Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/774/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715205680
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2715205680.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum

Justitia Slovakia, s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti odporkyni: K. F., W..
XX.X.XXXX, F. L. XXXX/X, Q., občianka SR, o zaplatenie 1.288,97 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie v časti 197,32 eur.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 929,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 964,69 eur od 4.9.2012 do 12.1.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo

sumy 929,09 eur od 14.1.2016 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 176 eur a náhradu iných trov konania v sume 54 eur, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ (Consumer Finance Holding, a.s.) sa návrhom doručeným súdu dňa 17.8.2015

domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 1288,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 4.9.2012 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku pôžičky
čerpanej zmluvou o pôžičke zo dňa 24.2.2012, trovy konania, trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateľ pred otvorením pojednávania zobral návrh späť v časti zmluvnej pokuty a poplatkov vo
výške 162,32 eur a v časti odporkyňou zaplatenej sumy 35 eur, t.j. spolu v sume 197,32 eur. Žiadal uložiť
povinnosť odporkyni zaplatiť mu sumu 1.091,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne

zo sumy 1.126,65 eur od 4.9.2012 do 12.1.2016, úrok z omeškania 8,05 % ročne z sumy 1.091,65 eur
od 13.1.2016 do zaplatenia.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súdu doložil písomnú
Dohodu o urovnaní podpísanú oboma účastníkmi konania, zo dňa 29.12.2015.

Z obsahu Dohody o urovnaní z 29.12.2015 mal súd preukázané, že ju podpísali navrhovateľ a

odporkyňa.Akopredmetdohodyjetuuvedenýzáväzokodporkyne vzniknutýztitulunesplatenéhoúveru
poskytnutého odporkyni na zákale úverovej zmluvy evidovanej právnym predchodcom navrhovateľa
pod č.: 6112962. V obsahu dohody je v predtlačenej forme uvedené, že dlžník v zmysle § 558 OZ
„neodvolateľne“ uznáva čo do dôvodu aj výšky celý svoj splatný peňažný dlh voči veriteľovi evidovanýpod č. 5080151, ktorý dlh ku dňu uzatvorenie tejto dohody pozostáva z: dlžnej istiny 1288,97 eur, úrokov
z omeškania 373,76 eur, nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky 167,52 eur. V dohode je
uvedené, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom vyplývajúcim z tejto dohody. Ďalej je tu

uvedené, že dlžník (odporkyňa) zaplatí svoj nový záväzok vo výške dlžnej sumy podľa článku I. dohody
v mesačných splátkach po 35 eur.

Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, neospravedlnila, nežiadala odročiť termín pojednávania,
preto súd konal a rozhodol bez jej prítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie žiadosťou a zmluvou o poskytnutie pôžičky zo dňa 24.2.2012, všeobecnými
obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou z 24.8.2012, prehľadom splátok a úhrad,
písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, zmluvou o postúpení pohľadávok z 1.10.2015,
dohodou o urovnaní z 29.12.2015, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa pod obchodným menom Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel
s odporkyňou, fyzickou osobou, dňa 24.2.2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 6112962, na základe
ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol odporkyni pôžičku v sume 1000 eur. V
zmluve je uvedené, že táto suma je schválená výška pôžičky. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté
pravidelné mesačné splátky po 35,91 eur v počte 48 splátok, celkové náklady spotrebiteľa 675,20 eur,

celková suma pôžičky 1675,20 eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 32 %, ročnú úrokovú
sadzbu 32 %, konečnú splatnosť: 02/2016. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej
splátky je špecifikovaná sumou 35,91 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluvou o poskytnutí pôžičky
sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni peňažné prostriedky do určitej výšky a táto sa zaviazala

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 1.675,20 eur a splniť ostatné povinnosti podľa
tejto zmluvy.
Zmluvou o postúpení pohľadávok z 1.10.2015 postúpil postupca Consumer Finance Holding, a.s.
pohľadávku na navrhovateľa.
Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že odporkyňa reálne vyčerpal sumu 1000

eur. Ďalej mal súd preukázané z obsahu platobnej histórie ( čl. 7), že odporkyňa uhradila navrhovateľovi
do zosplatnenia 35,91 eur. Po postúpení pohľadávky odporkyňa zaplatila navrhovateľovi ešte sumu 35
eur dňa 12.1.2016. Celkovo odporkyňa zaplatila sumu 70,91 eur.

V rámci všeobecných obchodných podmienok si dohodli splácať splátky vždy do 20 dňa v mesiaci (túto

skutočnosť súd vyčítal použitím lupy, lebo voľným okom sú podmienky nečitateľné). Nakoľko z obsahu
všeobecných obchodných podmienok sa súdu nedalo vyčítať, na akom právnom prežime ( Obchodný
zákonníkaleboObčianskyzákonník)sazmluvnéstranydohodli,súdvychádzalzvyjadrenínavrhovateľa,
kde uvádza potrebu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka na uzatvorenú zmluvu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 24.2.2012), zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) , k) zák. č. 129/2010 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej

obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v
ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,
7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu
vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( účinný k 4.9.2012,od kedy navrhovateľ žiadal
priznať úrok z omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podanímdoručenýmsúdudňa24.6.2016zobralprávnyzástupcanavrhovateľanávrhspäťvčasti197,32
eur v zmysle § 96 O.s.p. a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa, ktorým zobral návrh na začatie konania v časti späť pred

prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti 197,32 eur zastavil podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p.

