Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212011009
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7212011009.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. marca 2016 Košiciach, v senáte

zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich Jána Falata a Jána Blisca, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodzuje obžalovaných J. J., nar. X.XX.XXXX v D.,
trvale bytom D., O. XX a B. G., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom D., L. X spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 1Pv 279/2010 zo dňa 17.7.2012 pre skutok právne kvalifikovaný
ako zločin podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, ktorého sa mali dopustiť tým,
že

po vzájomnej dohode v Košiciach od apríla 2009 do 10.6.2009 uzavreli ústnu dohodu o sprostredkovaní
výmeny bytov so S. I., podľa ktorej mala do osobného vlastníctva S. I. nadobudnúť 1-izbový byt na ulici
K. č. XX v Košiciach výmenou za jej jeden a pol izbový byt na ulici Q. č. XX v Košiciach s doplatkom
150.000,- Sk (4.978,- €), k čomu nedošlo, nakoľko zneužijúc jej dôveru jej dali v Košiciach na Miestnom
úrade Mestskej časti Košice - JUH dňa 10.6.2009 podpísať zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu,
ktorej predmetom bol odpredaj bytu č. X na I. poschodí na ulici Q. č. XX v Košiciach, zapísaného na Liste

vlastníctva číslo: XXXXX, okres Košice IV, obec Košice - Nad Jazerom, v katastrálnom území JAZERO
M. G., pričom peniaze z tohto predaja si obaja obvinení ponechali, čím poškodenej S. I. spôsobili škodu
vo výške 31.534,22 €.

- keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú S. I. nar. XX.X.XXXX v D., toho času
bytom D. ul. K. č. XX, Košice s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu proti
obvinenej B. G. a obvinenému J. J., pre zločin podvodu podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3, písm. a)
Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku.
Na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom bolo vykonané dokazovanie prečítaním zápisníc o
výsluchu obžalovaných z prípravného konania, výsluchom poškodenej, prečítaním listinných dôkazov
a správ, na podklade ktorých súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú nevinní a následne využili svoje právo nevypovedať.
K dôkazom vykonávaným na hlavnom pojednávaní sa však vyjadrovali.
V prípravnom konaní obaja obžalovaní zhodne popreli, že sa s poškodenou S. I. dohodli na výmene
bytov s doplatkom 150.000. Sk, ako vypovedala poškodená.Z ich výpovedí z prípravného konania vyplynulo, že zariadili poškodenej predaj jej bytu na ulici Q. č.
XX v Košiciach s tým, že J. J. jej vybavil náhradné ubytovanie v ubytovni na ulici K. č. XX v Košiciach,
zariadil obytnú bunku, do ktorej sa poškodená nasťahovala s nábytkom a domácimi spotrebičmi. Keďže

byt poškodenej bol zaťažený rôznymi dlžobami, B. G. jej pomohla spomínané dlhy vyplatiť. Na úhradu
s tým spojených výdavkov použili časť kúpnej ceny, ktorú im vyplatila kupujúca M. G..
Obvinená B. G. tvrdila, že po tom, čo si zrazila vopred dohodnutú províziu (1.660,- Eur) zvyšok peňazí
odovzdalaJ.J..J.J.potvrdil,žepeniazeodB.G.prevzalažeichodovzdalpoškodenejS.I.10.6.2009na
Miestnom úrade Mestskej časti Košice - Juh, kde boli s poškodenou za účelom overenia jej podpisu na

matričnomúrade.Podľaichvyjadrenísajednaloosumu21.500,-€,ktoréobvinenýodovzdalpoškodenej
v obálke. Následne zabezpečil jej presťahovanie do bytu na ulici K. č. XX v Košiciach, za ktorú zaplatil
nájom za 6 mesiacov. Obaja obvinení celý čas tvrdili, že nešlo o sprostredkovanie výmeny bytu, ale o
jeho predaj.
Zo spáchania skutku uvedeného v skutkovej vete obžaloby v neprospech obžalovaných svedčí najmä
výpoveď poškodenej S. I. a jej zosnulej priateľky U. L..

Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že B. G. poznala, keďže s jej mamou sa poznali už
jej rodičia. V čase, keď bola v nemocnici (pozn.: od 26.5.2009 do 29.5.2009, viď č.l. 180 - správa UNLP
Košice), B. Horňáková a J. J. prišli za ňou, lebo vedeli, že má nedoplatok na byte na ulici Q. č. XX, v
ktorom vtedy bývala jej kamarátka U. L.. Povedala, že byt nepredá, avšak súhlasila s tým, že svoj jeden
a pol izbový byt na ulici Q. vymení za jednoizbový s doplatkom 150.000,- Sk. O tom upovedomila J. G.,

ktorý bol príbuzný B. G.. B. G. s J. J. s výmenou bytov súhlasili. Poškodená bola s nimi na Bytovom
podniku podpísať výmenu, kde B. G. vyplatila v pokladni dlh na nájomnom vo výške asi 11.000,- Sk čo
bolo vtedy okolo 340,- Eur. Následne išli na Miestny úrad MČ Košice - Juh, kde B. G. podpísala papier,
ktorý jej predložila. Nečítala čo bolo na papieri ktorý podpísala, predpokladala však, že sa jednalo o
výmenu bytu. J. J. jej k tomu doniesol aj okuliare, aby vedela, kde to má podpísať. Následne obžalovaní

zariadili, že sa presťahovala z bytu na ulici Uralskej do bytu na ulici K. XX v Košiciach. Pamätala si, že v
Bytovom podniku aj na Miestnom úrade MČ bola spolu s obžalovanými dňa 10.6.2009. Po presťahovaní
do bytu na ulici K. XX, jej obžalovaní oznámili, že má zaplatené nájomné za 5 mesiacov. Napriek tomu
už v decembri 2009 prišiel za ňou správca bytov, že v byte na ulici K. nemá vyplatené nájomné. Oznámil
jej, že keď nájomné nevyplatí, na byt jej dajú mreže. Spolu s kamarátkou U. L. navštívili mamu B. G.,

aby jej táto vysvetlila, čo je vo veci. B. G. napriek tomu poškodenú nekontaktovala. Poškodená S. I.
preto zavolala svojej mame, ktorá kvôli tomu prišla z Kanady a 25.2.2010 prípad išli oznámiť na políciu.
Záverom svojej výpovede poškodená S. I. uviedla, že toho času býva na ulici K. XX u susedy X. D..
Je nezamestnaná, žije zo sociálnych dávok vo výške 135,- Eur a vybavuje si invalidný dôchodok. V
roku 2013 utrpela mozgovo cievnu príhodu, ktorej dôsledkom je, že ťažko chodí, má ústa na krivo a

zajakáva sa.
ObžalovanýJ.J.tvrdil,žepoškodenáS.I.vedela,žepredávasvojbytnauliciQ.ažesanáslednesťahuje
sa do bytu na ul. K. XX, ktorý je iba nájomným bytom. Na túto skutočnosť bola niekoľko krát upozornená.
Poškodená osobne podpísala nájomnú zmluvu vo vzťahu k bytu na ul. K. č. XX. Za poškodenú uhradil
nájomné na šesť mesiacov dopredu A. J.. Peniaze na úhradu nákladov za užívanie nájomného mu

poskytla B. G..
Obžalovaná B. G. vypovedala v tom význame, že poškodená S. I. vedela, aké zmluvy podpisuje. Za
tým účelom jej boli prinesené k ich podpisu aj okuliare a krok za krokom jej boli vysvetlené ustanovenia
kúpnopredajnej zmluvy. Aj pri overovaní podpisu na otázku pracovníka miestneho úradu bola poškodená
I. oboznámená s tým, že podpisuje kúpnopredajnú zmluvu. Dlh na nájomnom bol vyplatený tak, že

spolu s poškodenou Silviou I. boli na bytovom podniku, kde si poškodená zistila výšku nedoplatku. S. I.
dlh vyplatila tak, že jej obžalovaná dala do rúk peniaze na úhradu. Na byt na Q. ulici bola aj exekúcia
v prospech dopravného podniku, čo si zistila obžalovaná na internete a S. I. jej to potvrdila. Z toho
dôvodu exekútorke obžalovaná zaslala prevodným príkazom požadovanú sumu, na čo jej bolo doručené
oznámenie o zrušení plomby na predmetnom byte. Po podpise zmluvy odovzdala obžalovaná J. J. v

obálke sumu 21.500,- €, ktorú on následne odovzdal S. I. za prítomnosti U. L.. O tejto skutočnosti nebol
vystavený osobitný doklad, nakoľko to bolo uvedené v kúpnopredajnej zmluve, a teda považovala to
za duplicitný úkon. V kúpnopredajnej zmluve je síce uvedené, že S. I. bolo vyplatených 28.214,- Eur,
avšak z tejto sumy bol uhradený dlh na nájomnom a exekúcie ako aj iné dlžoby, ktoré S. I. mala. Za
sprostredkovateľskú činnosť si obžalovaná zrazila sumu 50.000,- Sk s čím pani I. súhlasila. Preto jej

bola nakoniec vyplatená suma 21.500,- €.
U. L. zomrela 18.10.2010 (viď úmrtný list z č.l. 69), avšak ešte dňa 11.6.2010 bola ako svedkyňa riadne
vypočutá. Zo zápisnice o jej výsluchu vyplýva, že v apríli 2009 prišli za S. I. obaja obžalovaní, ktorí sa s
poškodenou dohodli na výmene jej bytu za byt na ulici K. č. XX v Košiciach s doplatkom 150.000,- Sk,do ktorého sa presťahovali v júni alebo júli roku 2009. Po presťahovaní ich už nenavštívili a 150.000,-
Sk im nedoplatili. U. L. potvrdila, že bola pri tom, ako S. I. podpisovala nejaké písomnosti na Bytovom
podniku, k obsahu písomností sa vyjadriť nevedela. Nemala však vedomosti o tom, za akých okolností

poškodená podpisovala kúpnopredajné zmluvy na Miestnom úrade Mestskej časti Košice - Juh, hoci k
obom udalostiam došlo toho istého dňa.
Z výpovede svedkyne M. G. súd zistil, že v tom čase predávala svoj trojizbový byt na A. X a hľadala
menší byt. Cez realitnú kanceláriu X. O. svoj byt predala a zároveň kupovala byt na ulici Q. č. XX za
1.000.000,- Sk. Byt si bola obhliadnuť spolu s X. O. za prítomnosti poškodenej S. I., obžalovanej B. G.

a neznámeho muža, ktorý v čase prehliadky bytu ležal na gauči v obývačke. Z jednania počas ohliadky
poškodená S. I. musela vedieť, že jej byt na ulici Q. č. XX v Košiciach má záujem táto svedkyňa kúpiť, aj
keď sa s ňou v podstate nebavila, pretože poškodená jej byt ukázala. Zdôraznila, že tento byt bol v tom
čase v dezolátnom stave, celý ho musela zrekonštruovať. Obžalovaného J. J. poznala ako spolužiaka
jej dcéry. Ohľadom kúpy bytu však s ním nejednala, v tejto súvislosti s ním do kontaktu ani neprišla.
Peniaze za kúpu bytu odovzdala za prítomnosti svojho realitného agenta X. O. a B. G..

Prvýkrát to bolo v nejakom byte, kde okrem B. G. bola prítomná ešte nejaká iná žena, ktorá v tomto
byte bývala a v tom čase bola na materskej dovolenke. (pozn.: U. K.) Táto vypisovala aj potvrdenie o
prevzatí peňazí. V tejto súvislosti si ešte pamätala, že doklad o zaplatení prvej čiastky peňazí najprv v
tomto byte zabudla, X. O. sa po neho vrátil.
Druhú čiastku vyplatila obžalovanej B. G. v pobočke Slovenskej sporiteľne na sídlisku Nad Jazerom.

Doklady o zaplatení bytu odovzdala vyšetrovateľovi. Pri podpise kúpnej zmluvy boli okrem nej prítomní
X. O. a B. G., ktorá na to mala splnomocnenie, ktoré síce svedkyňa nevidela, ale obžalovaná B. G. jej
povedala, že splnomocnenie majú, keďže S. I. je chorá. Preto predpokladala, že takéto splnomocnenie
existuje. V čase podpisu zmluvy svedkyňou M. G. bola táto zmluva poškodenou S. I. už podpísaná. Po
roku byt na ulici Q. č. XX predala, pretože sa odsťahovala do obce Varechovce.

Obžalovaný J. J. a obžalovaná B. G. k výpovedi tejto svedkyne nemali čo dodať. Ani poškodená S. I.
najprv k výpovedi svedkyne M. G. pripomienky nemala. Neskôr však začala tvrdiť, že svedkyňu M. G.
prvýkrát videla na konfrontácii na polícii a že predtým s ňou nejednala.
K vyjadreniu poškodenej svedkyňa M. G. sa vyjadrila v tom význame, že poškodená S. I. určite bola na
100%pritom,keďsijejbytohliadla. Včasekonfrontácieužvedela,žeosobasktoroubolakonfrontovaná

je S. I..

