Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 16, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213456
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu
Rimavská Sobota č.k. 8C/260/2012-55 zo dňa 15. 10. 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 8C/260/2012-55 zo dňa 15.10.
2014 ( ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady
škodyanáhradynemajetkovejujmypodľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 514/2003 Z.z.“), keď v exekučnej veci v zákonnej lehote 15 dní od doručenia žiadosti písomne
nepoveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie a o žiadosti o udelenie poverenia jej zamietnutím

rozhodol až po uplynutí zákonnej lehoty. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Okresný súd
vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 24NcC/417/2012 zo dňa 10. 10. 2012, vyjadrením žalovaného, obsahom spisu a fotokópiou časti
pripojeného exekučného spisu 3Er/455/2010.

Prvostupňový súd zistil, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde v Rimavskej Sobote
pod číslom 3Er/455/2010 žalobca ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor

podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 28. 05. 2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s.Ožiadostisúdnehoexekútoraovydanie
poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 16. 09. 2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 20. 08. 2012. Na
základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd konštatoval, že nemožno spochybniť, že okresný
súd v exekučnej veci nerozhodol v lehote stanovenej v exekučnom poriadku tak, ako na to poukazoval
žalobca. Touto lehotou však okresný súd nebol viazaný, nakoľko podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku

v znení účinnom v čase začatia exekúcie lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na
vydaniepoverenianavykonanieexekúcieneplatí,aksúdzistírozporžiadosti,návrhu,aleboexekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V danom prípade teda v
konkrétnej exekučnej veci existoval dôvod, pri ktorom neplatí 15 dňová lehota na rozhodnutie o žiadostisúdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá lehota platí len v prípade, že súd
poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie a nie pre prípad, že súd žiadosť súdneho exekútora
uznesením zamietne, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal

jednu zo zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody a nároku na nemajetkovú ujmu,
a to nesprávny úradný postup okresného súdu. Vo vzťahu k prieťahom v konaní prvostupňový súd
poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, konkrétne na rozhodnutia Ústavného súdu vydané v
konaní I.ÚS/66/02, II.ÚS/57/01, I.ÚS/63/00 a I.ÚS/42/01. Nakoľko mal prvostupňový súd za to, že k
nesprávnemu úradnému postupu nedošlo a nemožno konštatovať, že v konaní došlo k zbytočným

prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal napadnutý rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli
splnené zákonné podmienky. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil súdu listiny spájané s uvedenými dôvodmi. Podľa odvolateľa nebolo prípustné, aby
konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.

Súd podľa žalobcu ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania. Trval
pritom na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným
sudcom na nestrannom súde. Odvolateľ ďalej namietal, že okresný súd mu odňal možnosť konať
pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, ani vykonaným dôkazom, na
ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne

konanie. Tvrdenie okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešponduje
s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Je dôležité skúmať nie len
samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil
súdnemu exekútorovi. Žalobca namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,
nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy

na podporu svojich protitvrdení. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania a OS vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bezdôvodne určil sám, pričom
dokazovanie vykonal listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Nie je ani
zrejmé, či išlo o listiny založené v spise. Za dôkaz však v konaní môžu slúžiť listiny založené len
v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho postupu štátneho orgánu.

Žalobca ďalej namietal, že súd zamietol žalobu v časti skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti,
avšak úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode vzniknutej z titulu dodržiavania
a správy informačného systému z titulu výdajov špecifikovaných podrobne v žalobe. V tejto žiadosti
je podľa odvolateľa rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku
podľa odvolateľa nie je vôbec zrejmé, akou úvahou dospel súd k presvedčeniu o tom, že majetková

