu, podľa okolností tej
ktorej veci. Vydanie medzitýmneho rozsudku prichádza do úvahy spravidla tam, kde je nutné posúdiť
všetky skutkové a právne otázky, od ktorých závisí výška konkrétneho nároku a javí sa účelným aj
z hľadiska zásady hospodárnosti konania, aby sa nevykonávalo dokazovanie o výške škody, ak nie

sú preukázané základné podmienky na jej priznanie, ak nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi
porušením a vznikom škody, ak nie je preukázaná napr. miera zavinenia a pod. V danom prípade však
nie je účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie, nie je
daný a preukázaný základ nároku navrhovateľa a to neprávny úradný postup exekučného súdu. Preto
súd nerozhodol medzitýmnym rozsudkom, ale rozsudkom o celej veci.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Galanta XX
Q. XXX /. a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:5. Žalobca ako oprávnený podal u súdneho exekútora dňa návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej
osobe - N. X. na vymoženie jeho nárokov zo zmluvy o úvere. je vedená Zo strany súdneho exekútora
boli návrh na vykonanie exekúcie, rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie doručené exekučnému súdu dňa 11.11.2008
Na Okresnom súde Galanta je vedená pod č.k. XX Q. XXX /.. Dňa 13.11.2008 exekučný súd
vydal poverenie pre exekútora a a uznesením zo dňa 29.10.2012 exekúciu zastavil. Odvolací súd
uznesenie o zastavení konania potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť.. Žalobca nepredložil
žiadne rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým by boli konštatované prieťahy v exekučnom konaní ani

sťažnosť na prieťahy, ktorá by bola posúdená ako dôvodná.

6. Žalobca podal u žalovaného žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný
na uvedenú žiadosť neodpovedal s odôvodnením, že žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť, čím bol
proces predbežného prerokovania zmarený. Žalovaný nespochybnil podanie žiadosti na predbežné
prerokovanie nároku. V čase tohto rozhodnutia už uplynula 6 mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti

na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
8. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a, bod 1./ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa ods. 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 9 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

10. Podľa § 15 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

11. Podľa § 16 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

12. Podľa § 17 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,ževprípadezodpovednostizaškoduspôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, v danom
prípade exekučného súdu, jeho nesprávnym úradným postupom.

14. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok : ( 1. ) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v
nesprávnom úradnom postupe, ( 2. ) vznik a existencia škody a ( 3 ) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti, ktorá spočíva v nesprávnom úradnom postupe a škodou, ktorá porušením povinností

vznikla. Pri absencii čo i len jednej z nich, nie je daný nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody, spočíva na poškodenom, v danej
veci žalobcovi.15. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ust. §
9 ods. 2/ zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný. Je uvedený príkladmo. Ide však o taký úradný

postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Ide o postup, pri ktorom
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo
porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda postup nezákonný.
Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo
súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne nečinnosť pri
výkone verejnej moci. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry.

16. Žalobca si uplatnil v tomto konaní náhradu škody tvrdiac, že ide o škodu spôsobenú mu nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu, pretože exekučný súd tým, že vydal zamietajúce rozhodnutie po
uplynutí 15 dní, nekonal v súlade s ust. § 44 ods. 2/ exekuč. poriadku. Tvrdil, že exekučný súd konal

nesprávne,spôsobomodporujúcimzákonu,vykonanímprocedúrypreskúmaniabezsplneniazákonných
podmienok, keď si bez ďalších legálnych predpokladov založil právomoc, ktorá mu nepatrí, prekročil
mieru možného rozhodovania, lebo nelegálnym postupom opätovne posúdil právo navrhovateľa na
zaplatenie
dlhu bez splnenia zákonných podmienok na preskúmanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného

titulu.

17. Zo zák. ust. § 44 ods. 2/ exekuč. por. a ust. § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ exekuč. por. v znení účinnom od
01.06.2010 do 31.05.2011 ( teda aj v čase začatia exekučného konania ) vyplýva, že podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených. Uvedené sa vzťahuje aj na exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Vyplýva
to z dôvodovej správy k zák. č. 102/2011 Z.z., ktorým bola vykonaná aj zmena exekučného poriadku a to
aj v to aj v zák. ust. § 41 ods. 2 písm. d/ exekučného poriadku, účinnej od 01.06.2011. Uvádza sa tu, že
rozhodcovskýrozsudokjeexekučnýmtitulompodľaust.§41ods.2písm.d/exekuč.por.Správnosťtohto
záveru osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR. Avšak vzhľadom na skutočnosť,