Svedok X. O. v inkriminovanom čase pracoval ako realitný agent spoločnosti RK W., ktorá M. G.
sprostredkovala predaj jej bytu na ulici A. a kúpu jej jednoizbového bytu na ulici Q.. Vypovedal v tom
význame, že o predaji bytu patriaceho S. I. na ulici Q. XX sa dozvedel od U. K. a následne si bol tento

byt jeden alebo dvakrát ohliadnuť. Pri ohliadke bytu bola prítomná predávajúca - vlastníčka bytu, jeden
muž, ktorý tam ležal na posteli, M. G. a B. G.. Na prítomnosť J. J. si už nepamätal.
Kúpnopredajná zmluva sa podpisovala v byte U. K., ktorá mala na starosti aj vypracovanie
kúpnopredajnej zmluvy. V čase podpisu zmluvy M. G. ako kupujúcou bola už táto zmluva podpísaná
predávajúcou - S. I.. Z. splnomocnila na predaj bytu inú osobu, toto splnomocnenie na vlastné oči videl a

reálne existovalo. Bez existencie potrebných náležitostí by s M. G. do kúpy bytu určite nešiel. Nepamätal
sa však, kto bol uvedený ako splnomocnenec predávajúcej.
Svedok X. O. potvrdil, že k vyplateniu kúpnej ceny došlo tak, ako vypovedala aj svedkyňa M. G. s tým,
že prvá časť peňazí mala byť použitá na zaplatenie nejakej exekúcie. Peniaze boli odovzdané B. G.,
ktorá poškodenú zastupovala na základe plnej moci, pretože si nepamätá, aby poškodená pri odovzdaní

peňazí bola osobne prítomná.
K úlohe obžalovaného J. J. pri predaji bytu S. I. sa svedok X. O. vyjadril v tom význame, že si nepamätá,
či tento bol prítomný pri prehliadke bytu alebo pri iných úkonoch. Potvrdil však, že raz čakal B. G. na
parkovisku, čo zodpovedalo aj vyjadreniu obžalovaného J. J., ktorý tvrdil, že sa ohliadky bytu ani ďalších
úkonov týkajúcich sa predaja tohto bytu nezúčastnil.

Svedkyňa U. K. vypovedala, že s obžalovanými sa pozná už z mladosti. Vedela, že J. J. pôsobí v
realitnejoblasti.Ozvalisajej,žemajúnapredajbytnauliciUralskej.Tútoinformáciuakoobvykleponúkla
ďalším realitným kanceláriám. V tom čase bola na materskej dovolenke. Jej úlohou v prejednávanej
veci bolo vyhotoviť kúpnopredajné zmluvy na základe podkladov, ktoré jej preložil buď J. J. alebo B.
G.. S poškodenou S. I. sa nikdy nestretla, na ohliadke jej bytu nebola. Navštívil ju však X. O. so svojou

klientkou v jej byte. Na okolnosti týkajúce sa podpisu ňou vyhotovenej zmluvy a vyplatenia časti kúpnej
ceny si už nepamätala.Obžalovaný J. J. sa k jej výpovedi vyjadril, že u U. K. nikdy nebol, podklady pre vyhotovenie
kúpnopredajnej zmluvy nezabezpečoval. Potvrdil však, že raz zaviezol B. G. na ulicu Slobody, kde U.
K. bývala.

Obžalovaná B. G. na to uviedla, že ohľadom bytu S. I. všade chodili spolu a to až do okamihu, keď bol
byt predaný. J. poznal všetky okolnosti predaja tohto bytu. K výpovedi svedkyne však nemá čo dodať.
Svedkyňa A. D. - matka svedkyne U. K. vo svojej výpovedi vysvetlila, prečo časť kúpnej ceny vyplatená
M. G. bola zaslaná na účet, ktorý pre svoju dcéru otvorila vo svojom mene. Táto svedecká výpoveď
podstatnývýznamnemá.SvedkyňaA.D. ozrejmilanejasnostiohľadomvyplateniapeňazí,keďžeostatní

