Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/169/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207074
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815207074.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36
432 105, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, v zastúpení JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnému: M. P., nar. X.X.XXXX, bytom
M. XXXX/XX, I., o vymoženie 663,88 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 20. mája 2015, č. k. 16Er/1423/2015 - 11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, čo po právnej stránke odôvodnil
podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Dôvodil, že oprávnený sa
návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.3.2015 domáha proti povinnému vykonania exekúcie
pre vymoženie istiny vo výške 663,88 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je

rozhodcovský rozsudok sp. zn. WHC/0111/0008 vydaný dňa 7.10.2011 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM
SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. a ktorý podľa vyznačenej
doložky nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2011 a vykonateľnosť dňa 7.11.2011. Súdny exekútor JUDr.
Ing. Ján Gasper, PhD. dňa 28.4.2015 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Z úradnej činnosti má súd preukázané, že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 16Er/4096/2011 (EX
1304/2011) v prospech oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/

A, Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnému: M. P., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, I., bolo
zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/4096/2011-49 zo dňa 13.5.2014 podľa § 44
ods. 3 Exekučného poriadku po tom, ako Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 16Er/4096/2011-14
zo dňa 23.12.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov
tam uvedených zamietol a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 23CoE/115/2012-25 zo dňa 15.5.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2012. Následne

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 3Cdo/366/2012 zo dňa 27.8.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.4.2014, odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín
č.k. 23CoE/115/2012-25 zo dňa 15.5.2012. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom
exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM
zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. WHC/0111/0008 zo dňa
7.10.2011. Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 16Er/4096/2011-14 zo dňa 23.12.2011

okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávnený
a povinným, na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, nebola
dojednaná individuálne a považoval ju za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z
tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol
byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným
titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa,

interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech
spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd žiadosť o udelenie povereniazamietol a exekučné konanie zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného je
teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 16Er/4096/2011 sa viedlo na podklade toho
istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania,

pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného voči povinnému. Keďže v tomto exekučnom
konaní sp.zn. 16Er/1423/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému
ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k.
16Er/4096/2011-14 zo dňa 23.12.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné

konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/,
d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vyhovie, alternatívne aby uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tejto fáze
exekučnéhokonaniapríslušnýexekučnýsúdrozhodujeopodanomnávrhunavydaniepoverenia,pričom
príslušnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Mal za to, že nemalo byť aplikované ust. § 251 ods. 4, §
103 a § 104 ods. 1 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné

konanie aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o
hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencií
práva. Poukazuje na mnohé rozhodnutia Ústavného súdu SR a ostatných súdov SR.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie istiny vo výške 663,88 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná a.s., sp. zn. WHC/0111/0008 vydaný dňa 7.10.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 3.11.2011 a vykonateľnosť dňa 7.11.2011.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 16Er/4096/2011 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. WHC/0111/0008 vydaný
dňa 7.10.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 663,88 Eur s

príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 16Er/4096/2011-14 zo
dňa 23.12.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora vzhľadom na neprijateľný
charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského
súdu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23CoE/115/2012-25 zo dňa 15.5.2012.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého

rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať

vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky

prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne

špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné
konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov

vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými

istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 16Er/4096/2011-14
zo dňa 23.12.2011, ktorým súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho
krajského súdu č. k. 23CoE/115/2012-25 zo dňa 15.5.2012. Nakoľko uvedeným uznesením, ktorým
zamietol žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora, bolo právoplatne rozhodnuté o právnom

nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru
o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny
názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 16Er/4096/2011-14 zo dňa 23.12.2011 v spojení s
uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 23CoE/115/2012-25 zo dňa 15.5.2012, založilo prekážku

rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .