Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8502898526
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8502898526.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného 1) Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Stará
Ľubovňa, Budovateľská 42/535, Stará Ľubovňa a 2) RAVIL s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
790 869 proti povinnému V. E., bytom K. XX, o vymoženie 290,02 Eur, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Er/453/2002 - 25 zo dňa 9. februára 2016 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil zmenu účastníka konania na strane

oprávneného, zastavil exekúciu a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia.

Uviedol, že vo veci bola začatá exekúcia vydaním poverenia dňa 18.12.2002 na základe exekučného
titulu, ktorým bolo rozhodnutie oprávneného č. 500-36-4221/2001-13 zo dňa 19.1.2001. Dňa 13.8.2015
súdny exekútor doručil súdu návrh oprávneného a spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s. na
pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného z dôvodu postúpenia pohľadávky zmluvou

č. BA-63538/2014 zo dňa 10.2.2015 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 28.4.2015. Pri posudzovaní tohto
návrhu súd prvého stupňa zistil dôvody pre zastavenie exekúcie, preto zmenu účastníka nepripustil.
Ďalej však zistil, že v tejto veci uplynula prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia. Citoval § 277
ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré upravovali použitie právnych predpisov
účinných do 31.12.2003 pri povinnostiach platiť poistné vzniknutých do 31.12.2003, následne citoval
§ 25 ods. 1 a aj ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003,

podľa ktorého rozhodnutia možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho
právoplatnosti. Z takto definovanej desaťročnej prekluzívnej lehoty vyvodil, že v nej rozhodnutie
musí byť vykonané, nepostačuje v lehote vykonanie začať, pričom na uplynutie prekluzívnej lehoty
musí súd prihliadnuť ex offo. Ke´dže posledným dňom tejto lehoty bol deň 13.2.2011, nasledujúcim
dňom došlo k zániku práva oprávneného na vykonanie pohľadávky. Súd ďalej vysvetlil, že napriek
zavedeniu tejto prekluzívnej lehoty zákonom č. 242/2001 Z.z. účinným až dňa 1.6.2001 bez príslušných

intertemporálnych ustanovení, teda bez uvedenia, či sa predpis vzťahuje aj na rozhodnutia vydané pred
jeho účinnosťou, vzťahuje sa v zmysle nepravej retroaktivity tento právny predpis aj na takéto prípady.
K tomu poukázal na stanovisko Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 84/02 o
tom, že novšia právna úprava, ktorej účinky sú pre adresáta priaznivejšie, sa na takéto prípady v oblasti
verejného práva použije. Na základe uvedeného zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f), ods. 2
a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia 10 ročnej prekluzívnej lehoty na vymáhanie

pohľadávky.Oprávnený podal včas odvolanie proti tomuto uzneseniu, a to z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že vykonávané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 13.2.2001 a novelizovaný § 25 ods. 1, 2 zákona č. 274/1994 Z.z. účinný od 1.7.2001 nemožno v

predmetnej veci aplikovať, pretože rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť predtým. Ak by zákonodarca
zamýšľal takéto pôsobenie tohto právneho predpisu, bol by to vyjadril. Predmetné ustanovenie zákona
zakladá účinky len do budúcnosti, nie aj do minulosti, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je
správne. Podporne oprávnený poukázal na ust. § 142, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, v zmysle ktorých by predmetnú odpísanú pohľadávku oprávneného nebolo možné doplatiť a z

hľadiskazáujmupovinnéhozánikpohľadávkyniejeprenehovýhodnejší. Navrholnapadnutéuznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril exekútor. Považuje ho za správne s odvolaním sa na rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. Navrhol odvolanie zamietnuť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“),
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

Odvolací súd s stotožnil s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom
v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného ku dňu vykonateľnosti
exekučného titulu dňa 23.2.2001 výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa vykonáva

na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom pobočky na pohľadávky
na peňažné prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch.

Podľa § 24 ods. 2 tohto zákona právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto

poistné predpísalo.

Podľa zákona č. 242/2001 Z.z., ktorým bol okrem iných novelizovaný zákon č. 274/1994 Z.z. došlo pod
bodom 37. k zmene znenia § 24 ods. 2 a slová "tri roky" sa nahrádzajú slovami "šesť rokov" a za slovo
"rozhodnutia" sa vkladajú slová "alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"),".

Súčasne bola zavedená prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutí, keďže podľa § 25 ods. 1
tohto zákona po novelizácii pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové
zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia a podľa odseku 2) rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať

najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného
predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

Podľa Čl.IV (účinnosť) tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2001 okrem ustanovení čl. II bodov 1 až
5, 9, 11, 14 až 16, 18, 20, 26 a 30, § 22 ods. 5 v bode 35, bodov 36 a 38, § 25 ods. 3 v bode 39, bodov

42, 49 až 52, § 42a v bode 56, bodov 57 a 58, § 51e ods. 1 v bode 59, § 51f v bode 59 a bodu 60, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2002.

V predmetnej veci bolo ako exekučný titul predložené rozhodnutie oprávneného č. 500-36-4221/2001-13
zodňa19.1.2001,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa13.2.2001astalosavykonateľnýmdňa23.2.2001.

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 20.11.2002.

Nová zákonná úprava jednak predĺžila premlčaciu lehotu, v ktorej bolo možné uplatniť právo na
vymáhanie poistného, jednak zaviedla prekluzívnu lehotu. Prekluzívna lehota v dovtedajších právnych

predpisoch nebola upravená, preto bolo možné pri dodržaní premlčacej lehoty vykonať rozhodnutie
časovo bez obmedzenia.Napriek tomu, že novela zákona neobsahuje prechodné ustanovenia, teda nie je možné zo znenia
vyvodiť, či sa nová právna úprava má použiť aj na rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou,
bolo potrebné aplikovať novú zákonnú úpravu z dôvodu, že je pre adresáta priaznivejšia. Do

prijatia novej právnej úpravy nebola prekluzívna doba vôbec upravená, teda jej zavedenie prinieslo
priaznivejšie postavenie pre povinných, pretože časovo obmedzilo možnosť vymáhať poistné na základe
právoplatného rozhodnutia. Z tohto dôvodu bolo správne vo vzťahu k povinnému použiť novú právnu
úpravu.

Doplňujúce dôvody v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pre rozhodnutie vo veci
neboli relevantné, navyše súd prvého stupňa vo vyjadrení sudcu k týmto odvolacím dôvodom proti
napadnutému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka priliehavo poukázal na § 150 ods. 3 tohto zákona
o možnosti povinného uhradiť pohľadávku už odpísanú sociálnou poisťovňou.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď podľa § 57 ods. 1 písm. f), ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku zastavil exekúciu, bolo správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.