svedkovia pre odstup času sa k nim nevedeli vyjadriť.
Svedok K. G. - konateľ spoločnosti K. J., s.r.o. Košice sa vyjadroval k skutočnostiam, ku ktorým došlo v
súvislosti s nasťahovaním poškodenej S. I. do ubytovne na ulici K. XX v Košiciach, ktorá bola majetkom
spomínanej spoločnosti. Túto budovu zveril do správy spoločnosti Z., s.r.o., ktorá ju spravovala do konca
roka 2014. Potvrdil, že poškodená S. I. mu dlhuje za nájom niekoľko tisíc Eur, pretože ho neplatila dosť
dlhú dobu. Bol dohodnutý s jej mamou alebo tetou, že dlh vyplatia, doposiaľ k tomu nedošlo. Potom

poškodená z jeho ubytovne odišla.
Svedok K. G. zároveň potvrdil, že poškodená S. I. vedela o tom, že v jeho ubytovni bude bývať na
základe nájomnej zmluvy, ktorú s ňou uzatvorila spoločnosť Z., s.r.o. prostredníctvom správcu ubytovne
J.. Hoci tento svedok podrobnosti uzatvorenia zmluvy nepoznal, neboli mu známe žiadne skutočnosti,
na podklade ktorých by sa poškodená S. I. mohla domnievať, že obývaciu bunku kúpila do osobného

vlastníctva. K podpisu nájomnej zmluvy nájomníkom dochádza väčšinou predtým, než sa do ubytovne
nasťahuje,najneskôr deňpotom.Tvrdil,žeS.I.muselavedieť,ženaubytovnibývavpodnájme.Osobne
jej to povedal v čase, keď ju navštívil preto, že mu nájomné neplatila, čo sa neskôr zaviazala riešiť jej teta.
Poškodená S. I. sa k výpovedi svedka vyjadrila v tom význame, že A. J. jej zmluvu o nájme ukázal až
v máji 2010, pričom ona na tejto ubytovni bývala od júna 2009. Zároveň vypovedala, že existencie dlhu

na nájomnom si je vedomá. Potom, čo nájomné nemala ako vyplatiť, z bytu odišla. Pritom zdôraznila,
že jej mama už nejakú časť dlhu za ňu vyplatila.
Svedok A. J. popísal okolnosti, za ktorých poškodená S. I. podpísala nájomnú zmluvu a nasťahovala sa
do ubytovne na ulici K. XX v Košiciach, kde pracoval ako správca. Hoci sa už na presný čas nepamätal,
potvrdil, že ohľadom možnosti ubytovania S. I. v ubytovni sa najprv u neho informoval J. J.. Potom si

s poškodenou S. I. boli byt ohliadnuť. Ešte pred nasťahovaním si poškodená bola ubytovňu ohliadnuť
aj spolu so svojou priateľkou U. L.. Aj ona sa pýtala na podmienky nájmu a to ešte vo väčšom rozsahu
ako S. I..
Svedok A. J. potvrdil, že S. I. nájomnú zmluvu podpísala ešte predtým, než sa do ubytovne nasťahovala,
zároveň bola oboznámená s podmienkami nájmu. Následne J. J. zabezpečil v byte výmenu kuchynskej

linky, gaučovej súpravy a nainštalovanie nových vodovodných batérií. Bez riadne uzatvorenej nájomnej
zmluvy so spoločnosťou K. J., s.r.o. by poškodená S. I. v ubytovni bývať nemohla. Vychádzajúc z
výpovede svedka A. J., bolo nepochybné, že poškodená S. I. sa nemohla domnievať, že byt na ulici K.
XX je v jej vlastníctve. So S. I. bola uzavretá nájomná zmluva a podmienky nájmu jej osobne vysvetlil,
pričom jej zdôraznil, že na ubytovni môže bývať dovtedy, pokiaľ bude platiť nájom. Sám bol prítomný pri

tom, ako S. I. nájomnú zmluvu podpisovala. Kópiu tejto zmluvy mala k dispozícii aj jej teta, ktorá býva
na Terase, kde raz S. I. odviezol.
Nájomné za S. I. na niekoľko mesiacov dopredu najprv zaplatil J. J.. Avšak potom, čo sa S. I. aj so
svojou kamarátkou na ubytovňu nasťahovali, došla za ním jej kamarátka U. L. a požiadala ho, aby jej
preplatok na nájomnom vrátil, že peniaze na niečo potrebujú a že od ďalšieho mesiaca budú platiť