Predmetom konania ostalo po čiastočnom späťvzatí zaplatenie sumy 1.091,65 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.126,65 eur od 4.9.2012 do 12.1.2016, úrok z omeškania
8,05 % ročne z sumy 1.091,65 eur od 13.1.2016 do zaplatenia z titulu nesplatenej pôžičky.

Súd sa najprv vyporiadal s Dohodou o urovnaní z 29.12.015, ktorú súdu doložil navrhovateľ. Z obsahu
dohody vyplýva, že ide o uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky zo strany odporkyne. Z obsahu dohody
súd zistil, že je na predtlačenom formulári, kopíruje len záujmy navrhovateľa plynúce z návrhu, pritom
je v rozpore so zákonom, keďže nekorešponduje z ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd hodnotí predmetnú dohodu ako nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa navrhovateľ snaží domôcť cez
podpísané uznanie dlh, aby mu bolo súdom priznané to, čo žiada aj súdnou cestou. Pritom z súdnej
praxe a rozhodovacej činnosti súdov mu musí byť zrejmé, že v súdnom konaní nebude úspešným v
plnomrozsahupreabsenciuobligatórnychnáležitostívzmluveospotrebiteľskomúvere(pr.primesačnej
splátke nie je uvedené, aká časť z toho je istina, úrok, poplatok). Z týchto dôvodov sú na predloženú

Dohodu o urovnaní ani neprihliadal.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne len v
časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o poskytnutí
pôžičky, všeobecnými obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných
skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na
základe písomnej zmluvy o poskytnutí pôžičky právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni
reálne pôžičku (úver) 1.000 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v
sume 35,91 eur splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, celková suma pôžičky na splatenie v sume 1.675,20

eur, počet mesačných splátok 48, RPMN vo výške 32 %, ročnej úrokovej sadzbe 32 %. Odporkyňa
nezaplatila splátky riadne a včas, ale celkovo zaplatila sumu 70,91 eur ( 1/do zosplatnenia dňa 3.9.2012
zaplatila sumu 35,91 eur; 2/ dňa 12.1.2016 sumu 35 eur). Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od
4.9.2012.Z obsahu zmluvy o poskytnutí pôžičky si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená

len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010
Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa
ktorýchzmluvamusíobsahovaťvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,

aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné
zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno
požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá
priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné

považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto
odčítaním zaplatenej sumy 70,91 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 1.000 eur zistil, že odporkyňa
doposiaľ neuhradila z poskytnutej pôžičky sumu 929,09 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne
prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a odporkyňa preukázateľne neuhradila z poskytnutej
pôžičky sumu 929,09 eur, súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť práve túto sumu 929,09 eur spolu so

zákonným úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 964,69 eur od 4.9.2012 do 12.1.2016, s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 929,09 eur od 14.1.2016 do zaplatenia, vychádzajúc z
úhrady sumy 35 eur dňa 12.1.2016. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované

smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994
o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,
29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999

o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá
upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 24.2.2012), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 24.2.2012), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 24.2.2012), neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v
dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovarua služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 24.2.2012), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy
(24.2.2012),každýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkamivspotrebiteľských
zmluvách.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,

predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody.

Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a
sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom
formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie

zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti
súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je
zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym
spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého
jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania

navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného,
a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.

V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre
spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh je podaný dôvodne len

v časti doposiaľ nesplatenej časti pôžičky. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2
sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol
preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,

je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
posudzujúc úspech účastníkov a čistý úspech navrhovateľa. Navrhovateľ žaloval o zaplatenie sumy (po
čiastočnom späťvzatí) 1.091,65 eur, pričom bol úspešný v sume 929,09 eur , čiže mal čistý úspech v
sume 70 % ( výpočet čistého úspechu: /929,09 x 100/ deleno 1.091,65=85,10 % úspech navrhovateľa;

100-85,10 =14,89 % úspech odporkyne. Čistý úspech navrhovateľa: 85,10 - 14,89 = 70,20, zaokrúhlene
70 %). Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 176 eur (70 % z správne
uplatnenej sumy 251,51 eur =176,057, zaokrúhlene 176 eur) a náhradu iných trov konania v sume
54 eur (70 % z zaplateného súdneho poplatku 77 eur=53,90, zaokrúhlene 54 eur). Právny zástupcanavrhovateľa si správne vyčíslil trovy právneho zastúpenia nasledovne: 1/ odmenu za úkony právnej
služby 3 x 61,41 eur a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na súd, čiastočné späťvzatie; 2/
režijný paušál za r. 2015: 2 x 8,39 eur, r. 2016: 1 x 8,58 eur;3/ 20%DPH z súčtu súm z bodov 1/,2/. právny

zástupca navrhovateľa žiadal zaplatiť trovy konania na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, U.: XXXXXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich

účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.