škoda nevznikla. Rovnako sa tieto námietky týkajú aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme.
Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o
výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil žalobcu podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor

navrhnúť ďalšie dôkazy. Žalobca napokon namietal, že rozhodnutie vo veci neprichádza do úvahy,
pretože súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobca tvrdil, že podal proti rozhodnutiu
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí
žaloby nebolo právoplatné rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým
súdom. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p.,
čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 07. 10. 2015, pričom napadnutý
rozsudokokresnéhosúdubolodvolacímsúdompodľa§219ods.1O.s.p.,akovecnesprávnypotvrdený.V zmysle ust. § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (1) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Vzmysleust.§219ods.1a2O.s.p.(1)Odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolaním nie
je možné vyhovieť.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia
vyčíslenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu v exekučnom konaní, ktorý nesprávny postup mal spočívať v zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej (15 dňovej) lehoty, pričom

exekučný súd v rozpore s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) vykonal opätovné
posúdenie práva na zaplatenie dlhu. Žalobca priamo v žalobe vzniesol námietku zaujatosti všetkých
sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania
a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil žalobný návrh žalovanému na
vyjadrenie, podané vyjadrenie žalovaného k žalobe riadne doručil žalobcovi prostredníctvom pošty dňa

20.11.2014. Prvostupňový súd účastníkov konania na pojednávanie riadne predvolal, lehota na prípravu
pojednávania bola zachovaná. Súd na pojednávaní po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok. Z
obsahu spisu OS ďalej vyplýva, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania zadovážil
predmetný exekučný spis č. 3Er/1455/2010 (exekučná vec č. 4406/10 vedená proti povinnej Margite
Vetrákovej), z ktorého vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia dňa

28. 05. 2010. Oprávnený podal návrh na exekúciu dňa 28.04.2010, pričom exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn.
SR00679/10 zo dňa 09.03.2010. Exekučný súd uznesením sp. zn. 3Er/1455/2010-12 zo dňa 16.09.2010
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa20.08.2012. Následne bola exekúcia zastavená uznesením exekučného súdu č. k. 3Er1455/10-49
zo dňa 04.12.2012. Z uvedeného nesporne vyplýva, že tvrdenia žalobcu v žalobe, že exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.01.2011, t.j. po uplynutí

zákonom stanovenej lehoty, s omeškaním viac ako 277 dní, nemá oporu v zistenom skutkovom stave,
ani nevyplýva z obsahu pripojeného exekučného spisu, resp. fotokópie listín z exekučného spisu,
ktoré sa nachádzajú aj v súdnom spise. Uvedená žalobná námietka je preto nedôvodná. Súd uvádza,
že v tomto prípade je zrejmé, že aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní
žalobcomnarôznesúdy,odvolaciedôvodynekorešpondujúsprávnymidôvodmiaskutkovýmizisteniami

uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov reagujúcich
na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi SR v obdobných
veciach. V žalobe odvolateľ namieta nedodržanie lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez
nariadenia pojednávania napriek skutočnosti, že termín pojednávania bol zo strany prvostupňového
súdu riadne vytýčený a predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. V odvolaní je

viacero rozporov a protirečení (o. i. odvolateľ argumentuje, že súd zamietol jeho návrh na prerušenie
konania, aj keď v tomto konaní takýto návrh vôbec nepodal, tvrdil, že požiadal o odročenie pojednávania,
avšak takýto návrh nepodal a pod.). Žalobca pripisuje súdu závery, ktoré tento odvolaním napadnutom
rozhodnutí nevyslovil.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu,
ako aj predchádzajúce konanie prvostupňového súdu. V plnom rozsahu sa stotožňuje s skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu odkazuje.
Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec právne správne posúdil. Záver okresného súdu

o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom rozsahu správny, pretože
žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v predmetnom exekučnom
konaní. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu s odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) sa pri
posudzovaní veci krajský súd sa zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného
súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia a to z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka, že o prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná. Tvrdeniu o
vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na argumente, že tento
je sudcom rovnakého súdu, ktorým mu ako exekučný súd svojím nesprávnym úradným postupom mal

spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu
nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť o veci, v ktorej žalovaným je
súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Nc/14/2010 zo
dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že vykonáva súdnictvo na
súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil

zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a majetkovú ujmu (napr. uznesenia NS SR sp. zn.
6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013, sp. zn. 3Cdo/202/2013
zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na uznesenie NS SR zo dňa 23.06.2013 sp. zn.a
7Cdo/141/2013, podľa ktorého; „Dôvod na vylúčenie sudcu (§14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sa na
skutočnosti, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca

vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR zo dňa 31.05.2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Dôvodom
na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne svojim
nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú
ujmu v zmysle Zákona č. 514/2013.“ Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu prax
v Českej republike pri zhodnej právnej úprave (napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 31Nd/209/2009

zverejnené pod číslom 65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom vznesenej
námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nariadený súd s tým, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie
nadriadeného súdu rozhodujúceho o námietke zaujatosti (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 24NcC/417/2012 zo dňa 10.10.2012) bolo účastníkom riadne doručené (iné, resp. nové) dôvody

zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania, a vykonaním
dokazovania v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a tým porušil jeho právo nakontradiktórne konanie, rovnako nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie
okresného súdu doručil právnemu zástupcovi žalobcu riadne a včas s poskytnutím 5 dňovej zákonnej
lehoty na prípravu na pojednávanie. Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas

predvolaného žalobcu boli splnené zákonné podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Tvrdenie žalobcu,
že okresný súd ignoroval jeho žiadosť o odročenie pojednávania, nemá oporu v súdnom spise, pretože
takýto návrh žalobca v tejto prejednávanej veci nepodal. Postupom okresného súdu v súlade so
zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti žalobcu
konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na

pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§101 ods. 2 O.s.p.), toto však okrem oboznámenia
so žalobou a vyjadrením žalovaného pozostávalo len s oboznámením sa s listinami z exekučného
spisu 3Er1455/2010, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v žalobe. Žalobca bol
účastníkom uvedeného exekučného konania a obsah exekučného spisu mu bol nepochybne známy,
pretože všetky rozhodnutia v exekučnom konaní mu boli riadne doručené. Iné dokazovanie okresný
súd nevykonal. Zákonným postupom okresného súdu nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať

pred súdom. K žalobcovej námietke, že prvostupňový súd neprípustne skrátil dokazovanie a žalobcu
nepoučil o možnosti predkladať dôkazy je potrebné uviesť, že ani táto námietka nezodpovedá obsahu
súdneho spisu. Žalobca bol poučený o tom, že má právo predkladať dôkazy do vyhlásenia uznesenia
o skončení dokazovania v prílohe predvolania na súdne pojednávanie. Napriek riadnemu predvolaniu
sa žalobca na toto pojednávanie nedostavil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých

dôvodov. Navyše táto námietka ani nekorešponduje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, keďže žaloba
nebola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku škody, ale z dôvodu, že nebola splnená
podmienka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pretože nebol
zistený nesprávny úradný postup, o ktorom tvrdil žalobca, že takýmto postupom je.

Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový súd pochybil, keď v rozhodnutí o podanej žalobe rozhodol
aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, pričom v čase vydania meritórneho rozhodnutia
nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, súd uvedenú námietku
považovalzanedôvodnú,keďženekorešpondujesobsahomsúdnehospisu,anisvýrokomobsiahnutým
v napadnutom rozhodnutí, pretože návrh na prerušenie konania žalobca nepodal (tak, ako to už bolo

vyššie uvedené) a prvostupňový súd o takomto návrhu nerozhodoval ani v napadnutom rozsudku, ani
samostatným rozhodnutím.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho nezaoberá vôbec uplatňovanou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, ani túto

námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(nesprávny úradný postup exekučného súdu). Nebolo preto potrebné, aby sa prvostupňový súd v
odôvodnení rozsudku osobitne zaoberal nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto
skutočnosť preto nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Keďže žalobca v súdnom konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo mu právo na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd nepostupoval v rozpore s exekučným poriadkom, jeho konanie
nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. Prvostupňový súd

správne právne odôvodnil, prečo žalobe nevyhovel.

Odvolací súd vychádzajúc z úvah a právnych záverov uvedených vyššie podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vec nesprávne potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade
trov konania (§ 206 ods. 2 O.s.p.), pri rozhodovaní, o ktorých správne prvostupňový súd vychádzal z

ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa
vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tieto si však do doby
rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný
ani zo súdneho spisu, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom odo dňa 1.5.2011.Poučenie:

P O U Č E N I E: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V Banskej Bystrici dňa 16. októbra 2015

JUDr. Alena Antalová
predsedníčka senátu