nájomné samé. A. J. tak urobil so súhlasom poškodenej S. I., čo si neskôr vyčítal, lebo S. I. ďalej riadne
nájomné neplatila. Stále sa vyhovárala, že keď príde jej mama z Kanady, že jej nájomné zaplatí. S jej
mamou bol asi dvakrát, pričom len v jednom prípade došlo k úhrade nájomného a raz jej mama poslala
peniaze na účet. S. I. na ubytovni bývala asi 3 roky. Keď sa odsťahovala, zostala po nej zdevastovaná
bunka a dlh na nájomnom okolo 5.000,- Eur. Prvý polrok poškodenú na ubytovni navštevovali štyria až

piati muži. V byte sa požíval alkohol a konali sa hlučné oslavy. Poškodená ho pritom niekoľko krát sama
žiadala, aby vykázal z ubytovne osoby, ktoré ju navštívili, čo robil opakovane, avšak po čase tieto osoby
opäť videl na izbe u S. I.. Liezli k nej aj cez okno, správali sa hlučne. Dochádzalo aj k tomu, že taniere
s jedlom vyhadzovali z okna. K zlepšeniu stavu došlo až vtedy, keď S. I. upozornil, že kvôli takémuto
správaniu môže byť z bytu vykázaná.

Poškodená S. I. po výsluchu svedka A. J. trvala na tom, že nájomná zmluva jej bola predložená až v
máji 2010 a že až vtedy túto zmluvu podpísala. Na podporu svojho tvrdenia svedok A. J. argumentoval
skutočnosťou, že bez nájomnej zmluvy by si nemohla dať zapojiť ani elektrinu.Napokon z nájomnej zmluvy, ktorá bola prečítaná ako listinný dôkaz (z č. l. 181-183) vyplýva, že bola
podpísaná S. I. a spoločnosťou K. J., s.r.o. 11.6.2009 a jej predmetom je nájom bunky na ulici K. XX v
Košiciach za nájomné vo výške 202,62 Eur mesačne.

Na návrh prokurátora v priebehu hlavného pojednávania bola ako svedkyňa vypočutá D. O.. Z jej
výpovede vyplynulo, že jej sestra - mama poškodenej S. I. - žije dlhodobo v Kanade, má 83 rokov
a vzhľadom na jej zdravotný stav na Slovensku už nebola 3 roky. S. I. bola alkoholička, o ktorú bolo
potrebné sa starať. Manžel jej matky kúpil poškodenej byt na ulici Q. s tým, že platili aj náklady za
bývanie. S. I. žila dlhé roky s A. E., ktorý zomrel, potom bývala so svojou kamarátkou U. L.. O tom, že S.

I. predala byt na ulici Q. sa dozvedela až 24.12.2009, kedy ju prišla na Vianoce navštíviť spolu so svojou
kamarátkou U. L., lebo už nemala ani čo jesť. Tvrdila, že sa s obžalovanými dohodla na výmene bytov
s tým, že jej majú doplatiť 150.000,- Sk k čomu vraj nedošlo. Podľa názoru svedkyne D. O. obžalovaní
mohli poškodenú poznať zo záložne, kde nosila šperky, a tak vedeli, v akej je sociálnej situácii, ktorú
využili. Medzi sviatkami v roku 2009 sa bola pozrieť aj v byte na ulici K. v Košiciach. V tomto dome žili
podobné osoby ako S. a asociáli. Byt bol v dezolátnom stave, avšak matka poškodenej ho dala však

opraviť v januári 2010. O výmene bytu má iba sprostredkované informácie od S. I. a nepredpokladá,
aby jej S. klamala.
Do júna 2009 poškodená navštevovala D. O. každý týždeň. Do Vianoc roku 2009 však s poškodenou v
kontaktenebola.Vzhľadomnaspôsobživota,ktorývtomčasepoškodenáviedla,bolanaňunahnevaná.
V januári 2010 bola spolu so svojou sestrou za majiteľom bytu na ulici K., keďže chceli vyplatiť doplatok,

ktorý podľa S. I., ak by zaplatila, stala by sa vlastníčkou bytu. Vtedy sa od majiteľa ubytovne dozvedeli, že
byt, v ktorom S. býva nie je na predaj, že nemôže byť ani vymenený. Vtedy sa dozvedela, že poškodená
S. I. žije v prenajatom byte, v ktorom jej vyplatili nájomné za tri mesiace, ktoré dovtedy dlhovala. V januári
alebo februári 2010 jej A. J. predložil kópiu nájomnej zmluvy, ktorú potom zaniesli na políciu. Až na polícii
S. I. uviedla, že podpis na zmluve nie je jej a že zmluvu o nájme S. I. dovtedy nedostala.