že v praxi možno vysledovať určité na pochybnosti navrhuje sa výslovne upraviť predmetnou novelou,
že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené.
Okrem toho z gramatického aj logického výkladu zák. ust. § 44 / exekuč. por. v znení účinnom od
01.06.2010 do 31.05.2011 (teda aj v čase začatia exekučného konania) vyplýva, že lehota 15 dní sa
vzťahuje len na prípad, ak súd vydá poverenie. Naviac je nutné konštatovať, že táto lehota platí len

za predpokladu, že nebol zistený rozpor so zákonom. Nevyplýva z neho však povinnosť rozhodnúť
aj o zamietnutí žiadosti v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Z tejto povinnosti však platí výnimka vyplývajúca priamo zo zák.
ust. § 44 ods. 2 veta druhá/ exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ktorá
sa týka exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ exekuč. por. / teda notárskych zápisníc,

rozhodnutírozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválenýchatiežrozhodnutírozhodcovskýchsúdov.
V prípade týchto exekučných titulov táto lehota ( 15 dní ) neplatí ani pre vydanie poverenia. Z tohto potom
vyplýva, že po podaní návrhu oprávneným a po doručení žiadosti súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, je exekučný súd povinný postupovať v zmysle zákonných ustanovení exekučného poriadku.
Musí preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul. Tento zákonom daný postup musí dodržať. Táto povinnosť mu vyplýva zo zák. ust.
§ 44 exekučného poriadku. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že exekučný súd pred vydaním
rozhodnutia ohľadne žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie skúmal žiadosť súdneho
exekútora, návrh oprávneného (v tomto konaní navrhovateľa) na vykonanie exekúcie a exekučný titul
- rozhodcovského rozsudku tak, ako mu túto povinnosť ukladá exekučný poriadok. Vydať poverenie

na základe súdneho rozhodnutia mohol len za predpokladu, že pri takomto povinnom skúmaní nezistil
rozpor. Len v takom prípade mal povinnosť vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, pričom
v exekučnom poriadku je uvedené, že by tak mal urobiť v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti (ale
mimo exekučného titulu ktorým je aj rozhodcovský rozsudok). Tu je nutné zdôrazniť, že ide o lehotu

procesnú. Jej nedodržanie neznamená automaticky nesprávny úradný postup. V rámci preskúmania
exekučný súd vykonal dokazovanie zadovážením rozhodcovského spisu od rozhodcovského súdu. V
rámci preskúmania rozpor zistil a preto došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie. Dôvodom zamietnutia žiadosti bola neplatnosť rozhodcovskej doložky, od ktorej sa odvádzalexekučný titul - rozhodcovský rozsudok. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok. Takže tvrdenie žalobcu, že exekučný súd bol povinný vydať aj
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti je nedôvodné. Preto vydanie

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňoch odo dňa doručenia žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pri skúmaní súladu a teda aj konania predchádzajúceho
vydaniu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku nie je nesprávnym úradným postupom. Naviac
žalobca nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované, že procesný postup
exekučného súdu, ktorý

predchádzal vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je
nesprávny, že je v rozpore so zákonom, že to je nesprávny úradný postup.

18. V ďalšom tvrdil, že úradný postup súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, bez splnenia
zákonných podmienok, nelegálny postupom opätovne vykonal posúdenie práva navrhovateľa. Ani s
uvedeným tvrdením žalobcu nie je možné stotožniť sa, lebo je nesprávne. Ako už bolo uvedené

vyššie, exekučný súd nielenže mohol, ale aj musel konať tak, že musel najprv skúmať súlad žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku so zákonom. Táto povinnosť mu vyplývala priamo z exekučného poriadku.
Pri zistení rozporu totiž nemohol vydať poverenie, ale musel žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť
tak, ako to vyplýva zo zákonných ustanovení exekučného poriadku. Opäť je možné len poukázať na

vyššie uvedené dôvody a aj na už vyššie uvádzané právoplatné rozhodnutia NS SR aj ÚS SR. Nie je
právne významnépreúčelytohtokonania,akýstavzamietnutímžiadosti
o udelenie poverenia vyvolal (žalobcom tvrdený, že už nemôže iniciovať občianske súdne konanie a
požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie s príslušenstvom), pretože povinnosť skúmať súlad mu
vyplýva zo zákona bez toho, aby mohol exekučný súd skúmať, aký stav tým vyvolá (žalobcom tvrdený,

že už nemôže iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
s príslušenstvom). Znovu je nutné uviesť, že žalobca nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktorým by
bolo konštatované, že procesný postup exekučného súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je nesprávny, že je v rozpore so
zákonom, že to je nesprávny úradný postup.

19. Žalobca tvrdil, že exekučný súd konal nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a k vydaniu
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia pristúpil po veľmi dlhej dobe. Zák. ust. § 9 zákona
č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorý zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom, neobsahuje ustanovenia o právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach náhrady
škody z titulu prieťahov v konaní až po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti
prieťahom v konaní. Z dôvodovej správy týkajúcej sa novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. (zákonom
č. 412/2012 Z.z.) však jednoznačne vyplýva, že k citovanému ustanoveniu zákona bolo potrebné vždy
(teda aj pred účinnosťou novely a teda aj v čase vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia) pristupovať tak, že v rámci konania o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom musí už existovať už príslušné rozhodnutie, ktorý by konštatoval neprávny úradný postup
súdu, vrátane zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku nie je oprávnený skúmať a posudzovať
súd v rámci konania o náhrade škody. Novela nezaviedla nič nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo
zrejmé už pred účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarcu

nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia povinnosti súdu
vychádzať aj pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z tvrdeného nesprávneho úradného postupu z
rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní (s tým, že takéto posúdenie nie je
v právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade citovaného zákona
a zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené vyplýva z bodu 7 dôvodovej správy k návrhu

zákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z. z., podľa ktorej návrh vychádza z platnej
úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti
v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
jekompetentnýpreskúmaťústavnýsúd,ktorýjuvsúladesosvojouustálenoujudikatúroupreskúmavždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o
náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti.Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,

znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa

zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho
nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto
prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne vylúčené a uvedené len potvrdzuje, že
konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený výlučne Ústavný súd SR. Žalobca
do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu,

ktorým by bolo v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v
tomto konaní, konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prípade
rozhodnutia Európskeho súd pre ľudské práva. Absenciou takéhoto rozhodnutia oprávneného orgánu
o existencii prieťahov, tiež nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v
dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci.

20. Do podania žaloby na súd šesťmesačná lehota neuplynula. Vo veci súd rozhodoval po uplynutí
šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným. Na základe uvedeného, nemožno
posúdiť žalobu žalobcu ako predčasnú, ako to tvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení.

21. Ako bolo konštatované vyššie, podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť
splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci
splnená nie je. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno (povinnosť tvrdenia) o existencii nesprávneho
úradného postup ako prvej z troch zákonných podmienok. Preto nemôže byť splnená ani podmienka
existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, lebo ak neexistuje v

danej veci nesprávny úradný postup, nemôže medzi prípadnou škodou žalobcu vzniknúť súvislosť s
nesprávnym úradným postupom, ktorý neexistuje. Žalobca z tohto dôvodu neuniesol dôkazné bremeno
ani o existencii jeho nároku na nemajetkovú ujmu. Táto totiž prichádza do úvahy len v tom prípade,
ak by iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. V tomto konaní však nebolo možné ani len konštatovanie porušenia

práva, lebo žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na uvedené
závery nie je potrebné pre účely tohto konania skúmať existenciu škody, jej rozsah a ani nemajetkovú
ujmu, ktorej náhrady sa žalobca domáha.

22. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania spisom žalovaného ohľadne jeho žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku. Uvedené dokazovanie súd nevykonal, lebo žalovaný nespochybnil doručenie
takejto žiadosti od žalobcu a vyjadril sa v tom smere, že žiaden z uplatnených nárokov žalobcu
uspokojený nebol. V tomto smere nejde teda o spornú otázku a dokazovanie v takomto rozsahu by
pre účely tohto konania bolo dokazovaním neúčelným a nehospodárnym a nad rámec dokazovania
potrebného pre účely tohto konania.

23. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania predložením znaleckého posudku, ktorý si pre účely tohto
konania dal vypracovať. V tomto smere súd takto navrhované dokazovanie nevykonal. Išlo by totiž o
dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania. Nebola totiž splnená
ani len prvá z troch podmienok a to nesprávny úradný postup. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o príčinnej

súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania,
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

24. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že došlo k neprávnemu úradnému
postupu konaním exekučného súdu v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nároky v tomto konaní, bol

jeho žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal plný úspech žalovaný,
nakoľko žaloba bola zamietnutá, avšak z obsahu spisu nevyplýva, že byžalovanému nejaké trovy vznikli a trovy konania si ani nevyčíslil, preto súd žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 C.s.p)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)