Zrozhodujúcichlistinnýchdôkazovvyplýva,žekúpnazmluvamedziS.I.aM.G.bolauzavretá10.6.2009
(č.l. 83-85), pričom podpis S. I. bol riadne úradne overený podobne, ako dodatok ku kúpnej zmluve zo
dňa 10.6.2009 (č.l. 87). O pravdivosti jej podpisov na kúpnej zmluve svedčí aj potvrdenie matričného
úradu spolu s fotokópiou osvedčovacej knihy (č.l. 190-192). Zo zmluvy o nájme uzatvorenej medzi S.
I. a spoločnosťou K. J. s.r.o. o poskytnutí ubytovania na ulici K. XX, Košice zo dňa 11.6.2009 vyplýva,

že túto podpísala S. I., pričom jej totožnosť bola overená jej občianskym preukazom, ktorého kópia bola
k zmluve pripojená (viď č.l. 181-184).
Exekučné príkazy, vyjadrenia exekútora o úhrade pohľadávky (z č.l. 200-203, 257-258), náklady
vyčíslené obžalovanou B. G. (z č.l. 79), mandátna zmluva uzavretá medzi S. I. a G. G. (z č.l. 92-94),
svedčí o výške vynaložených nákladov, ktoré mali obžalovaní v súvislosti so zariadením predaja bytu

poškodenej na ul. Q., ako aj výška provízie, ktorú si za túto činnosť odrátali.
Z vyúčtovania platieb S. I. (z č.l. 129) a zoznamu poštových poukazov vyplýva, že od 3.8.2010 do
25.1.2011 platila nájomné nepravidelne.
Účtovné doklady (z č.l. 130-132) preukazujú príjem M. G., ktorý získala predajom svojho trojizbového
bytu (41.475,- €) a nemá priamu súvislosť s prejednávaným prípadom rovnako, ako aj kúpna zmluva

uzavretá medzi M. G. a X. O. zo dňa 8.6.2009 (z č.l. 142-144).
Ďalšie listinné dôkazy súd nepovažuje potrebné vyhodnocovať, keďže sa netýkajú prejednávanej veci.
(odborné vyjadrenie z č.l. 186-189, písomnosti poskytnuté Katastrálnym úradom v Košiciach z č.l.
193-199, 208-238, úmrtný list L. G. z č.l. 239, výpisy z účtu Slovenskej sporiteľne z č.l. 251-256).
Po vykonaní všetkých dôkazov, ktoré súd pre svoje rozhodnutie potreboval bolo možné vyvodiť záver,

že nebolo dokázané, aby obžalovaní uviedli poškodenú do omylu spôsobom uvedeným vo výroku, teda
že pod zámienkou výmeny jej bytu za iný, jej byt predali M. G., čím mali poškodenej spôsobiť škodu
vo výške 31.534,22 Eur.
Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí

tak na cudzom majetku značnú škodu. (viac ako 26.600,- Eur)
Výška škody, ktorá je kvalifikačným znakom skutkovej podstaty zločinu podvodu (ale aj sprenevery)
nebola riadne preukázaná. Z pokynu dozorujúceho prokurátora (č.l. 24) je evidentné, že orgány činné
v prípravnom konaní verzii obžalovaných, ktorá bola zároveň ich obhajobou, nevenovali potrebnú
pozornosť. Preto ustálenie výšky škody bolo problematické už v prípravnom konaní. Keďže sa

vychádzalo iba z verzie poškodenej, existovalo niekoľko možností ustálenia škody. Napokon bola
ustálená vo výške predajnej ceny nehnuteľnosti. S takým postupom však nie je možné súhlasiť, keďže
neboli započítané náklady obžalovaných, ktoré v prospech poškodenej obžalovaní minuli. Ustáleniuvýšky spôsobenej škody súd však väčšiu pozornosť nevenoval, keďže nebolo preukázané, že by došlo
k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty nejakého trestného činu.
Podľa názoru súdu poškodená od počiatku vedela, že obžalovaní majú záujem jej byt predať s tým, že

jej zabezpečia bývanie na ubytovni. Za to sa s nimi dohodla na provízii, ktorú si zrazili. Keď poškodená
klamala o tom, ako ju obžalovaní mali podviesť, nie je možné veriť ani tomu, že jej žiadne peniaze
nedali. Trestné oznámenie navyše bolo podané až po pol roku od udalosti, ktorá bola pre čas spáchania
trestného činu rozhodujúca a aj to iba z iniciatívy D. O., ktorú poškodená o pravdivosti svojej verzie
presvedčila.

Výpoveď poškodenej súd hodnotil ako nehodnovernú. Odhliadnuc od nesúladu jej výpovede so
svedeckými výpoveďami M. G., X. O. a A. J., ktorí nepotvrdili existenciu poškodenou popisovaného
omylu ohľadom výmeny bytov, je potrebné poukázať aj na správanie poškodenej po jej nasťahovaní sa
do ubytovne.
Svedkyňa M. G. potvrdila, že pri ohliadke bytu poškodenej sa zreteľne vyjadrila, že jej byt kupuje.
Okolnosti ohliadky bytu poškodenej popísal v základnej dejovej línii zhodne aj svedok X. O.. Títo

svedkovia nepochybne vyvrátili tvrdenie poškodenej, že na obhliadke bytu ani nebola. Vzhľadom k tomu,
že okolnosti prehliadky bytu na ul. Q. č. XX popísali viaceré vypočuté osoby zhodne, súd nemal dôvod
výpovedi svedkyne M. G. a X. O. neveriť.
Svedkovia A. J. a K. G. vyvrátili pochybnosti o existencii omylu poškodenej spočívajúceho v tom, že
nevedela, že býva v prenajatých priestoroch. Naopak potvrdili, že sa poškodená nemohla domnievať,

že obytná bunka je jej vlastníctvom. A. J. navyše potvrdil, že preddavok nájomného, ktorý za poškodenú
J. J. zaplatil aj poškodenej na jej žiadosť vrátil.
Existencia omylu, ktorý je rozhodujúcim znakom trestného činu podvodu vykonaným dokazovaním
nebola potvrdená.
Súd sa venoval aj otázke, či skutok uvedený v obžalobe by za splnenia zákonných podmienok mohol

považovať za iný trestný čin, ako ho kvalifikovala obžaloba.
Listinným, ale ani iným dôkazom nie je overené tvrdenie obžalovaných, že suma 21.500,- Eur, ktorá
ostala po úhrade nákladov, ktoré mali v súvislosti s predajom bytu poškodenej a zabezpečením jej
bývania na ubytovni, bol skutočne poškodenej S. I. vyplatený. Ak by sa potvrdilo, že obžalovaní nič
poškodenej nevyplatili, mohlo by sa jednať o trestný čin sprenevery.

Je však potrebné zdôrazniť, že tvrdeniu obžalovaných, že spomínanú sumu poškodená skutočne
prevzala, odporuje iba tvrdenie poškodenej, ktorá sa stále domáhala vyplatenia odstupného. Tieto
pochybnosti musel súd vyhodnotiť v prospech obžalovaných.
Z výpovede D. O. okrem iného je zrejmé, že jej neter S. I. ju až do Vianoc 2009 prestala navštevovať,
hoci ju do leta navštevovala každý týždeň. D. O. dovtedy robila pre poškodenú nákupy mäsa a zrejme

aj iných potravín, poskytovala jej možnosť osprchovať sa a podobne. Nielen D. O. popisovala problémy
poškodenej s alkoholom, ale k spôsobu života poškodenej sa vyjadroval aj svedok A. J., ktorý bol
správcom ubytovne. Vypovedal, že prvý polrok poškodenú na ubytovni navštevovali štyria až piati muži.
V byte sa požíval alkohol a konali sa hlučné oslavy. Podľa názoru súdu poškodená nepotrebovala svoju
tetu navštevovať, lebo od júla až do konca decembra 2009 mala dostatok prostriedkov na úhradu svojich

potrieb.
Tú časť výpovede svedkov D. O. a U. L., kde popisovali, že obžalovaní sľúbili poškodenej výmenu bytu,
súd za rozhodujúcu nepovažoval, keďže sa jednalo o reprodukciu sprostredkovaných informácií, ktoré
získali od poškodenej.
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo

dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Vykonaným dokazovaním obhajoba obžalovaných vyvrátená nebola. Podľa názoru súdu nedošlo k
takému protiprávnemu konaniu, ktoré bolo obžalovaným kladené za vinu. Preto bolo potrebné rozhodnúť
o ich oslobodení obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie
pred iným príslušným orgánom.
Keďže obžalovaní boli spod obžaloby oslobodení, súd bol povinný poškodenú s uplatneným nárokom
na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:Protirozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodať do15dníododňajehooznámenianaOkresný
súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.